Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.01.2017 do 31.01.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

1. A. Všeobecná časť

Hazardné hry, podobne, ako aj iné odvetvia služieb prechádzajú v ostatných rokoch   dynamickým vývojom, ktorý súvisí najmä s rozširovaním zapájania informačných technológií s následným približovaním ponuky jej potenciálnym užívateľom, vrátane cezhraničných poskytovateľov. Vzhľadom na osobitný charakter tohto odvetvia a skutočnosť, že oblasť hazardných hier nie je harmonizovaná na úrovni EÚ, realizujú jednotlivé členské štáty úpravu podmienok na národnej úrovni, táto však musí byť dostatočne odôvodnená existenciou verejného záujmu pri súčasnom rešpektovaní primárneho práva EÚ.

Podnikanie v oblasti hazardných hier, stávok a lotérií je v Európskej únii vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Pri úprave podmienok podnikania vo sfére hazardných hier ako odvetvia služieb ekonomickej povahy sa vychádza zo základných práv a slobôd ustanovených v primárnom práve EÚ, ktorými sú najmä právo usadiť sa, voľný pohyb služieb v rámci EÚ/EHP a voľný pohyb kapitálu. V podmienkach prevádzkovania hier v jednotlivých krajinách Európskej únie existujú pomerne veľké rozdiely. Keďže regulácia podnikania v oblasti hazardných hier nie je doteraz harmonizovaná, vychádzajúc z princípu subsidiarity (čl. 5 Zmluvy o fungovaní EÚ) jednotlivé národné legislatívy upravujú pravidlá na podnikanie v tejto oblasti nezávisle, pri súčasnom rešpektovaní základných princípov práva EÚ (napr. proporcionalita, nediskriminácia), čo prakticky potvrdzuje i doterajšia judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Nastavenie obmedzení v oblasti hazardu je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu, ktorými sú napr. ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku. Primeraná úroveň jednotlivých parametrov vytvára predpoklady na efektívnu reguláciu aktivít v hazardných hrách (s možnosťou zákazu hier, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky), pričom regulačné opatrenia nesmú byť diskriminujúce. 

Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo aktualizáciou podmienok regulácie v oblasti prevádzkovania hazardných hier reagovať na tieto trendy a vytvorením efektívnejších pravidiel sa priblížiť k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa.

Rozhodujúcimi oblasťami predkladanej úpravy je navrhnutie efektívnejších pravidiel a podmienok v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier, prehodnotenie prístupu k regulácii on-line hazardných hier zmenou zákona o hazardných hrách v oblasti prevádzkovania a propagovania hazardných hier zahraničnými subjektmi, zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier aj v nadväznosti na Odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier.   

Významná časť úprav v rámci predloženého návrhu zákona sa týka oblasti výkonu dozoru. Inštitucionálne zmeny spočívajú v rozšírení kompetencií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a zapojení colných úradov ako novej zložky orgánov dozoru. Daňovým úradom sa umožní vykonávanie dozoru aj mimo ich miestnej príslušnosti. Rozšírením kompetencií Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a daňových úradov sa reaguje na opatrenie ukotvené v Akčnom pláne boja proti daňovým únikom. 

 Dozor nad dozorovanými subjektmi sa bude realizovať formou dozoru na diaľku, dozoru na mieste a vyhľadávacej činnosti, súčasťou ktorej bude dozor pod utajenou identitou, čím sa vytvára priestor na efektívnejší výkon dozoru. Zároveň sa navrhuje, aby sa pri dozore nad prevádzkovaním videohier využívali koncové zariadenia umožňujúce pre orgány dozoru on-line prístup k centrálnemu počítačovému systému prevádzkovateľa. 

S úpravami smerujúcimi k zefektívneniu výkonu dozoru úzko súvisí okruh navrhovaných úprav, týkajúci sa ponuky hazardných hier nelicencovaných poskytovateľov v on-line prostredí. V rámci aktuálnej ponuky na trhu hazardných hier prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, najmä internetu, sú k dispozícii hazardné hry nielen licencovaných spoločností – prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí spĺňajú podmienky platného zákona o hazardných hrách, ale aj ponuka spoločností, ktoré nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier. Tieto subjekty neplnia rovnaké podmienky na prevádzkovanie hazardných hier, čo vedie k ich nerovnakému postaveniu na trhu a predstavuje tak jednoznačnú konkurenčnú výhodu voči licencovaným subjektom, ktoré zákonné podmienky súvisiace napr. s ochranou verejného poriadku, spotrebiteľa, či prevenciou kriminality plnia. Tieto spoločnosti tým, že nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier,  je ich ponuka  pre hráčov častokrát výhodnejšia, ako ponuka licencovaných subjektov. V snahe obmedziť prienik ponuky nelicencovaných operátorov a jeho dostupnosť na území Slovenskej republiky sa navrhuje zadefinovať takúto ponuku ako zakázanú a zároveň zaviesť opatrenia znemožňujúce prístup k poskytovaniu takejto ponuky. Opatrenia by spočívali najmä v možnosti blokovania stránok s nelegálnym obsahom ponuky hazardných hier pri súčasnom blokovaní platieb súvisiacich s hrou na takýchto stránkach a to na základe príkazu súdu. Navrhovaná úprava je korešpondujúca s reguláciou on-line gamblingu v krajinách Európskej únie. 

Dôležitou súčasťou návrhu úprav je súbor zmien, zameraných na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú založené najmä na prevencii a požiadavkách na tzv. zodpovedné hranie. Základom navrhovaného systému prevencie by malo byť vytvorenie registra fyzických osôb, ako  informačného systému verejnej správy, do ktorého sa evidujú fyzické osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi, tzn. osoby, ktoré poberajú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie.  Do tohto registra sa ďalej evidujú fyzické osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie alebo ktorým bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Návrhom úpravy sa stanovuje, že ak hráč požiadal o vylúčenie z hrania hazardných hier, toto vylúčenie musí byť najmenej na obdobie 6 mesiacov, pričom ak pominú dôvody pre tento zápis, správca registra vykoná výmaz osoby z tohto registra.

Návrh zákona rieši aj viacero ďalších záležitostí, z ktorých významným návrhom je, v záujme zníženia dostupnosti hier v súvislosti s ochranou najviac ohrozených skupín osôb,  prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier výlučne v herni za súčasného stanovenia minimálneho počtu týchto zariadení, pričom ako minimum sa navrhuje 12 kusov takýchto zariadení. Zakazuje sa označenie herne formou reklamy v akejkoľvek podobe upozorňujúcej na existenciu herne, nabádajúcej na účasť na hazardnej hre, vrátane reklamy na podávanie alkoholických nápojov v herni. 

  K ďalším úpravám patrí napr. aj zmena systému výpočtu odvodov do rozpočtu obce z prevádzkovania výherných prístrojov v kasíne, videohier a technických zariadení, obsluhovaných priamo hráčmi, ktorá by mala napomôcť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu odvodov tak, aby každá obec, na území ktorej sa budú uvedené zariadenia prevádzkovať, obdržala príslušný podiel z odvodu podľa počtu dní, počas ktorých sa tieto zariadenia v danej obci prevádzkovali. 

Predložený návrh sa zaoberá aj úpravou vybraných sadzieb odvodov, ktorá reaguje na vývoj vybraných ukazovateľov v oblasti hazardných hier, úpravou finančnej zábezpeky a  prehodnotením sankcií (najmä adekvátnosť výšky pokút v závislosti od porušení príslušných ustanovení zákona). 

Súčasťou návrhu sú aj viaceré spresnenia v prípade terminológie, či niektorých postupov na základe poznatkov z doterajšej praxe.

Prijatie navrhovaného zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy (negatívne vplyvy sú rozpočtovo zabezpečené), negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane malých a stredných podnikov, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky vyjadrila súhlasné stanovisko s pripomienkami, ktoré boli následne zapracované. 

K pripomienkam, predloženým v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa uskutočnili rozporové konania, v rámci ktorých niektoré zásadné pripomienky neboli odstránené. Do ďalšieho legislatívneho procesu je materiál predložený s rozpormi, pričom neboli odstránené niektoré zásadné pripomienky predložené zo strany ZMOS, Asociácie zábavy a hier, Asociácie prevádzkovateľov videohier, Asociácie kasín Slovenska, Aliancie za čistú hru – Clarify, hlavného mesta SR Bratislava a niektoré hromadné pripomienky verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predložený návrh úpravy zákona o hazardných hrách je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2017.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

Navrhuje sa, aby v úvodných ustanoveniach zákona o hazardných hrách (predmet a účel zákona) bolo vyjadrené aj to, že predmetom úpravy v zákone o hazardných hrách nie sú len podmienky prevádzkovania hazardných hier, ale aj podmienky ich propagovania; navrhovaná úprava súvisí aj s navrhovanou úpravou znenia § 1 písm. f) zákona o hazardných hrách.     

K bodu 2

V súvislosti s úpravou prechodu kompetencií v oblasti výkonu dozoru z obcí na orgány finančnej správy sa navrhuje vrátiť sa k pôvodnému názvu dozoru ako štátnemu orgánu dozoru. Zároveň sa v predmete úpravy zákona o hazardných hrách dopĺňa aj dozor nad propagovaním hazardných hier.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k spresneniu územnej pôsobnosti zákonnej regulácie poskytovania služieb v oblasti hazardných hier, ktorá je nevyhnutne potrebná v nadväznosti na úpravu niektorých nových povinností a zákazov.

K bodu 4

Navrhovaná úprava umožní orgánu dozoru jednoznačne posudzovať postup prevádzkovateľa v prípade reklamačného konania vo všetkých jeho fázach a zároveň zabezpečí vyváženosť postavenia prevádzkovateľa a hráča pri vybavovaní reklamácie. 

K bodu 5 

Zosúlaďuje sa pojem štátnej lotérie s ustanovením § 53 ods. 1 zákona o hazardných hrách.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje definíciu herne s prihliadnutím na špecifikáciu zariadení prevádzkovaných v herni.

K bodu 7

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 8

Na účely zákona sa dopĺňajú ďalšie pojmy, vymedzuje sa pojem hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky a nový pojem „poskytovanie zakázanej ponuky“. Definícia výťažku sa presúva z § 37 odsek 19 do ustanovenia § 2, ktorý vymedzuje pojmy.

K bodu 9

Úprava ustanovenia je vyvolaná negatívnymi skúsenosťami z prevádzkovania niektorých súťaží, hier alebo kvízov, ktoré pod zámienkou propagácie, či reklamy obchádzajú zákon o hazardných hrách vrátane odvodovej povinnosti. Navrhovaná úprava dopĺňa definíciu hazardnej hry s cieľom eliminovať negatívne skúsenosti uvedené v predchádzajúcej vete.

K bodu 10

V tomto odseku sa upresňuje znenie vo väzbe na prípravu petície, a to tak, že zostavenie, podanie alebo vybavenie  petície podľa § 10 ods. 5 nie je dôvodom pre neudelenie individuálnej licencie (návrhom sa reaguje na doterajšie skúsenosti s dobou trvania petície). Ustanovením sa aj spresňujú podmienky prevádzkovania a propagovania hazardných hier, pričom sa zakazuje prevádzkovanie a propagovanie hazardných hier, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia, čím sa posilňuje výkladová jednoznačnosť tohto odseku. 

K bodu 11

Ustanovením § 3 ods. 4 písm. a) sa upravuje pojem „športová súťaž" v súlade s terminológiou zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tento pojem sa nahrádza pojmom „športové podujatia“ podľa uvedeného predpisu. Pojem športové podujatia je rozširujúci, pretože nie vo všetkých športoch sa súťaží, napr. v športe aikido.

K bodu 12

Toto ustanovenie nadväzuje na navrhnutú úpravu v § 3 ods. 3 (zákaz prevádzkovania a propagovania hazardných hier bez licencie). Ustanovením sa rozšíri zákaz prevádzkovania zahraničných hazardných hier aj na ich propagovanie.

K bodu 13

Úprava ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) súvisí s úpravou štátnej správy v oblasti hazardných hier. Orgány finančnej správy preberajú aj kompetencie, ktoré v oblasti dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier doteraz mali obce, pričom obec bude aj naďalej rozhodovať o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie výherných prístrojov. Orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier sa stanú aj colné úrady, ktoré budú plniť vymedzené úlohy v oblasti hazardných hier.

K bodu 14

V súvislosti s návrhom úpravy výkonu dozoru sa upravuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy v oblasti hazardných hier. Návrhom sa upúšťa od kompetencie vykonávania dozoru zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky a zároveň aj od kompetencie správcu informačného systému v oblasti prevádzkovania hazardných hier, ktorú už v súčasnosti vykonáva Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Návrhom sa zároveň reflektuje na poznatky z praxe a novou kompetenciou sa umožní, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodovalo o  zrušení prevádzkovania výherného prístroja, terminálu videohier, resp. technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi, ak obec požiada a preukáže, že v súvislosti s hraním hazardných hier v konkrétnej herni dochádza k opakovanému a preukázateľnému narušovaniu verejného poriadku. Návrhom sa tiež rozširuje kompetencia ministerstva v oblasti metodického usmerňovania orgánov dozoru a obcí v oblasti hazardných hier okrem výkonu dozoru, v oblasti ukladania sankcií a zavádza sa nová kompetencia pre ministerstvo ako odvolacieho orgánu pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo veciach ním uložených sankcií.

K bodu 15

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 16

Legislatívno-gramatické upresnenie textu.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou sa rozširujú kompetencie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v súvislosti s doplnením colných úradov ako orgánov štátnej správy v oblasti hazardných hier.

K bodu 18

Navrhovaná úprava zavádza novú kompetenciu pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako sankčného orgánu v oblasti hazardných hier.

K bodu 19

Ustanovením sa spresňuje pôsobnosť daňového úradu a zároveň sa navrhuje, aby finančná zábezpeka bola zložená na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla prevádzkovateľa a v tejto súvislosti bude daňový úrad vydávať potvrdenia o zložení finančnej zábezpeky na účely licenčných konaní. Ustanovením sa sleduje zlepšenie zabezpečenia neuhradených odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatených výhier oproti súčasnosti, kedy sú tieto prostriedky zložené na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky. 

K bodu 20

Kompetencia obce v oblasti dozoru nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenej podľa tohto zákona sa k 1.1.2018 ruší (viď prechodné ustanovenie) z dôvodu presunu tejto kompetencie na orgány finančnej správy. Obec bude naďalej licenčným orgánom na prevádzkovanie výherných prístrojov, bude vykonávať správu odvodov do svojho rozpočtu a ukladať sankcie vo vymedzenom rozsahu.

K bodu 21

Novelizačným ustanovením sa navrhuje, aby pri vybavovaní petície bolo prihliadnuté na skutočnosť, že dochádza opakovane a preukázateľne k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Zároveň sa pri prešetrovaní a vybavovaní petície bude postupovať podľa zákona o petičnom práve.

K bodu 22

Opakované a preukázateľné narušovanie verejného poriadku obec preukazuje v spolupráci a spolupôsobením Policajného zboru. Ustanovenie nadväzuje na § 10 ods.2 písm. g).

K bodu 23

Návrhom tohto ustanovenia sa inštitucionalizujú piliere dozoru v oblasti hazardných hier na celom území Slovenskej republiky, a to orgány finančnej správy, ktoré budú komplexne zastrešovať výkon dozoru v oblasti hazardných hier nad vymedzenými dozorovanými subjektmi, vrátane vykonávania dozoru nad propagovaním hazardnej hry a prevádzkovaním hazardnej hry dostupnej na území alebo z územia Slovenskej republiky bez licencie prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete. V rámci výkonu dozoru nad dozorovanými subjektmi budú orgány finančnej správy vykonávať dozor na diaľku, dozor na mieste a vyhľadávaciu činnosť, vrátane dozoru pod utajenou identitou.  Z pohľadu kompetencií bude         -  Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávať dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk; dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk a právnických osôb poskytujúcich verejné elektronické komunikačné siete a verené elektronické komunikačné služby, a to formou dozoru na mieste a dozoru na diaľku. Tomuto orgánu dozoru sa zveruje kompetencia vykonávania dozoru všetkými formami nad všetkými ostatnými dozorovanými subjektami podľa zákona o hazardných hrách.

• - Daňový úrad bude vykonávať dozor nad všetkými dozorovanými subjektami podľa tohto zákona formou dozoru a mieste, dozoru na diaľku, vyhľadávacou činnosťou a dozoru pod utajenou identitou. Ak bude súčasťou dozoru technická kontrola, príslušný daňový úrad bude vydávať poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne. Dozor bude daňový úrad vykonávať aj mimo svojej miestnej príslušnosti, čim sa zabezpečí vyššia nezávislosť a nezaujatosť osôb poverených výkonom dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier.
• - Colný úrad bude vykonávať dozor v rozsahu kompetencií daňového úradu.

K bodu 24

Návrhom úpravy rozširuje okruh dozorovaných subjektov aj o fyzické a právnické osoby, ktoré poskytujú zakázanú ponuku, fyzické a právnické osoby, ktoré poskytujú elektronické komunikačné služby a elektronické komunikačné siete a platobné služby v súvislosti s poskytovaním zakázanej ponuky, používajú označenie kasíno bez udelenej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne. Okruh dozorovaných subjektov sa rozširuje aj o ďalšie osoby, u ktorých môže orgán dozoru vykonať dozor, napr. u subjektov organizujúcich športové podujatia, prevádzkujúcich súťaže, hry alebo kvízy, a to s cieľom zistiť, či sa nejedná o hazardnú hru, prevádzkovanú bez potrebnej licencie.

K bodu 25

Týmto ustanovením sa upravujú všeobecné zásady výkonu dozoru, v rámci ktorých sa ustanovuje podstata výkonu dozoru, ktorou je zistiť a vyhodnotiť súlad skutočného stavu dozorovaných okolností so stavom ustanoveným v príslušných právnych predpisoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť dotknutých  osôb, ustanovujú sa oprávnenia orgánov dozoru, jeho zamestnancov a prizvaných osôb (tzn. zamestnancov poverenej skúšobne, ak je súčasťou dozoru technická kontrola). Predložený návrh zákona sa jednoznačne vyjadruje aj k povinnostiam orgánov dozoru primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dozorom zistí podozrenie z trestnej činnosti. 

V  rámci tohto ustanovenia sa vymedzujú aj formy výkonu dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier ako výkon dozoru na mieste, dozor na diaľku a vyhľadávacia činnosť (vrátane dozoru pod utajenou identitou), pričom pri výkone dozoru na diaľku orgány dozoru budú využívať aj technické možnosti, dané vyhláškou, ktorou sa ustanovujú požiadavky na zariadenia a systémy využívané pri prevádzkovaní hazardných hier, ktorými sú videohry.  Toto ustanovenie rieši aj náklady spojené s dozorom na mieste, dozorom na diaľku a vyhľadávacou činnosťou, a to tak, že náklady, ktoré vznikli orgánom dozoru znášajú orgány dozoru a náklady, ktoré vznikli dozorovanému subjektu, znáša dozorovaný subjekt.

Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci, ako aj ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, tzn. tretie osoby budú povinné umožniť výkon dozoru, ako aj zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru, čím môžu byť týmto tretím osobám sčasti a v určitom čase obmedzené ich obchodné a podnikateľské aktivity, preto sa navrhuje zároveň ustanoviť, že osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba nezodpovedajú týmto tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dozoru. Inými slovami povedané, dozorovaný subjekt, ako aj tieto tretie osoby budú musieť v záujme výkonu dozoru nad prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier podľa tohto zákona strpieť určité svoje konania. Osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba však budú z pracovnoprávneho hľadiska zodpovedné voči svojim zamestnávateľom za úkony urobené pri výkone dozoru a rovnako nebude dotknutá ich trestnoprávna zodpovednosť pri výkon dozoru.

K bodu 26

Legislatívno-technické upresnenie textu vyplývajúce zo zavedenia nových pojmov.

K bodu 27

Ustanovenie § 14 ods. 4 písm. a) a b), o povinnosti zachovávať mlčanlivosť osobám povereným výkonom dozoru, je legislatívno-technickým spresnením, nadväzujúcim na navrhované úpravy zákona.

K bodu 28

Na základe doterajších skúseností sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým je možné  poskytnúť údaje o skutočnostiach, ktoré sa osoby poverené výkonom dozoru a prizvané osoby dozvedeli pri výkone dozoru.

K bodu 29

Cieľom nového znenia ustanovenia § 15 zákona je podrobne upraviť postup pri dozore na mieste, ktorý sa na rozdiel od iných foriem výkonu dozoru vykonáva priamo u dozorovaného subjektu, v jeho priestoroch a u jeho zamestnancov. Orgány dozoru vykonávajú dozor na mieste prostredníctvom svojich zamestnancov (osoby poverené výkonom dozoru, ktoré sa preukazujú služobným preukazom oprávňujúcim na výkon dozoru) a v prípade, ak je súčasťou výkonu dozoru aj technická kontrola, vykonáva dozor aj za účasti prizvanej osoby, ktorou sú zamestnanci poverenej skúšobne, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie vydané daňovým úradom.

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dozore vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dozor alebo prizvaných osôb, a tak vytvoriť predpoklady na objektívny výkon dozoru.

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dozoru je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností osôb poverených výkonom dozoru na mieste. 

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dozoru vstupovať do sídla prevádzkovateľa hazardnej hry, priestorov dozorovaného subjektu a do herní, na pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním a propagovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru, ďalej právo vyžadovať od dozorovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali písomnosti, informácie, vyjadrenia, atď. k predmetu dozoru a zisteným nedostatkom, právo zaistiť doklady a technické zariadenia, resp. právo odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom a tiež vyžadovať súčinnosť od dozorovaného subjektu potrebnú na vykonanie dozoru, ak nemožno účel dozoru dosiahnuť inak, resp. prizvať zamestnanca poverenej skúšobne, ak súčasťou dozoru je aj technická kontrola. 

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dozoru primerane k ich oprávneniam, tzn. okrem preukázania sa dokladom oprávňujúcim na výkon dozoru najmä vydať potvrdenie o odňatí dokumentov potrebných k výkonu dozoru a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, poškodením atď., a ich vrátenie dozorovanému subjektu, vypracovať správu o výkone dozoru vrátane určenia primeranej lehoty na vyjadrenie sa k správe, preverenie oprávnenosti písomných námietok k správe a oznámenie o preverení  predložených písomných námietok k správe. Navrhuje sa aj povinnosť orgánom dozoru v prípade potreby určiť a písomne oznámiť dozorovanému subjektu lehoty, v ktorých je dozorovaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dozore na mieste a príčin ich vzniku a predložiť orgánom dozoru písomnú správu o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení vrátane zabezpečenia ochrany informácií a podkladov získaných pri dozore na mieste pred ich neoprávneným sprístupnením.

Úspešnosť činnosti orgánov dozoru je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dozorovaného subjektu voči osobám povereným výkonom dozoru. Preto sa navrhuje, aby dozorovaný subjekt poskytoval týmto osobám súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dozoru a primerane sa mu stanovujú povinnosti v súvislosti s výkonom dozoru. 

Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dozoru sa označuje názvom správa o výsledku dozoru na mieste, pričom sa ustanovujú jej obsahové náležitosti. Súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu proti údajom uvedeným v správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dozorovanému subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému subjektu. Vzhľadom na význam tohto dokumentu, sa navrhuje doba jeho archivácie 5 rokov. Návrh tohto ustanovenia rieši aj ukončenie dozoru na mieste a v súvislosti s pôsobnosťou orgánov dozoru sa navrhuje aj poskytnutie ochrany zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky.

K bodu 30

Dozor pod utajenou identitou: Zavádza sa nová kompetencia pre orgány dozoru, ktoré budú vykonávať dozor pod utajenou identitou. Tento dozor bude môcť vykonávať fyzická osoba, ktorá bude mať od orgánu dozoru písomné poverenie na výkon dozoru pod utajenou identitou, ktoré obsahuje číslo preukazu osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou. Z dôvodu vyššej ochrany osôb poverených výkonom dozoru pod utajenou identitou číslo preukazu neobsahuje osobné údaje osoby poverenej výkonom tohto dozoru (meno, priezvisko, rodné číslo, adresu ich bydliska, prípadne iné osobné údaje). Takýto dozor sa začne okamihom prvého úkonu, ktorý urobila osoba poverená výkonom dozoru voči dozorovanému subjektu, až do  momentu preukázania sa tejto osoby písomným poverením orgánu dozoru. Dozor pod utajenou identitou sa bude vykonávať na zisťovanie dodržiavania ustanovení o zákaze účasti na hazardných hrách osobám, ktoré sú vylúčené z možnosti  hrania hazardných hier, osobám mladším ako 18 rokov vrátane zákazu ich vstupu do herne. V súvislosti s výkonom tohto dozoru sa stanovuje, že všetky plnenia vykonané pri dozore pod utajenou identitou sa od začiatku zrušujú preukázaním sa osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou. Dozorovaný subjekt je povinný uhradiť orgánu dozoru všetky plnenia v rámci výkonu tohto dozoru a orgán dozoru vráti dozorovanému subjektu celé finančné plnenie uhradené v rámci výkonu tohto dozoru, pričom tieto finančné plnenia sa musia uhradiť do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď sa osoba poverená výkonom pod utajenou identitou preukázala poverením na výkon dozoru.

Dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk: V rámci aktuálnej ponuky na trhu hazardných hier prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb, najmä internetu, sú k dispozícii hazardné hry nielen licencovaných spoločností – prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí spĺňajú podmienky platného zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale aj ponuky spoločností, ktoré nerešpektujú platnú slovenskú právnu úpravu pre oblasť podnikania vo sfére hazardných hier. Ich ponuka pre hráčov hazardných hier, na území Slovenskej republiky je častokrát výhodnejšia ako ponuka licencovaných subjektov z dôvodu neplnenia zákonných podmienok a je v rozpore s dobrými mravmi, čím predstavuje nežiaduci prvok v podnikaní v oblasti hazardu. V snahe zamedziť pokračovaniu uvedenej situácie sa navrhuje úprava, ktorá je zameraná na obmedzenie dostupnosti hazardných hier, na prevádzkovanie ktorých nebola udelená alebo vydaná príslušná licencia podľa slovenských právnych predpisov a ktoré prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb (internetu) ponúkajú predovšetkým zahraničné spoločnosti. Preto cieľom nového ustanovenia § 15b zákona je osobitne upresniť špecifickú oblasť predmetu dozoru, vrátane postupu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, t.j. propagovaním alebo prevádzkovaním hazardnej hry dostupnej na území alebo z územia Slovenskej republiky bez licencie podľa slovenského zákona o hazardných hrách prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete a služieb. Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje pôsobnosť orgánu dozoru, t.j. Finančnému riaditeľstvu SR v oblasti dozoru nad poskytovaným zakázaných ponúk a určuje sa obsah zoznamu subjektov poskytujúcich zakázané ponuky. V súvislosti s webovým sídlom uvedeným v tomto zozname je nutné konštatovať, že webové sídlo nemusí byť ohraničené doménou, t.z. že môže byť súčasťou väčšej domény (napr. podriadené organizácie MV SR majú samostatné webové sídla v rámci domény www.minv.sk.) a v takomto prípade sa predpokladá spresnenie adresy. Návrhom sa stanovuje povinnosť orgánu dozoru komunikovať s fyzickou alebo právnickou osobou s cieľom ukončenia jej činnosti v oblasti poskytovania zakázaných ponúk. Stanovuje sa postup vyradenia zakázaných ponúk zo zoznamu subjektov poskytujúcich zakázané ponuky, resp. ich nezaradenia v prípade, ak sa preukáže, že nie sú/nepoužívajú sa na poskytovanie zakázanej ponuky alebo bola zakázaná ponuka odstránená (prevádzkovanie a propagovanie hazardnej hry bez licencie prestalo byť dostupné z územia Slovenskej republiky). V tejto súvislosti sa stanovuje kompetencia orgánu dozoru vyžadovať od poskytovateľa platobných služieb identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom. V prípade, ak nedôjde k odstráneniu poskytovania zakázanej ponuky, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu súdu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého je zakázaná ponuka poskytovaná a zamedzenie vykonaniu platobnej operácie a inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky. Príkaz súdu zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojom webovom sídle a doručí ho osobám určeným v tomto príkaze. Ak pominú dôvody pre vydanie príkazu súdu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada tento súd o zrušenie príkazu.

K bodu 31

Z dôvodu potreby vyššej právnej istoty sa navrhuje, aby daňový úrad po splnení zákonných podmienok vydal potvrdenie, v ktorom budú uvedené skutočnosti súvisiace s podmienkami prevádzkovania hazardnej hry na základe všeobecnej licencie.

K bodu 32

Návrh reaguje na poznatky aplikačnej praxe tým, že upresňuje postup pre prevádzkovateľa hazardných hier na základe všeobecnej licencie v prípade, ak sa tento prevádzkovateľ rozhodne pokračovať v prevádzkovaní hazardných hier aj počas dlhšieho obdobia, ako  uviedol vo svojom oznámení, podanom orgánu dozoru. Súčasne sa navrhuje upraviť osobitný postup v prípade prevádzkovateľa kartovej hry mimo kasína pri vydávaní evidenčných štítkov slúžiacich na označovanie kartového stola.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava vyvolaná doplnením nových odsekov 4 a 5 v § 19.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 35

Navrhuje sa, aby v prípade podania žiadosti o udelenie individuálnej licencie mala spoločnosť s ručením obmedzeným zriadenú dozornú radu (zriadenie dozornej rady pri s.r.o. rieši Obchodný zákonník len fakultatívne) z dôvodu posilnenia kontrolnej činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier, pretože dozorná rada je oprávnená kontrolovať činnosť konateľa, ako aj výkon činností samotnej spoločnosti, medzi ktoré bude v tomto prípade patriť aj prevádzkovanie hazardných hier.

K bodu 36

Návrhom ustanovenia sa výška základného imania pre žrebové peňažné lotérie a okamžité lotérie zjednocuje s výškou základného imania pri niektorých iných hazardných hrách.

K bodu 37

Ustanovenie sa upravuje vo väzbe na nový spôsob zloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu.

K bodu 38

Vo väzbe na nový spôsob zloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa sa upravuje povinnosť predkladania iného dokladu k žiadosti o udelenie individuálnej licencie, ako doposiaľ, ktorým bude potvrdenie daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu. Povinnosť predkladať potvrdenie o zložení finančnej zábezpeky a k tomu prislúchajúce čestné vyhlásenie sa nebude týkať (tak ako doteraz) lotérie pokladničných dokladov.

K bodu 39

Zavádza sa jednotná úprava názvu orgánu, ktorý vydáva potvrdenie pre žiadateľa o udelenie individuálnej licencie o tom, že žiadateľ nemá nedoplatky na odvodoch ani nedoplatky u správcu daní. Návrh ustanovenia pamätá aj na situáciu, keď žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 40

Navrhovaným znením sa dosiahne jednoznačnejšia úprava povinností žiadateľa o individuálnu licenciu predkladať doklad o splatení základného imania ako súčasť žiadosti o udelenie individuálnej licencie. 

K bodu 41

Ustanovenie nadväzuje na návrh úpravy uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ (v tomto prípade štátny podnik) spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Návrh ustanovenia v prípade charitatívnej lotérie nadväzuje na návrh úpravy uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu miestne príslušného podľa sídla žiadateľa. Ak žiadateľ spadá pod daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, bude predkladať potvrdenie tohto daňového úradu.

K bodu 44

Navrhuje sa spresnenie okruhu osôb, ktoré sú oprávnené vypracovať projekty monitorovacej techniky ako dokumenty, požadované v rámci licenčného konania v prípade hazardných hier prevádzkovaných v kasíne.

K bodu 45

Upresňuje sa text pre prípad prevádzkovania hazardných hier v kasíne nielen akciovou spoločnosťou, ale aj spoločnosťou s ručením obmedzeným.

K bodu 46

Návrhom sa odbúrava administratívna záťaž v podobe povinnosti predkladania údajov o  materiálno-technickom zabezpečení a počte zamestnancov, ak  dôjde k ich zmenám.

K bodu 47

Vyjadrenie obce je v aktuálnom znení zákona o hazardných hrách platné jeden kalendárny rok. Z dôvodu nejednotnosti uvádzania údajov vo vyjadrení obce dochádza k uvádzaniu duplicitných údajov v informačnom systéme Finančného riaditeľstva SR, preto sa navrhuje predĺžiť jeho platnosť na dobu platnosti individuálnej licencie, tzn. maximálne na 2 roky. Návrh ustanovenia je len technickým riešením odbúrania duplicitných údajov v informačnom systéme a nijako nezasahuje do kompetencie obcí v súvislosti s prijímaním všeobecne záväzného nariadenia o zákaze prevádzkovania niektorých druhov hazardných hier, pretože ak bude mať prevádzkovateľ kladné vyjadrenie obce na dobu platnosti jeho licencie a obec medzitým príjme VZN o zákaze prevádzkovania hazardných hier, pre tohto prevádzkovateľa platí tak, ako doteraz ustanovenie § 10 ods. 5 písm. c) a to, že na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená licencia pred nadobudnutím účinnosti VZN sa toto VZN nevzťahuje do doby skončenia jeho individuálnej licencie. Upravuje sa aj zákon o správnych poplatkoch a to tak, že správny poplatok za vyjadrenie obce, ktorý bol doposiaľ 100 € na jeden kalendárny rok sa zvyšuje na 200€ na dva roky.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby súhlas obce na prevádzkovanie stávkových hier a binga bol tiež obmedzený na dobu platnosti individuálnej licencie, tzn. maximálne na 5 rokov. Uvedené druhy hazardných hier nie je možné podľa platného znenia  zákona o hazardných hrách zakázať formou VZN. 

Úpravou predmetného ustanovenia sa zároveň upresňuje, že v prípade novej žiadosti o udelenie individuálnej licencie musí žiadateľ vždy priložiť nový takýto súhlas alebo vyjadrenie obce. V tomto kontexte sa navrhuje upraviť aj zákon o správnych poplatkoch. 

K bodu 48

Návrh súvisí so zrušením vydávania identifikačných kariet na výherné prístroje na základe udelenej licencie zo strany príslušnej obce (doterajší § 24). Identifikačné karty pre výherné prístroje vydáva daňový úrad, ktorý tak získal informáciu o povolení prevádzkovania výherného prístroja obcou pre potreby správy odvodu do štátneho rozpočtu. Návrhom na zrušenie vydávania identifikačných kariet sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti daňových úradov, pričom informáciu o udelení licencie získa orgán dozoru priamo od licenčného orgánu. Návrh úpravy rieši aj situácie súvisiace so žiadosťou o predčasné ukončenie platnej individuálnej licencie a zároveň o udelenie novej individuálnej licencie na tú istú hru, a to tak, že ak žiadateľ o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardnej hry je prevádzkovateľom tejto hazardnej hry na základe už udelenej individuálnej licencie, ministerstvo alebo obec udelí tomuto žiadateľovi novú individuálnu licenciu na prevádzkovanie tej istej hazardnej hry s platnosťou najskôr deň nasledujúci po dni, kedy mala uplynúť lehota na prevádzkovanie hazardnej hry podľa už udelenej individuálnej licencie. Zároveň sa ustanovuje, že individuálnu licenciu je možné udeliť najskôr 60 dní pred začiatkom prevádzkovania, určeným v licencii. Navrhovaným ustanovením sa predíde špekulatívnym konaniam zo strany prevádzkovateľov, ktorí požiadajú o predčasné ukončenie platnej individuálnej licencie a zároveň o udelenie novej individuálnej licencie na tú istú hru z dôvodu, že niektorá obec, na území ktorej prevádzkujú hazardné hry plánuje prijať všeobecne záväzné nariadenie o zákaze prevádzkovania hazardných hier, čím by si títo prevádzkovatelia predĺžili dobu, počas ktorej by mali možnosť prevádzkovania hazardných hier na území dotknutej obce.

K bodu 49

Návrhom sa upresňuje obsah rozhodnutia o udelení licencie, čím sa reaguje aj na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní online hazardných hier v prípade maloletých osôb.

Navrhuje sa, aby v rozhodnutí o udelení licencie na prevádzkovanie hazardnej hry, pri ktorom sa využíva internetová sieť na prenos a zber údajov sa určili povinnosti prevádzkovateľovi takýchto hazardných hier, s cieľom čo najviac redukovať riziká hazardných hier v tejto oblasti, a to tak formou poskytovania informácií/varovania o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie, riziku vysokých finančných strát a dĺžke času hrania hráča. Zároveň sa prevádzkovateľovi ukladá, aby zabezpečil informáciu o zákaze hrania maloletým osobám. Ukladá sa tiež prevádzkovateľovi povinnosť, aby sa zdržal ponuky poskytovania finančných prostriedkov hráčovi pred začatím hrania alebo v jeho priebehu. 

K bodu 50

Prevádzkovanie hazardnej hry v rozpore so zákonom o hazardných hrách je možné preukázať len na základe vykonaného dozoru orgánmi dozoru. Kompetencia odňať licenciu povoľujúcim orgánom je daná v druhej vete § 23 odsek 3. Postup po odňatí licencie je navrhnutý doplnením tohto ustanovenia tak, že odňatie individuálnej licencie oznámi nielen obec, ale aj ministerstvo Finančnému riaditeľstvu SR, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí individuálnej licencie.

K bodu 51

Navrhovaným znením ustanovenia sa zavádza povinnosť prevádzkovateľovi hazardných hier, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, aby podal návrh  na zápis povolenej činnosti do obchodného registra na základe individuálnej licencie a výpis z obchodného registra o vykonaní tohto zápisu v stanovených termínoch.

Novým znením § 24 sa ruší pôvodné znenie, na základe ktorého daňové úrady vydávali identifikačné karty pre každý výherný prístroj samostatne. Zrušením pôvodného znenia sa znižuje administratívnu náročnosť práce daňových úradov, pričom informáciu o udelení individuálnej licencie vrátane výrobných čísiel výherných prístrojov, vyčíslenie stavov počítadiel, vyčíslenie údajov o prijatých vkladoch a vyplatených výhrach, začatie prevádzkovania a ukončenie prevádzkovania technických zariadení a stávkových kancelárií  predkladali orgánu dozoru prevádzkovatelia (§ 22 ods. 3 zákona spolu s úpravou § 35 ods. 18 a ods. 19).

K bodu 52

Lehota na vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne sa upresňuje a zjednocuje s lehotami vydania rozhodnutia o zmene individuálnej licencie pri ostatných hazardných hrách.

K bodu 53

Navrhovaným ustanovením sa ruší odsek 1 z dôvodu, že povinnosť zápisu povolenej činnosti pre prevádzkovateľa hazardných hier do obchodného registra sa ukladá pre všetkých prevádzkovateľov hazardných hier, vrátane  prevádzkovateľov hazardných hier v kasíne, už zapísaných v obchodnom registri, a to novým ustanovením § 24. Zároveň sa  spresňuje dôvod odňatia licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne, a to na základe podnetu orgánov dozoru alebo zo strany ministerstva (úprava existujúceho odseku 2 tohto paragrafu). Stanovuje sa aj postup a lehoty pri odňatí licencie. Táto úprava je identická s úpravou pre ostatných prevádzkovateľov hazardných hier (§ 23 ods. 3 návrhu zákona).

K bodu 54

Navrhuje sa, aby v rozhodnutí o udelení licencie na prevádzkovanie hazardnej hry prostredníctvom internetu sa určili povinnosti prevádzkovateľovi  takýchto hazardných hier, s cieľom čo najviac redukovať riziká hazardných hier v tejto oblasti, a to tak formou poskytovania informácií/varovania o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie, riziku vysokých finančných strát a dĺžke času hrania hráča. Zároveň sa prevádzkovateľovi ukladá, aby zabezpečil informáciu o zákaze hrania maloletým osobám. Ukladá sa tiež prevádzkovateľovi povinnosť, aby sa zdržal ponuky poskytovania finančných prostriedkov hráčovi pred začatím hrania alebo v jeho priebehu. Týmto novým ustanovením sa reaguje na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní online hazardných hier v prípade maloletých osôb.

K bodu 55

Návrhom sa zosúlaďuje právny stav so skutkovým stavom; zariadenia využívané pri prevádzkovaní číselných lotérií sú odborne posudzované.

K bodu 56

Návrhom sa upresňujú ustanovenia, podľa ktorých sa postupuje pri ukladaní sankcií poverenej skúšobni.

K bodu 57

Informácie o vydaných osvedčeniach, ktoré sú dokladom o odbornom posúdení zariadení a systémov, používaných pri prevádzkovaní hazardných hier bude poverená skúšobňa predkladať z dôvodu potreby licenčného orgánu pri správnom konaní o udelení alebo zmene individuálnej licencie.

K bodu 58

Do tretej časti, prvej hlavy sa dopĺňajú paragrafy, ustanovujúce opatrenia pre zodpovedné hranie. V tejto súvislosti je vhodné upraviť aj názov tretej časti.

K bodu 59

Cieľom nového ustanovenia je predísť sporom vyplývajúcim z nejednoznačnosti výkladu aktuálne platných ustanovení zákona o hazardných hrách týkajúcich sa povinnosti mať odborne posúdené zariadenia a systémy s platným osvedčením počas celej doby ich prevádzkovania. Pôvodné znenie odseku 2 sa presúva v upravenej forme do § 3 odseku 3. Súčasne sa navrhuje nová povinnosť pre prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorej cieľom je eliminovanie možnosti neoprávnenej manipulácie alebo zámeny zariadení.

K bodu 60

Aj v nadväznosti na povinnosti prevádzkovateľa hazardnej hry vyplývajúce zo zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť povinnosť prevádzkovateľa vymedzených hazardných hier vyžiadať od hráča, ktorý má záujem zúčastniť sa vymedzených hazardných hrách poskytnutie dvoch dokladov, ktorých účelom je zabezpečenie dostatočnej identifikácie hráča. 

K bodu 61

Ustanovenie reaguje na Odporúčanie komisie č. 2014/478/EÚ o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaniu hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb. Zavádza sa zákaz vstupu do herne osobám mladším ako 18 rokov, ďalej v súvislosti s doplnením ustanovení o vylúčení osôb z účasti na hazardnej hre sa navrhuje úprava týchto odsekov tak, aby sa hazardných hier, bližšie vymedzených v týchto ustanoveniach, nemohla zúčastniť  osoba, ktorá je zaevidovaná v registri fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách podľa § 35a a osoba mladšia ako 18 rokov. Osoba vylúčená z hrania hazardných hier bude mať takisto zákaz vstupu do herne. Prevádzkovateľ vymedzených hazardných hier bude využívať na účely zabránenia účasti na hazardnej hre register vylúčených osôb podľa § 35a a údaje z preukazu totožnosti a prípadne aj z ďalšieho dokladu, kópiu ktorých mu na tento účel zasiela fyzická osoba, ktorá má záujem zúčastniť sa na hazardnej hre. Spresňuje sa aj terminológia vo väzbe na § 38 odsek 1 písm. a) zákona o hazardných hrách (prevádzkový čas). Ustanovením sa ďalej spresňuje výkon stáleho dohľadu v herni, a to tak, že v herni s viacerými prevádzkovateľmi bude vykonávaný stály dohľad prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá má pracovný pomer s jedným z prevádzkovateľov hazardnej hry v danej herni. Tento prevádzkovateľ musí mať udelenú individuálnu licenciu podľa § 22 ods. 1 zákona o hazardných hrách. 

K bodu 62

Žrebovanie číselnej lotérie s názvom Eurojackpot uskutočňuje spoločnosť Veikkaus Oy, Vantaa, Fínsko za účasti overovateľa povereného fínskym národným policajným zborom. Žrebovanie prebieha spravidla v piatok a je platné pre všetky zúčastnené krajiny. Navrhovanou úpravou sa umožní prevádzkovať túto lotériu v rámci prevádzkového času v priebehu celého roka.

K bodu 63

Rozširuje sa zákaz prevádzkovania technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier v ďalších inštitúciách, konkrétne ide o zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zariadenia pre liečbu nelátkových závislostí. Zákaz prevádzkovania technických zariadení vo vzdialenosti do 200 metrov od vybraných zariadení a budov (§ 35 ods. 11 platného zákona) je vymedzený v prechodnom ustanovení (§ 58m návrhu zákona), ktorý bude platiť do 31.12.2018. Od 1.1.2019 sa budú môcť prevádzkovať výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a terminály videohier výlučne v herni. Táto povinnosť je ustanovená v návrhu § 35 ods. 24. V tomto prechodnom období (roky 2017-2018) sa za účelom jednotného určovania vzdialenosti navrhuje spresnenie postupu merania vzdialenosti 200 m. Za takúto vzdialenosť sa považuje pochôdzková vzdialenosť medzi  najbližším vchodom do prevádzky, v ktorej sú umiestnené zariadenia na prevádzkovanie uvedených hazardných hier a najbližším vchodom do vymenovaných budov (ustanovenie § 58m). Pochôdzkovú vzdialenosť je nutné vnímať ako vzdialenosť, ktorú je možné prekonať chôdzou po štandardných komunikáciách (chodníkoch a cestách, nie prekonávaním oplotení a pod). Zároveň sa stanovuje povinnosť využívať pri meraní vzdialenosti kalibrované meradlo. 

K bodu 64

Na základe doterajších skúseností sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ bude môcť  poskytnúť údaje o hráčoch, ich účasti na hre a informácie získané pri odbornom posudzovaní.

 K bodu 65

Zavádza sa povinnosť pre prevádzkovateľa kartových hier pokrového typu, ktorý ich prevádzkuje mimo kasína na základe všeobecnej licencie, viesť mesačnú evidenciu vkladov, výhier a poplatkov za účasť na hazardnej hre osobitne za prevádzky. Zároveň sa zavádza povinnosť ostatným prevádzkovateľom, ktorí už v súčasnosti vedú dennú alebo mesačnú evidenciu vkladov a výhier (tzn. okrem prevádzkovateľov hazardných hier podľa § 4 ods. 3 písm. a), b), e) a f) - prevádzkovateľov žrebových lotérií, tombol, okamžitých lotérií a lotérie pokladničných dokladov, ktorí dennú ani mesačnú evidenciu vkladov a výhier nevedú) zasielať tieto údaje daňovému úradu, miestne príslušnému podľa sídla prevádzkovateľa.

K bodu 66

Predkladaným návrhom sa sprehľadní celý segment prevádzkovania všetkých druhov zariadení na prevádzkovanie hazardných hier tým, že prevádzkovatelia budú povinní nahlasovať vybrané údaje orgánu dozoru. Prevádzkovateľovi sa zavádza povinnosť oznámiť orgánu dozoru pred spustením do prevádzky jednotlivého výherného prístroja, technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi a terminálu videohry oznámiť túto skutočnosť spolu s vyčíslením stavu počítadla zariadenia, či už elektronického alebo mechanického. Zároveň sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa oznámiť výmenu počítadiel vrátane vyčíslenia ich stavov, resp. ukončenie prevádzkovania hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov, hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohier vrátane vyčíslenia stavov počítadiel v stanovených termínoch. Prevádzkovateľ kurzových stávok je povinný pred začatím prevádzkovania stávkovej kancelárie oznámiť túto skutočnosť orgánu dozoru. Prevádzkovateľ kurzových stávok oznámi ukončenie prevádzkovania stávkovej kancelárie do 5 dní odo dňa ukončenia prevádzkovania. Rozsah a spôsob oznámení podľa tohto odseku písomne určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Návrhom tohto ustanovenia získa orgán dozoru potrebné informácie pre svoju činnosť, ktoré si dozorom nad prevádzkovaním hazardných hier na mieste môže overiť. Zároveň sa zosúlaďuje pojem štátnej lotérie s ustanovením § 53 ods. 1 zákona o hazardných hrách (§ 35 ods. 20).

K bodu 67

V záujme zvýšenia ochrany najviac ohrozených skupín osôb (najmä mladistvých a osôb s vyššou mierou rizika vzniku závislosti) sa navrhuje koncentrácia hazardných hier, pri prevádzkovaní, ktorých sa využívajú zariadenia, ktoré počas hry môže obsluhovať hráč samostatne, do herní. Ide o hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi a videohry. Tieto hazardné hry budú prevádzkované od 1.1.2019 výlučne v herni. Navrhuje sa stanovenie minimálneho počtu  zariadení a to tak, aby celkový počet výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, alebo terminálov videohier v herni bol najmenej 12 ks alebo spoločne najmenej 12 takýchto zariadení slúžiacich na prevádzkovanie týchto hazardných hier, pričom každé toto zariadenie sa považuje za jeden kus zariadenia bez ohľadu na počet hracích miest. 

K bodu 68

Zákonom sa zriaďuje register fyzických osôb, do ktorého sa zapisujú všetky fyzické osoby vylúčené z účasti na hazardných hrách. Týmto novým ustanovením sa reaguje na Odporúčanie komisie o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier. Fyzickými osobami vylúčenými z účasti na hazardných hrách sú všetky osoby, ktoré poberajú pomoc v hmotnej núdzi (pomoc v hmotnej núdzi zahŕňa dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie). Fyzickými osobami vylúčenými z účasti na hazardných hrách sú aj osoby, ktoré sami požiadali o vylúčenie, alebo im bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva. Dôsledkom zápisu do registra fyzických osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách je zákaz zúčastniť sa na hazardných hrách, bližšie špecifikovaných v predmetnej úprave, čo je jedným zo základných zámerov úpravy zákona. Ak fyzická osoba požiada o vylúčenie z účasti na hazardných hrách, správca registra vykoná zápis do registra vylúčených osôb pričom výmaz z registra vylúčených osôb bude možný až po uplynutí ½ roka. Zápis fyzickej osoby, ktorej bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva, bude vykonávaný na základe oznámenia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti; to isté platí aj vo vzťahu k výmazu takejto osoby z registra.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 70

Návrh súvisí s komplexnou úpravou zlepšenia zabezpečenia neuhradených odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatených výhier, a to formou uloženia finančnej zábezpeky na účet daňového úradu, miestne príslušného podľa sídla žiadateľa.

Zjednocujú sa podmienky pri uvoľňovaní finančnej zábezpeky v prípade prevádzkovateľa, ktorému uplynula doba platnosti licencie, alebo mu bola licencia odňatá či zrušená. Zároveň sa upresňuje doklad, ktorým žiadateľ preukáže vysporiadanie záväzkov na krytie, ktorých je finančná zábezpeka určená. 

Vo väzbe na zavedenie jednotného pojmu „príslušný správca odvodu“ sa navrhuje aj úprava týchto ustanovení tak, aby prevádzkovateľ, ktorý požiada o uvoľnenie finančnej zábezpeky z dôvodu neuhradených odvodov alebo ukončenia prevádzkovania hazardnej hry, predložil doklad o neuhradení, resp. vysporiadaní odvodov nielen zo strany daňového úradu, ale aj zo strany obce.

Navrhuje sa skrátenie doby, počas ktorej nemá prevádzkovateľ uhradené svoje záväzky z odvodov, a to z troch mesiacov na jeden mesiac, po uplynutí 1 mesiaca ministerstvo na žiadosť daňového úradu miestne príslušného podľa sídla prevádzkovateľa, resp. príslušnej obce, ktorá vykonáva správu odvodov rozhodne o uvoľnení finančnej zábezpeky.  

K bodu 71

Jedná sa o opatrenie navrhované v rámci spresnenia a sprísnenia podmienok prevádzkovania hazardných hier v súvislosti so zmenami v ukladaní finančnej zábezpeky, ktorá je určená na krytie nevysporiadaných záväzkov prevádzkovateľa hazardnej hry, ktoré vznikli neuhradením odvodov, úrokov z omeškania a nevyplatením výhier hráčom.

K bodu 72

Navrhuje sa zvýšiť výšku finančnej zábezpeky z 1 000 eur na 1 500 eur, čo je samotná výška odvodu za prevádzkovanie kartových hier mimo kasína. Návrh reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe.

K bodu 73

Úpravou § 37 ods. 1 písm. i) sa navrhuje zvýšiť odvod z hernej istiny pri hazardných hrách prevádzkovaných v kasíne o 1% a to celkovo z 29% na 30%, pričom do štátneho rozpočtu z 26% na 27%. Hernou istinou je v tomto prípade výška vkladov po odpočítaní vyplatených výhier.

K bodu 74

Zmenou § 37 ods. 1 písm. j) sa stanovuje odvod z prevádzkovania výherných prístrojov. Ide o paušálny odvod, ktorý prevádzkovateľ platí za jeden výherný prístroj bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka. Týmto ustanovením sa navrhuje zvýšiť paušálny odvod do štátneho rozpočtu z 2 100 eur na 2 600 eur a v prípade prevádzkovania výherných prístrojov v kasíne z 4 200 eur na 4 700 eur.

V § 37 ods. 1 písm. l) sa stanovuje odvod z prevádzkovania videohier. Ide o paušálny odvod a prevádzkovatelia ho odvádzajú bez ohľadu na dobu prevádzkovania videohier počas kalendárneho roka. Navrhuje sa jeho zvýšenie zo súčasných 4 200 eur na 4 700 eur do štátneho rozpočtu za každý terminál prevádzkovaný v kalendárnom roku. 

V nadväznosti na navrhovanú zmenu systému platenia odvodov do rozpočtu obcí sa príslušne upravujú nielen spomínané písmená j) a l) ale aj písmeno k) tohto zákona.

K bodu 75

Legislatívno-technické upresnenie odseku z dôvodu  zavedenia jednotného pojmu „príslušný správca odvodov“. V praxi to bude znamenať, že prevádzkovateľ uhradí do štátneho rozpočtu a do rozpočtu obce podľa sídla prevádzkovateľa zákonom stanovenú výšku úhrady odvodu. 

K bodu 76

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu príslušný správca odvodov. Zároveň sa navrhuje upresnenie lehoty úhrady odvodu tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod až po potvrdení správnosti vyúčtovania odvodov z prevádzkovania žrebových lotérií, tombol a okamžitých lotérií.

K bodu 77

Nadväzne na zavedenie jednotného pojmu príslušný správca odvodu sa navrhuje úprava ustanovenia tak, že prevádzkovateľ výherného prístroja bude odvádzať odvod daňovému úradu miestne príslušnému podľa sídla prevádzkovateľa a nie ako doteraz, kedy sa uhrádzal odvod daňovému úradu miestne príslušnému podľa miesta, kde sa výherný prístroj v kalendárnom roku začal prevádzkovať.

K bodu 78

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku zavedením jednotného pojmu správcu odvodov, ktorým je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný podľa sídla prevádzkovateľa technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi.

K bodu 79

Cieľom návrhu je nastaviť spravodlivejší systém platenia odvodov a to tak, že prevádzkovateľ uhradí odvod za každý deň prevádzkovania technického zariadenia obsluhovaného priamo hráčmi príslušnej obci, na území ktorej bude povolené prevádzkovanie tohto technického zariadenia na základe hlásenia zo strany prevádzkovateľa o počte technických zariadení a počte dní, počas ktorých bolo technické zariadenie prevádzkované na území obce. Hlásenie predkladá prevádzkovateľ obci k 1. máju a k 31. decembru kalendárneho roka. V týchto termínoch prevádzkovateľ predkladá obci vyúčtovanie a uhrádza aj odvod. Ustanovenie sa zaoberá aj situáciou, kedy prevádzkovateľ premiestňuje technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi na územie inej obce, čím ho reálne neprevádzkuje, resp. začne jeho prevádzkovanie prvýkrát v priebehu roka. Tieto situácie sú navrhované tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod za prevádzkovanie technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi v danom kalendárnom roku všetkým obciam spolu vo  výške 900 €.

K bodu 80

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu správcu odvodov, ktorým je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný podľa sídla prevádzkovateľa videohier.

K bodu 81

Cieľom návrhu § 37 ods. 9 je nastaviť spravodlivejší systém platenia odvodov a to tak, že prevádzkovateľ uhradí odvod za každý deň prevádzkovania terminálu videohier príslušnej obci, na území ktorej bude povolené prevádzkovanie tohto terminálu na základe hlásenia zo strany prevádzkovateľa o počte terminálov videohier a počte dní, počas ktorých bol terminál videohier prevádzkovaný na území obce. Hlásenie predkladá prevádzkovateľ obci k 1. máju a k 31. decembru kalendárneho roka. V týchto termínoch prevádzkovateľ predkladá obci vyúčtovanie a uhrádza aj odvod. Ustanovenie sa zaoberá aj situáciou, kedy prevádzkovateľ premiestňuje terminál videohier na územie inej obce, čím ho reálne neprevádzkuje, resp. začne jeho prevádzkovanie v prvýkrát v priebehu roka. Tieto situácie sú navrhované tak, aby prevádzkovateľ uhradil odvod za prevádzkovanie videohier v danom kalendárnom roku spolu všetkým obciam vo výške 800 eur. V § 37 ods. 10 a 11 sa legislatívno-technicky upresňuje znenie odsekov z dôvodu zavedenia jednotného pojmu správcu odvodu.

K bodu 82

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku zavedením jednotného pojmu správcu odvodov.

K bodu 83

Úprava je vyvolaná z dôvodu potreby legislatívno-technického upresnenia odseku  zavedením jednotného pojmu správcu odvodov. Navrhované ustanovenie vyplýva z aplikačnej praxe a spresňuje postup správcu odvodu pri vymáhaní nedoplatkov na odvodoch prevádzkovateľov hazardných hier, tzn. na úhradu nedoplatkov v prvom rade využiť inštitút finančnej zábezpeky.

K bodu 84

Definícia výťažku sa presúva z § 37 odsek 19 do ustanovenia § 2, ktoré vymedzuje pojmy.

K bodu 85

Spresnenie vymedzenia herne sa navrhuje v súvislosti s opatreniami  smerujúcimi k zvýšeniu ochrany skupín zraniteľných osôb (najmä mladistvých a osôb s vyššou mierou rizika vzniku závislosti). Zavádza sa zákaz reklamy v oblasti hazardných hier v akejkoľvek forme na vonkajších častiach herne, vrátane reklamy na alkoholické nápoje.

K bodu 86

Navrhovaná úprava je vyvolaná aplikačnou praxou.

K bodu 87

V záujme posilnenia ochrany žrebov pred zneužitím sa navrhuje zavedenie povinného bezpečnostného prvku vo forme jedinečného kódu na overenie výhernosti žrebu, ktorý musí byť v čase predaja zakrytý stieracou vrstvou. 

K bodu 88

Je neefektívne, aby orgán dozoru bol neustále prítomný v prevádzke, v ktorej sa žrebuje bingo alebo lotériová hra Klub keno, ktoré prebiehajú automatizovaným generátorom náhodných čísiel a boli odborne posúdené a osvedčené poverenou skúšobňou.

K bodu 89 

Upresnenie terminológie vo väzbe na § 43 odsek 5 a zároveň návrh na skrátenie lehoty na znehodnotenie nepredaných žrebov z dôvodu neprimerane dlhej doby na znehodnotenie žrebov po uplynutí vyúčtovania lotériovej hry.

K bodu 90

Jedná sa o spresnenie vo vzťahu k hrám, ktoré sa v kasíne prevádzkujú na základe inej individuálnej licencie, pričom sa kasíno považuje za herňu a je možné v ňom umiestniť zariadenia aj na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, videohier alebo stávkových hier.  

K bodu 91 

Legislatívno-gramatická úprava textu.

K bodu 92

Upresňuje sa text pre prípad prevádzkovania hazardných hier v kasíne nielen akciovou spoločnosťou, ale aj spoločnosťou s ručením obmedzeným.

K bodu 93

Navrhovaným znením sa zavádza zákaz prijímania stávok na výsledky číselných lotérií a na športové podujatie, ktoré sa koná na území Slovenskej republiky a je určené pre športovcov mladších ako 18 rokov. Prevádzkovateľovi sa dáva nová povinnosť bezodkladne informovať národný športový zväz príslušného športu o podozrení z manipulácie súťaže alebo podozrení z prípravy manipulácie súťaže v zmysle opatrení o proti manipulácii súťaže ustanovených v zákone  

K bodu 94

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 95

Z dôvodu vyššej právnej istoty sa zavádza ustanovenie, na základe ktorého nemožno udeliť licenciu na prevádzkovanie hazardných hier tzv. bližšie „nešpecifikovaných“ (§ 3 písm. i),  ktoré sú zameniteľné alebo podobné štátnej lotérii,  inej spoločnosti, ako národnej lotériovej spoločnosti.   

K bodu 96

Úprava § 54 až 56 je vyvolaná novými ustanoveniami, upravujúcimi orgány dozoru a správcu odvodu. Okrem legislatívno-technickej úpravy paragrafového znenia sa upravuje rozsah sankcií za porušenie ustanovení zákona, osobitých predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier, podmienok prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo neplnenie povinnosti uložených právoplatným rozhodnutím orgánmi dozoru, pričom pri ukladaní sankcií orgány dozoru vychádzajú z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností a pri uložení výšky sankcie zohľadnia skutočnosť, že dozorovaný subjekt, resp. iné osoby vymedzené v príslušnom ustanovení do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav. Toto ustanovenie zároveň upravuje lehotu ukladania sankcií, postup pri opätovnom porušení povinností zo strany dozorovaného subjektu a splatnosť pokút. Zároveň sa ustanovuje, aby pokuty za priestupky a pokuty za správne delikty spravoval Úrad vládneho auditu, okrem pokút uloženým daňovým úradom, a to z dôvodu, že tento úrad spravuje už v súčasnosti pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu a ktoré udelilo ministerstvo alebo NBS ako devízové orgány alebo pokuty, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu a ktoré udelila NBS v rámci dohľadu nad finančným trhom. 

Návrh úpravy § 55 vyplýva z aplikačnej praxe, na základe ktorej sa navrhuje úprava pokút za priestupky, ktorých sa dopustí fyzická osoba, ktorá je dozorovaným subjektom podľa príslušných ustanovení zákona.

Návrh úpravy § 56 vyplýva z aplikačnej praxe, pretože súčasné nastavenie sankčného mechanizmu neposkytuje priestor na jednoznačnosť výkladu a postupu v jeho uplatňovaní. Taktiež na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť rozmedzie a zaviesť nové druhy pokút.

K bodu 97

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 98

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 99

Jednoznačné zadefinovanie výkonu dozoru mimo procesov správneho konania a taktiež aj zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz z tohto registra.

K bodu 100

Navrhuje sa spresniť prechodným ustanovením použitie navrhnutých zmien predmetnej úpravy.

K Čl. II 

Navrhuje sa úprava a doplnenie položky 140 zákona o správnych poplatkoch. Navrhuje sa zvýšiť položku za vydanie vyjadrenia k umiestneniu technických zariadení alebo zariadení používaných pri prevádzkovaní videohier, za každé vyjadrenie zo 100 € na 200 €, a to z dôvodu, že príslušné obce budú vydávať toto vyjadrenie pre prevádzkovateľov uvedených druhov hazardných hier s platnosťou počas celej doby platnosti individuálnej licencie (tzn. platnosť vyjadrenia bude 2 roky, oproti súčasnosti, kedy je toto vyjadrenie platné 1 rok).  Ďalej sa navrhuje zaviesť správny poplatok za vydanie súhlasu obce k umiestneniu stávkovej kancelárie a binga vo výške 200 € za každý takýto súhlas, ktorý bude platiť počas celej doby platnosti individuálnej licencie (5 rokov), ako aj správny poplatok v sume 200 € za vydanie vyjadrenia k umiestneniu kasína. Taktiež sa navrhuje zaviesť poplatok za vykonanie zmeny v údajoch alebo dokladoch, na základe ktorých bola právnická osoba zapísaná do evidencie prevádzkovateľov hazardných hier na základe všeobecnej licencie. Z dôvodu zrušenia vydávania identifikačných kariet sa ruší aj správny poplatok za ich vydávanie.

K Čl. III 

Z dôvodu zabezpečenia možnosti efektívneho vykonávania dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov oprávnených požadovať sprístupnenie informácií podliehajúcich bankovému tajomstvu, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie dozoru podľa zákona o hazardných hrách.

K Čl. IV

Keďže osobou vylúčenou z účasti na hazardných hrách je okrem iného aj fyzická osoba, ktorej bola diagnostikovaná choroba patologického hráčstva je potrebné upraviť spôsob poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie  do registra vylúčených osôb. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bol povinný určeným spôsobom a v určenej lehote poskytovať správcovi registra vylúčených osôb údaje v určenom rozsahu.

K Čl. V 

Navrhovaná úprava zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov reaguje na opatrenie zakotvené v Akčnom pláne boja proti daňovým podvodom umožnením vykonávania dozoru daňovému úradu aj mimo jeho miestnej príslušnosti.

K Čl. VI 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. 

Navrhovaným ustanovením poskytovateľ platobnej služby bude povinný nevykonať platobnú operáciu ani neposkytnúť platobnú službu, v prospech účtu subjektu poskytujúceho zakázanú ponuku, t.j. hazardnú hru, na ktorú nebola udelená licencia.

Poskytovateľ platobnej služby túto povinnosť musí splniť bezodkladne po doručení príkazu súdu Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky Slovenskej republiky. 

K Čl. VII 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a zavádza sa  kompetencia Finančnému riaditeľstvu overiť výsledky dozoru v oblasti hazardných hier vykonaných colným úradom.

K Čl. VIII 

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zosúladenie znenia novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh ustanovenia ukladá povinnosti podniku (podnik na účely zákona o elektronických komunikáciách je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním) na základe príkazu súdu zamedziť prístup k webovému sídlu, na ktorom sa poskytuje hazardná hra, na ktorú nebola udelená licencia.

K Čl. VII 

Navrhuje sa prijať účinnosť zákona od 1. januára 2017.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2016.

Robert  F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách

1

DOVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ÈAS

1. Doterajšia právna úprava

Z ákladné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, v rátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len 'zákon'), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.

Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Euró pskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho p arlamentu a Rady č. 2002/21/EC zo 7. 3. 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/EC zo 7. 3. 2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/EC zo 7. 3. 2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieť am a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Prístupová smernica ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7. 3. 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej slu žbe), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12. 7. 2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). .

Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili nov ým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efekt ívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.

Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi obsahom ako prenášanou informáciou prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovému užívateľovi a obsahom, ktorý niekto vytvorí a šíri prostredníctvom sietí elektronický ch komunikácií. Z definície elektronických komunikácií (§ 1 ods. 4) jasne vyplýva, že ide o prenos informácií bez ohľadu na druh prenášaného obsahu, či už ide napríklad o text, obraz alebo zvuk.

V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených 'klasických' telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.

Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný.

2. Reforma regulačného rámca Európskej únie z roku 2002

Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technoló gie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.

Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulá cii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.

V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.

Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch Tretím dokumentom je Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zria ďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad. smerníc:

–Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

–Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby.

Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunika čných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnen ím frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.

Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľ ov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunika čných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevá dzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyšš iu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie 'cookies' a podobných prostriedkov. Užívatelia internetu budú lepš ie informovaní o 'cookies' a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.

Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17. 12. 2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11. 2. 2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa zniž uje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný ú rad Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad'), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách formou novely, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné zač leniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zá kona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len 'návrh zákona').

V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:

-definičnú časť s ohľadom na technologický vývoj v sektore elektronických komunikácií,

-rozšírenie kompetencií úradu pri ukladaní regulačných povinností a vo vzťahu k Euró pskej komisii a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ,

-ciele a základné princípy regulácie elektronických komunikácií v súvislosti so zvyšovaním pr ávnej istoty subjektov pôsobiacich v tomto sektore, prehlbovaním vnútorného trhu a zvyšovaním výhod z využívania moderných technológií pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

-správu frekvenčného spektra s ohľadom na prehĺbenie zásady technologickej neutrality a neutrality služ ieb, s dôrazom na využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecných povolení na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb,

-zavedenie možnosti zrušenia alebo odobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyuží vania, aby nebola trvalo blokovaná časť frekvenčného spektra,

-prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania a národným číslam tiesňový ch volaní,

-prenositeľnosť telefónnych čísel s ohľadom na rozšírenie tejto povinnosti z verejnej telefó nnej služby na verejnú elektronickú komunikačnú službu,

-vypustenie povinnosti poskytovať službu prenájmu okruhov v rozsahu minimálneho súboru prenajímaný ch okruhov z dôvodu už existencie efektívnej súťaže na tomto trhu,

-zavedenie novej povinnosti funkčného oddelenia ako poslednej inštancie,

-náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb a zverejň ovanie informácií pre užívateľov,

-čiastkové povinnosti v rámci univerzálnej služby s ohľadom na ich spresnenie v súvislosti s technologickým vývojom, bez dopadu na ich rozsah,

-kvalitu služby, hlavne s ohľadom na kompetenciu úradu stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb,

-zabezpečenie ochrany osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov a dôvernosť komunikácie s cieľom vytvoriť postupy na vybavovanie žiadostí o prístup oprávnených osôb k osobným údajom užívateľov, stanoviť postup v prípade narušení bezpečnosti osobných údajov a zavedenie princí pu opt-in ,

-bezpečnosť a integritu verejných elektronických komunikačných sietí a služieb.

Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zá kona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, sprá vnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.

Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.

B. Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti.

Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komuniká cie. Ide o pojem prvý krát použitý Európskou komisiou v dokumente z roku 1999. Jeho zavedenie súvisí so zbližovaním tradičných telekomunikačných služieb, ako je telefónna služ ba, s programovou ponukou vysielania a retransmisie a službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. V tomto kontexte elektronické komunikácie znamenajú výmenu a prenos informácií vo forme textu, obrazu, zvuku prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

Z pôsobnosti zákona je vylúčená obsahová stránka poskytovaných elektronických komunikačných služieb, t.j. najmä obsah rozhlasového a televízneho vysielania a poskytovanie obsahu prostredníctvom Internetu.

Zavádza sa legislatívna skrátka 'signál' ako technické vyjadrenie prenosu informácií v elektronických komunikačných sieťach bez ohľadu na to, či ide o text, obraz alebo zvuk, najmä s ohľadom na defin ície technických pojmov použitých v návrhu zákona.

K § 2 až 5

V návrhu ustanovení sú definované základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné na úpravu celého textu zákona. Systémovo sú rozdelené do š tyroch paragrafov na okruhy týkajúce sa elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, zariadení elektronických komunikácií a subjektov pôsobiacich na trhu elektronick ých komunikácií vrátane užívateľov služieb. V porovnaní s platným zákonom sa niektoré definície pojmov dopĺňajú, upresňujú alebo ruš ia. Medzi kľúčové patria:

-pridružené prostriedky - spresňuje sa vymedzenie obsahu jedného z kľúčových pojmov návrhu zákona tým, že zahàňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody, sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky. Spresnenie definície vyplýva z potreby odstrániť nejasnosti v implementačnej praxi zákona, najmä z hľadiska ukladania povinností týkajúcich sa prístupu k zariadeniam alebo elektronickým komunikačným službám iným podnikom a využívania cudzích nehnute ľností v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre;

-pridružené služby – je to nová definícia, ktorá definuje samostatnú kategóriu pridružených prostriedkov. Táto definícia predstavuje ď alší stupeň rozpracovania pojmu pridružené prostriedky s cieľom spresniť vymedzenie obsahu tohto pojmu. Ako príklady pridružených služieb sa uvádzajú služby identity, lokalizácie a prítomnosti. Naprí klad službu identity (calling line identity - CLI) poskytuje väčšina prevádzkovateľov siete takým spôsobom, že pri uskutočňovaní volania sa súčasne vysiela aj telefónne číslo volajúceho koncovéh o zariadenia. Služba lokalizácie umožňuje určiť polohu koncového zariadenia. Služba prítomnosti môže signalizovať , či je koncové zariadenie v aktívnom, resp. neaktívnom stave; v prípade aktívneho stavu je koncový užívateľ schopný okamžite prijať informáciu;

-elektronická komunikačná sieť – podstatným doplnením tejto definície je zdôraznenie sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne. Ide o prenosové médiá, napr. medené vedenia a optické vlákna;

-verejná telefónna služba - definícia zodpovedá zásade neutrality technológie a je v súlade s vývojom technológií. Verejnú telefónnu službu charakterizujú tieto definičné prvky: je určená na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštá tnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technoló gii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplik ácií s postupným výberom možností na webovej stránke, nie je verejnou telefónnou službou. Verejné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľ om so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service). Nepriame poskytovanie verejnej telefónnej služby m ôže zahàňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby podniku, alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefó nne služby, ktoré poskytuje iný podnik;

-volanie – definícia volania nie je viazaná na verejnú telefónnu službu, ale na verejnú elektronickú komunikačnú službu, ktorá umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Definícia tak v sebe zahàňa aj IP telefóniu (Voice Over IP).

-v porovnaní s pôvodným zákonom sa ruší pojem verejná telefónna sieť, ktorá konvergenciou sietí stratila svoje pôvodné osobitné postavenie medzi elektronickými komunikačnými sieťami.

K § 6 a 7

Ustanovenia § 6 a 7 definujú povinnosti orgánov štátnej správy vyplývajúce z návrhu zákona s dôrazom na postavenie úradu ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti elektronických komunikácií.

Pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

-explicitne zdôrazňuje potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva SR v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), ktorá je medzivládnou odbornou organizáciou pridruž enou k OSN,

-zdôrazňuje potrebu koordinácie politík súvisiacich s efektívnym využívaním frekvenčného spektra pri harmonizá cii podmienok prístupu k spektru a uľahčeniu jeho dostupnosti v záujme vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a pri zohľadnení úlohy frekvenčného spektra pre ciele v kultú rnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti.

Zavedením legislatívnej skratky 'členský štát' sa zjednocuje terminoló gia pre subjekty so sídlom alebo adresou v štátoch, ktoré sú súčasťou Európskej únie a v štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale spolu s Európskou úniou vytvárajú Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichten štajnsko).

V pôsobnosti úradu sa osobitne deklaruje vzťah k činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications - BEREC), zriadeného nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009. BEREC by mal fungovať ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgá nmi a Komisiou pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca pre elektronické komunikácie bez toho, aby nahrádzal ich funkcie, či vytváral duplicitu vykonávanej práce. BEREC by mal taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. V tejto súvislosti sa zavádza legislatívna skratka 'orgán európskych regulátorov'.

Transparentnosť činnosti úradu sa posilňuje povinnosťou úradu zverejniť svoj rozpočet v lehote, ktorá je o 30 dní dlhšia ako lehota, v ktorej je podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zverejniť údaje rozpočtu správca rozpočtovej kapitoly. Súčasne sa spresňuje rozsah, v ktorom je úrad povinn ý zverejniť prehľad svojich nákladov.

K § 8

Ustanovenie zdôrazňuje spoluprácu úradu s niektorými orgánmi štátnej správy, ktorých činnosť úzko súvisí s reguláciou sektora elektronických komunikácií . Osobitne sa vymedzuje spolupráca úradu s Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačný mi orgánmi členských štátov Európskej únie.

K § 9

Úrad musí mať k dispozícii potrebné informácie od podnikov za účelom účinného vykonávania svojich regulačných činností. Takéto informácie sa môžu získavať a poskytova ť aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh.

Navrhovaná úprava rozširuje povinnosti úradu a podnikov pri poskytovaní informácií, ktoré sa považujú za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva o obchodnom tajomstve a ktoré sa môžu vymieňať len s Európskou komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi v prípade nevyhnutnej potreby takejto vý meny, s cieľom uplatňovať smernice európskeho regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Podľa ustanovenia článku 5 ods. 3 rámcovej smernice Európska komisia a dotknuté národné regulačné orgány musia tak úto dôvernosť zabezpečiť.

K § 10

Proces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Znenie vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku ktorým má úrad povinnosť uskutočniť vn útroštátne konzultácie, ako aj tých, ktoré je povinný konzultovať na úrovni Európskej únie. Súčasne upravuje postup konzultácií tak, aby sa vnútroštátne konzultácie uskutočnili pred konzultá ciami na úrovni Európskej únie, aby v konzultáciách na úrovni Európskej únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a predišlo by sa tým potrebe druhej konzultácie na úrovni Euró pskej únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnych konzultácií.

Podľa ustanovenia článku 33 smernice o univerzálnej službe, úrad v čo najväčšej miere prihliada na stanoviská zdru žení koncových užívateľov, výrobcov a podnikov, ak je to primerané.

Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o návrh rozhodnutia úradu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh.

Vymedzuje sa rozsah opatrení úradu, pri ktorých Európska komisia môže uložiť úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, podmienky, za ktorých môže Európska komisia uplatniť takýto postup, ako aj postup a lehoty na predloženie revidovaného opatrenia zo strany úradu, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu. Upravuje sa mechanizmus konzultácií úradu s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov a vymedzuje rozsah opatrení úradu v prípadoch, keď stanovisko Európskej komisie požadujúce zmenu alebo stiahnutie n ávrhu opatrenia úradu má len odporúčací charakter. Na druhej strane právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačné ho postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu.

K § 11

Ustanovenie vymedzuje základný rámec regulácie elektronických komunikácií, jej rozsahu, postupov, cieľov a princípov, ktorými sa úrad riadi pri v ýkone regulácie, pričom:

-reflektuje vecné zmeny rozsahu regulácie, konkrétne špecifikované v príslušných ustanoveniach zákona,

-ukladá úradu povinnosť zdôvodniť každé svoje rozhodnutie v prípade, ak sa rozhodne nepostupovať podľa odporúč ania alebo usmernenia Európskej komisie a informovať o tom Európsku komisiu,

-spresňuje a v súlade s revíziou regulačného rámca dopĺňa formulácie týkajúce sa technických noriem a technických špecifikácií, na ktoré musí úrad prihliadať pri regulácii, pričom stanovuje aj ich hierarchiu,

-vo všeobecnej podobe uvádza možnosť výnimky z princípu technologickej neutrality regulácie,

-určuje hlavné smery a zásady politiky podpory hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov, pričom v súlade s cieľmi Charty základných prá v Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím priznáva rovnaké postavenie, ako doposiaľ zá kon priznával užívateľom so zdravotným postihnutím, aj starším užívateľom a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami,

-novým spôsobom formuluje a súčasne dopĺňa zásady uplatňovania základných regulačných princípov zameraných najmä na podporou trvalo udržateľných investícií do kvalitnej a modernej infraštruktúry, na ochranu hospodárskej súťaže a rozširovania možností výberu služieb pre spotrebiteľov prostredníctvom regulač nej predvídateľnosti a konzistentnosti.

K § 12

Návrh zákona má za cieľ konzistentne upraviť základné pojmy a spôsoby regulácie cien elektronických komunikácií. V súlade s európskymi regulačnými postupmi pribudla možnosť jednotlivé spôsoby účelne spájať a tzv. benchmarking (porovnávanie) sa považuje za samostatný a plnohodnotný nástroj cenovej regulácie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť procesnú predví dateľnosť a právnu istotu regulovaných subjektov pri regulácii cien tak, aby boli úradom prakticky aplikovateľné v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí.

K § 13

Jednoduchý vstup na trh elektronických komunikácií zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služ ieb, ktorý dáva právo každému podniku poskytovať uvedené siete alebo služby pri dodržaní podmienok všeobecné ho povolenia. Týmto nie je dotknuté právo podniku požiadať o individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo frekvencií podľa § 32 , ak je to potrebné.

K § 14

V porovnaní s doterajším obsahom všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb revidovaný regulačný rámec zahrnul do podmienok všeobecného povolenia osobitné podmienky upravujúce

-dostupnosť služieb koncovými užívateľmi na číslach z národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostrední ctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu, k číslam z Európskeho telefó nneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného. Týmto sa nebude brániť cezhraničnému pr ístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou cenou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrá tený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné,

-potrebu orgánov štátu komunikovať so širokou verejnosťou pred mimoriadnymi udalosť ami, počas nich a po nich s cieľom varovať verejnosť pred bezprostredným nebezpečenstvom a s cieľom zmierniť ich následky,

-sprístupnenie informácií o všetkých podmienkach obmedzujúcich prístup k elektronickým komunikačným službám a aplikáci ám alebo ich používaniu.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. júna 2010 sa vypúšťa z ods. 2 písm. j) text: 'na ná klady podniku'.

K § 15

Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, a to najmä pre jednoznačný výklad ustanovenia v súlade s § 5 ods. 1 návrhu zákona, ktorý stanovuje, že poskytovanie sietí alebo služieb v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitné ho predpisu, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oznamovaciu povinnosť je povinný splniť len ten, kto chce vykonávať v oblasti elektronických komunikácií podnikateľskú činnosť. Upraven é ustanovenie zároveň jednoznačne ustanovuje povinnosť, ktorá v prípade nesplnenia môže byť úradom sankcionovaná. Zároveň určuje lehotu, do uplynutia ktorej je osoba povinná splniť si oznamovaciu povinnosť o zmene a ukončení poskytovania sietí služieb alebo služieb. Nutnosť časového obmedzenia na splnenie povinnosti odôvodňujú aj prípady z praxe, kedy podniky oznamovali uvedené skuto čnosti niekedy aj rok alebo viac odkedy ukončili poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb.

Ïalej sa upravuje povinnosť podniku, ktorému úrad zakázal činnosť v súlade s § 73 ods. 8 a ktorý chce znova začať podnikať, oznámiť tento zámer úradu. Umožní to úradu previazať informácie o podniku s jeho predchádzajúcou činnosťou.

K § 16

Vymedzenie relevantných trhov sa v dôsledku vývoja na trhu elektronických komunikácií a najmä v dôsledku technologického vývoja mení, preto Európska komisia revidovala a nanovo vymedzila, v Odporúčaní zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodn ých na reguláciu ex ante, sedem relevantných trhov (predtým 18 trhov). Z ámerom je postupne s rozvojom hospodárskej súťaže znížiť počet pravidiel ex ante špecifických pre tento sektor.

Úrad však môže určiť aj iné relevantné trhy za predpokladu kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktoré sú rozhodujúce na hodnotenie, či je na danom trhu efektívna súťaž. Prvým krité riom je existencia podstatných a trvalých prekážok vstupu na trh. Na základe druhého kritéria sa testujú také trhy, ktorých štruktúra nie je priaznivá pre účinnú hospodársku súťaž v určitom čase. Tretie kritérium je splnené vtedy, ak samotným uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži nemožno primerane reagovať na zlyhanie príslušného trhu.

Navrhovaná úprava explicitne vyjadruje právo úradu určiť za stanovených podmienok aj iný relevantný trh, ako sú trhy definované v uvedenom odporúčaní Európskej komisie.

K § 17

Navrhovaná úprava definuje pojmy súvisiace s analýzou relevantných a lehoty na ich vykonávanie, aby sa účastníkom príslušného trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regul ácie. Èasový rámec zohľadňuje, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak úrad nevykoná analýzu relevantného trhu v rámci stanovenej lehoty, požiada orgán európskych regulátorov o pomoc pri dokončení analýzy trhu.

K § 18

Ustanovenie obsahuje postupy a princípy, ktorými sa úrad riadi pri určení významného podniku a ukladaní povinností, pričom:

-sa spresňujú ustanovenia pri nezmenenej situácii na relevantnom trhu a ponechaní tých istých povinností, keďže právoplatné rozhodnutie nemá obmedzenú platnosť. Reá lne by mohla nastať situácia, že úrad by musel po ďalšej analýze rozhodnutím predchádzajúce rozhodnutie zrušiť a tým istým rozhodnutím aj nanovo určiť ten istý podnik za významný a zárove ň mu určiť tie isté povinnosti,

-sa vymedzujú predpoklady a faktory, ktoré môžu mať za následok spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerý ch podnikov na relevantnom trhu. Úrad môže uložiť špecifické povinnosti na zabránenie silného vplyvu podniku z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Podnik s významným vplyvom na prvom trhu môže by ť označený za podnik významným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v Odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007. Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, úrad zohľadňuje rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach štátu.

K § 19 až 22

Navrhovaná úprava rozširuje rozsah informácií, ktoré má zverejňovať významný podnik pri uložení podmienky transparentnosti, napríklad o podmienky obmedzujúce prístup k službám a aplikáciám a ich používanie, a nahrádza sa veľkoobchodný trh 'uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu' novým relevantným trhom 'prístup k infraštruktúre' v súlade s odporúčaní m Komisie zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante.

Pokiaľ ide o povinnosti ukladané podnikom s významným vplyvom v súvislosti s prí stupom alebo prepojením, tieto sa rozširujú o prístup k neaktívnym sieťovým prvkom a o prístup k pridruženým slu žbám a v tomto kontexte uľahčujú vstup subjektov na trh a zintenzívňujú hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu.

K § 23

Povinnosť cenovej regulácie prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny. V tomto prípade sa cenovou reguláciou zabezpečí, aby ceny obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príčinou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňuj ú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe ú radom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.

Pri cenovej regulácii úrad zohľadní mieru investovania s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu v konkré tnom novom investičnom projekte s ohľadom na možné riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú služby, pri ktorých v čase investovania nie je istý dopyt.

K § 24

Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyž aduje, aby založil samostatnú obchodnú spoločnosť, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým podnikom vrátane uvedenej spoločnosti), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelení m sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodrž iavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknut ých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení , ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možný m nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov.

Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu podľa § 16. Pri vykonávaní analý zy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia sa venuje osobitná pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu návrhy na funkčné oddelenie vopred schvaľuje Európska komisia.

Pod koordinovanou analýzou trhov môžeme chápať proces nasledujúci po funkčnom oddelení vertikálne integrovaného podniku. Funkčné oddelenie má za následok vytvorenie nových subjektov pôsobiacich na relevantn ých trhoch. Postavenie pôvodne významného podniku sa na relevantných trhoch vplyvom funkčného oddelenia zmení. Z toho dôvodu je potrebné preskúmať, či dôvody pre určenie významného podniku (a uložen í súvisiacich povinností) sa vzťahujú aj na právnych nástupcov rozdeleného podniku. Funkčné oddelenie ako výnimočné a subsidiárne opatrenie spôsobuje štrukturálne zmeny na jednom alebo viacerý ch relevantných trhoch a preto je potrebné aby tieto trhy boli, z dôvodu zmeny situácie vyvolanej regulačným orgánom, podrobené procesu analýzy. V analýze nasledujúcej po funkčnom oddelení by mali byť preskú mané dôsledky tohto opatrenia na daný relevantný trh.

K § 25 až 26

Ustanovenia upravujú ďalšie možnosti úradu na zabezpečenie konkurenčné ho prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže, ak povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov.

Za určitých okolností je vhodné, aby úrad ukladal povinnosti aj podnikom, ktoré nemajú významný vplyv na trhu. Navrhované znenie dáva úradu oprávnenie ukladať podnikom, ktoré zabezpečujú prí stup spotrebiteľov k službám digitálneho vysielania, prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a k elektronickým programovým rozhraniam spôsobom, ktorý podporuje udržateľnú hospodársku súťaž , efektívne investície a maximálny prospech pre koncových užívateľov.

K § 27

Ke ďže vznikajú rozpory o tom, či je zmluva o prepojení medzi podnikmi uzavretá alebo nie, pokiaľ nie je zaslaná v písomnej forme úradu podľa § 27 ods. 5, podnik je povinný uzatvoriť zmluvu o prepojení v pí somnej forme. Ïalej sa dopĺňa, aby cena za prepojenie tvorila podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení, keďže bez tejto úpravy by bola takáto odplatná zmluva neurčitá.

K § 28

Ustanovuje sa možnosť podnikov dobrovoľného funkčného oddelenia v prípade, že významný podnik na jednom alebo viacerých relevantných trhoch zamýšľa previesť aktíva tvoriace jeho pr ístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoloč nosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby, ktorá bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom služieb, vrátane ich vlastn ých maloobchodných divízií, úplne rovnocenné prístupové produkty. Významný podnik je povinný informovať úrad o plánovanej transakcii, prípadne o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

Úrad posúdi vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku. V takomto prípade úrad vykoná novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí samostatný subjekt a podľa toho ukladá, zachová, mení alebo ruší povinnosti.

K § 29 a § 30

Ustanovenia obsahujú základné princípy správy čísel a frekvencií.

Ustanovenie § 30 obsahuje možnosti na dosiahnutie zvýšenej pružnosti správy frekvenčného spektra a riadenia prí stupu k frekvenčnému spektru prostredníctvom princípu neutrality technológií a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre (elektronické komunikačné) služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Administratívne obmedzenia uplatnenia týchto princípov v rámci plá nu využívania frekvenčného spektra by sa mali uplatňovať, iba ak ide o ciele všeobecného záujmu, mali by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

Obmedzenia princípu neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odô vodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu (napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu), zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pô sobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, a by sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu.

Úrad môže rovnako prijať opatrenia na obmedzenie princípu neutrality služieb, ktoré predpokladajú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana ž ivota, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo aj povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a primerané. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, , výnimky by nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ktoré by sa mali uprednostniť iba do tej miery, aby v tom istom pásme, pokiaľ je to možné, mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie.

Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službá m je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný, preto sa stá va predmetom konzultácie podľa § 10.

K § 31

Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie zdrojov: na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel, s ich odobratím alebo zrušení m alebo stratou platnosti povolenia a úhrady za čísla.

Explicitne sa do slovenského právneho poriadku premieta harmonizované európske číslo. V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky adresovalo úradu, s poukázaní m na rozhodnutie Európskej komisie č. 2007/116/ES o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované služby sociálneho významu stanovisko, podľa ktorého podľa opisu slu žby (horúca linka pre nezvestné deti) uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia zodpovedá takto zadefinovaná služba opatreniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na vykonávanie týchto opatrení sa vy žaduje akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi základné podmienky, ktoré musí žiadateľ o akreditáciu splniť patrí bezúhonnosť a odborná spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť overuje akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Preto sa navrhuje doplniť žiadosť o pridelenie príslušného čísla o doklady preukazujúce splnenie podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla podľa uvedeného osobitného predpisu a súč asne sa doplňuje oprávnenie neprideliť tieto čísla pri nesplnení podmienok.

Èíslovacie plány musia byť technologicky neutrálne založené na popise elektronických komunika čných služieb a nie na používaných technológiách. V zásade rovnaké číselné množiny musia byť dostupné pre tradi čné hlasové služby aj služby prenosu hlasu internetovým protokolom. Podnik s udeleným právom na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, ktoré majú udelené právo na používanie čí sel na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytované služby z hľadiska ich popisu rovnocenné a to bez ohľadu na používanú technológiu.

K § 32 a § 33

Ustanovenia upravujú podmienky a postup udeľovania individuá lnych práv na používanie rádiových frekvencií vrátane ich zmien, prevodu alebo prenájmu s ohľadom na ciele regulácie, najmä:

1. uľahčiť prístup účastníkov trhu k frekvenčnému spektru odstránením prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitý ch frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych povolení na používanie frekvencií. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služ ieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pokiaľ nie je s prihliadnutí m na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne povolenie s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčné ho spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom,

2. zaviesť požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi, aby viedli k väčšej slobode a väčši emu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielate ľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitn ého cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetký ch okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné,

3. zviesť možnosť obchodovania s individuálnymi právami na používanie frekvencií. Neexistencia takejto možnosti obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, preto by ich platnosť by mala byť č asovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, úrad by mal najprv vykonať preskúmanie, vrátane verejnej konzultácie, pričom prihliada na vývoj trhu, pokrytie a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom sa musia pravidelne presk úmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by mal úrad zvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekven čného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné:

-na zabezpečenie účinného a efektívneho využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostávajú nevyužité, podnikať kroky na zabrá nenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh,

-na zabezpečenie transparentnosti každý návrh na také pridelenie by mal byť predmetom verejnej konzultácie, pretože pridelenie frekvencií konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie. V záujme pruž nosti a efektívnosti využívania frekvenčného spektra sa môže povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Tý mto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra,

s prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií sa mali mať takisto mož nosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných

K § 34

Ustanovenie upravuje dôvody na neudelenie, resp. nepredĺženie individuálneho povolenia a na zrušenie a stratu platnosti povolenia na používanie frekvencií.

K § 35

Zákon upravuje systém úhrad za používanie frekvencií, pričom rozlišuje jednorazovú ú hradu za pridelenie frekvencií a následne opakované úhrady za ich používanie. Zároveň je upravená výnimka z platenia za frekvencie v prípade frekvencií, ktoré sú v Národnej tabuľke frekvenčné ho spektra vyhradené na vojenské účely, a ktoré pre dotknuté štátne orgány spravuje Ministerstvo obrany SR.

K § 36 a 37

Návrh zákona tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou precizuje s cieľom:

-dosiahnutia plného súladu so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, prípadne ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právny mi predpismi vydanými na ich základe (napr. nariadeniami vlády č. 443/2001 Z. z. o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody, nariadením vlády č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, zákonom č. 355/2007 Z. z. o verejnom zdravotníctve a vyhláškou MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického ž iarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí),

-doplnenia nového ustanovenia, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie č. 2007/344/ES o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve,

-zabezpečenia súladu so súčasným právnym stavom, keď sú podrobnosti o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncov ých zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov upravené nariadením vlády č. 26/2005 Z. z., ktorým sú do právneho poriadku SR transponované ustanovenia prílohy VI smernice č. 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunika čných sietí a služieb,

-vypustenia ustanovenia obsahujúceho klasifikáciu jednotlivých druhov individuálnych povolení vzhľadom na stratu opodstatnenia rozlišova ť rôzne druhy špeciálnych povolení.

V § 37 sa dopĺňa povinnosť absolvovať praktický výcvik pred vykonaním príslu šnej skúšky. Takáto kvalifikácia sa vyžaduje na splnenie osobitnej odbornej spôsobilosti pre osvedčenie operátora plavebnej pohyblivej služby LRC (Long Range Certificate) a SRC (Short Range Certificate) podľa opatrenia úradu zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej sp ôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky.

K § 38 a 39

Navrhované znenie vymedzuje, na základe doterajších skúseností úradu, rozsah a spôsob vykonávania dohľadu, práva a povinnosti zamestnancov úradu oprávnených vykonávať dohľad a práva a povinnosti kontrolovaný ch osôb. Zároveň transponuje nové ustanovenia Smernice 2002/20/ES o vo veci ukladania pokút a nariaďovania ochranných opatrení.

Tiež sa navrhuje ustanoviť najdlhšiu možnú lehotu, na ktorú je úrad oprávnený kontrolovanej osobe zakázať poskytovať siete, služby alebo siete a služby poskytované na základe všeobecného povolenia, ke ďže doterajšia úprava nebola v praxi vykonateľná.

Nové ustanovenia upravujú osobitné postupy úradu v prípade ochranného opatrenia a v prípade závažného alebo opakovaného porušenia povinností alebo podmienok určených týmto zákonom.

K § 40

Navrhované znenie upravuje sa povinnosť poskytovania informácií úradu tak, aby sa týkala nielen podnikov, ale všetkých osôb, ktoré majú práva a povinnosti podľa návrhu zákona a neboli podmienené len výkonom štátneho dohľadu.

Aby úrad mohol vykonávať svoje regulačné úlohy účinne, musí získavať od podnikov správne, presné a aktuálne informácie, o.i. aj účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi a na ktorých má podnik významný vplyv. Tieto informácie by mali zahàňať aj tie, ktoré úradu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topoló gie siete na rozvoj hospodárskej súťaže, alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám.

V doterajšej praxi sa stávalo, že vyžiadané informácie napriek tomu, že boli poskytnuté v lehote a rozsahu určenom úradom, nemali jednotnú formu, čím sa komplikovalo ich využitie a predlžoval sa č as potrebný na ich spracovanie. Úrad preto môže stanoviť v akej forme (napr. písomne, ústne, alebo elektronicky) a v akom rozsahu požaduje relevantné informácie. Lehota, ktorú stanoví musí odpovedať rozsahu i obsahu požadovaných informácií. Svoje požiadavky musí vždy zdôvodniť a uviesť, na aký účel informácie požaduje.

Nad rámec štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu, podniky poskytujú štatistické údaje Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby sa zabezpeč ilo plnenie povinností vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných organizáciách. V tomto ustanovení sa dopĺňa uvedená povinnosť podnikov, aby bolo zjavné, že ministerstvo má tieto kompetencie.

K § 41

Služby tiesňového volania vrátane čísla 112 by mali byť dostupné aj pre koncových užívateľ ov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahàňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

V súlade s revíziou európskeho regulačného rámca upravuje zákon povinnosti podnikov zabezpečiť pre koncových užívateľov prístup k tiesňovým volaniam, k službám v rámci číselné ho rozsahu začínajúcich číslom '116', vybaviť volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a z neho, zabezpečiť prístup za stanovených podmienok k negeografickým číslam v rámci Eur ópskej únie, k všetkým číslam v národných číslovacích plánoch členských štátov a poskytovať nevyhnutné informácie orgánom činným v trestnom konaní v mimoriadnych prípadoch, napr íklad pri podvodoch alebo zneužívaní elektronických komunikačných služieb.

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, je potrebné vyvinúť maximálne ú silie na ohlasovanie prípadov nezvestných detí na území štátu na čísle 116000.

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských š tátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšen ú cenu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na úč et volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, naprí klad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosť ou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služ by volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

K § 42

Ustanovenie rozširuje pôvodný rozsah informácií zverejňovaných podnikmi, ktoré umožnia koncovým u žívateľom na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb získať transparentné, aktuálne a porovnateľné informácie o ponukách a službách. Úč elom je, aby si mohli jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe.

Koncoví užívatelia a spotrebitelia by mali byť primerane informovaní, najmä:

-o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalší mi poplatkami. Úrad bude mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania. Pri určovaní kateg órií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, úrad riadne prihliada na charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka subjekt, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb,

-o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov vo verejných telefónnych zoznamoch, najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do telefónneho zoznamu, ako sa ustanovuje v Smernici o súkromí a elektronických komunikáciách. Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu,

-o každej zmene prístupu k službám tiesňového volania,

-o akýchkoľvek postupoch zameraných na meranie a riadenie prevádzky s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla kapacita sieťového pripojenia, a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služieb,

-o opatreniach podniku pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Úrad môže zabezpečiť sprístupnenie interaktívnych návodov alebo podobných n ástrojov, pomocou ktorých si môžu koncoví užívatelia nezávisle porovnávať náklady alternatívnych modelov používania služieb, najmä ak ich trh neposkytuje bezplatne alebo za primeranú cenu.

K § 43

Návrh ustanovenia upravuje práva a povinnosti podniku a užívateľa v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca a na základe skúseností z doterajšej aplikácie zákona v praxi.

K § 44 a 45

Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú významným nástrojom pre zákazníkov na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a prá vnej istoty.

Navrhované znenie taxatívne vymedzuje, v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca, rozsah informácií, ktoré je podnik povinný zahrnúť do zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných slu žieb. Okrem špecifikovaných lehôt, podmienok, kvalite poskytovaných služieb, podmienok na ukončenie zmluvy, kompenzačných opatrení a spôsobov riešenia sporov, aj informácie:

-o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajú ceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní),

-v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktú ry,

-o úrovni spoľahlivosti prístupu a polohe volajúceho, pričom sa do úvahy berú súčasné technologické normy a š tandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb,

-pokiaľ ide o koncové zariadenia týkajúce sa všetkých obmedzení, ktoré podnik zaviedol na požívanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakó dovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľ adu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení,

-o prípadných krokoch, ktoré môže podnik podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete alebo služ by, alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

-o práve účastníka odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade zmien zmluvných podmienok,

-o možnosti účastníka rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom povinnosť uzavrieť zmluvu písomne s vý nimkou predplatených služieb. Skutočnosť, že súčasný zákon nevyžaduje písomnú formu takejto zmluvy a často až na jej 24 mesačnú viazanosť s vysokými zmluvnými pokutami, neexistencia pí somnej zmluvy ohrozuje alebo môže ohrozovať záujmy koncového užívateľa. Písomná forma zmluvy najviac uľahčí kontrolu takýchto zmlúv a prípadné mimosúdne riešenie sporov podľa § 75.

Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v zmluvných vzťahoch s účastníkom využívajú aj formu všeobecných podmienok a cenníku, ktoré sú súčasťou zmluvy, zákon zadefinoval aj presné nálež itosti, ktoré musí mať písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré účastník podpisuje.

Zákon obsahuje explicitné ustanovenie o povinnosti podniku ponúknuť produkt, ktorý nepresiahne dobu viazanosti 24 mesiacov alebo ro čnú viazanosť. Táto povinnosť sa viaže k fyzickým osobám, ktorý nie sú podnikateľský m subjektom, resp. samostatne zárobkovo činnou osobou.

K § 46

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú. Vo výnimočných prípadoch však môže byť potrebné zabezpe čiť, aby verejné elektronické komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach.

Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím a spresňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite služieb poskytovaný ch podnikmi.

Úrad môže vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od elektronick ých komunikačných sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Európska komisia. Keďže nekonzistentné požiadavky môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Euró pska komisia bude posudzovať všetky požiadavky, ktoré má úrad v úmysle stanoviť a v prípade potreby vydá pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť ich konzistentné uplatňovanie.

K § 47

Vo vymedzených prípadoch zákon ukladá povinnosť niektor ým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o činnostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovení m je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný čl. 13 Rámcovej smernice.

K § 48

Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu účastníkom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií.

Navrhované znenie upravuje požiadavky na vykonávanie prenosu čísel tak, aby bolo vykonané s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a účastník nebol bez slu žby dlhšie ako jeden pracovný deň. Úrad je oprávnení vo všeobecne záväznom právnom predpise predpísať celkový postup prenosu čísel, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iné ho poskytovateľa bez súhlasu účastníka. Preto sa navrhuje, aby podnik prijal opatrenia na ochranu svojho účastníka, zamerané na zníženie takéhoto rizika.

K § 49

Ustanovenie upravuje osobitosti viažuce sa k osobitným sieťam vybraných orgánov štátu.

K § 50

Povinnosti univerzálnej služby v súlade s revíziou regulačného rámca sa precizujú smerom k:

-oddeleniu povinnosti pripojenia k verejnej elektronickej komunikačnej sieti na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby s ohľadom na konkurenčný trh, ktorý poskytuje ú častníkom možnosť pripojiť sa k sieti na pevnom mieste jedným podnikom a využívať verejnú telefónnu službu iným podnikom Je to dôsledok vývoja technológií a trhu, keď elektronické komunika čné siete čoraz viac prechádzajú na technológiu 'internetového protokolu' (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služ ieb. Oddelenie nemá vplyv na rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený v súčasnom znení zákona o elektronických komunikáciách,

-využívaniu nielen verejných telefónnych automatov, ale podľa potreby využívania aj alternatívnych verejných telefónnych prí stupových miest s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a nepretržitý prístup verejnosti k verejnej telefónnej službe,

-zaručeniu rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím na takej ú rovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.

Dôležitým prvkom je oprávnenie úradu pravidelne preskúmavať dôvody, na zá klade ktorých sa uložili podniku povinnosti univerzálnej služby a v prípade, že sú na trhu bežne dostupné, zruší alebo pozmení tieto povinnosti.

V prípade, že sa podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby rozhodne predať všetky svoje aktíva miestnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastn íckou štruktúrou, úrad posúdi účinok zamýšľanej transakcie s ohľadom na zabezpečeniu kontinuity povinností univerzálnej služby na celom území štátu.

Povinnosť oznamovať Európskej komisii sa viaže na akékoľvek zmeny súvisiace so zmenou podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a povinnosťami univerzálnej služby.

K § 51

Stanovenie cieľových hodnôt ukazovateľov kvality univerzálnej služby podlieha procesu konzultácií podľa § 10 so zainteresovanými osobami. Zo zoznamu ukazovateľov boli vypustené ukazovatele, ktor ých sledovanie s ohľadom na technologický vývoj už nie je aktuálne.

K § 52

Zákon podrobne upravuje povinnosti podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby voči svojím účastníkom vo vzťahu k možnosti poskytovať zariadenia a služby účastníkom na monitorovanie a kontrolu ich výdavkov, napríklad:

-bezplatne rozpisovať faktúry stým, že základnú úroveň rozpísania faktúr stanoví úrad,

-zverejňovať opatrenia v prípade neplatenia faktúr po náležitom upozornení účastníka, s následným možným preruš ením služby alebo odpojením účastníka od siete,

-informovať účastníka na jeho žiadosť o existujúcich nižších cenách.

V prípade, že už sú tieto nástroje všeobecne dostupné je úrad oprávnený zrušiť uložené povinnosti

K § 53 a 54

Ustanovenia upravujú režim náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie povinnosti poskytovať univerzálnu službu.

Zároveň sa dáva právo úradu vydať všeobecne záväzný právny predpis o rozsahu úhrady čistých nákladov podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a posudzovaní neprimeraného zaťa ženia týchto podnikov.

K § 55 a 56

Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov resp. súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení úč astníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostrední ctvom elektronickej komunikačnej siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti.

Súhlasom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 'akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na zá klade poskytnutých informácií vedome vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov', (§ 4 ods. 1 písm. j)) .a ďalej 'Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo č estným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom.(§ 7 ods. 2 druhá veta)

Navrhované úpravy zavádzajú do ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracovávajú v súvislosti s poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej služby, nové práva a povinnosti špecifické pre sektor elektronických komunikácií.

Ustanovenie:

-vymedzuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje porušenie ochrany osobných údajov,

-zavádza povinnosti podnikov prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, viesť zoznam prípadov o porušení ochrany osobných údajov. Prostredníctvom týchto opatrení by sa mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnené osoby na zákonom schválené úč ely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostn á politika,

-vymedzuje účel, na ktorý sa môžu osobné údaje využívať a času, do kedy sa musia osobné údaje zlikvidovať,

-upravuje povinnosti informovať pri skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných ú dajov jednotlivcov. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahàňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal podnik s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúč ania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.

K § 57

Definujú sa prevádzkové a lokalizačné údaje a precizujú sa znenia v jednotlivých odsekoch v súlade s revidovaným regulačným rámcom. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumej ú aj údaje spracovávané elektronickou komunikačnou službou (nielen elektronickou komunikačnou sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej elektronickej komunikač nej služby.

K § 58

Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania. Ak ide o pripojenie internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie cez internet, doba uchovávania určených údajov sa zvyšuje zo 6 mesiacov na 9 mesiacov z dôvodu praktických skúseností oprávnených orgánov štátu.

K § 59

Ustanovenie upravuje pravidlá vydávania verejných telefónnych zoznamov, uverejňovania údajov účastníkov v nich a poskytovanie týchto údajov medzi podnikmi. Podnik má povinnosť bezplatne informovať účastníkov o právach súvisiacich s používaním ich osobných údajov vo verejnom telefónnom zozname, ako aj s bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, overova ť, opravovať alebo odstraňovať údaje v telefónnom zoznam, vrátane povinnosti podniku používať a spracúvať údaje o účastníkoch len na stanovené účely.

K § 60 až 62

Zá kon podobne ako v doterajšom právnom predpise definuje pravidlá a podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a postup pri identifikácii zlomyseľn ého volania a pri nevyžiadanej komunikácii.

Nahradil sa pojem 'zobrazenie identifikácie' pojmom 'prezentácia identifikácie', ktorý lepšie vystihuje vecnú podstatu toto pojmu. Prezentácia identifikácie zahàňa okrem pôvodného zob razenia identifikácie volajúceho aj iné formy prezentácie, napr. zvukom alebo písmom, najmä pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Zároveň sa upravujú povinnosti podniku pri prezentácii alebo zamedzení prezentá cie identifikácie, napr. prípadoch pracovísk, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery, kedy je povinnosť zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho.

V súvislosti s nevyžiadanou komunikáciou sa navrhuje, aby príjemca elektronickej poš ty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtý m neodmietol. Navrhuje sa zakázanie zasielania elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabá danie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o elektronickom obchode).

K § 63

Zákon tak ako v doterajších právnych predpisoch definuje predmet telekomunikačné ho tajomstva v elektronických komunikáciách, ktoré tvorí obsah prenášaných správ v spojení s údajmi komunikujúcich strán, prevádzkovými a lokalizačnými údajmi a pravidlá zaobchádzania s n ím.

Definuje povinnosti podnikov voči oprávneným orgánom štátu a rovnaké pravidlá poskytovania údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na to, či je to obsah komunikácie alebo uchované prevádzkové a lokalizačné údaje.

K § 64 a 65

Zložitosť systémov, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytuj ú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová z áležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie.

V tejto súvislosti je dôležité, aby mal úrad kompetenciu prispievať k zachovaniu integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí v spolupráci agentúrou ENISA, okrem iného poskytovaním odborný ch znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe.

V súlade s revíziou regulačného rámca návrh ustanovenia ukladá podniku:

-prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb na predchádzanie bezpečnostných incidentov a minimalizáciu vplyvu tý chto incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete,

-informovať bez zbytočného odkladu úrad o narušení bezpečnosti a integrity sietí, poskytovať mu nevyhnutné informácie na pos údenie prijatých opatrení a spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní súvisiacich prípadov.

Úrad je povinný predkladať každoročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú spr ávu za predchádzajúci rok o prijatých oznámeniach a opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.

Zároveň zákon ustanovuje pravidlá zabezpečujúce ochranu sietí z pohľadu rušenia.

K § 66 až 68

Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejný ch elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ú stavy Slovenskej republiky (Èl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné elektronické komunikačn é služby povinnosť spoločne využívať rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozší renie siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.

Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepši ť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.

Navrhuje sa doplniť znenie o povinnosť podniku poskytovať úradu, na jeho vyž iadanie aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 68 ods. 10, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraš truktúre na to, aby sa mohol vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy uvedených zariadení a sprístupniť ho zainteresovaným stranám.

K § 69 až § 72

Nové navrhované znenia vymedzuje oblasti, v ktorých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na spolufinancovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja, stanovuje podmienky na poskytnutie týchto dotácií vrátane postupov pri žiadostiach o poskytnutie dotácií.

K § 73

Ustanovenie upravuje sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon.

K § 74

Znenie upravuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecnému predpisu o sprá vnom konaní, pod režim ktorého patria všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesné postupy. Výnimkou sú konania taxatívne vymedzené v odseku 2, ktorých rozsah je určený povahou daného konania a úzkou š pecifikáciou problematiky, resp. analogických ustanovení nového regulačného rámca, ktoré je potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu novely zákona.

Znenie odseku 3 zabezpečuje zásadu dvojinštančnosti konania.

K § 75 a § 76

Navrhované znenie ustanovuje mechanizmus postupu účastníka a úradu pri mimosúdnom rieš ení sporu s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby.

Navrhované znenie upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi podnikmi a stranami členských štá tov Európskej únie s podporou orgánu európskych regulátorov.

K § 77

Nové navrhované znenie upresňuje postup úradu a lehoty pri riešení sporu medzi podnikmi, ktoré súvisia s plnením povinností podľa tohto zákona. Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa možnosť úradu rie šiť spory rozšírila na všetky spory medzi podnikmi.

K § 78

Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona zabezpečujú kontinuitu regulačného prostredia a postupné zavedie prípadných nových prvkov, práv a povinností.

K § 79

Ustanovenie obsahuje odkaz na prílohu zákona č. 5, ktorá obsahuje právne záväzné akty Európskej únie transponované do návrhu tohto zákona.

K § 80

Zrušovacie ustanovenia zrušujú doterajší zákon o elektronických komunikáciách a ostatné predpisy, ktoré už nie sú v súlade s týmto návrhom zákona.

K § 81

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. októbra 2011 s odkladom úč innosti ustanovení § 42 a 44.

Bratislava 1. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu