Zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 266/2005 účinný od 01.09.2023

Platnosť od: 24.06.2005
Účinnosť od: 01.09.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo, Právo EÚ, Občianske právo, Ochrana spotrebiteľa, Cenné papiere
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUD161DS11EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 266/2005 s účinnosťou od 01.09.2023 na základe 287/2023

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 266/2005, dátum vydania: 24.06.2005

6

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Účelom zákona je upraviť problematiku ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (ďalej len „smernica“). Zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku a postup pri uzavieraní zmlúv na diaľku.

K § 2

V súlade s článkom 2 smernice sú v týchto ustanoveniach vymedzené základné pojmy používané v celom zákone. Poskytovaním finančných služieb na diaľku sa rozumie poskytovanie finančných služieb dodávateľom spotrebiteľovi bez ich súčasnej fyzickej prítomnosti výlučne prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie.

Ďalej zákon ustanovuje, ktoré prostriedky diaľkovej komunikácie sa môžu použiť pri poskytovaní finančných služieb na diaľku. Prostriedkom diaľkovej komunikácie je elektronické alebo technické zariadenie, ktoré bez súčasnej fyzickej prítomnosti dodávateľa a spotrebiteľa môže byť použité pri poskytovaní finančnej služby, vrátane prostriedkov umožňujúcich individuálnu komunikáciu, napr. telefón, fax, elektronická pošta, ponukový katalóg.

Sú tu presne vymedzené subjekty, ktoré môžu poskytovať finančné služby na diaľku. Tento zákon sa vzťahuje nielen na poskytovanie finančných služieb na diaľku licencovanými finančnými inštitúciami, ale aj na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

Trvanlivým médiom je nástroj alebo technický prostriedok, najmä technické nosiče informácií, ktoré umožňujú spotrebiteľovi uchovať jemu adresovanú informáciu, a to spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie. Medzi trvalé nosiče patria diskety, CD-ROM, DVD a pevný disk počítača spotrebiteľa, na ktoré sa ukladá elektronická pošta, ale nepatria medzi ne internetové stránky, pokiaľ nespĺňajú kritériá obsiahnuté v definícii trvalého nosiča.

Prevádzkovateľom prostriedku diaľkovej komunikácie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti umožňuje sprístupnenie jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie dodávateľovi.

K § 3

Zmluvy na diaľku predpokladajú použitie prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré sa používajú v rámci poskytovania finančných služieb na diaľku, ktoré nevyžadujú súčasnú prítomnosť dodávateľa a spotrebiteľa. Takýmito prostriedkami sú telefón, fax alebo iné prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce individuálnu komunikáciu. Dodávateľ musí pri ponuke finančnej služby používať prostriedky diaľkovej komunikácie tak, aby spotrebiteľovi z ich použitia nevznikli žiadne náklady.

Na použitie automatického telefónneho volacieho systému a faxu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas spotrebiteľa. Prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce individuálnu komunikáciu (napr. telefón, elektronická pošta) môže dodávateľ použiť len so súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta. Ostatné prostriedky diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú individuálnu komunikáciu (napr. televízia, rozhlas) možno použiť aj bez súhlasu spotrebiteľa.

K § 4

V súlade s článkom 3 smernice musí dodávateľ pred uzavretím zmluvy oznámiť spotrebiteľovi informácie potrebné pre riadne posúdenie ponúkanej finančnej služby a následné rozhodnutie na základe všetkých okolností. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté informácie o dodávateľovi, o finančnej službe, o zmluve a o možnosti reklamácie v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy na diaľku, alebo predtým, ako sa zmluva stane pre spotrebiteľa záväznou, aby sa mohol rozhodnúť či danú službu pri daných podmienkach využije. Tento zákon upravuje len informácie, ktoré musia byť poskytnuté pred uzavretím zmluvy, pričom ostatné informačné povinnosti podľa osobitných zákonov upravujúcich finančné služby sú zachované. Dodávateľ by mal uviesť, ako dlho jeho ponuka platí v nezmenenej podobe. Za účelom ochrany spotrebiteľa je potrebné, aby bol spotrebiteľ informovaný o práve na odstúpenie od zmluvy na diaľku a možnosti reklamácie poskytnutej služby.

Informácie uvedené v tomto zákone zahŕňajú informácie všeobecného charakteru, uplatniteľné pri všetkých druhoch finančných služieb. Spotrebiteľ a dodávateľ si však môžu dohodnúť poskytnutie aj ďalších informácií týkajúcich sa príslušnej finančnej služby. Tieto ďalšie informácie by mali byť poskytnuté, ak je to potrebné, v súlade s príslušnými zákonmi upravujúcimi príslušnú finančnú službu. Informácie by mali byť poskytnuté spotrebiteľovi tak, aby mu boli jasné a zrozumiteľné so zreteľom na zásady dobrej viery a ochranu spotrebiteľa. V každom prípade informácie poskytnuté dodávateľom musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

V prípade telefonickej komunikácie sa musí osoba, ktorá je v kontakte so spotrebiteľom predstaviť a o oznámiť obchodný účel telefonického rozhovoru. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť iba informácie o osobe, ktorá je v kontakte so spotrebiteľom, jej postavenie vo vzťahu k dodávateľovi, opis hlavných charakteristických znakov finančnej služby, cenu finančnej služby alebo základ pre výpočet ceny finančnej služby a poplatky, sadzbu poplatkov alebo spôsob výpočtu všetkých poplatkov platených spotrebiteľom a poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy, jeho trvanie a podmienky pre jeho uplatnenie, vrátane informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa, ako aj dôsledky neuplatnenia tohto práva

Ešte predtým, ako spotrebiteľ podpíše zmluvu s dodávateľom, dodávateľ ho musí oboznámiť so všetkými informáciami uvedených v odsekoch 1 a 5 a musia mu byť poskytnuté všetky informácie o dodávateľovi, o finančnej službe, o zmluve a o možnosti reklamácie. Ak o uzavretie zmluvy požiada spotrebiteľ a vzájomne zvolený prostriedok diaľkovej komunikácie neumožňuje poskytnutie informácií uvedených v odsekoch 1 a 5, je dodávateľ povinný zaslať informácie uvedené v odsekoch 1 a 5 bezprostredne po uzavretí zmluvy na diaľku. Kedykoľvek počas zmluvného vzťahu má spotrebiteľ právo na svoju žiadosť získať zmluvné podmienky v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu.

Tento zákon treba chápať ako zákon, ktorý sa uplatní pre prvú zo sledu po sebe nasledujúcich operácií alebo nezávislých operácií rovnakého druhu vykonávaných v čase, ktoré môžu byť považované za jeden celok, bez ohľadu na to, či táto operácia alebo tento sled operácií je predmetom jednej zmluvy alebo niekoľkých po sebe nasledujúcich zmlúv.

Informačná povinnosť podľa odsekov 1 až 8 sa nevzťahuje na zmluvy na diaľku uzavreté na základe rámcovej zmluvy (napr. zmluva o otvorení bankového účtu), ktorou sa rozumie zmluva o vykonávaní postupného sledu súvisiacich operácií alebo série operácií rovnakého druhu. Na rámcovú zmluvu sa informačná povinnosť podľa odsekov 1 až 8 vzťahuje. Doplnenie nových prvkov do počiatočnej (rámcovej) zmluvy tvorí novú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje tento zákon (napr. doplnenie zmluvy o možnosť používať platobnú kartu).

K § 5

V súlade s článkom 6 smernice a v záujme ochrany spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy na diaľku bez uvedenia dôvodu a bez zmluvnej pokuty. Táto lehota je 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy na diaľku alebo od doručenia informácií v súlade s § 4 ods. 1 a 5, ak bola zmluva na diaľku uzavretá na žiadosť spotrebiteľa podľa § 4 ods. 7. Oznámenie o odstúpení spotrebiteľ zasiela dodávateľovi v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktorý je k dispozícií a dostupný dodávateľovi v uvedenej lehote, pričom dôležitý je dátum odoslania oznámenia. Odstúpenie od zmluvy na diaľku je účinné dňom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy na diaľku dodávateľovi podľa § 4 ods. 1 písm. c) bod 4. Lehota na odstúpenie sa pri zmluvách na diaľku týkajúcich sa životného poistenia a dôchodkového zabezpečenia predlžuje na 30 kalendárnych dní. Lehota pri zmluvách na diaľku, na základe ktorých sa poskytujú finančné služby v oblasti životného poistenia začína plynúť odo dňa, keď spotrebiteľ bol informovaný o uzatvorení zmluvy na diaľku. Lehota na odstúpenie pri zmluvách na diaľku, na základe ktorých sa poskytujú finančné služby v oblasti osobného dôchodkového zabezpečenia od uzavretia zmluvy na diaľku alebo od doručenia informácií v súlade s § 4 ods. 1 a 5, ak bola zmluva na diaľku uzavretá na žiadosť spotrebiteľa podľa § 4 ods. 7.

Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy na diaľku s ktorou je spojená ďalšia zmluva medzi dodávateľom a treťou osobou, spotrebiteľovi pri odstúpení od zmluvy nevyplývajú zo zmluvy medzi dodávateľom a treťou osobou žiadne povinnosti.

Na druhej strane právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy na diaľku bez zaplatenia zmluvnej pokuty a bez uvedenia dôvodu do 14 resp. 30 kalendárnych dní je možné uplatniť len pri niektorých finančných službách, pretože platby za takéto služby často závisia od zmien na finančnom trhu, ktoré broker nemôže ovplyvniť. Právo na odstúpenie sa nevzťahuje na finančné služby, ktorých cena závisí od zmien na finančnom trhu, na ktoré dodávateľ nemá vplyv a ku ktorým môže dôjsť počas lehoty na odstúpenie (napríklad služby súvisiace s finančnými prostriedkami v cudzej mene, nástrojmi peňažného trhu, prevoditeľnými cennými papiermi, podielmi v podielových fondoch, zmluvami o termínovaných finančných obchodoch, vrátane ekvivalentných nástrojov uhrádzaných v hotovosti, termínovými úrokovými obchodmi (FRA), úrokovými a menovými swapmi, opciami na kúpu alebo predaj akýchkoľvek nástrojov uvedených v tomto bode, vrátane ekvivalentných nástrojov uhrádzaných v hotovosti, zmluvy o cestovnom poistení a poistení batožiny alebo podobné poistné zmluvy uzatvorené na dobu kratšiu ako jeden mesiac a zmluvy, ktoré boli úplne vykonané obidvoma stranami na výslovnú žiadosť spotrebiteľa predtým, ako spotrebiteľ uplatnil svoje právo na odstúpenie). To znamená, že spotrebiteľ od takejto zmluvy na diaľku odstúpiť môže, avšak s odstúpením od zmluvy na diaľku je spojené zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve na diaľku.

K § 6

V súlade s článkom 7 smernice spotrebiteľ síce môže v lehote 14, resp. 30 kalendárnych dní od zmluvy na diaľku odstúpiť, avšak je povinný zaplatiť dodávateľovi iba za finančnú službu skutočne poskytnutú, avšak len v prípade, že spotrebiteľ dal súhlas na poskytnutie tejto služby. Výška požadovanej peňažnej sumy však musí byť primeraná rozsahu už poskytnutej služby a nesmie mať sankčný charakter.

Dodávateľ i spotrebiteľ sú povinní bez zbytočného odkladu vrátiť peňažné prostriedky a majetok, ktoré si medzi sebou poskytli v súvislosti so zmluvou, s výnimkou peňažnej sumy uvedenej v prvom odseku, aby sa zabránilo bezdôvodnému obohateniu jednej či druhej strany. Vrátiť peňažné prostriedky a majetok, ktoré si medzi sebou poskytli v súvislosti so zmluvou, s výnimkou peňažnej sumy uvedenej v prvom odseku sú však povinní najneskôr v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa odstúpenia od zmluvy na diaľku.

K § 7

V súlade s článkom 9 smernice, spotrebitelia sú chránení pred nevyžiadanými službami a sú oslobodení od každej povinnosti v prípade nevyžiadaných služieb, pričom absencia odpovede na ponuku finančnej služby sa nesmie považovať za súhlas z ich strany. Zmluvy môžu obsahovať ustanovenia o automatickom obnovení zmluvy. Dodávateľ však nesmie poskytovať finančné služby spotrebiteľovi bez predchádzajúcej žiadosti z jeho strany. Spotrebiteľ za takéto nevyžiadané služby nie je povinný zaplatiť a nevyplývajú mu z toho titulu ani iné povinnosti.

K § 8

V záujme ochrany spotrebiteľa článok, ustanovenia zmlúv na diaľku, ktorými by sa spotrebitelia vzdávali akýchkoľvek práv sú neplatné ( čl. 12 smernice). Zároveň dôkazné bremeno súvisiace so splnením všetkých povinností dodávateľa vyplývajúcich z tohto zákona spočíva na dodávateľovi a je zakázané prenášať ho na spotrebiteľa.

Rozhodujúcim právom môže byť v zmluve na diaľku dohodnuté aj právo tretej krajiny.

K § 9

Dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú príslušné orgány dohľadu. Sú nimi Úrad pre finančný trh, Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V prípade porušenia povinností podľa tohto zákona, sú orgány dohľadu oprávnené dávať týmto subjektom pokuty (napr. § 144 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách).

K § 10

V súlade s článkom 13 smernice, za účelom ochrany spotrebiteľa môžu vznikať rôzne združenia a iné právnické osoby, ktoré majú právo dávať podnety príslušným orgánom dohľadu. Orgány dohľadu, ktoré podnety dostanú, sú povinné informovať združenie o ich vybavení bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch mesiacov.

K § 11

Transpozičné ustanovenie – uvádza sa zoznam preberaných smerníc EÚ v prílohe.

K § 12 až 14

Zmluvné podmienky a náležitosti zmlúv sú definované v osobitných predpisoch upravujúcich zmluvy týkajúce sa predaja finančných služieb (napr. občiansky zákonník, zákon o cenných papieroch).

Finančné služby je možné predávať aj prostredníctvom sprostredkovateľa a preto je potrebné stanoviť mu rovnaké povinnosti ako dodávateľovi.

Ak sa zmluva na diaľku vzťahuje na územie Slovenskej republiky spotrebiteľ má všetky práva, ktoré mu priznáva tento zákon.

K § 15

Upravujú sa právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím tohto zákona ako aj nároky vzniknuté z týchto právnych vzťahov.

K Čl. II

Z dôvodu novely smernice, ktorá bola implementovaná týmto zákonom, je potrebné novelizovať tento zákon.

K Čl. III

Rozširuje sa pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá vykonáva dohľad nad poskytovateľmi spotrebiteľských úverov.

K Čl. IV

Účinnosť zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje od 1. júla 2005.

K prílohe

Týmto zákonom sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 23. septembra 2002 č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 266/2005, dátum vydania: 24.06.2005

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Cieľom navrhovaného zákona je riešiť problematiku ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou Európskej únie. Návrh zákona predovšetkým

◊plne harmonizuje poskytovanie finančných služieb na diaľku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 23. septembra 2002 č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (ďalej len „smernica“),

◊vytvára právny rámec pre ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,

◊zabezpečuje, aby spotrebitelia mali prístup bez diskriminácie k čo najširšiemu možnému sortimentu dostupných finančných služieb, ktoré sú obzvlášť vhodné pre diaľkový predaj a aby si mohli vybrať tie, ktoré najviac zodpovedajú ich potrebám,

◊zabezpečuje potrebný stupeň ochrany spotrebiteľa, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľov v predaj finančných služieb na diaľku.

Plnenie záväzkov Slovenskej republiky v procese integrácie do EÚ si vyžaduje zosúladenie so smernicou. Najneskorší termín pre zosúladenie legislatív členských štátov bol stanovený na 9. október 2004. Vzhľadom na to, že doteraz neexistoval zákon upravujúci predaj finančných služieb na diaľku a z dôvodu nutnosti dosiahnuť plnú harmonizáciu s právom EÚ v tejto oblasti, je predkladaný nový zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných na diaľku.

Čoraz častejšie sa presadzuje predaj finančných služieb cez telefón alebo počítač. Transakcie s cennými papiermi sa už dávnejšie vykonávajú v rozhodujúcej miere pomocou elektronických médií, zatiaľ najmä medzi profesionálmi, ale vývoj v sektore drobných klientov sleduje podobnú líniu. Finančné služby vyžadujú podstatne vyššiu úroveň presnosti a zrozumiteľnosti, ako je zvykom pri iných druhoch predaja.

V rámci dosahovania cieľov jednotného trhu je dôležité prijať opatrenia na postupnú konsolidáciu tohto trhu a tieto opatrenia musia prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v súlade s článkami 95 a 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Pre spotrebiteľov a dodávateľov finančných služieb bude predaj finančných služieb na diaľku tvoriť jeden z hlavných hmatateľných výsledkov dobudovania vnútorného trhu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať dopad na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ a predstavuje významnú súčasť Komplexnej monitorovacej správy o pripravenosti SR na členstvo v EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore