Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov 38/2017 účinný od 24.02.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona”).

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a jeho účelom je flexibilne reagovať na viaceré podnety, ktorá vznikli v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon”).

Úmyslom zákonodarcu vychádzajúcim z týchto podnetov je určiť, že povinnosť registrácie sa neviaže jednak na vymedzené subjekty, ktorými sú iné štáty a medzinárodné organizácie a ich orgány, ako aj na právne vzťahy ktorých účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity a Národná banka Slovenska a ktoré sa týkajú verejne obchodovaných dlhopisov a iných finančných nástrojov alebo dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity, a tiež na vzťahy vznikajúce pri obchodovaní na burze.

Za týmto účelom dochádza k precizovaniu definície zmluvy zavedenej v § 2 ods. 1 písm. d) zákona vyňatím určitých zmlúv resp. iných právnych úkonov z tejto definície, a to aj napriek tomu, že tieto zmluvy sú právnym titulom pre poskytnutie verejných prostriedkov. Ide o špecifické zmluvné vzťahy, ktorých účastníkom sú vyššie uvedené subjekty pri výkone svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Uvedenú právnu úpravu zákonodarca zvolil z dôvodu, že splnením povinnosťou registrácie zmluvných partnerov uzatvárajúcich zmluvy s vyššie uvedenými subjektami, by mohlo dôjsť k obmedzeniu činnosť dotknutých štátnych orgánov alebo Národnej banky Slovenska na finančnom a kapitálovom trhu, čo by mohlo mať následne nežiaduci vplyv na samotné fungovania štátneho hospodárstva. Rovnako zákonodarca reaguje na fakt, že samotný trh burzy je regulovaný vlastnými pravidlami a zásadami a nie je vhodné ani účelné riadiť trh prostredníctvom zákonom uvedených povinností.

Návrhom zákona tiež dochádza k úprave negatívneho vymedzenia partnera verejného sektora uvedeného v § 2 ods. 2, 3 a 4 zákona. Postavenie partnera verejného sektora nemajú subjekty, ktoré z hľadiska teritoriálnej pôsobnosti zákona nemožno radiť medzi partnerov verejného sektora a to ani v prípade, ak prijímajú určité plnenia od „verejného sektora” (napr. príspevky v rámci medzinárodnej organizácie, pohľadávky voči Slovenskej republike).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby občanom.

2

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou dochádza k doplneniu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) o časť, ktorá je negatívnym vymedzením definície zmluvy na účely zákona. Zmluvou podľa predchádzajúceho nie je zmluva alebo iný právny úkon, ktorého účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak v mene Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Štátnej pokladnice vykonáva svoju pôsobnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto pôsobnosť zahŕňa vydávanie štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, ale i uzatváranie dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity. Z aktuálneho znenia zákona, najmä v spojitosti s peňažným plnením podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod je zrejmé, že pojem partner verejného sektora vymedzuje aj pojem zmluva podľa § 2 ods. 1 písm. d) platného znenia zakladajúca právny vzťah so štátom, a to popri vecnom vymedzení v § 2 ods. 1 písm. a), finančnými limitmi podľa § 2 ods. 2 a 3 a výnimkami podľa § 2 ods. 4.

Vylúčenie sa ďalej vzťahuje aj na zmluvy, ktorých účastníkom je Národná banka Slovenska pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 4, § 18 až 27 a § 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Tu ide najmä o právne vzťahy vznikajúce z verejne obchodovaných dlhopisov a iných finančných nástrojov, ktoré vykonáva štát, resp. samotná Národná banka Slovenska.

Rovnako, za zmluvu na účely zákona nemožno považovať ani zmluvy týkajúce sa burzových obchodov, ktorých režim upravuje zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.

Uvedené ustanovenie rešpektuje skutočnosť, že obchody na verejných trhoch podliehajú osobitnej regulácii a kontrole vrátane požiadaviek na ohlasovanie a transparentnosť. Preto sa požiadavka na registráciu partnerov pri týchto transakciách javí ako neprimeraná a spôsobujúca administratívnu záťaž. Nákupy a predaje finančných nástrojov zahŕňajú veľké množstvo investorov a transakcií a samotné transakcie totiž prebiehajú s potenciálne veľmi vysokou frekvenciou. Povinnosťou registrácie týchto subjektov (t .j. zmluvných partnerov resp. investorov) dochádza k obmedzeniu voľnej prevoditeľnosť týchto nástrojov, ktorá je ich kľúčovou vlastnosťou a výhodou. Reálne tak hrozí výrazné zníženie atraktívnosti finančných nástrojov vydávaných slovenskými emitentmi a z toho vyplývajúce obmedzenie alebo zdraženie financovania. V tejto súvislosti nemožno opomínať najmä negatívny dôsledok pri získavaní zdrojov pre financovanie potrieb verejného sektora prostredníctvom Agentúry pre Riadenie dlhu a likvidity i Národnej Banky Slovenska. Povinnosťou registrácie zmluvných partnerov hrozí výrazné zníženie atraktívnosti finančných nástrojov vydávaných slovenskými emitentmi a z toho vyplývajúce obmedzenie alebo zdraženie financovania, resp. to, že finančné nástroje sa pre investorov stanú nezaujímavými, čo najmä v rámci „zabezpečovania finančných prostriedkov” prostredníctvom riadenia štátneho dlhu môže mať negatívny vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky.

3

Taktiež treba zdôrazniť fakt, že na rozdiel od zmluvy alebo obdobného úkonu pri obchode s finančnými nástrojmi na verejnom trhu si protistranu nevyberá samotný emitent. Do právneho vzťahu s emitentom môže vstúpiť prakticky akákoľvek osoba kdekoľvek na svete, ktorá vykoná alebo dá vykonať pokyn na kúpu daného finančného nástroja.

K bodu 2

Návrhom zákona dochádza k rozšíreniu okruhu subjektov, ktorých za partnera verejného sektora považovať nemožno, a to ani v prípade, ak by prijímali plnenia nad limity uvedené v § 2 ods. 2 a 3 zákona. V § 2 zákona sa odsek 4 dopĺňa písmenami d) a e), podľa ktorých sa partnerom verejného sektora nemôžu stať iné štáty a ich orgány a tiež medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány. Cieľ zákonodarcu pri príprave zákona totiž nebol ustanovovať povinnosti pre tieto subjekty, ale naopak smeroval len k úprave tých vzťahov, ktoré vznikajú v rámci verejného sektora v územnej pôsobnosti Slovenskej republiky. Naviac, vzťahy medzi Slovenskou republikou a jej orgánmi s týmito subjektmi sú prednostne regulované najmä bilaterálnymi či multilaterálnymi medzinárodnými zmluvami.

K čl. II

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zvolený dátum účinnosti je potrebný najmä z dôvodu, že samotný zákon nadobudol účinnosť už dňa 1.2.2017 a teda subjektom, ktoré prijímajú od štátu plnenia nad zákonom určený limit už vznikla povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Cieľom zákonodarcu je reagovať na danú situáciu v čo najkratšom časovom úseku tak, aby bol dosiahnutý právny stav, v ktorom každý subjekt na základe interpretácie ustanovení zákona má vedieť, či povinnosť zápisu v registri partnerov verejného sektora má, alebo je z pôsobnosti zákona vylúčený.

V Bratislave, 8. februára 2017

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky