Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov 377/2016 účinný od 01.03.2017

Platnosť od: 29.12.2016
Účinnosť od: 01.03.2017
Autor: Vláda Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske súdne konanie, Konkurz a reštrukturalizácia

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov 377/2016 účinný od 01.03.2017
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 377/2016 s účinnosťou od 01.03.2017

Legislatívny proces k zákonu 377/2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov

K predpisu 377/2016, dátum vydania: 29.12.2016

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.

Účelom návrhu zákona je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko - sociálny problém.

V právnom poriadku Slovenskej republiky bol inštitút oddlženia fyzickej osoby zavedený od roku 2006 zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Počet osôb, ktoré podali návrh na oddlženie za celé obdobie účinnosti právnej úpravy nedosiahol pôvodne očakávané úrovne, ktoré by boli porovnateľné s okolitými krajinami. Príčin tohto stavu je niekoľko a najvýznamnejšia z nich je zrejme zvolenie hybridného oddlženia s kombináciou prvkov likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a splátkového kalendára.

Zahraničné právne úpravy spravidla predpokladajú riešenie úpadku fyzických osôb v dvoch režimoch

a)likvidácia majetkovej podstaty dlžníka a rýchle oddlženie (označovaný ako „Fresh Start“, t.j. FS),

b)reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára (označovaný ako „No Fresh Start“, t.j. NFS).

Navrhuje sa, aby právna úprava obsahovala obe z možností.

Koncepcia FS predstavuje typovú alternatívu pre dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy, pritom hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Naproti tomu, koncepcia NFS predstavuje alternatívu najmä pre dlžníkov, ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy, ale tento majetok je spravidla zaťažený zabezpečovacími právami tretích osôb, pričom svoje záväzky nie schopní plniť včas alebo riadne. Riešenie oddlženia splátkovým kalendárom je alternatívou pre dlžníkov, ktorí svoj úpadok zachytili ešte včas.

Súčasná právna úprava oddlženia je postavená najmä na koncepcii FS a teda každému oddlženiu fyzickej osoby musí predchádzať (úplná) likvidácia jeho majetkovej podstaty. Túto likvidáciu potom nasleduje ešte trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník v prospech

2

veriteľov odvádza časť svojich príjmov (prvok NFS). okolnosť, že dlžník nemôže dosiahnuť oddlženie inak ako za cenu speňaženia celej jeho majetkovej podstaty je nedostatkom právnej úpravy, keďže každá osoba, od ktorej sa zároveň požaduje odovzdanie celého majetku a aj vynaloženie primeraného úsilia na získanie zamestnania, prípadne na začatie podnikania, potrebuje mať zabezpečené aspoň minimálne životné podmienky (bývanie, pracovné nástroje) na to, aby to bolo od nej možné požadovať spravodlivo. To platí o to viac, že výťažnosť zo speňaženia majetkovej podstaty dlžníka pre veriteľov v tzv. režime tzv. „fire sale“ býva spravidla nízka a veľká časť pohľadávok veriteľov zostane neuspokojená. V návrhu zákona sa preto navrhuje zavedenie a oddelenie oboch konceptov NFS aj FS. Pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia úpadku sa zavádzajú opatrenia proti zneužívaniu oddlženia. V prípade oddlženia NFS pôjde o test zneužitia spočívajúci v poskytnutí minimálnej miery uspokojenia veriteľov v percentuálnom vyjadrení podľa výšky ich pohľadávok (určenie kvóty) a taktiež nemožnosť uchádzať sa o oddlženie NFS, ak miera uspokojenia veriteľov nebude značne vyššia ako by veritelia dosiahli v konkurze.

Súčasná právna úprava sa môže javiť oproti zahraničným právnym úpravám ako prodlžnícka. Ide však len o prvý dojem, keďže podľa súčasnej právnej úpravy skúšobné obdobie môže začať po zrušení konkurzu, pričom obdobie, počas ktorého konkurz bude prebiehať nie je možné predpokladať vzhľadom na možné spory, ktorými sa ustaľuje majetková podstata alebo priorita, či výška pohľadávok jednotlivých veriteľov. V priemere nie je možno predpokladať, že konkurz bude ukončený skôr ako za jeden rok. Návrh zákona tieto nedostatky eliminuje tým, že oddlženie bude dlžníkovi poskytnuté v podstate ihneď (reálne niekoľko týždňov, maximálne mesiacov) pri oboch navrhovaných spôsoboch riešenia oddlženia.

Predpokladom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa súčasnej právnej úpravy je obligatórne zloženie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume 663,88 eur. Zaplatenie tohto preddavku nemožno odpustiť a pre množstvo dlžníkov, na ktorých majetok je vedená exekúcia môže zloženie tejto sumy predstavovať neprekonateľnú prekážku pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu za účelom následného oddlženia. Návrh zákona obsahuje opatrenia na to, aby aj nemajetní dlžníci vedeli vstúpiť do procesu oddlženia. Zostane síce zachovaná povinnosť zloženia preddavku, avšak tento preddavok bude niektorým dlžníkom poskytnutý vo forme pôžičky.

Oddlženie podľa súčasnej právnej úpravy obsahuje pre rozhodovanie súdu ohľadom sumy, ktorú musí dlžník počas skúšobného obdobia poskytovať veriteľom pomerne otvorenú dispozíciu (až „70% čistých príjmov dlžníka“). Priamo tiež nestanovuje, čo možno za takéto čisté príjmy považovať a ani výslovne nerieši ani otázku ako postupovať, ak dôjde k zásadnej zmene príjmov dlžníka počas skúšobného obdobia. Môže ísť pritom o celkovú zmenu (napr. zvýšenie platu) alebo o mimoriadny príjem. Návrh zákona problémy predchádzajúcej právnej úpravy rieši, pričom v koncepte FS úplne, keďže podstatou dlženia týmto spôsobom je „dobrovoľné odovzdanie“ celého majetku dlžníka v prospech veriteľov za cenu nemožnosti postihovania budúcich príjmov dlžníka. Pri koncepte NFS sa zase jednoznačne stanovuje, že súd určí dlžníkovi len kvótu, ktorá je relevantná pre uspokojenie pohľadávok veriteľov a táto kvóta je počas obdobia, počas, ktorého má dlžník plniť splátkový kalendár relatívne stabilná.

Súčasná právna úprava oddlženia výslovne nepredpokladá existenciu osobitného práva „vykúpiť“ majetok podliehajúci konkurzu alebo vo vzťahu k nemu uplatniť nejaké osobitné právo. Návrh zákona upravuje možnosť pre niektoré osoby možnosť prioritne „vykúpiť“

3

majetok podliehajúci konkurzu za cenu určenú na základe znaleckého posudku alebo za cenu dosiahnutú pri speňažení.

Súčasná právna úprava do procesu riešenia úpadku fyzickej osoby vťahuje bezvýnimočne záložných veriteľov a núti ich vyhlásiť predčasnú splatnosť všetkých úverov. Návrh zákona v zásade ponecháva zabezpečené pohľadávky „bokom“ a umožní uplatniť inštitúty dohôd medzi záložným veriteľom a dlžníkom. Záložní veritelia sa do riešenia úpadku dlžníka nevťahujú do rozsahu, v ktorom je ich pohľadávka krytý predmetom zabezpečovacieho práva

Oddlženiu (účinku nevymáhateľnosti) budú podliehať v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania, alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami vyváženými pomerovaním s inými záujmami (napr. výnimka pre pohľadávku dieťaťa na výživné )

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nálezmi ústavného súdu, zákonmi, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Analýza vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, podnikateľské prostredie a sociálne prostredie je vyhodnotená v doložke vplyvov.

4

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

(§3 ods. 2)

Upravuje sa definícia úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Tu ide o doterajšiu úpravu. Naproti tomu sa navrhuje upraviť definíciu úpadku pre fyzické osoby, ktorá by mala reflektovať osobitosti fyzických osôb ohľadom platobnej schopnosti, keďže lehota 30 dní, počas ktorej dlžník - fyzická osoba nie je schopný plniť peňažné záväzky je spravidla veľmi krátka a nútila by osoby, ktoré sa prechodne ocitli v stave platobnej neschopnosti riešiť svoju situáciu spôsobom podľa tohto zákona. Príčiny prechodnej platobnej neschopnosti môžu však spočívať napr. v tom, že fyzickej osobe vypadol očakávaný príjem v dôsledku prechodného zhoršenia zdravotného stavu, či z dôvodu, že jej odberateľ mešká s úhradou významnej pohľadávky (faktúry). Fyzická osoba je preto platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Nie je dôvod trvať na pluralite veriteľov, najmä s ohľadom na prepracovaný model možnosti jej oddlženia.

K bodu 2

(§3 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením pravidiel podľa § 155a, § 159a a § 159b.

K bodu 3

(§ 11 ods. 1)

Upravuje sa aktívna procesná legitimácia na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona (druhá časť). Dlžník fyzická osoba môže sám na svoj majetok navrhnúť vyhlásiť konkurz len podľa štvrtej časti zákona. Veriteľ však bude vedieť podľa tejto časti zákona iniciovať konkurzné konanie aj na majetok fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom.

K bodu 4

(§16 ods. 4)

Upravujú sa následky konkurencie návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby – podnikateľa podľa druhej a štvrtej časti zákona.

K bodu 5

(§ 83 ods. 1)

Doplnenie § 83 ods. 1 o nové písmeno j) sa navrhuje z dôvodu, aby zákon jednoznačne ustanovil, že pre správcu je záväzný pokyn príslušného orgánu, ktorý si od neho správca vyžiada podľa existujúceho ustanovenia § 88 ods. 2 zákona. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii aj v doterajšom § 88 ods. 2 ustanovuje, že ak náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahnu výnosy z jeho prevádzkovania, tak správca o tejto skutočnosti bezodkladne informuje príslušný orgán a vyžiada si od neho pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku. Doterajšia zákonná úprava však jednoznačne nestanovuje, že takýto pokyn je pre správcu záväzný, čo rieši navrhnutým doplnením § 83 ods. 1 o nové písmeno j), ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia podľa § 176 ods. 1 zákona.

5

K bodu 6

(§104)

Z dôvody podstatnej súvislosti s úpravou inštitútu oddlženia fyzických sa upravujú právne následky smrti úpadcu počas konkurzu. Keďže je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, je zjavné, že ide o prípad predlženého dedičstva. Likvidáciu dedičstva v dedičskom konaní netreba však nariaďovať, keďže konkurz je vo svojej podstate konaním o likvidácii predlženého dedičstva. Z tohto dôvodu v dedičskom konaní treba vyčkať do skončenia konkurzu.

K bodu 7

(§ 106)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

K bodom 8 a 9

(§107a)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

K bodu 10

(§109)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením novej právnej úpravy oddlženia fyzických osôb vo štvrtej časti zákona.

K bodu 11

(§ 110)

Z dôvodu zabezpečenia transparentnosti procesu reštrukturalizácie sa upravuje, že prílohu reštrukturalizačného posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie reštrukturalizačného posudku. Odmeňovanie správcu podľa doterajšej úpravy je spravidla pokryté rúškom tajomstva, aj keď následkom toho môže byť odčerpanie významných majetkových hodnôt dlžníka.

K bodu 12

(§116 ods. 4)

Navrhuje sa, aby si správcu v reštrukturalizácii nevyberal sám dlžník, ale aby bol ustanovený náhodným výberom. Ustanovený správca voči dlžníkovi nárok na odmenu, ktorej výšku ustanoví vykonávací predpis.

K bodu 13

(§ 120 ods. 2)

Podnety aplikačnej praxe signalizujú, že „starý dlh“ a „nový dlh“ dlžníka nie je úplne jasne rozlíšiteľný. Na rozdiel od konkurzu, kde vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka za následok splatnosť všetkých záväzkov dlžníka, pri reštrukturalizácii jej povolením takýto následok nenastáva. To vedie aplikačnú prax k (síce nie častým, ale aj tak významným) nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie ktoré nie splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku (t.j. ako podmienené). Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky a teda správny postup pre rozlíšenie „starého“ a „nového dlhu“ (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) výlučne skutkové

6

okolnosti vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t.j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Toto pravidlo sa prirodzene presadí aj v konaniach podľa druhej a štvrtej časti, kde ho však aplikačná prax bez výslovnej úpravy bez nejakých problémov už presadzuje.

K bodom 14 a 15

(§ 131)

S ohľadom na náhodný výber správcu sa upravuje postup súdu v prípade smrti, či zániku správcu a taktiež prípady, kedy správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka. Upravujú sa taktiež následky omeškania dlžníka s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

K bodu 16

(§ 134 ods. 1)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný plán poskytoval nezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku resp. hroziaceho úpadku dlžníka konkurzom nielen mierne, ale podstatne vyššie uspokojenie ich pohľadávok.

K bodu 17

(§148 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava spojená so zavedením náhodného výberu správcu.

K bodom 18 až 22

Upravujú sa nové dôvody pre zamietnutie plánu súdom a to jednak nevyhnutnosť dlžníka zaviazať sa, že nezabezpečených veriteľov uspokojí aspoň do výšky 50% a taktiež takéto uspokojenie poskytnúť najviac do piatich rokov. Nižšiu miera uspokojenia alebo dlhší čas na uspokojenie nezabezpečeného veriteľa môže dlžník presadiť len so súhlasom dotknutého veriteľa. Takéto pravidlo bude jednoznačné a predvídateľné pri tvorbe reštrukturalizačného plánu a nebude udržiavať ani dlžníka a ani veriteľov v právnej neistote ohľadom budúcich príjmov, či zisku dlžníka. Z tohto pravidla potom vyplýva aj legislatívno-technická úprava ustanovení § 152 a § 154, ako aj upravenie pravidiel podľa§ 155a.

K bodu 23

(§166)

Úvodné ustanovenia

Ustanovenie stanovuje predpoklady, za splnenia ktorých môže dlžník fyzická osoba vstúpiť do procesu oddlženia (právny záujem). Úprava oddlženia je prístupná pre fyzické osoby a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú záväzky z podnikateľskej činnosti. Dlžník si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz.

Za účelom predchádzania zneužívaniu inštitútu dlžník môže do procesu oddlženia vstúpiť len raz za 10 rokov. Je preto na dlžníkovi, aby si veľmi efektívne zvážil, kedy túto šancu využije. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobný neschopnosť dlžníka. sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom ( „ex ante“ kontrola), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri vyhlásení konkurzu bude vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti podrobovať prieskumu v zásade

7

len v takých prípadoch, v ktorých by si napr. v civilnom sporovom konaní nemohol osvojiť zhodné skutkové tvrdenia strán (porovnaj § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a to v prípadoch, ak tu je dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Predpokladom na možnosť domáhať sa oddlženia konkurzom je taktiež skutočnosť, že na majetok dlžníka je vedená exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie. Obdobným vykonávacím konaním treba rozumieť najmä daňové exekučné konanie. Pokiaľ ide o takéto obdobné vykonávacie konanie, je úlohou dlžníka, aby takúto okolnosť v návrhu tvrdil a pre potreby vyhlásenia konkurzu ju aj osvedčil. Pri exekučnom konaní vzhľadom na existenciu Centrálneho informačného systému súdnictva osvedčenie dlžníkom spravidla nebude potrebné.

(§166a)

Pohľadávky uspokojované konkurzom alebo splátkovým kalendárom

Ustanovenie vymedzuje „prihlasované pohľadávky“ do riešenia úpadku dlžníka v oboch scenároch oddlženia a to NFS (splátkový kalendár) ako aj FS (konkurz). Prihlasuje sa tzv. starý dlh dlžníka. Počas účinnosti oddlženia môžu byť vymedzené nároky uspokojené len v rozsahu kvóty určenej v scenári splátkového kalendára alebo z majetkovej masy podliehajúcej konkurzu.

(§166b)

Pohľadávky vylúčené z uspokojenia

Konkurz a splátkový kalendár kolektívne insolvenčné konania, ktoré zamerané na riešenie kolektívneho uspokojenia nárokov veriteľov z majetku dlžníka. Aby sa v širšom rozsahu mohol prejaviť princíp pari passu (každému veriteľovi s porovnateľným postavením pomerne), ustanovenie upravuje existenciu nárokov vylúčených z uspokojenia. Vylúčené z uspokojenia sú

- časť príslušenstva pohľadávky veriteľa nad obvyklú hranicu 5%,

- príslušenstvo prirastené počas riešenia úpadku dlžníka,

- zmenkové nároky a to z dôvodu pravidelnej (ko)existencie zabezpečenej pohľadávky z kauzálneho vzťahu, ktorú si je možné uplatniť prihláškou,

- zmluvné pokuty ako aj sankcie; pohľadávka nároku na náhradu škody je však vylúčená z uspokojenia nie je

- spriaznené pohľadávky,

- trovy účastníkov konania.

Účelom ustanovenia o vylúčení niektorých nárokov z uspokojenia je najmä snaha o to, aby v prípadoch, ak nie je dostatok majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok t.j. kauzálne nároky, nie nároky, ktoré právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t.j. nejde o kauzálne nároky).

(§166c)

Nedotknuté pohľadávky

Oddlženie spočíva v zániku možnosti štátno-mocenského vynútenia splnenia právneho nároku (ako súčasti pohľadávky) voči dlžníkovi. Existuje však kategória nárokov, ktoré by napriek oddlženiu mali byť ich veriteľovi zachované. Ustanovenie tieto nároky vymedzuje. Napriek tomu, že oddlženie sa niektorých nárokov nedotýka, je možnosť si v konkurze tieto nároky uplatňovať prihláškou a podieľať sa tak na ich pomernom uspokojení spolu s ostatnými veriteľmi. Oproti iným nárokom však nenastane ten následok, že pohľadávka sa stane nevymáhateľnou a teda právny nárok stratí.

8

(§166d)

Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

V riešení úpadku dlžníka konkurzom sa uplatní „nový“ koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. V právnom poriadku nebolo úplne jednoznačne presadené pravidlo o možnosti excindácie určitej hodnoty v majetku dlžníka. K tejto konštrukcii sa približovali len exekučné pravidlá o zrážkach zo mzdy, či z účtu v banke. Zo sociálnych dôvodov sa však zavádza právo dlžníka na vylúčenie hodnoty zodpovedajúcej nepostihnuteľnej hodnote obydlia, z konkurznej masy.

Obydlie sa na účely tohto inštitútu vymedzuje ako obývateľná vec, ktorú dlžník v návrhu na vyhlásenie konkurzu ako svoje obydlie označil. Pôjde spravidla o nehnuteľnosť stavbu spojenú so zemou pevným základom. Definícia je však širšia s ohľadom na to, že dlžník si nemusí zabezpečovať bývanie len v nehnuteľnosti. Do úvahy prichádza tiež stavba, ktorá nie je so zemou spojená s pevným základom (dom na vode), či dokonca hnuteľná vec (obytný príves). Keďže stavby nie súčasťou pozemku súčasťou nepostihnuteľnej hodnoty obydlia môže byť aj k obydliu (bez ohľadu na to, či ide o nehnuteľnosť) prislúchajúci pozemok.

Ak je obydlie dlžníka predmetom spoluvlastníctva dlžníka s inými osobami, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty podielu dlžníka, ktorá zodpovedá nepostihnuteľnej hodnote obydlia dlžníka. Pri majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve rovnaká nepostihnuteľná hodnota patrí každému z manželov resp. z bývalých manželov. Inak povedané, nepostihnuteľná hodnota obydlia sa viaže ako nárok „na osobu“, nie na vec ako takú. Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia ustanoví podzákonný právny predpis.

(§ 166e)

Rozhodnutie o oddlžení

Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa o oddlžení rozhodne ihneď pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára. Tiež sa na rozdiel od súčasného právneho stavu pri vyhlásení konkurzu alebo v rozhodnutí o určení splátkového kalendára spresní, ktorých nárokov sa oddlženie týka. V odseku 3 sa upravuje následok vymáhateľnosti pôvodného nároku voči ručiteľovi alebo záložnému dlžníkovi podobne ako je to v reštrukturalizácii. Vymáhateľnosť podobné účinky ako premlčanie, prihliadne sa na ňu vo vykonávacom konaní aj bez návrhu.

Ak určitý orgán vyvodzoval voči dlžníkovi z existencie dlhu negatívne následky(napr. neposkytovanie určitých služieb), musí po oddlžení na neho hľadieť akoby by mu (oddlžením dotknutý) dlh odpustil (trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky). Ak však dlžník inak nevymáhateľný dlh dobrovoľne splní, nejde o bezdôvodné obohatenie.

(§166f a §166g)

Zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a poctivý zámer

V § 166f sa upravujú predpoklady aktívnej vecnej legitimácie na ex post kontrolu poctivého zámeru na základe žaloby. V § 166g sa upravujú predpoklady pre ex post kontrolu poctivého zámeru a to jednak pri scenári FS ako aj pri NFS. Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá.

Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý (aktívna vecná legitimácia). V špecifických prípadoch napr. bežného výživného pre dieťa, len dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa. Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna vecná legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby.

9

„Pozitívne“ rozhodnutie o zrušení oddlženia účinky erga omnes. Pôvodným pohľadávkam sa obnovuje právny nárok.

Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). Vedúcim zamestnancom treba rozumieť aj pôsobenie v štátnej službe v porovnateľnej pozícii. Výklad všeobecne formulovaných pojmov napr. nie nepatrné dedenie je potrebné ponechať na súdnu prax, ktorá tento pojem vyloží vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Spravidla však pôjde o dedenie majetku menšej hodnoty. Pokiaľ ide o používanie slovného spojenia „bez vážneho dôvodu“, predkladateľ nabáda súd, aby toto slovné spojenie vykladal s prihliadnutím na dlžníkove objektívne možnosti splnenia povinnosti.

(§166h)

Odporovateľné právne úkony

Upravuje sa existencia odporovacieho práva veriteľa ako následok oddlženia. Ak by pred oddlžením došlo k prevodu majetku dlžníka úmysle ukrátiť veriteľa, právo odporovať takémuto právnemu úkonu v dôsledku oddlženia nie je dotknuté. Na tento účel je pôvodná pohľadávka nedotknutá oddlžením. Odporovacie právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala z úkonu dlžníka prospech. Popri odporovateľnosti veriteľ však k dispozícii aj žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu sa skutkovo môže prekrývať práve s nepoctivým zámerom dlžníka.

(§166i)

Preskúmanie pomerov dlžníka

Aby bolo možné pri oddlžení vynaložiť na preskúmanie pomerov dlžníka len „rozumné“ náklady, mala by sa právna úprava vyhnúť situovaniu správcu do pozície vyšetrovateľa. Správca v konaní urobí základné šetrenie s primeranými nákladmi. Ak niektorý z veriteľov za to, že je potrebné uskutočniť rozsiahlejšie šetrenie, musí zložiť zálohu na trovy nákladov s tým spojených. Tieto náklady mu môžu byť nahradené za splnenia vymedzených podmienok z konkurznej podstaty.

(§166j)

Správca

Správcu súd ustanovuje náhodným výberom podobne ako v konkurze podľa druhej časti zákona. Pri porušení povinnosti alebo pri zákonnej prekážke súd správcu odvolá. Nad správcom vykonáva dohľad tým spôsobom, že od neho môže vyžadovať správy a vysvetlenia. Ustanovenie rieši aj odmeňovanie správcu. Za výkon funkcie patrí správcovi odmena a náhrada nevyhnutných nákladov. Odmenu a náhradu nákladov platí v konaní o oddlžení dlžník a to zo svojho majetku v rámci rozvrhu výťažku alebo priamo.

(§ 166k)

Povinné zastúpenie dlžníka

10

Ustanovenie rieši povinné zastúpenie dlžníka v konaní o oddlžení. Iba v prípade, že dlžník má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, nemusí byť v konaní zastúpený. Zástupcom v konaní môže byť len advokát alebo Centrum právnej pomoci.

(§167)

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Upravujú sa špecificky predpoklady na riešenie úpadku dlžníka a jeho oddlženia vo forme FS. Konkurzné konanie podľa štvrtej časti zákona môže začať len na návrh dlžníka. Veriteľ na podanie návrhu podľa tejto časti zákona nie je aktívne procesne legitimovaný. Z hľadiska formy pôjde o formulárový návrh s predpísanými náležitosťami. Vzory príslušných tlačív ustanoví ministerstvo.

(§167a)

Vyhlásenie konkurzu

Ustanovujú sa predpoklady na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zákona. Súd preskúma len skutočnosti uvedené v odseku 1 a pri splnení uvedených podmienok vyhlási konkurz a náhodným výberom ustanoví správcu. Ak nie splnené podmienky podľa odseku 1 alebo podmienky podľa procesných predpisov, súd konanie podľa povahy zastaví alebo návrh odmietne. Platobnú neschopnosť dlžníka preskúma len vtedy, ak z návrhu dlžníka nadobudne dôvodnú pochybnosť o skutočnostiach uvádzaných dlžníkom. Oproti konaniu podľa druhej časti zákona súd nebude rozhodovať o začatí konkurzného konania, čím sa proces zjednoduší.

(§167b)

Nakladanie s konkurznou podstatou

Vymedzuje sa účinok vyhlásenia konkurzu a to nakladanie s s majetkom podliehajúcim konkurzu. Oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu (majetkom dlžníka, ktorý mu patril ku dňu vyhlásenia konkurzu) prechádza na správcu. Správca koná aj vo veciach týkajúcich sa takéhoto majetku. Z dôvody minimalizácie nákladov proti podstate, zákon predpokladá, že dlžník zostane užívať majetok v konkurznej podstate (debtor in posession). Právne úkony dlžníka, ktorými by ukracoval majetok podliehajúci konkurzu by boli ex lege neúčinné.

(§167c)

Pohľadávky a záväzky dlžníka

Na rozdiel od konkurzu podľa druhej časti zákona, nenastáva v prípade konkurzu fyzických osôb automatická splatnosť záväzkov dlžníka vyhlásením konkurzu. Pohľadávka veriteľa sa stáva splatnou momentom jej prihlásenia. Podobne ako v konkurze právnických osôb však dlžníci úpadcu povinní plniť svoje záväzky k rukám správcu. Osobitne sa upravujú tiež účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k započítaniu pohľadávok.

(§167d)

Ukončenie zmluvy

Ako účinok vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby sa osobitne upravuje možnosť vypovedania „prebiehajúcich zmlúv“. Bez ohľadu na to, či ide o zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú, je možnosť ich ukončenia výpoveďou. Ak ide o iné ako „prebiehajúce zmluvy“, z ktorých záväzky ešte aspoň sčasti nesplnené, nastáva možnosť ich vypovedania s účinkami ex nunc. Úprava ukončovania zmlúv sa však nedotýka zmlúv a dohôd podľa Zákonníka práce.

11

Ak ide o veci, ktoré predmetom finančného lízingu alebo výhrady vlastníctva, uplatňujú sa pravidlá pre konkurzy podľa druhej časti zákona. Takýto veriteľ na splnenie povinností primárne vyzve správcu, ktorý právo pohľadávku veriteľa uhradiť a privodiť tak konkurznej podstate prospech z nadobudnutia majetku, ktorý tak začne podliehať konkurzu. Musí však s odbornou starostlivosťou zvážiť výhodnosť takéhoto postupu pre uspokojenie veriteľov. Každopádne, dlžník nemôže nadobudnúť tovar pod výhradou vlastníctva (predmet finančného lízingu) skôr ako boli splnené záväzky podľa kúpnej (lízingovej) zmluvy. Iný prístup by zakladal porušenie práva vlastniť majetok predávajúceho (lízingového prenajímateľa).

(§167e)

Súdne konania

Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých vystupuje dlžník. Ak ide o konania, v ktorých sa uplatňuje nárok, ktorý treba prihlásiť alebo ak ide o nárok vylúčený z uspokojenia, tieto konania treba zastaviť. Osobitne sa upravuje premlčanie takýchto nárokov. Ak by sa zistilo, že tu nie predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada. V odseku 4 sa upravuje právo popierajúceho veriteľa vstúpiť do konania ohľadom oddlžením nedotknutej pohľadávky.

(§167f)

Exekučné konania a obdobné vykonávacie konania

Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúce exekučné konania a obdobné vykonávacie konania (daňové exekučné konanie). Takéto konania nemožno začať a ani ich viesť pre pohľadávku, ktorá predstavuje „starý dlh“ dlžníka. Prebiehajúce exekučné konanie treba zastaviť a v konaní, ktoré začať po vyhlásení konkurzu zamietne návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané). Ak by sa zistilo, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, zo zákona sa na zastavenie konania neprihliada.

(§167g)

Dobrovoľná dražba

Upravuje sa účinok vyhlásenia konkurzu na prebiehajúcu dobrovoľnú dražbu. Rozlišuje sa, či konanie dražby navrhol samotný dlžník alebo záložný veriteľ. Predmet dražby začne podliehať konkurzu vtedy, ak sa do konkurzu zabezpečený veriteľ prihlási.

(§167h)

Konkurzná podstata

Oproti konkurzu podľa druhej časti zákona, je v prípade konkurzu fyzických osôb konkurzná podstata zúžená a tvorí ju spravidla len nezabezpečený majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a výťažky získané správou a speňažovaním takéhoto majetku. Konkurzu podlieha aj majetok pod výhradou vlastníctva alebo predmet finančného lízingu, ak správca postupuje podľa § 45a. Zabezpečený majetok podlieha konkurzu vtedy, ak sa zabezpečený veriteľ prihlási s právom na oddelené uspokojenie. Konkurznú podstatu netvorí nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka ako aj taký majetok, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii.

(§ 167i)

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

12

Jedným z následkov vyhlásenia konkurzu je zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Do podstaty bude patriť celý majetok v BSM, čo je dôsledok úpadku jedného z manželov podávajúci sa aj z hmotného práva (porovnaj §147 Občianskeho zákonníka). Druhý z manželov právo na náhradovú pohľadávku voči upadnutému manželovi z titulu vyrovnania podielov (§150 Občianskeho zákonník)a. Ide však o pohľadávku „za konkurznou podstatou“. Nie je vylúčené, že upadnutý manžel pohľadávku na vyrovnanie podielov druhému z manželov splní v budúcnosti. Premlčanie nárokov medzi manželmi sa spravuje § 114 Občianskeho zákonníka. Osobitne sa upravuje možnosť do konkurzu upadnutého manžela prihlásiť sa aj veriteľom druhého z manželov, ktorí majú právo byť uspokojení z masy BSM.

(§167j)

Súpis majetku konkurznej podstaty

Upravuje sa pravidlo o nevyhnutnosti a lehote na vyhotovenie súpisu. V odseku 2 sa upravuje osobitný spôsob riešenia excindácie. Správca nebude zaťahovaný do konania o vylučovacej žalobe, čo umožní zníženie nákladov na vedenie konkurzu. Dlžník „odovzdal“ majetok v prospech veriteľov a teda rozsah, v ktorom majú prihlásení veritelia nárok na uspokojenie sa z majetku v konkurznej podstate musí byť výsledkom aktivity dotknutých veriteľov.

(§167k)

Zabezpečený veriteľ

Konkurz podľa tejto časti zákona je kolektívne konanie zamerané najmä na riešenie dlžníkovho „starého“ nezabezpečeného dlhu. Ako opcia sa však upravuje možnosť (prednostného) zabezpečeného veriteľa prihlásiť sa do konkurzu. Ak tak urobí, zaťažený majetok bude tvoriť konkurznú podstatu. V odseku 2 sa upravuje pravidlo o prihlásení neskoršieho zabezpečeného veriteľa. V konkurze je zabezpečeným veriteľom len ten, kto má právo na oddelené uspokojenie z reálneho majetku. Ak tu niet majetku, z ktorého môže byť zabezpečený veriteľ uspokojený, treba na neho hľadieť ako na veriteľa nezabezpečeného. V odseku 3 sa upravuje pravidlo týkajúce sa následkov začatia výkonu zabezpečovacieho práva prednostným zabezpečeným veriteľom. Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Upravujú sa tiež následky skutočnosti ak blízka osoba dlžníka so súhlasom dlžníka alebo obec, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza so súhlasom dlžníka poskytne do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšuje ťarchy na majetku.

(§167l)

Prihlasovanie a popieranie pohľadávok

V odseku 1 sa upravujú lehoty a spôsob prihlasovania pohľadávok veriteľov. V odseku 2 sa upravuje prípad prihlasovania veriteľov, ktorý majú pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ale dlžník túto pohľadávku svojim majetkom zabezpečuje. Prihlášky sa podávajú u správcu v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Pri neskoršom prihlásení veriteľ prichádza o hlasovacie právo. Na rozdiel od konkurzu právnických osôb sa veritelia fyzické osoby uvedené v zozname záväzkov dlžníkom o vyhlásení konkurzu upovedomujú. V odseku 5 a 6 sa rieši právo veriteľov popierať (navzájom) pohľadávky. V konkurze podľa tejto časti zákona správca pohľadávky nepopiera. Takýto postup je odôvodnený výškou nákladov preskúmavania pohľadávok a trov vedení takýchto konaní správcom, ktoré by zrejme v drvivej väčšine prípadov úplne vyčerpali konkurznú podstatu. Rozsah uspokojenia veriteľov je podmienený ich aktivitou. Popieracie právo sa neposkytuje

13

dlžníkovi, keďže toto konanie sa môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je kvalifikovane zastúpený a svoj majetok tak na uspokojenie svojich veriteľov „odovzdal“.

(§167m)

Zástupca veriteľov

Upravujú sa pravidlá pre kreovanie „veriteľského orgánu“, ktorým je v prípade konkurzu fyzických osôb je zástupca veriteľov. Zvolanie schôdze veriteľov je len fakultatívne a jeho pôsobnosť je obmedzená potrebami konania.

(§167n)

Speňaženie nehnuteľností

Upravujú sa pravidlá speňažovania nehnuteľností v konkurze podľa tejto časti zákona. Nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu sa speňažia v zásade dražbou. Nehnuteľnosti menšej hodnoty možno však speňažiť ako hnuteľnú vec. Hranicu určuje vykonávací predpis. V odseku 2 sa upravujú pravidlá pre zistenie najnižšieho podania.

(§167o)

Speňaženie obydlia dlžníka

Upravujú sa osobitné pravidlá pre speňaženie obydlia dlžníka. Obydlie dlžníka možno speňažiť vždy len dražbou a to bez ohľadu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Ak by výťažok nepostačil krytie na nákladov speňaženia a krytie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, nemožno obydlie dlžníka vôbec speňažiť (t.j. za týmto účelom udeliť príklep). Inak povedané, je zmysluplné obydlie dlžníka speňažovať len vtedy, ak to význam pre (aspoň čiastočné) uspokojenie veriteľov. Na účely rozhodnutia sa, či ísť do procesu speňažovania obydlia dlžníka, správca postupuje s odbornou starostlivosťou.

Ak sa obydlie dlžníka speňažilo, výťažok zodpovedajúci nepostihnuteľnej hodnote obydlia sa poukáže na bankový účet dlžníka.

(§167p)

Speňaženie hnuteľných vecí

Upravujú sa pravidlá pre speňaženie hnuteľných vecí. Hnuteľné veci sa v zásade speňažia v ponukovom konaní ako súbor majetku. Zástupca veriteľov, či dotknutý zabezpečený veriteľ však môže však navrhnúť aj iný spôsob speňaženia.

(§167q)

Speňaženie pohľadávok a iných majetkových hodnôt

Upravujú sa pravidlá pre nakladanie s takým majetkom dlžníka, ktorými pohľadávky. Správca sa ich pokúsi vymôcť a ak sa to nepodarí do 6 mesiacov, odplatne ich postúpi. Ak ide o peňažnú pohľadávku, v záujme ukončenia konkurzu v čo najkratšom čase sa upravuje pravidlo, že správca žaloby, ktorými by uplatňoval právo na zaplatenie pohľadávky podliehajúcej konkurzu nepodáva. Premlčanie ohľadom nároku počas konkurzu spočíva. Pri iných majetkových hodnotách sa postupuje obdobne ako pri pohľadávkach.

(§167r)

Právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty

Upravuje sa (prioritné) právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty. Nositeľmi tohto práva sú oprávnené osoby. Toto právo patrí len vymedzenej „blízkej osobe“ dlžníka alebo príslušnej obci. Jeho účinné uplatnenie však vždy predpokladá súhlas dlžníka. Právo možno uplatniť ešte pred vykonaním dražby alebo po vykonaní dražby. Právo výkupu pred speňažením sa

14

realizuje za všeobecnú hodnotu vykupovaných vecí a po speňažení za cenu ponúknutú záujemcom. Správca pri uplatnení práva výkupu oprávnenou osobou nie je viazaný predkupnými právami iných osôb. Porušenie práva vykúpiť majetok špecifické následky, ktoré sú obdobné (niektorým) následkom porušenia predkupného práva.

(§167s)

Predkupné právo

Upravujú sa účinky speňažovania vo vzťahu k predkupným právam. Správca nie je predkupnými právami viazaný, ak však ide o práva vecno-právnej povahy, tieto zostávajú dotknutým oprávneným zachované.

(§167t)

Náklady konkurzu

Ustanovenie striktne vymedzuje náklady konkurzu (v konkurze podľa druhej časti zákona ide o tzv. pohľadávky proti podstate). Upravuje sa priorita jednotlivých nákladov a upravuje sa osobitná zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú neúčelne nehospodárne alebo nedôvodne vynaloženými nákladmi.

(§167u)

Rozvrh výťažku

Upravujú sa osobitné pravidlá pre rozvrhnutie výťažku zo správy a speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Osobitné pravidlá sú zamerané na zjednodušenie procesu a zníženie nákladov. Správca najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Každý veriteľ je povinný priebežne aktualizovať svoje údaje u správcu. Upravuje sa osobitná zodpovednosť správcu za realizáciu rozvrhu v rozpore so zákonnými pravidlami.

(§167v)

Zrušenie konkurzu

Zrušenie konkurzu po splnení rozvrhu výťažku alebo pre nedostatok majetku predstavujú základné spôsoby jeho skončenia. O zrušení konkurzu nerozhoduje súd, ale správca a to tým, že vydá oznámenie o skončení konania prostredníctvom obchodného vestníka. Konkurz sa skončí aj vtedy, ak sa do 90 dní neprihlási žiaden veriteľ dlžníka. V odseku 3 sa upravuje skončenie konkurzu súdom pre dôvod, že tu nie na konkurz predpoklady. V odseku 4 sa upravujú osobitne účinky zrušenia konkurzu. Zrušenie konkurzu sa však nedotýka oddlženia dlžníka, okrem prípadu, ak tu nie sú predpoklady pre konkurz.

(§167w)

Smrť dlžníka

Osobitne sa upravujú následky smrti dlžníka na prebiehajúci konkurz. Upravuje sa ten následok, že súd pokračuje v konaní. Nie je zmysluplné, aby sa konanie „vecne presunulo“ do dedičského konania, kde by musela byť nariadená len likvidácia predlženého dedičstva.

(§168)

Návrh na určenie splátkového kalendára

Druhým spôsob riešenia úpadku fyzických osôb je splátkový kalendár. Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva na predpísanom tlačive. V odseku 2 sa upravujú náležitosti návrhu dlžníka.

15

(§168a)

Poskytnutie ochrany pred veriteľmi

Podobne ako v reštrukturalizácii sa dlžník pri návrhu na splátkový kalendár dostáva ochranu pred veriteľmi po formálnom preskúmaní návrhu dlžníka súdom . Súd pri poskytnutí ochrany pred veriteľmi ustanoví náhodným výberom správcu a uloží dlžníkovi zložiť zálohu na trovy správcu. Nezloženie zálohy bude mať za následok ukončenie konania a aj ukončenie ochrany pred veriteľmi.

(§168b)

Účinky ochrany pred veriteľmi

Upravujú sa osobitné účinky ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky spočívajú v odklade exekúcií a osobitnom práve dlžníka žiadať odklad dražby svojho obydlia.

(§168c)

Zostavenie návrhu splátkového kalendára

Po ustanovení do funkcie správca zostaví návrh splátkového kalendára. Za tým účelom preskúma pomery dlžníka, pričom prihliadne najmä na skutočnosti uvedené v odseku 2. Nie pri každom dlžníkovi bude možné zostaviť splátkový kalendár. Dlžník musí byť v stave uspokojiť nezabezpečené pohľadávky aspoň v kvóte 30 % a celkovo sa im musí dostať aspoň toľko, koľko by bola ich kvóta uspokojenia v konkurze plus 10 %. Ak by pomery dlžníka splátkový kalendár neumožnili zostaviť, správca túto skutočnosť oznámi v obchodnom vestníku a konanie končí. Konanie sa automaticky „nepreklopí“ do riešenia úpadku konkurzom, keďže na podanie návrhu na konkurz je oprávnený len dlžník.

(§168d)

Oznámenie o zostavení splátkového kalendára

Ak sa podarí zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v Obchodnom vestníku. Podstatou zostavenia splátkového kalendára je určenie kvóty pre uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Každý nezabezpečený veriteľ, ktorý môže byť dotknutý splátkovým kalendárom, môže v určenej lehote podať námietky proti rozhodnutiu, ktorým sa určuje kvóta (veritelia sa neprihlasujú do konania a tak za veriteľa treba považovať v zásade každého, kto túto okolnosť tvrdí a osvedčuje). Na námietky môže správca upraviť návrh splátkového kalendár v prospech veriteľov. Každopádne, o kvóte rozhodne po preskúmaní námietok veriteľov v konečnom dôsledku súd. Návrh splátkového kalendára sa predkladá spolu s námietkami veriteľov na príslušný súd na schválenie (určenie splátkového kalendára).

(§168e)

Určenie splátkového kalendára

Podstatou konania o oddlžení splátkovým kalendárom je určenie splátkového kalendára. Súd vychádza z návrhu správcu, nie je ním však viazaný. Prihliadne na námietky veriteľov a na okolnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo. Na prejednanie návrhu splátkového kalendára môže nariadiť výnimočne pojednávanie. Ak súd zistí, že tu predpoklady pre určenie splátkového kalendára, určí ho ustanovením kvóty pre nezabezpečených veriteľov.

Keďže pojednávanie je len fakultatívne, súd určuje, či pojednávanie nariadi, alebo nie. V záujme zamedzovania špekuláciám veriteľov sa ustanovuje, že prípadná neúčasť toho, kto uplatnil námietku na pojednávaní nie je dôvodom na odročenie pojednávania na iný termín.

(§168f)

Termíny splátok

16

Upravujú sa zákonné pravidlá pre termíny a výšku splátok podľa splátkového kalendára, ktorý súd určil. Osobitne sa upravuje splatnosť zabezpečených pohľadávok, ktoré zabezpečené majetkom, ktorého hodnota nedosahuje výšku zabezpečenej pohľadávky (v časti je teda pohľadávka nezabezpečená). Pokiaľ ide o časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečená, bude povinnosťou dlžníka na jej uspokojenie vysplácať príslušnú kvótu. Pripúšťa sa tiež dohoda dlžníka s veriteľmi po určení splátkového kalendára o iných lehotách splatnosti, ako sú „zákonné“. Ustanovenie tiež rieši následok určenia splátkového kalendára na prebiehajúce „základné konania“. Určenie splátkového kalendára na tieto konania nemá v zásade vplyv. V rozhodnutí, ktorým sa veriteľovi priznáva právo voči dlžníkovi možno poukázať na rozhodnutie o určení splátkového kalendára.

(§168g)

Smrť dlžníka

Pri splátkovom kalendári, ak dlžník zomrie, konanie treba zastaviť.

(§168h)

Vyhlásenie konkurzu

Upravuje sa následok vyhlásenia konkurzu na splátkový kalendár.

(§169)

Účastníci konania

Pre potreby konania o oddlžení sa osobitne upravuje účastníctvo a zmeny v osobách veriteľov po začatí konania. Pri sukcesii do práv pôvodného veriteľ nerozhoduje súd.

(§170)

Neúplný alebo nezrozumiteľný návrh

Osobitne sa upravuje odstraňovanie vád neúplných alebo nesprávnych podaní dlžníka. Ide o výnimku so všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, ktorá sa inak použije subsidiárne. Použije sa aj na riešenie následkov neúplného alebo nezrozumiteľného návrhu.

(§171)

Nepríslušný súd

Pri skúmaní príslušnosti sa v zásade postupuje podľa ustanovení civilného mimosporového poriadku a teda miestna príslušnosť sa skúma z úradnej povinnosti.

(§171a)

Späťvzatie návrhu

Upravuje sa možnosť dlžníka vziať späť návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Súd v takom prípade konanie zastaví. Rozhodnutie o návrhu túto možnosť konzumuje.

(§171b)

Litispendencia

Upravuje sa osobitne postup pri litispendencii. Ak súd konaná o návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o určení splátkového kalendára, neskoršie návrhy v tej istej veci nie sú prípustné.

(§171c)

Centrum hlavných záujmov

17

Podľa Nariadenia Rady(ES) o konkurznom konaní č. 1346/2000 z 29.5.2000 súd ex offo skúma, či dlžník, ktorý začína insolvenčné konania na území členského štátu tzv. centrum hlavných záujmov. Ak by to tak nebolo, treba konanie zastaviť.

K bodom 24 až 27

Upravujú sa splnomocňovacie ustanovenia v súvislosti s úpravou oddlženia fyzických osôb a úpravami v reštrukturalizácii.

K bodu 28

Prechodné ustanovenia v zásade vychádzajú z toho, že konania o oddlžení začaté podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa podľa nej aj dokončia s niektorými výnimkami. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná právna úprava je postavená na kratších lehotách pre oddlženie, v odseku 5 sa upravuje osobitne priebeh skúšobného obdobia pre konania o oddlžení podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

K čl. II

Cieľom novelizácie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov je vytvoriť legislatívne predpoklady pre poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám v konaniach o oddlžení za podmienok ustanovených cit. zákonom Centrom právnej pomoci.

K čl. III

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2017, čo zároveň zabezpečuje dostatočnú legisvakančnú lehotu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia obsiahnuté v čl. I.

V Bratislave, 21. septembra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore