Rek. zákon 286/1992 o daniach z príjmov účinný od 01.01.2000 do 01.01.2000

Platnosť od: 18.06.1992
Účinnosť od: 01.01.2000
Účinnosť do: 01.01.2000
Autor: FZČSFR
Oblasť: Finančné právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HISTJUDDSEUPPČL

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Rek. zákon 286/1992 s účinnosťou od 01.01.2000
Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

o daniach z príjmov



Zmena: 626/1992 Zb.
Zmena: 124/1993 Z.z.
Zmena: 326/1993 Z.z.
Zmena: 152/1994 Z.z.
Zmena: 172/1994 Z.z.
Zmena: 367/1994 Z.z., 368/1994 Z.z.
Zmena: 58/1995 Z.z.
Zmena: 281/1995 Z.z.
Zmena: 304/1995 Z.z.
Zmena: 118/1996 Z.z, 123/1996 Z.z.
Zmena: 126/1996 Z.z.
Zmena: 386/1996 Z.z.
Zmena: 211/1997 Z.z.
Zmena: 289/1997 Z.z.
Zmena: 60/1998 Z.z.
Zmena: 173/1998 Z.z.
Zmena: 173/1998 Z.z., 397/1998 Z.z.
Zmena: 64/1999 Z.z.
Zmena: 304/1999 Z.z.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

Tento zákon upravuje:

a) daň z príjmov fyzických osôb,
b) daň z príjmov právnických osôb,
c) spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

PRVÁ ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB


§ 2
Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb

(1) Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby (ďalej len "daňovníci").

(2) Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3) Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).

(4) Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Slovenskej republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.

(5) Daňovníci s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou vyslaní ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v tuzemsku a zdržujú sa v tuzemsku len za účelom tejto odbornej pomoci, sú považovaní za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

§ 3
Predmet dane z príjmov fyzických osôb

(1) Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len "daň") sú:

a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
c) príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
d) príjmy z prenájmu (§ 9),
e) ostatné príjmy (§ 10).

(2) Príjmom v zmysle odseku 1 sa rozumie peňažný i nepeňažný príjem dosiahnutý aj výmenou.

(3) Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou obvyklou v mieste a v čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, pokiaľ tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4) Predmetom dane nie sú:

a) príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona, 1) zdedením, 2a) vydaním 2) alebo darovaním 2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,
b) úvery a pôžičky.
------------------------------------------------------------------
1) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.
2a) Napr. § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2b) Napr. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka.


§ 4
Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:

a) príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom;
b) príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených v písmene a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka. Oslobodenie sa tiež nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť, samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal, a to do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia;
c) príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo slúžili na jeho podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré daňovník prenajímal (§ 9 ods. 1 písm. b)). Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (§ 8);
d) prijatá náhrada škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
e) príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, regeneračných a recyklačných zariadení spracúvajúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ďalej solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje osobitný predpis, a zariadení na využitie geotermálnej energie. Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f) prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru. Cenou alebo výhrou sa rozumie

1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2. výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3. cena zo športovej súťaže.

Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov a na ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7). Cena z verejnej súťaže a obdobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v § 15 ods. 8 v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky;
g) prijaté náhrady podľa osobitných predpisov, 2) príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov 2) a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd;
h) príjem poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia, 2c) nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia 2d) a z poistenia v nezamestnanosti 2g) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia a plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce; 2h)
i) dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi 2e) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia; 2f)
j) odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
k) štipendiá 2i) zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení 2j) vrátane nepeňažného plnenia, príspevky 2k) z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou 2l) okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 a 7;
l) plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku prevyšujúceho istinu;
m) plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl podľa osobitných predpisov; 3)
n) disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; 3a)
o) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; 3b).
p) plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby; 4)
r) príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje dobu piatich rokov;
s) úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu; 4c)
t) plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu; 4d)
u) výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu; 4h)
v) valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby. 4e)
x) úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov; 4b)
y) dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a štátnych fondov na

1. obstaranie hmotného investičného majetku 17) alebo na jeho technické zhodnotenie (§ 33),
2. úhradu výdavkov (nákladov) daňovníkom, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve (§ 7);

z) vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku. 17a).
------------------------------------------------------------------
2) Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.
2c) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
2d) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
2e) Napr. zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení zákona č. 160/1989 Zb.
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 117/1992 Zb.
2f) Napr. § 42 ods. 2 písm. a) až h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z.z.
2g) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
2h) § 79 až 111 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 386/1997 Z. z.
2i) Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.
2j) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
2k) Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
2l) § 2 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
§ 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.
3) Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov.
3a) Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z. a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z.
3b) Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 58/1999 Z. z.
Zákon č. 114/1998 Z. z.
Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení zákona č. 54/1999 Z. z..
4) Zákon č. 18/1992 Zb. o civilnej službe.
4a) § 22 ods.1 Devízového zákona č. 528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z.z.
4b) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb.
4c) Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
4d) § 2 ods. 2 zákona č. 351/1997 Z.z. Branný zákon.
4e) § 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z.z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby.
4h) § 29 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
17a) § 91 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.


§ 5
Základ dane

(1) Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len "zdaňovacie obdobie") presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.

(2) U daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je základom dane súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.

(3) Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.

(4) Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.

(5) Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zo samostatného základu dane.

(6) Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.

§ 6
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú:

a) príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa; príjmy za prácu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nejde o spoločníkov uvedených v písmene b);
b) príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;
c) odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;
d) odmeny obvinených vo väzbe 4f) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu; 4g)
e) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu. 4k)

(2) Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa ďalej označuje ako "zamestnanec", platiteľ príjmu ako "zamestnávateľ". Za zamestnávateľa sa na účely tohto zákona považuje aj platiteľ príjmu uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 4, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazu, i keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 4.

(3) Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.

(4) Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumy podľa odseku 12 písm. b) a e) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(5) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(6) Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma vo výške 12% obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1% aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

(7) Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, ďalej nie sú:

a) náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov, 5) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;
b) hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);
c) sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;
d) sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom 5b) na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov.

(8) Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 ďalej oslobodené:

a) sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;
b) hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;
c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;
d) nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné a športové zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;
e) poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov 5d) (ďalej len "povinné poistné"), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;
f) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu, 5f)
g) zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;
h) príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;
ch) príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu 5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku (§ 8 ods. 3 písm. a));
i) príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2).

(9) Funkčnými požitkami sú:

a) funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;
b) odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.

(10) Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 5c) s výnimkou náhrady ušlého príjmu.

(11) Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.

(12) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:

a) povinné poistné, 5d) ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;
b) sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci; táto suma sa zvyšuje

1. na 380 Sk za každý kalendárny mesiac, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu 4k) nepresiahne 7 000 Sk, alebo
2. na 800 Sk, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu 4k) nepresiahne 7 000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou železničnou osobnou dopravou a pravidelnou autobusovou dopravou okrem mestskej verejnej dopravy sú najmenej 300 Sk mesačne. O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);
c) zrušené 1.4.1999
d) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu 5f) znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 6.
e) sumu vo výške 500 Sk za každý kalendárny mesiac na mimoriadne výdavky zamestnanca, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov za kalendárny mesiac vrátane príjmov z prostriedkov sociálneho fondu 4k) nepresiahne 7 000 Sk. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);
------------------------------------------------------------------
4f) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby.
4g) § 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
4k) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
5) Napr. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
5a) § 158 Obchodného zákonníka.
5b) Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z.z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby.
5c) Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
5d) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
5f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


§ 7
Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1) Príjmami z podnikania sú:

a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 6)
b) príjmy zo živnosti, 7)
c) príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov, 7a)
d) podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku (§ 13).

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú

a) príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, včítane práv príbuzných autorskému právu, 8) a to včítane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady;
b) príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov. 8c)

(3) Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj príjem, ktorý plynie

a) z akéhokoľvek nakladania s majetkom evidovaným ako majetok využívaný na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
b) úroky z vkladov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c) z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 15) na základe zmluvy o predaji podniku. 8a)

(4) Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 7 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(5) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

(6) Spoločníci verejných obchodných spoločnosti a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení § 5 ods. 3. Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.

(7) Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

a) ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov 5e) a súčasne
b) ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.

(8) Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 12 ods. 1 vo výške:

a) 60% z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 6)
b) 35% z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 7,
c) 25% z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).

(9) Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 8, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 8, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

(10) Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, eviduje ako majetok využívaný pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti jeden z manželov.

(11) Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 10 sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.

(12) Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností manželov sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý ich mal evidované ako majetok využívaný na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.
------------------------------------------------------------------
5e) § 36 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
6) § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
7) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
7a) Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.
8) Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
8a) § 476 až 488 Obchodného zákonníka.
8c) Napríklad zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.



§ 8
Príjmy z kapitálového majetku

(1) Príjmami z kapitálového majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú:

a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku (dividendy) vrátane podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev; 8b)
b) podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;
c) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v § 7 ods. 3;
d) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu 5f) znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 8.
e) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností;
f) diskontné sumy zmeniek.

(2) Účasťou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona rozumie peňažný aj nepeňažný vklad do podnikania.

(3) Za príjmy z kapitálového majetku sa ďalej považujú:

a) rozdiel medzi vyplácanou menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a)] alebo vkladového listu [odsek 1 písm. c)] a predajnou hodnotou pri ich vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;
b) príjmy z predaja predkupného práva na akcie.

(4) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(5) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).

(6) Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma zamestnávateľ iba od svojich zamestnancov alebo ktoré prijíma banka iba od svojich zamestnancov za odchylných podmienok než od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
------------------------------------------------------------------
5f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8b) § 13 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z.z.


§ 9
Príjmy z prenájmu

(1) Príjmami z prenájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú:

a) príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí,
b) príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. a).

(2) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 5 ods. 2). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(3) Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1.

(4) Daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu

a) o príjmoch a výdavkoch v časovom slede,
b) hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý možno odpisovať,
c) o tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak ju vytvára,
d) o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa končí prenájom.

(5) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď mu táto povinnosť z osobitných predpisov 17) nevyplýva, je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
------------------------------------------------------------------
17) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.


§ 10
Ostatné príjmy

(1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä:

a) príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,
b) príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
c) príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú v rámci podnikania (§ 7 ods. 1 písm. a)),
d) príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
e) príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
f) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, 9)
g) prijaté výživné, dôchodky 10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou príjmov uvedených v § 4 a v písmene l),
h) podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku majetku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
ch) vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,
i) výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v § 4,
j) ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,
k) podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb.
l) dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu. 5f)

(2) Od dane sú, okrem príjmov uvedených v § 4, oslobodené:

a) príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6 000 Sk;
b) výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru. 11)

(3) Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50% z príjmov. Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.

(4) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom

a) kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,
b) cena zistená na účely dane z dedičstva alebo z darovania, 11a) ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,
c) zostatková cena podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, ktorý daňovník evidoval ako majetok využívaný pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pri prenájme a ktorý odpisoval podľa tohto zákona,
d) cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal výmenou veci za vec,
e) finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,
f) zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, 11a) ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,
g) výdavky súvisiace s predajom cenných papierov,
h) výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.

(5) Výdavkom podľa odseku 4 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(6) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu (§ 3 ods. 3). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.

(7) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(8) Dôchodok podľa osobitných predpisov 10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života 12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6.

(9) Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) a l) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(10) Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(11) Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.
------------------------------------------------------------------
5f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9) Časť II a časť IV zákona č. 35/1965 Zb.
10) Napr. § 842 Občianskeho zákonníka.
11) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona SNR č. 68/1992 Zb.
11a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
12) Podľa údajov vyhlasovaných orgánmi štatistiky.


§ 11
Výpočet príjmu spoluvlastníka

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.

§ 12
Výpočet príjmu účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou

(1) Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení 12b) alebo písomného vyhlásenia o združení sa 12d) a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.

(2) Príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a § 7 ods. 2 s výnimkou príjmov účastníkov združenia 12b) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev, 12d) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 15).
------------------------------------------------------------------
12b) § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. 12d) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z.z.


§ 13
Výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

(1) Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33) rovnako ako daňovník. Podľa podielov určených spoločenskou zmluvou sa rozdeľuje tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods.2, ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa § 23, ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti (§ 34) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(2) Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa neznižuje o dary podľa § 20 ods. 4. Dary sa posudzujú ako dary poskytnuté jednotlivými spoločníkmi podľa § 15 ods. 8 a na jednotlivých spoločníkov sa rozdeľujú rovnako ako základ dane zistený za verejnú obchodnú spoločnosť.

(3) Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23). Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy a u nich tvoria základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak sú komplementári fyzickými osobami, alebo základ dane podľa § 23, ak sú komplementári právnickými osobami. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(4) Dary poskytované komanditnou spoločnosťou (§ 20 ods. 4) sa rozdeľujú na komplementárov a komanditnú spoločnosť v rovnakom pomere, ako sa rozdeľuje medzi nimi základ dane zistený za spoločnosť ako celok. Pomerná časť darov pripadajúca na komplementárov sa posudzuje ako dary poskytnuté jednotlivými komplementármi.

§ 14
Výpočet dane z príjmov dosiahnutých za viac zdaňovacích období

(1) Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích období, pričom sa na výpočet dane použije sadzba dane najmenej vo výške 15%.

(2) Výpočet dane podľa odseku 1 sa použije iba na príjmy:

a) z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva 6) [§ 7 ods. 1 písm. a)],
b) uvedené v § 7 ods. 2 písm. a) 8) a z činnosti reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov.
------------------------------------------------------------------
6) § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.
8) Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.


§ 15
Nezdaniteľná časť základu dane

(1) Základ dane sa zníži o sumy:

a) 21 000 Sk ročne na daňovníka;
b) 9 000 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia; ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma na 18 000 Sk ročne. Podmienkou pre toto zvýšenie je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným obytom
pre také deti;
c) 12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti, rodičovský príspevok, prídavky na deti a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
d) 6 000 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
e) 12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášť ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, 12e) výsluhový príspevok, 12f) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

(2) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 1 písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku 12e) alebo výsluhového príspevku, 12f) alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako 21 000 Sk ročne. Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje 21 000 Sk ročne, zníži sa základ dane podľa odseku 1 písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou 21 000 Sk. Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada.

(3) U daňovníka uvedeného v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až e).

(4) Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje

a) maloleté dieťa,
b) plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1. sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2. nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok.

(5) Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti. 12c)

(6) Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.

(7) Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

(8) Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 2% zo základu dane alebo 1 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 10% zo základu dane.
------------------------------------------------------------------
12c) § 115 Občianskeho zákonníka.

12e)Zákon č. 114/1998 Z. z.
12f) § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.

§ 202 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z.

§ 16
Sadzba dane

Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane (§ 15) zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol je:

nad Sk do Sk  
- 60 000 15%
60 000 120 000 9000 Sk + 20% zo základu presahujúceho 60 000 Sk
120 000 180 000

21 000 Sk + 25% zo základu presahujúceho 120 000 Sk

180 000 540 000 36 000 Sk + 32 % zo základu presahujúceho 180 000 Sk
540 000 1 080 000 151 200 Sk + 40% zo základu presahujúceho 540 000 Sk
1 080 000 3 240 000 367 200 Sk + 44% zo základu presahujúceho 1 080 000 Sk
3 240 000 a viac 1 317 600 Sk + 46% zo základu presahujúceho 3 240 000 Sk.




DRUHÁ ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB


§ 17
Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1) Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami, s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 2 (ďalej len "daňovníci").

(2) Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb (ďalej len "daň") nie sú verejné obchodné spoločnosti.

(3) Od dane sa oslobodzuje Národná banka Slovenska. 13a)

(4) Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(5) Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
------------------------------------------------------------------
13a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.


§ 18
Predmet dane

(1) Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len "príjmy"), ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy 14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy pri určení základu dane podľa § 20 ods. 3.

(3) Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu, 1) zdedením 2a) alebo darovaním 2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa § 15 ods. 8 a § 20 ods. 4, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(4) U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 14a) sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane (§ 19 písm. a)) a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(5) Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, 5f) Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.

(6) Pri Fonde národného majetku 15) sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
------------------------------------------------------------------
1) Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
2a) Napr. § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2b) Napr. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14) Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch.
14a) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.
15) Zákon č. 92/1991 Zb.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.


§ 19
Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:

a) členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami s nepovinným členstvom, občianskymi združeniami včítane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami;
b) príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4 plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, vrátane príjmov, ktoré s touto činnosťou súvisia, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám a ak príjmy z tejto činnosti sú úmerné vynaloženým nákladom v porovnaní k príjmom a k nákladom vynaloženým inými osobami, príjmy prijaté od subjektov so sídlom alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky za ich vlastné reklamy, pokiaľ nie sú poskytnuté prostredníctvom stálej prevádzkárne (§ 22 ods. 2); v rozpočtových a príspevkových organizáciách aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu 15a) a príjmy z prenájmu, ktoré sú zahrnuté v rozpočte a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa;
c) výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach;
d) príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s ich užívaním;
e) príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f) príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi 16) a príjmy Fondu ochrany vkladov; 16f)
g) výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu; 4b)
h) príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu; 16a)
i) hospodársky výsledok (zisk alebo strata) plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty; 16a)
j) príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4, ak ich príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie 100 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) a ktoré sú oslobodené od dane podľa písmena b);
k) rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, pokiaľ tieto príjmy plynú z výroby zariadení pre zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov, 16b) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka 16c) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;
l) príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve;
m) výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu 4h);
n) príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov pri obciach do 1 000 obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. decembru zdaňovacieho obdobia;
o) úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov. 4b)
------------------------------------------------------------------
4b) Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb.
4h) § 29 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
15a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
16) Napr. zákon SNR č. 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky a zákon ČNR č. 388/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Českej republiky.
16a) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
16b) Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 12. septembra 1991, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov, uverejnené v čiastke 69 z roku 1991 Zbierky zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
16c) § 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi.
16f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


§ 20
Základ dane

(1) Pre určenie základu dane platia ustanovenia § 23 až 34.

(2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku 16d) v zdaňovacom období podľa § 40k, je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu 17) upravený podľa § 23. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 4 a § 34.

(3) Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy 14) sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé podielové fondy.

(4) Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2% zo základu dane.

(5) Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát.

(6) Od základu dane možno ďalej odpočítať

a) výdavky poisťovní na predchádzanie škodám 16e) najviac do výšky 2% z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie,
b) príspevok do výšky 0, 2% z objemu vyplatených miezd platený najviac jednému združeniu právnickej osoby, vyplývajúci z členstva v tomto združení, založenému za účelom ochrany záujmov platiteľa, okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. d).

(7) Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol.
------------------------------------------------------------------
14) Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch.
16d) § 68 ods. 3 písm. f) Obchodného zákonníka.
16e) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 21/1993 Z.z. o účelových poistných fondoch.
17) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.


§ 21
Sadzba dane

Sadzba dane je 40% zo základu dane zníženého o položky podľa § 20 ods. 4 a 6 a podľa § 34.

TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA


§ 22
Zdroj príjmov

(1) Za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 považujú:

a) príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni;
b) príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;
c) príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky;
d) príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí, ktorými sú najmä;
1. odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva a z počítačových programov (softver), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov,
2. odplaty za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
3. príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky,
4. podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z kapitálového majetku,
5. časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
6. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a z cenných papierov,
7. príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,
8. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
9. podiely spoločníkov verejných obchodných spoločností a podiely komplementárov komanditných spoločností.

(2) Stála prevádzkareň na účely tohto zákona je miesto alebo trvalé zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v § 2 ods. 3 alebo v § 17 ods. 5 vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov, montážnych projektov alebo opráv, poskytovanie činností a služieb uvedených v odseku l písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi, sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností presiahne v úhrne 183 dní počas jedného alebo viacerých období v priebehu 12 kalendárnych mesiacov idúcich po sebe.

(3) Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom, ako aj rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu (§ 23 ods. 7) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa § 25 písm. w).

§ 23
Základ dane

(1) Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4 a odseku 7.

(2) Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, 17) je hospodársky výsledok (zisk alebo strata) upravený o neuhradené alebo nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) alebo neprijaté sumy príjmov podľa tohto zákona, a u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, 17) rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

(3) Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 sa upraví o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do nich zahrnuté v nesprávnej výške, a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy. Pokiaľ rozsah niektorých druhov výdavkov (nákladov) je obmedzený alebo limitovaný týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, 18) možno ich pre určenie základu dane zahrnúť do výdavkov (nákladov) maximálne v určenej a preukázateľnej výške.

(4) Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú:

a) príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
b) príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,
c) sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,
d) daň z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatní ako nárok na odpočet v prípade registrácie podľa osobitného predpisu, 18a) ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
e) výnos z dlhopisov 4b) alebo jeho pomerná časť zahrnovaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov.
f) zrušené

(5) Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov ďalej znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom.

(6) Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, príp. miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len "ceny obvyklé na trhu"), s výnimkou naturálnej spotreby vlastnej výroby a služieb.

(7) Súčasťou základu dane závislých osôb je rozdiel vypočítaný podľa § 23a ods. 2.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (§ 7 a § 40k ods. 3 a 6) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo k prenájmu (§ 9), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za výdavok podľa § 24 a pohľadávok a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie; v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie, a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy najatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie,
c) uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 8 alebo § 9 ods. 3, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok.

(9) Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa podľa tohto zákona rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Pri stálej prevádzkárni (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 5) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie sa použije postup uvedený v § 23a.

(11) Základom dane je aj daň z pridanej hodnoty, pri ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu, 18a) okrem dane, ktorá sa podľa § 23 ods. 4 písm. e) nezahŕňa do základu dane.

(12) Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb (§ 17) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň.

(13) Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania preukázateľných výdavkov podľa § 24 na spôsob podľa § 7 ods. 8 alebo § 9 ods. 3 a naopak alebo ktorý pri začatí účtovania, ak nebol účtovnou jednotkou, 17) upraví základ dane podľa odseku 8 pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

(14) Daňovník zahŕňa do základu dane úroky z omeškania sankčného charakteru dohodnuté v úverovej zmluve 19b) s bankou v zdaňovacom období, v ktorom ich zaplatil alebo prijal. Za úrok z omeškania sankčného charakteru sa na účely tohto zákona považuje

a) výška úroku z omeškania, ak dlžník v prípade omeškania podľa úverovej zmluvy platí okrem úroku z omeškania aj úrok za poskytnutie úveru,
b) úrok dohodnutý v úverovej zmluve znížený o sumu úroku, ktorý bol dohodnutý za poskytnutie úveru, ak dlžník podľa úverovej zmluvy v prípade omeškania platí len jeden dohodnutý úrok.

(15) Základom dane pri predaji podniku daňovníka predávajúceho podnik alebo jeho časť je rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa tohto zákona, pričom u daňovníka, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, sa do výdavkov (nákladov) zahrnie aj suma záväzkov vzťahujúca sa na výdavky (náklady), ktorých úhrada uskutočnená pred predajom podniku by u predávajúceho bola považovaná za výdavok (náklad) podľa § 24.

(16) Za príjem daňovníka, ktorý neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorý má príjmy podľa § 7 a 9, sa pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky považuje hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, než je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, než je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

(17) Zmluvné pokuty a úroky z omeškania okrem úrokov z omeškania, ktorých postup pri zahrnovaní do základu dane je uvedený v odseku 14, sa zahŕňajú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sú zaplatené alebo prijaté.

(18) Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) sa do základu dane zahrnie zostatková cena zo stanoveného limitu (450 000 Sk) a súčasne časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru stanoveného limitu k obstarávacej cene tohto dopravného prostriedku. Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 2 písm. h) sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru stanoveného limitu k celkovému zaplatenému nájomnému.

(19) Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva a ktorý účtoval o neuhradenom náklade zahrnovanom do výdavkov (nákladov) podľa tohto zákona až po jeho zaplatení, vykoná úpravu základu dane vykázaného v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k jeho zaplateniu na základe dodatočného daňového priznania podaného za obdobie, v ktorom o neuhradenom výdavku účtoval. Dodatočné daňové priznanie podá spolu s daňovým priznaním podávaným za to obdobie, v ktorom bola zaplatená úhrada (úhrady). Výsledná daň za obdobie, v ktorom bola zaplatená úhrada (úhrady), je určená ako súčet dane za toto obdobie a vyčísleného rozdielu dane z dodatočného daňového priznania (dodatočných daňových priznaní). Rovnako postupuje v prípade zaplateného nájomného podľa § 24 ods. 2 písm. h) aj daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva.
------------------------------------------------------------------
17) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.
18) Napr. zákon č. 119/1992 Zb.
18a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z.z.
19) § 116 a 117 Občianskeho zákonníka.
19b) § 497 až 507 Obchodného zákonníka.


§ 23a
Úprava základu dane závislých osôb

(1) Závislými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú ekonomicky alebo personálne vzájomne prepojené tuzemské závislé osoby a zahraničné závislé osoby.

(2) Tuzemskými závislými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú vzájomne prepojené tuzemské fyzické osoby s tuzemskými právnickými osobami alebo tuzemské fyzické osoby navzájom alebo tuzemské právnické osoby navzájom.

(3) Zahraničnými závislými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú vzájomne prepojené tuzemské fyzické osoby alebo tuzemské právnické osoby so zahraničnými fyzickými osobami alebo zahraničnými právnickými osobami.

(4) Ekonomickým prepojením sa rozumie viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi osobami 19) navzájom. Personálnym prepojením sa rozumie účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.

(5) Ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery vyššie alebo nižšie, ako sú ceny používané medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch, upraví správca dane pri daňovej kontrole 19c) základ dane spôsobom a metódou uvedenou vo všeobecne záväznom právnom predpise. Spôsob, metódu a princíp tvorby a zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(6) Ak daňovník písomne požiada správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy použitia tvorby ceny na účely uplatnenia cien medzi zahraničnými závislými osobami podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, uplatňuje sa táto dohodnutá metóda.

(7) Ak daňová správa krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, môže správca dane v súlade s príslušnou zmluvou povoliť úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby. Povolenie tejto úpravy písomne oznámi daňovníkovi.

(8) Ak dohodnuté ceny medzi závislými tuzemskými osobami nezohľadňujú ich náklady a primeraný zisk, upraví správca dane pri kontrole o zistený rozdiel základ dane.".
------------------------------------------------------------------
19) § 116 a 117 Občianského zákonníka.
19c) § 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.


§ 24
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

(1) Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. 18)

(2) Výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú tiež

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33) s výnimkou uvedenou v § 25; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahŕňajú odpisy takto:
1. pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedené (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) len terénne vozidlá najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
2. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 - Rekreačné a športové člny a 35.3 - Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
3. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50% obstarávacej ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29);
b) zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene c) a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom dome prevádzaného právnym nástupcom štátneho podniku 15) do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú podľa osobitného predpisu; 18b)
c) zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy tohto zákona pri ich vyradení;
d) príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona; výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú aj dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov do Fondu na podporu zahraničného obchodu, najviac však do sumy 1% zo základu dane,
e) poistné uhrádzané daňovníkom, pokiaľ súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
f) poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov 5d) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;
g) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov; 20)
h) nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahrnie nájomné rovnomerne počas doby trvania nájomnej zmluvy takto:

1. pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) len pri terénnych vozidlách najviac suma 550 000 Sk,
2. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,
3. pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50% nájomného, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;

ch) zaplatená daň z nehnuteľností, zaplatená cestná daň, ako aj ďalšie zaplatené dane, s výnimkou uvedenou v § 25, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:

1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu 18a) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
2. ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4;

i) vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu 20a) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80% vstupnej ceny hmotného majetku pri nehnuteľnostiach obstaraných pred 31. decembrom 1992, zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998, podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu;
j) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:
1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2. prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, 21)
3. prevádzku stredných odborných učilíšť a vzdelávacích zariadení, pokiaľ ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, alebo výdavky na výchovu žiakov, vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov zabezpečovanú inými subjektmi,
4. príspevky na stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom 21b) maximálne do výšky 55% ceny jedného hlavného jedla v priebehu jednej pracovnej zmeny, najviac však do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. 21c) Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov, zahrnie sa do výdavkov suma rovnajúca sa najviac 55% úhrnu cien hlavných jedál. Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení, zahrnú sa do výdavkov náklady do výšky 55% z úhrnu zúčtovaných nákladov vynaložených a spojených so stravovaním;
5. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi; 21a).
k) výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, 5) pritom
1. na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
2. na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo motorovým vozidlom, ktoré bolo u daňovníka predmetom nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, alebo motorovým vozidlom prenajatým alebo vypožičaným 22) vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,
3. na dopravu motorovým vozidlom, ktoré nie je zahrnuté v majetku využívanom pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale bolo v ňom zahrnuté, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky,
4. na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou bodov 2 a 3 vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,
5. stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom, 5)
6. stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;
l) škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm,
m) výdavky (náklady) civilnej obrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany,
n) výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany, 23)
o) výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu, 24)
p) zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov, 24a) znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie,
r) výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov, 24b)
s) úhrn cien obstarania 17) cenných papierov a vkladov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri

1. cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu tuzemskej alebo zahraničnej burzy cenných papierov za predpokladu, že cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,
2. ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, a pri vkladoch najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie s výnimkou prípadov nedodržania podmienky uvedenej v bode 1 sa nepoužije na daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona; 24d)

t) u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva hodnota pohľadávok do výšky príjmu z ich predaja,
u) odvod z výťažku, 24c)
v) pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27 výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 27 písm. e), f) a i) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;
w) výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti formou novinovej inzercie, zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, televíznych šotov a rozhlasovej inzercie, ocenených maximálne v obvyklých cenách, náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch a priame výdavky súvisiace so zhotovením reklám vo vlastnej réžii; štátne podniky, obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, investičné fondy a investičné spoločnosti však môžu do výdavkov zahrnúť tieto reklamné výdavky najviac do výšky 3% základu dane. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane,
x) príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu 5f) do výšky 3% úhrnu vyplatených miezd poistencov,
y) zaplatené

1. úhrady podľa § 22 ods. l písm. c) a d) bodov l a 2 daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 a v § 17 ods. 5, nájomné podľa písmena h) s výnimkou nájomného s právom kúpy prenajatej veci, úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1),
2. odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon tejto činnosti na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv 24e) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, 24f) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktoré sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

(3) U daňovníkov, u ktorých zdaneniu podliehajú iba príjmy z podnikateľskej alebo inak vymedzenej činnosti, sa ako výdavky (náklady) uznávajú iba výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré sú predmetom dane.

(4) Nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci sa uznáva do výdavkov (nákladov) za podmienky, že

a) doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej tri roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí uvedená podmienka pre zmluvu ako celok pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do výdavkov (nákladov) vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odseku 2 písm. h), a
b) kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

(5) Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
------------------------------------------------------------------
5) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
5d) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
5f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15) Zákon č. 92/1991 Zb.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
17) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.
18) Napr. zákon č. 119/1992 Zb.
18b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
20) Napr. zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb.
20a) Zákon č. 610/1992 Zb. o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov.
21) Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č. 242/1991 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení zriaďovaných okresnými úradmi a obcami, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení, zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona ČNR č. 548/1991 Zb., zákona SNR č. 196/1990 Zb. a zákona SNR č. 419/1991 Zb.
21a) § 20 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z.z.
§ 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z.z.
21b) § 140 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti.
21c) Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
22) § 659 až 662 Občianskeho zákonníka.
23) Zákon ČNR č. 133/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
24) Nariadenie vlády ČSFR č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.
24a) Napr. zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
24b) Napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov).
24c) Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
24d) Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.".
24e) Napríklad § 642 až 651 Obchodného zákonníka.
24f) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z. z.


§ 25

(1) Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä:

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a pozemkov včítane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny,
b) výdavky na zvýšenie základného imania včítane splácania pôžičiek,
c) cena obstarania cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. s);
d) odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) vyplácané podiely na zisku,
f) platené penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút a prirážky k poistnému platenému do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a z príspevku do Fondu zamestnanosti. Pri zmluvných pokutách sa na daňové účely použijú ceny obvyklé na trhu (§ 23 ods. 7). Úroky z omeškania zaplatené dlžníkom za včasné neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne je však možné zahrnúť do výdavkov vo výške, ktorá nie je viac ako 1 % nad obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
g) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia 25) a za ukladanie odpadov, 25)
h) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd, 26)
i) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,
j) výdavky nad limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, 21) a 5)
k) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 24 ods. 2 písm. j),
l) tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak,
m) vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva,
n) manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24,
o) zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c),
p) technické zhodnotenie (§ 33),
r) dane zaplatené za iného daňovníka,
s) dedičskú, darovaciu daň, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb,
t) výdavky na reprezentáciu okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne 200 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0, 1% zo základu dane,
u) výdavky na osobnú potrebu daňovníka,
v) tvorbu opravných položiek na ťarchu nákladov 17) s výnimkou opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa § 24 ods. 1;
w) úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole či majetku príjemcu úveru alebo pôžičky, a to vo výške úrokov zo sumy, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky vlastného majetku a pri bankových úveroch spoločnosti šesťnásobok vlastného majetku. Účasťou na kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25% podielu na základnom imaní alebo podielu s hlasovacím právom,
x) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania,
y) hodnota zvýšenia vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti,
z) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 2 písm. ch).

(2) Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať ani

a) odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon tejto činnosti na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv 24e) s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. y);
b) výdavky (náklady) vrátane odpisov na obstaranie televíznych prijímačov a rozhlasových prijímačov a prístrojov pre záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3) s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa používajú na účely zabezpečenia ochrany majetku daňovníka;
c) nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) uvedené v § 24 ods. 2 písm. d), e) a f).
------------------------------------------------------------------
5) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
17) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.
21) Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č. 242/1991 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení zriaďovaných okresnými úradmi a obcami, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení, zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona ČNR č. 548/1991 Zb., zákona SNR č. 196/1990 Zb. a zákona SNR č. 419/1991 Zb.
24e) Napríklad § 642 až 651 Obchodného zákonníka.
25) Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov.
26) Nariadenie vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.


Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
§ 26

(1) Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa § 30, § 31 alebo § 32 z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v § 27, a nehmotného majetku.

(2) Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena (§ 29 ods. 1) je vyššia ako 10 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a stavby, s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov 27) s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo, 17) ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.

(3) Iným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú technické zhodnotenie, výdavky na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technické rekultivácie, pokiaľ nezvyšujú vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku.

(4) Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie výdavky vyššie ako 20 000 Sk. 17)

(5) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa § 30 ods. 4. Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov, 27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie, k vstupu do konkurzu a k skončeniu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo k prenájmu (§ 9).

(6) Odpisy hmotného a nehmotného majetku nie je daňovník povinný uplatniť vo výdavkoch (nákladoch).
------------------------------------------------------------------
17) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.
27) Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a predpisy ho vykonávajúce.
27a) Zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.


§ 27

Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania:

a) zásoby,
b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
c) hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,
d) ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,
e) umelecké diela, 28) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné súbory a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,
f) hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré spravidla nejde oceniť podľa platných právnych predpisov,
g) povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
h) hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov, 24a)
ch) bezodplatne prevedený majetok podľa zmluvy o prenájme veci s právom kúpy najatej veci, ak výdavky (náklady) súvisiace s jeho nadobudnutím neprevýšia 10 000 Sk,
i) nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchodná značka, know-how a pod.).
------------------------------------------------------------------
24a) Napr. zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
28) Zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.


§ 28

(1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo ktorý spravuje majetok štátu 28a) alebo majetok obce 28b) (ďalej len "vlastník"), s výnimkou uvedenou v odseku 2.

(2) Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca po dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31. decembra). Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).

(3) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zatriedi technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zatriedený prenajatý hmotný majetok.

(4) Technické zhodnotenie plne odpísaného majetku sa považuje za iný majetok, ktorý nezvyšuje vstupnú cenu a zostatkovú cenu majetku, a odpisuje sa v rovnakej odpisovej skupine, do ktorej bol zaradený pôvodný (plne odpísaný) majetok.

(5) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(6) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov, pričom pri odpisovaní dopravných prostriedkov podľa § 24 ods. 2 písm. a) sa pomerná časť odpisov vypočíta z limitovanej vstupnej ceny.

(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu.
------------------------------------------------------------------
28a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
28b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.


§ 29

(1) Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumie:

a) obstarávacia cena, 29) ak sa obstaral odplatne, s výnimkou majetku nadobudnutého podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov;
b) vlastné náklady, 29) ak sa obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii;
c) reprodukčná obstarávacia cena, 29) zistená podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom, v ostatných prípadoch.

Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(2) Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].

(3) Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len "zvýšená vstupná cena") a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len "zvýšená zostatková cena") príslušného majetku s výnimkou technického zhodnotenia podľa § 28 ods. 4.

(4) Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o:

a) daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
b) platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu. 18a)

(5) Súčasťou vstupnej ceny nie je daň darovacia, daň dedičská, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.
------------------------------------------------------------------
29) § 25 ods. 4 zákona č. 563/1991 Zb.
18a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z.z.


§ 30

(1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1, ktorá je súčasťou tohto zákona, hmotný majetok a nehmotný majetok zatriedený podľa Klasifikácie produkcie. 29c) Doba odpisovania je:


Odpisová skupina Doba odpisovania
1 4 roky
2 8 rokov
3 15 rokov
4 30 rokov
Načítavam znenie...
MENU
Hore