Autorský zákon 185/2015 účinný od 25.03.2022

Platnosť od: 05.08.2015
Účinnosť od: 25.03.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Občianske právo, Právo duševného vlastníctva, Autorské právo a práva príbuzné autorskému právu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD71DS6EUPPČL23

Autorský zákon 185/2015 účinný od 25.03.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 185/2015 s účinnosťou od 25.03.2022 na základe 71/2022

Legislatívny proces k zákonu 71/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov

K predpisu 71/2022, dátum vydania: 16.03.2022

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon, sa predkladá na základe úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 491/2019 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Cieľom navrhovaného právneho predpisu je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky dve nové smernice Európskej únie.

Prvou z nich je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica o autorskom práve“). Smernica o autorskom práve pristúpila k harmonizácii rôznych oblastí autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, u ktorých si to vyžiadal rýchly rozvoj digitálneho prostredia v EÚ, a preto je rozčlenená do niekoľkých samostatných častí, v ktorých sa postupne dotýka rôznych tém - výnimiek a obmedzení z autorského práva, opatrení na zlepšenie licenčných praktík a prístupu k obsahu a opatrení na dosiahnutie dobre fungujúceho trhu autorských práv.

Novelizáciou Autorského zákona sa v zmysle smernice o autorskom práve stanovujú nové povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Zároveň je potrebné rozšíriť a doplniť ustanovenia k existujúcej úprave obchodne nedostupných diel a na to nadväzujúcej problematike uzatvárania rozšírených hromadných licenčných zmlúv. Ďalej je potrebné vytvoriť nové právo súvisiace s autorským právom pre vydavateľov periodík, na základe čoho sa do časti Autorského zákona o právach súvisiacich s autorským právom pridáva nová piata hlava s vymedzením náležitostí predmetného práva. Návrh zákona súčasne zavádza nové povinnosti pre poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu a upravuje tiež otázku zodpovednosti týchto subjektov za konkrétne spôsoby použitia autorskoprávne chráneného obsahu. V menšej miere sa vyžadujú zásahy do problematiky zmlúv, ako aj do vzťahov medzi nositeľmi práv a používateľmi, vrátane vzťahov s organizáciami kolektívnej správy. Celkovo by transpozícia smernice o autorskom práve do Autorského zákona mala prispieť k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí, ktorá na jednej strane niektorým subjektom pridá práva či povinnosti, avšak na druhej strane otvorí nové možnosti použitia predmetov ochrany a udeľovania licencií. Celému digitálnemu trhu by mali pomôcť aj nové nástroje transparentnosti (napr. dodatočné vyrovnanie alebo niekoľko doplňujúcich informačných či oznamovacích povinností) a väčší dôraz sa kladie aj na využívanie alternatívnych metód riešenia sporov ako je mediácia alebo arbitrážne konanie.

Druhou smernicou preberanou do Autorského zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii“). Smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii reguluje predovšetkým časť on-line služieb spojených s vysielaním, reaguje na nové metódy retransmisie a zavádza prenos programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu. Jej cieľom je uľahčiť cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré doplnkom k vysielaniu,

2

a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti. Vo vzťahu k niektorým častiam on-line vysielania televíznych a rozhlasových vysielateľov (k tzv. doplnkovým on-line službám) preto uvedená smernica zavádza zásadu krajiny pôvodu, podľa ktorej sa k vymedzeným autorskoprávnym spôsobom použitia vysporiadajú práva a uzavrú licenčné zmluvy len v členskom štáte vysielateľa.

Predkladaná novela Autorského zákona sa snaží inkorporovať zásadu krajiny pôvodu pri doplnkových on-line službách do existujúcich inštitútov a zmlúv (konkrétne do ustanovení o rozšírených hromadných licenčných zmluvách) v Autorskom zákone tak, aby sa jednak predišlo nadmernej administratívnej záťaži vysielateľov i používateľov, a jednak aby nedochádzalo k vytváraniu nových špecifických postupov vysporiadania práv. Vďaka rozšíreniu územného rozsahu licencie v Autorskom zákone tak nebude nutné vysporiadať práva aj v iných členských štátoch, kde doplnkové on-line služby tiež dostupné. V oblasti retransmisie návrh zákona rozširuje povinnú kolektívnu správu práv aj na ďalšie spôsoby retransmisie, vrátane retransmisie cez internet v spravovanom prostredí, avšak okrem káblovej retransmisie, ktorej režim ostáva nezmenený, keďže je upravená smernicou 93/83/EHS. Novela Autorského zákona tiež upravuje vysporiadanie práv v prípade prenosu programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu. V zmysle zachovania konzistentnosti Autorského zákona sa novela venuje najmä úprave relevantných autorskoprávnych spôsobov použitia (napr. verejný prenos, retransmisia) a ich definícií (kým nové pojmy z oblasti vysielania a retransmisie, ktoré uvedená smernica zavádza, sa dopĺňajú do obsahovo príbuzného návrhu zákona o mediálnych službách). Z toho dôvodu sú novelizované prevažne ustanovenia o spôsoboch použitia, ku ktorým možno uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ako aj ustanovenia o povinne kolektívne spravovaných právach. Vzhľadom na cezhraničné aspekty by malo prebratie danej smernice do Autorského zákona pozitívne ovplyvniť kreatívny priemysel, zlepšiť investície do nového obsahu a predovšetkým podporiť kultúrnu rozmanitosť prostredníctvom vysielania a retransmisie programov.

Predkladaný návrh taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Na základe rozsiahlych konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných subjektov, ktoré predchádzali príprave návrhu zákona, sa predovšetkým spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia piatej časti Autorského zákona o správe práv.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, rozpočet verejnej správy, environmentálny vplyv, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Vplyvy sú podrobnejšie vymedzené v doložke.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom EÚ.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

1. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES

2. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: ...august 2021Ukončenie: ...august 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

September 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Zmena zákonnej úpravy sa vyžaduje z dôvodu, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť v transpozičnej lehote prebrať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS do národnej legislatívy.

Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú. Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty. Príslušné právne predpisy musia obstáť aj v budúcnosti, aby neobmedzovali technologický rozvoj. Ciele a zásady stanovené rámcom Európskej únie pre autorské práva naďalej platné. Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré spôsoby použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí. Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 9. decembra 2015 s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť existujúci rámec Európskej únie, ktorým sa upravujú autorské práva, pri súčasnom zachovaní vysokej miery ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.

Smernicou 2019/790/EÚ sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, okrem iného predovšetkým pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany a on-line dostupnosť audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu. Obsahuje aj pravidlá na uľahčenie využívania voľných diel. V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť

4

aj pravidlá týkajúce sa práv na publikácie používania diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi, transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov, odmeňovania autorov a výkonných umelcov, ako aj mechanizmu odvolania práv, ktoré autori a výkonní umelci previedli na výhradnom základe.

Smernica 2019/789/EÚ reaguje na vývoj v oblasti digitálnych technológií a internetu, ktorý zmenil rozširovanie televíznych a rozhlasových programov a prístup k nim. Používatelia čoraz viac očakávajú, že budú mať prístup k televíznym a rozhlasovým programom naživo i na požiadanie prostredníctvom tradičných kanálov, napríklad prostredníctvom satelitu alebo kábla, ale aj prostredníctvom on-line služieb. Vysielatelia preto čoraz častejšie ponúkajú okrem vlastného vysielania televíznych a rozhlasových programov aj on-line služby, ktoré sú doplnkom k takémuto vysielaniu, ako napríklad služby súbežného vysielania a služby spätného sledovania. Prevádzkovatelia retransmisie, ktorí spájajú vysielanie televíznych a rozhlasových programov do balíkov a poskytujú ich používateľom súbežne s pôvodným prenosom vysielania v nezmenenej a neskrátenej podobe, používajú rôzne spôsoby retransmisie, ako napríklad cez káblové, satelitné, digitálne pozemské a mobilné siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, ako aj cez otvorený internet. Okrem toho prevádzkovatelia, ktorí distribuujú televízne a rozhlasové programy používateľom, získavajú signál vysielateľov rôznymi spôsobmi vrátane priameho vstupu. Na strane používateľov rastie dopyt po prístupe k vysielaniu televíznych a rozhlasových programov, nielen s pôvodom v ich členských štátoch, ale aj v iných členských štátoch. Preto by sa malo uľahčiť cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom smernice 2019/790/EÚ je prispieť k správnemu fungovaniu vnútorného trhu a stimulovať inovácie, tvorivosť, investície a výrobu nového obsahu, a to aj v digitálnom prostredí, ako aj zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu. Ochrana, ktorú poskytuje smernica, tiež prispieva k cieľu Európskej únie rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať význam spoločného európskeho kultúrneho dedičstva.

Smernica 2019/789/EÚ si kladie za cieľ prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že umožní v členských štátoch rozsiahlejšie šírenie televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch v prospech používateľov v celej Európskej únii uľahčením licencovania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré súčasťou vysielania určitých typov televíznych a rozhlasových programov. Televízne a rozhlasové programy dôležitými prostriedkami podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti a širšieho prístupu k informáciám.

Cieľom návrhu zákona je predpisu je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky dve nové smernice Európskej únie (2019/790/EÚ, 2019/789/EÚ), ktorými sa do slovenského právneho poriadku:

- zavedú nové povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom

- doplnia ustanovenia k existujúcej úprave obchodne nedostupných diel a rozšírených hromadných licencií

- vytvorí nové právo súvisiace s autorským právom špeciálne pre vydavateľov novín (tlače)

- zavedú nové povinnosti pre poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu

- uľahčí sa cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov

- prispeje k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí

- otvoria sa nové možnosti používania a licencovania kreatívneho obsahu

- zavedú sa nové nástroje transparentnosti

- posilní sa dialóg naprieč sektormi

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

- autori a iní nositelia práv,

- vydavatelia,

- používatelia kreatívneho obsahu,

- pamäťové a fondové inštitúcie,

- organizácie kolektívnej správy,

- nezávislé subjekty správy

5

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatívne riešenie neprichádza do úvahy, nakoľko ide o povinnú transpozíciu a želateľným výsledkom je plná harmonizácia naprieč EÚ.

Smernice obsahujú spolu len jednu dobrovoľnú transpozíciu čl. 16 smernice o autorskom práve týkajúci sa možného delenia náhrady odmeny medzi autorov a vydavateľov. Ministerstvo do konzultácií vstupovalo s pôvodným zámerom toto ustanovenie netransponovať. Zainteresované subjekty (autori zastupovaní Lita, autorská spoločnosť a vydavatelia zastupovaní ATDM a ZVKS) sa zhodli na potrebe transpozície tohto ustanovenia do slovenského právneho poriadku.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

💧 Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

V § 142 ods. 3 sa stanovuje povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť ministerstvu kultúry informáciu o výkone správy práv na území Slovenskej republiky najneskôr do konca 3 mesiaca od začiatku svojej činnosti. Ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu nezávislých subjektov správy.

Ide o ľahšiu povinnosť oproti organizáciám kolektívnej správy, ktoré musia požiadať o udelenie oprávnenia na činnosť. Ministerstvo nemôže vykonávať nad týmito subjektmi účinný dohľad, ak si nie je vedomé ich pôsobenia na trhu. Ide aj o zvýšenie transparentnosti subjektov voči verejnosti v tom ohľade, aby sa zamedzilo pôsobeniu podvodných spoločností. Verejnosť si bude môcť na webovom sídle overiť relevantnosť tohto subjektu. Ministerstvo je navyše povinné Európskej komisii reportovať údaje o pôsobení týchto subjektov, o ktorých pôsobení doposiaľ nemá vedomosť.

Uvedená povinnosť nezávislého subjektu správy informovať ministerstvo nepriamo vyplýva aj z čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na on-line využívanie na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2014/26/EÚ“). Smernica 2014/26/EÚ totiž v ustanovení čl. 2 ods. 4 vymedzuje, ktoré jej ustanovenia sa majú uplatňovať aj na nezávislé subjekty správy, pričom jedným z uvedených ustanovení je čl. 36 smernice 2014/26/EÚ.

Čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ ukladá členským štátom povinnosť zaistiť, aby súlad organizácií kolektívnej správy, ktoré majú sídlo na ich území, s ustanoveniami vnútroštátneho práva prijatého podľa požiadaviek stanovených v tejto smernici, bol monitorovaný príslušnými orgánmi určenými na tento účel. Ustanovenie čl. 36 ods. 1 sa aplikovať aj na nezávislé subjekty správy, a teda SR musí zaistiť súlad nezávislých subjektov správy so sídlom na území SR s ustanoveniami vnútroštátneho práva, najmä s Autorským zákonom, do ktorého bola daná smernica transponovaná. Gestorom Autorského zákona je Ministerstvo kultúry SR, ktoré vykonáva dohľad nad organizáciami kolektívnej správy, ako aj nad nezávislými subjektmi správy. Z toho dôvodu ministerstvo musí vedieť o existencii nezávislých subjektov správy, keďže tieto subjekty môžu na území SR poskytovať licencie a súčasne by mali v určitom rozsahu poskytovať informácie nositeľom práv alebo verejnosti. Predmetná oznamovacia povinnosť zo strany nezávislého subjektu správy voči ministerstvu doplnená do § 142 nového ods. 3 tak zabezpečí jednak lepší výkon dohľadu nad nezávislými subjektmi správy i transparentnejšie vystupovanie a právnu istotu voči používateľom a verejnosti.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti vykoná Európska komisia na základe čl. 30 smernice 2019/790/EÚ. Najskôr 7. júna 2026 Európska komisia preskúma túto smernicu a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Európska komisia do 7. júna 2024 posúdi vplyv osobitného režimu zodpovednosti stanovenom v článku 17 uplatniteľného na poskytovateľov

6

on-line služieb zdieľania obsahu, ktorých ročný obrat nepresahuje 10 miliónov EUR a ktorých služby boli v Európskej únii dostupné menej ako tri roky podľa článku 17 ods. 6, a v prípade potreby prijme opatrenia v súlade so závermi svojho posúdenia.

Taktiež v zmysle čl. 10 smernice 2019/789/EÚ do 7. júna 2025 Európska komisia vykoná preskúmanie tejto smernice a Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru predloží správu o hlavných zisteniach.

Členské štáty poskytnú Európskej komisii informácie potrebné na prípravu správ. SR sa zapojí do preskúmania účelnosti poskytnutím požadovaných podkladov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

💧

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

💧

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

💧

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Popri Slovenskej národnej knižnici sa zavádzajú ďalší národní registrátori na zabezpečenie procesu zisťovania statusu obchodne nedostupného diela a na zasielanie informácií do jednotného portálu EUIPO - Hudobné centrum pre hudobné diela a zvukové záznamy, Slovenský filmový ústav pre audiovizuálne, dramatické, divadelné, choreografické diela a audiovizuálne záznamy a Slovenské centrum dizajnu pre architektonické diela a diela úžitkového umenia. Frekvencia plnenia povinnosti sa však predpokladá minimálna u hudobných a audiovizuálnych diel a vôbec sa nepredpokladá u architektonických diel a diel úžitkového umenia. Národní registrátori využijú paneurópsky portál EUIPO (

https://euipo.europa.eu/out-

 

of-commerce/#/

).

Takisto sa v § 142 zavádza povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť MK SR informáciu o výkone správy práv na území SR. MK SR bude viesť evidenciu týchto subjektov na svojom webovom sídle, môže vykonávať nad týmito subjektmi účinný dohľad a je povinné Európskej komisii reportovať údaje o pôsobení týchto subjektov. Predpokladá sa minimálny počet takýchto subjektov. Samotná evidencia si vyžiada iba minimálne úpravy webu MK SR bez ďalších nákladov.

Z dôvodu zvýšenia počtu národných registrátorov a zavedenia nových povinností pre MK SR nevzniknú zvýšené požiadavky na rozpočet verejnej správy a realizácia novely zákona bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MK SR na príslušný rozpočtový rok.

7

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Lenka Topľanská, sekcia kreatívneho priemyslu,

lenka.toplanska@culture.gov.sk

 

Jakub Slovák, sekcia kreatívneho priemyslu,

jakub.slovák@culture.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Štátne štatistické zisťovanie KULT:

KULT 7-01 o vysielaní rozhlasovej programovej služby

KULT 8-01 o vysielaní televíznej programovej služby

Výročné správy SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS, SAPA (2019)

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 158/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

💧 Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

BRATISLAVA: 27.08.2021

ČÍSLO: 158/2021

VYBAVUJE: MGR. HROMÁDKOVÁ

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

ZÁKON, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č.185/2015 Z. Z. AUTORSKÝ ZÁKON V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

I. Úvod: Ministerstvo kultúry SR dňa 18. augusta 2021 predložilo na PPK materiál „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na MSP.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

V Doložke vybraných vplyvov žiada Komisia vyznačiť v bode 9. Vybrané vplyvy materiálu, že na materiál sa vzťahuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

Vyhodnotenie: Akceptované – vyznačený mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov nemá predložený návrh vplyv na rozpočet verejnej správy. V bode 10. Poznámky je uvedené, že vplyv na rozpočet verejnej správy je

8

neutrálny.

Predloženým návrhom sa v § 12 zákona ustanovujú ďalší národní koordinátori (Hudobné centrum, Slovenský filmový ústav, Slovenské centrum dizajnu), okrem Slovenskej národnej knižnice, na zabezpečenie procesu zisťovania statusu obchodne nedostupného diela a na zasielanie informácií do portálu EUIPO. Predkladateľ v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov uvádza, že uvedené si nevyžiada navýšenie kapacít a vplyv na rozpočet verejnej správy bude neutrálny.

Takisto sa v § 142 zavádza povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť MK SR informáciu o výkone správy práv na území SR. MK SR bude viesť evidenciu týchto subjektov na svojom webovom sídle, môže vykonávať nad týmito subjektmi účinný dohľad a je povinné Európskej komisii reportovať údaje o pôsobení týchto subjektov.

Vzhľadom na uvedené, Komisia zásadne žiada do bodu 10. Poznámky Doložky vybraných vplyvov uviesť, že z dôvodu zvýšenia počtu národných koordinátorov a zavedenia nových povinností pre MK SR nevzniknú zvýšené požiadavky na rozpočet verejnej správy a realizácia novely zákona bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MK SR na príslušný rozpočtový rok. Vetu „Vplyv na rozpočet verejnej správy sa preto pokladá za neutrálny.“ žiadame Komisia vypustiť.

Komisia upozorňuje, že vo vlastnom materiáli je uvedená účinnosť od 1. januára 2021.

Vyhodnotenie: Akceptované preformulované podľa požiadaviek Komisie. Účinnosť stanovená na 1. januára 2022.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, žiada Komisia vyčíslenie vplyvov na základe použitia kalkulačky nákladov regulácie zverejnenej na stránke MH SR. V prípade, že vyčíslenie nákladov nie je možné, žiada Komisia vyčíslenie nákladov na modelové prípady.

Odôvodnenie : Na časť predkladaného návrhu zákona sa nevzťahuje transpozícia

práva EU, preto je potrebné v Doložke vybraných vplyvov vyznačiť , že na materiál sa vzťahuje mechanizmus znižovania byrokracie. Z uvedeného dôvodu je potrebné uvedené náklady vyčísliť v analýze vplyvov a vyplniť v súhrnnej tabuľke nákladov regulácie IN / OUT , kde v bode F je uvedená úplná harmonizácia, ktorá sa nezapočíta do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, a tiež o následné dopracovanie a vyplnenie tabuľky v časti 3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie

Vyhodnotenie: Akceptované kalkulačka nákladov regulácie bola doplnená aj s vysvetľujúcim komentárom.

Doplnené nové ustanovenie OUT - § 70 ods. 3.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

9

Návrh zákona zavádza inštitút Národného registrátora, z čoho vyplýva povinnosť vytvárania registra. Predkladateľ upravuje - zavádza aj elektronické služby /za elektronickú službu sa považuje aj zverejňovanie informácií - údajov na webovom sídle/. Je preto nutné, aby predkladateľ jasne definoval v predloženom materiáli, či sa budú vytvárať nové systémy alebo upravovať existujúce a či sa bude jednať o informačné systémy verejnej správy v zmysle zákona č. 95/2019 Z. z. o ITVS a kto bude ich správcom. Zároveň je nutné vplyvy premietnuť aj do doložky a analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Vyhodnotenie: Čiastočne akceptované Rola národného registrátora sa neviaže k tvorbe národného registra. Národný registrátor údaje vkladá do paneurópskeho portálu EUIPO (

https://euipo.europa.eu/out-of-commerce/#/

). Evidencia nezávislých subjektov správy si tiež

nevyžiada vznik nového registra. Nezávislé subjekty správy sa budú dopĺňať do už existujúceho zoznamu na webovom sídle MK SR v časti „kolektívna správa práv“ (

https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-

 

pravo/autorske-pravo/kolektivna-sprava-prav/

) bez nutnosti ďalších nákladov.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0,00

0,00

B. Iné poplatky

0,00

0,00

C. Nepriame finančné náklady

233 620,00

0,00

D. Administratívne náklady

263,28

6 222,94

Spolu = A+B+C+D

233 883,28

6 222,94

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

233 883,28

6 222,94

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

233 620,00

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

263,28

6 222,94

11

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Povinnosť zabezpečiť personálne alebo technologicky proces odstraňovania neleitímneho obsahu ako aj prevenciu nahratia ohláseného nelegitímneho obsahu

185/2015 Z. z.

§ 12 ods. 5

EÚ úplná harmonizácia

1.3.2022

Poskytovatelia služby zdieľania obsahu online - tzv. platformy na ukladanie a sprístupňovanie chráneného obsahu

10

10

20 312,00

203 120,00

In (zvyšuje náklady)

2

Povinnosť zaviesť účinný a rýchly spôsob na riešenie sťažností, napr. v podobe formuláru

185/2015 Z. z.

§ 64 e

EÚ úplná harmonizácia

1.3.2022

Poskytovatelia služby zdieľania obsahu online - tzv. platformy na ukladanie a sprístupňovanie chráneného obsahu

10

10

2 000,00

20 000,00

In (zvyšuje náklady)

3

Rozšírenie povinnosti predkladať autorovi informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie paušálne na všetky tzv. "výnosové licencie"

185/2015 Z. z.

§ 69 ods. 2

EÚ úplná harmonizácia

1.3.2022

Nadobúdatelia licencií

3

3

3 500,00

10 500,00

In (zvyšuje náklady)

4

Autor je povinný nadobúdateľa licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe.

185/2015 Z. z.

§ 70 ods. 5

SK

1.3.2022

Nositelia práv

100

100

2,39

239,34

In (zvyšuje náklady)

5

Možnosť poveriť zabezpečením prevodu odmeny za káblovú retransmisiu organizáciu kolektívnej správy, z čoho plynie administratívna aj finančná úspora.

185/2015 Z. z.

§ 86 ods. 7

SK

1.3.2022

Výrobcovia originálu audiovizuálneho diela (producenti, autori)

60

60

103,72

6 222,94

Out (znižuje náklady)

6

Povinnosť ohlásiť ministerstvu kultúry informáciu o výkone správy autorských práv na území SR

185/2015 Z. z.

§ 142 ods. 3

SK

1.3.2022

Nezávislý subjekt správy autorských práv

10

10

2,39

23,93

In (zvyšuje náklady)

12

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

1. Povinnosť zabezpečiť personálne alebo technologicky proces odstraňovania nelegitímneho obsahu ako aj prevenciu nahratia ohláseného nelegitímneho obsahu. Náklady na plnenie povinnosti sa odvíjajú od veľkosti platformy. V SR však v súčasnosti neevidujeme žiadnu domácu platformu pre sprístupňovanie obsahu. Vplyv je modelovo vyčíslený na počet 10 subjektov. Za predpokladu, že každý subjekt zamestnáva na odstraňovanie a prevenciu nelegitímneho obsahu 1 zamestnanca na plný úväzok, ročné náklady na tohto zamestnanca možno odhadnúť vo výške 1,252 eur * 1,352 * 12 (predikcia priemernej mesačnej mzdy v roku 2022 podľa makroekonomickej prognózy MF SR, jún 2021 + povinné odvody prepočítané bežným koeficientom 0,352), teda 20,312 eur ročne pre 1 subjekt.

2. Povinnosť zaviesť účinný a rýchly postup na riešenie sťažností, napr. v podobe formuláru. Náklady na plnenie povinnosti sa odvíjajú od veľkosti platformy, v SR však v súčasnosti neevidujeme žiadnu domácu platformu pre sprístupňovanie obsahu. Vplyv je modelovo vyčíslený na počet 10 subjektov. Náklady na naprogramovanie formuláru vyčíslené ako 5 osobodní pri sadzbe 400 eur za osobodeň; táto suma vychádza z hodnôt odporúčaných jednotkových cien IT prác podľa analýzy Inštitútu digitálnych a rozvojových politík MIRRI1.

5. Rozšírenie povinnosti predkladať autorovi informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie paušálne na všetky tzv. "výnosové licencie". Podľa vyjadrenia zástupcov vydavateľov/výrobcov v Dozornej rade SOZA reporting výnosových licencií umelcom štandardne praktizujú niekoľko rokov a navrhovaná zmena AZ nebude mať na ich fungovanie žiadny finančný ani administratívny dopad. Na druhej strane vysielatelia v zmluvných vzťahoch nepreferujú uzatváranie licenčných zmlúv s individuálnymi nositeľmi práv, pri ktorých by bola odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie (pri televíznom a rozhlasovom vysielaní je všeobecne problematické určiť, čo je príjem/výnos z využitia konkrétnej licencie). Výnosová odmena je dojednávaná skôr v zmluvách uzatváraných s organizáciami kolektívnej správy práv a týka sa predaja programov iným vysielateľom. V prípade, že poskytovanie informácie o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie bude viazané výlučne na prípady dojednania odmeny za licenciu v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie a nebude sa vzťahovať na zmluvy uzatvárané s organizáciami kolektívnej správy práv, tak RTVS odhaduje zvýšené náklady na cca 3,500 eur ročne. Ak predpokladáme, že tento vplyv sa v najväčšej miere dotkne najväčších TV vysielateľov, je možné odhadnúť celkový vplyv ako 3,500 eur * 3.

6. Autor je povinný nadobúdateľa licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe. Povinnosť je vyčíslená ako jednoduché oznámenie v nepravidelnej frekvencii. Počet nositeľov práv je možné indikatívne odhadnúť na cca 18,000 podľa počtu nositeľov práv zastupovaných piatimi organizáciami kolektívnej správy (fyzické aj právnické osoby). Údaje vychádzajú z výročných správ organizácií kolektívnej správy (za rok 2019) a z údajov zverejnených na ich webstránkach:

1 https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2019/09/REVYD-20-uloha-c21.pdf

13

LITA – 3 730 autorov

SOZA – 3 099 autorov + 464 dedičov

SLOVGRAM – cca 6 000 výkonných umelcov + 500 telies + 800 výrobcov nosičov

OZIS – 2 647 výkonných umelcov + 280 telies + 176 dedičov

SAPA – cca 60 producentov (spoločností)

SPOLU - 17,756 nositeľov práv

Počet nezastupovaných autorov nie je podľa dostupných dát možné odhadnúť. Počet autorov, ktorí v situácii, že poskytli v minulosti nevýhradnú licenciu a následne udelia výhradnú licenciu, sa však predpokladá rádovo nižší, je indikatívne vyčíslený na 100 osôb.

7. Ak producent poverí zabezpečením prevodu odmeny za káblovú retransmisiu organizáciu kolektívnej správy, ušetrí si časovo náročný administratívny úkon vyhľadania autorov, ich oslovenia a vyplatenia odmien.

8. Povinnosť zaplatiť nositeľom práv primeraný podiel z odmien za použitie periodickej publikácie poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti sa teoreticky týka cca tisícky vydavateľov periodickej tlače (podľa Evidencie periodickej tlače na webe MK SR). Vzhľadom na to, že väčšina malí a občasní vydavatelia (napr. obce), reálne sa môže dotýkať cca 20 veľkých vydavateľov (Asociácia tlačených a digitálnych médií, kam patria najväčšie mediálne domy, 16 členov). Dáta o použití ich obsahu poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti však nie sú dostupné.

9. Povinnosť ohlásiť ministerstvu kultúry informáciu o výkone správy autorských práv na území SR je jednorazovou administratívnou povinnosťou. Počet takýchto subjektov sa predpokladá minimálny, modelovo sú vyčíslené na počte 10.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Konzultácie k novele prebiehali od 6. 12. 2019 formou prezenčných zasadnutí, neskôr formou dotazníkov a písomného pripomienkovania čiastkových návrhov po jednotlivých témach a on-line videohovorov, a to s viac ako 70-timi subjektmi v rámci platformy neformálnej dočasnej pracovnej skupiny (autori a iní nositelia práv, organizácie kolektívnej správy, používatelia asociácie hotelov a reštaurácií, retransmitorov, vysielateľov, vydavateľov kníh a tlače, dovozcov a výrobcov elektrotechniky, miest a obcí, on-line platformy, pamäťové a fondové inštitúcie, odborná verejnosť, ÚOŠS - Ministerstvo hospodárstva SR podrobne v priloženej tabuľke).

Konzultácie prebiehali podľa čiastkových tém vyplývajúcich z transpozície výnimky a obmedzenia z autorského práva, odmeňovanie nositeľov práv, práva k publikáciám, obchodne nedostupné diela a rozšírené hromadné licencie, on-line prenosy a retransmisia, zodpovednosť platforiem, výkon práv k audiovizuálnemu dielu (6.12.2019, 11.2.2020, 3.3.2020, 10.6.2020, 8.7.2020, 13.7.2020, 5.8.2020, 11.12.2020, 17.12.2020, 18.2.2021, 26.4.2021, 24.5.2021, 26.5.2021, 22.6.2021, 1.7.2021).

Nakoľko ide o transpozíciu smerníc s maximálnou mierou harmonizácie, je minimálny

14

priestor na výber riešení. Smernice obsahujú spolu len jednu dobrovoľnú transpozíciu čl. 16 smernice o autorskom práve týkajúci sa možného delenia náhrady odmeny medzi autorov a vydavateľov. Ministerstvo do konzultácií vstupovalo s pôvodným zámerom toto ustanovenie netransponovať. Zainteresované subjekty (autori zastupovaní Lita, autorská spoločnosť a vydavatelia zastupovaní ATDM a ZVKS) sa zhodli na potrebe transpozície tohto ustanovenia do slovenského právneho poriadku.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Nie.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Áno – špeciálne dva ľahšie režimy zodpovednosti pre nové on-line služby zdieľania obsahu (§ 64b) Na poskytovateľa služby zdieľania obsahu on-line, ktorého služby pôsobia na trhu na území Slovenskej republiky, členského štátu alebo zmluvného kratšie ako 3 roky, a ktorého ročný obrat nepresiahne 10 miliónov eur, sa vzťahuje najľahší režim len ex post opatrenia. Poskytovateľ služby zdieľania obsahu on-line podľa, u ktorého navyše priemerný mesačný počet jedinečných návštevníkov služieb vypočítaný na základe predchádzajúceho kalendárneho roka prekročí 5 miliónov, má aj povinnosť preukázať, že vynaložil všetko úsilie, ktoré je možné spravodlivo požadovať, na zamedzenie budúcemu nahratiu diela, o ktorom mu autor vopred poskytol relevantné a nevyhnutné informácie.

V reáliách SR sa predpokladá, že všetky subjekty sú MSP.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Nie. Harmonizácia na úrovni EÚ by mala zabezpečiť rovnaké podmienky v EÚ27.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Áno. Zavádzajú sa výnimky z autorského práva na použitie diela pri čerpaní údajov (tzv. text and data mining) v oblasti výskumu, ale aj v iných oblastiach, ktoré umožnia vykonávanie automatizovaných analytických techník zameraných na analýzu údajov v digitálnej forme s cieľom získať vzory, trendy, korelácie a podobné výsledky, a to bez súhlasu autora. Umožní to tak napr. tvorbu nových mobilných aplikácií, ktoré využívajú verejne dostupné údaje (napr. formou webharvestingu). Školy budú pri použití digitálnych pomôcok pri vyučovaní a e-learningu môcť použiť výnimku z autorského zákona. Rozšírenie definície obchodne nedostupného diela, ako aj nová výnimka z autorského práva na účel zachovania kultúrneho dedičstva, uľahčia sprístupňovanie zdigitalizovaného kultúrneho dedičstva.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

15

Harmonizácia na úrovni by mala zabezpečiť rovnaké podmienky v EÚ27, konkurenčné rozdiely v právnej úprave (slovenskej alebo zahraničnej v rámci EÚ) sú v rovine goldplatingu.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje 💧 nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje 💧 nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Materiál prináša niektoré nové pravidlá pre zmluvné vzťahy medzi podnikateľmi - autormi diel a držiteľmi licencií na jednej strane a nadobúdateľmi/používateľmi licencií na druhej strane. Cieľom transparentnejšie licenčné vzťahy, zvýšená ochrana práv a spravodlivejšie rozdelenie príjmov z odmien. To môže znamenať zvýšené náklady jednej zo strán v prospech zvýšených príjmov druhej (s nulovým súčtom vplyvov na podnikateľské prostredie ako také). Tieto vplyvy nie je možné vyčísliť pre nedostatok relevantných dát. Ide o nasledovné zmeny:

•§ 36 ods. 4: Smernica zavádza právo na podiel z náhrady odmeny patriacej nositeľom práv v prospech vydavateľov. O tento podiel sa zníži príjem nositeľov práv a zvýši sa vydavateľom.

•§ 64 ods. 3: Ak sa licenčná zmluva uzatvára na území SR na použitie diel obsiahnutých v doplnkovej online službe, považuje sa za rozsah územnej licencie územie všetkých zmluvných štátov, z čoho plynie administratívna aj finančná úspora. Dopytované dotknuté subjekty nevedeli odhadnúť finančný dopad tohto ustanovenia, poukázali však na riziko, že rozšírenie územného rozsahu licencie na všetky zmluvné štáty by mohlo byť spojené s požiadavkami organizácii kolektívnej správy práv na úpravu (zvýšenie) odmeny za licenciu, čo by náklady naopak zvýšilo.

•§ 69 ods. 1: Smernica kladie požiadavku, že odmena nositeľa práv zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.

16

•§ 69 ods. 8: Zavádza sa právo na dodatočné vyrovnanie v prípade, ak pôvodne správne proporcionálne dojednaná odmena v neskoršom období celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela.

•§ 70 ods. 30: Vypustenie povinnosti nadobúdateľa výhradnej licencie takúto licenciu využiť odstraňuje obmedzenie nadobúdateľa, ktorý bude mať možnosťou učiniť aj obchodné rozhodnutie, že výhradnú licenciu nevyužije (napr. aby zabránil jej využitiu konkurenciou).

•§ 73: Zavádza sa širšia možnosť odstúpenia od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie.

•§ 129a 129h: Zavádza sa nový predmet ochrany periodikum a nový nositeľ práv - vydavateľ periodika.

•§ 129h - Povinnosť zaplatiť nositeľom práv primeraný podiel z odmien za použitie periodika poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti

Materiál prináša v záujme ochrany autorov aj dve nové povinnosti organizáciám kolektívnej správy práv, ktoré však nie sú podnikateľskými subjektmi.

Zoznam subjektov pri konzultáciách

1. CEC Government Relations

2. Google

3. Advokátska kancelária AllenOvery

Motion Pictures

4. Právnická fakulta Trnavskej Univerzity (PFTU)

5. IT Asociácia Slovenska (ITAS)

6. Slovenský filmový ústav (SFÚ)

7. TV Markíza

8. Slovak Telekom

9.Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (IFPI)

10. Business Software Alliance (BSA)

11. Creative Industry Forum (CIF)

12. TV Joj

13.Asociácia prevádzkovateľov káblových telekomunikácií (APKT)

14. Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie (SAKT)

15. Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE)

16. Institute of Economic and Social Studies (INESS)

17. Asociácia tlačených a digitálnych médií (predtým Asociácia vydavateľov tlače)

18. Axel Ringier Springer

19. Rozhlas a Televízia Slovenska (RTVS)

20. Asociácia rádií

21. Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS)

22. LITA

23. SOZA

24. SLOVGRAM

17

25. OZIS

26. SAPA

27. Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR)

28. Advokátska kancelária JUDr. Hedrlín

HBO GO

29. Advokátska kancelária Brichta & Partners

30. Advokátska kancelária Vojčík & Partners

31. Advokátska kancelária Štaidl Leška

32. Audiovizuálny fond (AVF)

33. Slovenská národná knižnica (SNK)

34. Slovenská knižnica MH pre nevidiacich v Levoči

35. Univerzitná knižnica v Bratislave

36. Mestská knižnica v Bratislave

37. Štátna vedecká knižnica v Prešove

38. Ústredná knižnica SAV

39. Slovenská národná galéria (SNG)

40. Slovenská komora architektov

41. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Právnická fakulta)

42. Žilinská univerzita (Fakulta humanitných vied)

43. Univerzita Komenského v BA (Fakulta sociálnych a ekonomických vied)

44. Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHR SR)

45. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)

46. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ)

47. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ)

48. Klub 500

49. Národné osvetové centrum (NOC)

50. Slovenská výtvarná únia (SVU)

51. Ministerstvo hospodárstva SR

Doc. Ing. Alena Longauerová, CSc.

52. Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR

53. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI)

54. Pedagogické vydavateľstvo Didaktis

55. Vydavateľstvo Slovart

56. Vydavateľstvo Tatran

57. Spoločnosť PEX

58. Slovenský syndikát novinárov (SSN)

59. Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry

60. IAB Slovakia (združenie pre internetovú reklamu)

61. Asociácia ilustrátorov

62. Literárne centrum

63. Fakulta dramatických umení Akadémia umení v Banskej Bystrici

64.

režisér, herec, dabingový herec

65.

dramaturgička, scenáristka

66.

prekladateľka, tlmočníčka

18

67.

scenárista, dramaturg, režisér

68.

režisérka

69. Storin s.r.o.

70.

autor

71. Facebook

72. Netflix

73. Spolok slovenských knihovníkov a knižníc

74. Giese and Partner

Zhrnutie z hľadiska zastúpenia:

- Vysielatelia,

- Vydavatelia,

- Advokátske kancelárie,

- Združenia autorov a umelcov,

- Asociácie používateľov, podnikateľov,

- Organizácie kolektívnej správy,

- Kultúrne inštitúcie (galérie, knižnice, SFÚ),

- Odborové zväzy,

- Súkromné spoločnosti (Telekom, Google, Facebook),

- Prekladatelia,

- Akademici,

- Fondy (AVF),

- Verejnoprávne inštitúcie (RTVS, RVR)

- Orgány štátnej správy (MH SR)

19

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie

a) primárnom

čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b) sekundárnom

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. L 168, 30.6.2017). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva, vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (Ú. v. L 129, 16.5.2012). Gestor Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. L 130, 17.5.2019). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. L 84, 20.3.2014). Gestor Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. L 111, 5. 5. 2009). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

20

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. L376, 27.12.2006). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení. Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15) v platnom znení. Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6.10.1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení. Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. novembra 2015 vo veci Hewlett‑Packard Belgium SPRL proti Reprobel SCRL za účasti Epson Europe BV (C‑572/13).

- „Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá oprávňuje členský štát prideliť časť primeranej kompenzácie, ktorá patrí nositeľom práv, vydavateľom diel vytvorených autormi bez toho, aby mali títo vydavatelia povinnosť čo i len nepriamo zabezpečiť, aby títo autori dostali časť kompenzácie, ktorej sú zbavení.“

(Na základe predmetného výroku rozsudku sa prijal čl. 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES, ktorý je transponovaný predkladaným návrhom zákona.)

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 19. novembra 2015 vo veci SBS Belgium NV proti Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers (SABAM) (C-325/14).

- „Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa vykladať v tom zmysle, že vysielacia organizácia nevykonáva verejný prenos v zmysle tohto ustanovenia, ak vysiela svoje signály prenášajúce programy výlučne pre distribútorov signálov, pričom signály počas prenosu alebo v súvislosti s ním nie prístupné verejnosti, a títo distribútori následne poskytujú uvedené signály svojim predplatiteľom, aby si mohli pozrieť relácie, ibaže by zásah dotknutých distribútorov predstavoval iba technický prostriedok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“

(Na základe predmetného výroku rozsudku sa prijal čl. 2 bod 4 a čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

21

2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS, ktorý je transponovaný predkladaným návrhom zákona.)

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 13. októbra 2011 v spojenej veci Airfield NV a Canal Digitaal BV proti Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (Sabam) (C-431/09) a Airfield NV proti Agicoa Belgium BVBA (C-432/09).

- „Článok 2 smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii sa vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka je povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv s jeho zásahom do priameho a nepriameho prenosu televíznych programov, ako tie, o ktoré ide v konaniach vo veci samej, ibaže sa títo nositelia dohodli s dotknutou vysielacou organizáciou, že chránené diela sa budú verejnosti vysielať aj prostredníctvom tohto poskytovateľa, pod podmienkou, že v tom prípade zásah tohto poskytovateľa nesprístupní uvedené diela novému okruhu divákov.“

(Na základe predmetného výroku rozsudku sa prijal čl. 2 bod 4 a čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS, ktorý je transponovaný predkladaným návrhom zákona.)

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie (transpozičná lehota) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS

do 7. júna 2021

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

INF 2021/0361 – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS.

22

INF 2021/0362 – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019)

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný

- Zákon č. .../2021 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) - úplný

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019).

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný

- Zákon č. .../2021 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) - úplný

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014).

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. L 111, 5. 5. 2009).

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. L376, 27.12.2006).

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej

23

spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení.

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15) v platnom znení.

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný

Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6.10.1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení.

- Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov - úplný

- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný

- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

- úplne

24

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/790“) sa zavádza nový nositeľ práv - vydavateľ periodika.

K bodu 2

V súvislosti so zavedením nového nositeľa práv - vydavateľa periodika sa rozširuje pôsobnosť zákona.

K bodu 3

Ide o transpozíciu čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790. Nová právna úprava sa snaží v čo najväčšej miere zachovať doterajšie princípy a štruktúru ustanovenia.

Smernicou (EÚ) 2019/790 sa rozširuje definícia obchodne nedostupného diela bez ohľadu na typ predmetu ochrany. Zahŕňa teda celý diapazón predmetov ochrany chránených Autorským zákonom bez ohľadu na formu vyjadrenia (či hmotnú alebo nehmotnú, resp. digitálnu). Naďalej platí, že takéto dielo musí byť trvalo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo u zákonného depozitára podľa osobitného predpisu (Slovenský filmový ústav a Rozhlas a televízia Slovenska). Zároveň k tomuto dielu nie je možné ani po vynaložení primeraného úsilia získať prístup prostredníctvom bežných obchodných kanálov na primárnom trhu. Z toho dôvodu to neplatí v prípade kúpy použitej veci (napr. antikvariát) alebo v prípade teoretickej možnosti získať licenciu. Transparentnosť statusu diela ako obchodne nedostupného zabezpečuje publikácia vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel na portáli vedenom Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“). po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia na portáli je dielo považované za obchodne nedostupné, a tento status je rešpektovaný v celej Európskej únii (ďalej len „EÚ“).

Ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na tzv. embedované diela, t.j. aj na iné dielo, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s ním spojené. Ďalej sa vzťahuje aj na diela, ktoré neboli nikdy komerčne použité, resp. komerčne dostupné, ako aj na nikdy nezverejnené diela s prihliadnutím na osobnostné autorské práva. Ustanovenie sa za istých okolností môže vzťahovať aj na celé súbory diel.

Aplikačná prax si vyžiadala spresnenie náležitostí návrhu na zaradenie diela do portálu a zároveň zavedenie inštitútu Národného registrátora pre jednotlivé oblasti (doteraz pre oblasť literatúry túto funkciu plnila len Slovenská národná knižnica) v súvislosti s rozšírením rozsahu typov diel. Národný registrátor bude v priamom spojení s EUIPO, pričom bude postupovať informácie EUIPO v zmysle čl. 10 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790, teda bude povinne odosielať požadované údaje na zverejnenie. Propagácia portálu bude zabezpečená aj zverejnením hypertextového odkazu na webových sídlach organizácií kolektívnej správy. Portál zabezpečí transparentnosť a informovanosť nositeľov práv aj používateľov, a to bez zavedenia povinnosti informovať každého nositeľa práv individuálne. Ďalej sa zavádza možnosť autora (resp. nositeľa výhradnej licencie napr. vydavateľa) požiadať o vyradenie obchodne nedostupného diela z portálu aj priamo prostredníctvom portálu.

Z dôvodu uľahčenia určovania statusu obchodne nedostupného diela sa ustanovujú pozitívne a negatívne časové domnienky pri rôznych typoch diel.

25

K bodu 4

Pridáva sa nový odsek 3, ktorý predstavuje transpozíciu čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/789“). Uvedený článok smernice (EÚ) 2019/789 sa týka tzv. techniky priameho vstupu. Definícia, ako aj spôsob technický proces priameho vstupu je z hľadiska konzistentnosti problematiky a napojenia na otázku vysielania, šírenia programových služieb i retransmisie zahrnutý v zákone o mediálnych službách. V predmetnom ustanovení Autorského zákona sa deklaruje, že priamy vstup predstavuje z hľadiska autorskoprávneho spôsobu použitia jeden (jediný) verejný prenos, na ktorom sa však podieľajú dva subjekty vysielateľ (ktorý neverejne prenáša predmety ochrany obsiahnuté v programovej službe inej osobe) a iná osoba, v zmysle skratky zavedenej v zákone o mediálnych službách nazvaná ako sprostredkovateľ obsahu, ktorá následne prenáša predmety ochrany obsiahnuté v programovej službe na verejnosti – distribuuje, sprostredkúva ich verejnosti. O verejný prenos však ide iba v prípade, keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu predmety ochrany obsiahnuté v programovej službe sprostredkovateľom obsahu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti (tzv. čistý priamy vstup). To znamená, že vysielateľ by nemal popri priamom vstupe uskutočňovať aj paralelné vysielanie. Ak by tak robil (paralelne by popri priamom vstupe vysielal), nešlo by v prípade sprostredkovateľov obsahu o rovnaký verejný prenos, ale o retransmisiu (tzv. paralelný priamy vstup). Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskeho únie zároveň platí, že ak iné osoby vysielateľom poskytujú len technické prostriedky na zaistenie príjmu vysielania alebo na zlepšenie príjmu tohto vysielania, nebudú sa tieto iné osoby považovať za účastníkov verejného prenosu a ani za sprostredkovateľov obsahu.

Oba subjekty vysielateľ aj sprostredkovateľ obsahu musia od nositeľov práv získať súhlas na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Smernica (EÚ) 2019/789 a jej recitály konštatujú, že je potrebné zabezpečiť, aby sprostredkovatelia obsahu verejne prenášajúci predmety ochrany pomocou priameho vstupu využívali mechanizmus povinnej kolektívnej správy práv rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako prevádzkovatelia retransmisie využívajú pri retransmisii, na ktorú sa vzťahuje smernica 93/83/EHS a táto nová smernica. Návrh zákona preto zakotvuje, že oba subjekty musia práva k dielam a iným predmetom ochrany (umeleckým výkonom, zvukovým záznamom, audiovizuálnym záznamom) vysporiadať prostredníctvom povinnej kolektívnej správy práv. Výnimku tvorí iba predmet ochrany, ktorým je vysielanie, pretože na jeho priamy vstup si musí sprostredkovateľ obsahu vyžiadať súhlas priamo od vysielateľa, ktorému sa priznáva výhradné právo.

Účasť vysielateľa a sprostredkovateľa obsahu na tomto jedinom verejnom prenose by nemala viesť k vzniku spoločnej zodpovednosti vysielateľa a sprostredkovateľa obsahu za tento verejný prenos. Inak povedané, ak napr. sprostredkovateľ obsahu nezíska súhlas na verejný prenos diel pomocou priameho vstupu, resp. nevysporiada práva ku všetkým predmetom ochrany, nemožno kvôli tomu žalovať vysielateľa, ktorý si práva k dielam a iným predmetom ochrany vysporiadal, ani ho nemožno nijako zaviazať k platbe za sprostredkovateľa obsahu.

K bodu 5

Navrhované doplnenie je transpozíciou čl. 2 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789. Technicky neutrálna definícia retransmisie bola zavedená pri tvorbe Autorského zákona

26

v roku 2015 a v súčasnosti sa uvedená definícia adaptuje tak, aby spĺňala všetky podmienky novej definície podľa smernice (EÚ) 2019/789. Keďže sa však najmä pri vysporiadaní práv v časti Autorského zákona o správe práv rozlišujú pojmy „retransmisia“ a „káblová retransmisia“, na účel Autorského zákona sa pojem „retransmisia“ chápe ako všeobecný pojem zahŕňajúci aj káblovú retransmisiu, pokiaľ zákon vyslovene nehovorí o káblovej retransmisii.

Na odlíšenie pojmu „iná osoba“ používaného aj v § 28 sa dopĺňa legislatívna skratka „prevádzkovateľ retransmisie“.

V rámci definície retransmisie sa zdôrazňuje, že elektronická komunikačná sieť vymedzená v § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zahŕňa aj verejnú sieť. Verejná sieť je v § 2 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách definovaná ako sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. Signál s programami môžu prevádzkovatelia retransmisie získať od vysielateľov napríklad zachytávaním signálu prenášaného vysielateľmi alebo prijímaním signálu priamo od nich prostredníctvom techniky priameho vstupu (vyššie uvedený tzv. paralelný priamy vstup). Výslovné zahrnutie verejnej siete do definície retransmisie reaguje na skutočnosť, že prevádzkovatelia retransmisie, ktorí spájajú vysielanie televíznych a rozhlasových programov do balíkov a poskytujú ich užívateľom súbežne s pôvodným prenosom vysielania v nezmenenej a neskrátenej podobe, používajú rôzne spôsoby retransmisie, ako napríklad cez káblové, satelitné, digitálne pozemské a mobilné siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, ako aj cez otvorený internet. Verejná sieť však súčasne musí byť v určitej forme chránená, nemôže ísť o úplne otvorený internet. Keďže verejná sieť musí fungovať v určitom spravovanom prostredí, nechránená verejná sieť, t.j. verejná sieť v prostredí, ktoré nie je spravovaným prostredím alebo ešte inak povedané - neregulovaný otvorený internet, je z definície retransmisie vylúčený.

K bodu 6

Ide o transpozíciu čl. 2 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/789. Zavádza sa pojem spravované prostredie. S cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu proti neoprávnenému použitiu diel a iných predmetov ochrany, čo je osobitne dôležité v prípade platených služieb, sa služby retransmisie ponúkané prostredníctvom verejnej siete (najmä internetu) zahrnú do rozsahu zákonnej definície retransmisie len v prípade, keď sa tieto služby retransmisie poskytujú v prostredí, v ktorom môžu mať k retransmisii prístup iba oprávnení užívatelia, a keď je úroveň poskytovanej bezpečnosti obsahu porovnateľná s úrovňou bezpečnosti obsahu prenášaného prostredníctvom spravovaných sietí, ako káblové siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, v ktorých je retransmitovaný obsah šifrovaný. Bez potreby rozsiahlejších technických vymedzení sa najvhodnejšie javí určiť spravované prostredie prostredníctvom odkazu na technologické opatrenia na ochranu práv. Pod spravovaným prostredím sa tak rozumie prostredie, v ktorom prevádzkovateľ retransmisie vykonáva retransmisiu zabezpečenú technologickými opatreniami akými šifrovanie, kódovanie alebo iná úprava diela alebo uplatnenie iného kontrolného mechanizmu použitia diela.

K bodu 7

Ustanovenie reaguje na praktické problémy pri nakladaní s originálmi diel umiestnenými na verejnom priestranstve.

K bodu 8

Článok 5 ods. 1 písm. b), ako aj článok 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 vyžaduje,

27

aby sa pri využití výnimky na obchodne nedostupné diela a výnimky na používanie diel a iných predmetov ochrany pri digitálnych a cezhraničných vyučujúcich činnostiach uvádzalo meno autora, iného identifikovateľného nositeľa práv alebo zdroja, pokiaľ sa neukáže, že je to nemožné. Uvedené neplatí iba pri nových výnimkách na použitie diela pri čerpaní údajov, ktoré nie sú v rozsahu paragrafov uvedených v § 35 ods. 2 obsiahnuté.

K bodu 9

Transponuje sa čl. 7 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790 vo vzťahu k výnimke stanovenej v čl. 4 smernice o (EÚ) 2019/790 (ako aj k v čl. 5 ods. 3 písm. n) smernice 2001/29/ES) o možnosti odlišných zmluvných dojednaní. Uvedené sa zavádza ako všeobecné pravidlo vo vzťahu k všetkým výnimkám a obmedzeniam okrem tých, ktoré výslovne uvedené. To nemá vplyv na možnosť vykonať jednostrannú výhradu podľa § 39 ods. 1 (čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29/ES).

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 11

Transponuje sa dobrovoľné ustanovenie čl. 16 smernice (EÚ) 2019/790. Vydavatelia vrátane vydavateľov periodík a neperiodických publikácií - kníh vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im boli odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia. Vo viacerých členských štátoch sa náhrada odmeny za používanie na základe takýchto výnimiek alebo obmedzení rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov. Uvedený prístup bol však spochybnený rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C‑572/13 (Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. novembra 2015 vo veci Hewlett‑Packard Belgium SPRL proti Reprobel SCRL za účasti Epson Europe BV). S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany umožňuje smernica (EÚ) 2019/790 v čl. 16 členským štátom takýto systém zaviesť. O výške podielu z náhrady odmeny za reprografiu rozhodne valné zhromaždenie príslušnej organizácie kolektívnej správy.

K bodu 12 a 13

Transponuje sa čl. 5 smernice (EÚ) 2019/790, ktorým sa zavádza nová výnimka vo vzťahu k digitálnemu vyučovaniu a vyučovaniu na diaľku (e-learningu). Výnimka sa vzťahuje na digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na podporu, obohatenie alebo doplnenie výučby, vrátane vzdelávacích činností. Distribúcia softvéru, ktorú umožňuje uvedená výnimka alebo obmedzenie, by sa mala obmedziť na digitálny prenos softvéru. Vo väčšine prípadov pojem „názorná ukážka“ znamená len použitie častí alebo pasáží diel, čo by nemalo nahrádzať nákup materiálov primárne určených pre vzdelávací trh (učebníc). Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali používať iba v súvislosti s vyučovacími a vzdelávacími činnosťami vykonávanými pod vedením školy, a to aj počas skúšok alebo vyučovacích činností mimo priestorov školy, napríklad v múzeách, knižniciach či v iných inštitúciách, pričom by sa mali používať iba v rozsahu nevyhnutnom na účely takýchto činností. Výnimka by sa mala vzťahovať jednak na použitie diel alebo iných predmetov ochrany v triedach alebo na iných miestach prostredníctvom digitálnych prostriedkov, napríklad elektronických tabúľ alebo digitálnych zariadení, ktoré by mohli byť pripojené na internet, a jednak na použitie na diaľku prostredníctvom zabezpečeného elektronického prostredia, napríklad počas on-line kurzov alebo prístupu k učebným materiálom dopĺňajúcim daný kurz. Zabezpečené elektronické prostredie by sa malo chápať ako digitálne vyučovacie a

28

vzdelávacie prostredie, ku ktorému vyhradený prístup len pedagogický personál vzdelávacieho zariadenia a žiaci alebo študenti zaradení do študijného programu, a to najmä na základe autentifikácie (napr. na základe hesla). Výnimka tak umožňuje tri režimy, t.j. možnosť využitia tejto výnimky a) v škole alebo b) inde ako v škole na zodpovednosť školy alebo c) cez zabezpečenú elektronickú sieť školy (dištančne).

Legislatívno-technický presun legislatívnej skratky „škola“ a zároveň sa dopĺňajú tzv. jasle.

K bodu 14

V zmysle čl. 6 smernice (EÚ) 2019/790 sa zavádza nová výnimka na použitie diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva. Na základe takejto výnimky by malo byť možné vyhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany a v rozsahu potrebnom na účely zachovávania.

Inštitúcie nevyhnutne nedisponujú technickými prostriedkami alebo odbornými znalosťami na to, aby samy vykonávali úkony potrebné na zachovanie svojich zbierok, najmä v digitálnom prostredí, a preto by mohli na tento účel využiť pomoc iných inštitúcií a iných tretích strán konajúcich v ich mene a na ich zodpovednosť vrátane tých, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch.

Diela a iné predmety ochrany sa považujú za trvalo uložené v inštitúcii, ak táto inštitúcia vlastní alebo trvalo uchováva rozmnoženiny takýchto diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva, licenčnej zmluvy, zákonných povinností odovzdať povinný výtlačok alebo dohôd o trvalej úschove.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava odkazu.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava odkazu.

K bodu 17

V zmysle čl. 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 sa zavádza výnimka z autorského práva na použitie obchodne nedostupného diela pre prípady, keď ku konkrétnemu typu diel nevykonáva kolektívnu správu práv žiadna organizácia kolektívnej správy spĺňajúca podmienky podľa § 79 ods. 1. Používanie obchodne nedostupných diel je v prvom rade založené na licenčnom mechanizme rozšírených hromadných licenčných zmlúv, ale vo výnimočnom prípade sa môže stať, že neexistuje subjekt oprávnený udeliť licenciu na niektoré typy diel a iných predmetov ochrany, a tieto by boli úplne vylúčené z použitia. Výnimka je tak komplementárna k licencii, kde chýba jedna zo zmluvných strán. Na účely vyjasnenia územnej pôsobnosti sa stanovuje fikcia, podľa ktorej k použitiu dochádza na území zmluvného štátu, kde je inštitúcia usadená. Nekomerčný účel použitia v sebe zahŕňa aj zákaz použitia prostredníctvom komerčnej webovej stránky.

Smernica (EÚ) 2019/790 zavádza dve výnimky na použitie diela pri čerpaní údajov (tzv. text and data mining). Výnimka v oblasti výskumu obsahuje obmedzený výpočet oprávnených osôb - knižnica, archív, múzeum, škola alebo zákonný depozitár podľa osobitného predpisu. Nič však nebráni beneficientom výnimky, aby sa v rámci verejno-súkromného partnerstva mohli spoľahnúť na svojich súkromných partnerov, a to aj prostredníctvom využitia ich technologických nástrojov. Kladie sa dôraz na bezpečnosť uchovávania údajov. Vzhľadom na potenciálne vysoký počet žiadostí o prístup k ich dielam

29

alebo iným predmetom ochrany a ich sťahovanie by mali mať nositelia práv možnosť uplatňovať opatrenia, ak existuje riziko ohrozenia bezpečnosti a integrity ich systémov alebo databáz. Takýmito opatreniami by sa mohlo napríklad zabezpečiť, aby k ich údajom mali prístup len osoby, ktoré majú zákonný prístup, a to aj prostredníctvom potvrdenia IP adresy alebo autentifikácie používateľa (napr. prideleným heslom). Tieto opatrenia by mali byť aj naďalej primerané súvisiacim rizikám, nemali by prekračovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zaistiť bezpečnosť a integritu systému, a nemali by oslabovať účinné uplatňovanie výnimky.

Všeobecná výnimka na použitie diela pri čerpaní údajov neobsahuje výpočet beneficientov, ani účel, avšak umožňuje autorovi urobiť výhradu, a tým využitiu výnimky zabrániť. Výhradu možno vykonať napr. na základe používania strojovo čitateľných prostriedkov vrátane metaúdajov (metadát) a podmienok webového sídla alebo služby, zmluvnými dohodami alebo jednostranným vyhlásením.

V praxi ale nie všetky úkony tzv. text a data miningu zahŕňajú použitia v zmysle Autorského zákona - najmä vyhotovenie rozmnoženiny diel alebo iných predmetov ochrany alebo extrakciu obsahu z databázy. Niekedy sa tzv. text a data mining vykonáva len vo vzťahu k faktom alebo údajom, ktoré nie vôbec chránené autorským právom. V týchto prípadoch tieto činnosti vôbec nespadajú pod úpravu Autorského zákona. Naopak, ak dochádza k autorskoprávnemu použitiu, ale neexistuje žiadna uplatniteľná výnimka alebo obmedzenie (napr. výnimka na dočasné vyhotovenie rozmnoženiny diela podľa § 54, resp. novozavedené výnimky na text a data mining), vyžaduje sa od nositeľov práv udelenie súhlasu na takéto úkony.

K bodu 18

Doplnenie novozavedených výnimiek do ustanovenia o technologických opatreniach (vrátane nového ustanovenia § 44 ods. 2).

K bodu 19

Ide o transpozíciu čl. 17 smernice (EÚ) 2019/790. Definícia poskytovateľa služby zdieľania obsahu on-line vrátane pozitívneho a negatívneho výpočtu je obsiahnutá v zákone o mediálnych službách (ktorý pre účely zosúladenia pojmov so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu pracuje s pojmom poskytovateľ platformy).

Európska komisia vydala v zmysle článku 17 ods. 10 k tejto problematike usmernenia vo forme oznámenia (oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade - Usmernenia k článku 17 smernice (EÚ) 2019/790 o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, COM (2021) 288 final). Cieľom týchto usmernení je podľa Európskej komisie podporiť správnu a koherentnú transpozíciu článku 17 v jednotlivých členských štátoch s osobitným prihliadnutím na potrebu vyváženia základných práv a využívania výnimiek a obmedzení a pomôcť účastníkom trhu, ktorí musia pri vykonávaní článku 17 dodržiavať vnútroštátne právne predpisy.

V súlade s čl. 17 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790 sa vyjasňuje, že poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu vykonávajú verejný prenos, keď poskytujú verejnosti prístup k dielam chráneným autorským právom alebo iným predmetom ochrany, ktoré nahrali ich užívatelia. Poskytovatelia online služieb zdieľania obsahu by preto mali na toto použitie získať súhlas od príslušných nositeľov práv, a to prostredníctvom licenčnej zmluvy.

Ustanovenia stanovujú špeciálny režim zodpovednosti poskytovateľov služby

30

zdieľania obsahu on-line v prípade používania nelegitímneho obsahu, ak kumulatívne naplnia stanovené podmienky. Ide o objektívnu zodpovednosť so stanovením liberačných dôvodov - štandardný režim a dva ľahšie režimy pre vymedzenú skupinu poskytovateľov služieb zdieľania obsahu on-line (na základe princípu proporcionality). Tieto režimy zodpovednosti však nemôžu využiť poskytovatelia služieb zdieľania obsahu on-line, ktorých hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je vykonávať alebo uľahčovať neoprávnené použitie diel.

Pokiaľ ide o modely získavania súhlasu na použitie predmetov ochrany, poskytovateľ služieb zdieľania obsahu on-line môže využiť rôzne licenčné modely individuálne licenčné zmluvy s jednotlivými nositeľmi práv, licenčné zmluvy uzatvárané prostredníctvom organizácií kolektívnej správy práv (hromadné, kolektívne a rozšírené hromadné licenčné zmluvy tzv. ECL) alebo taktiež nejakú formu verejných licencií (napr. Creative Commons). Nič nevylučuje udelenie licencií na bezodplatnom základe, a samozrejme nositelia práv majú v rámci zmluvnej voľnosti aj možnosť súhlas neudeliť. Na preukázanie najlepšej snahy by mali poskytovatelia služieb aspoň proaktívne osloviť nositeľov práv, ktorých možno jednoducho identifikovať a lokalizovať. Minimálnou požiadavkou pre všetkých poskytovateľov služieb zdieľania obsahu on-line by malo byť napríklad proaktívne kontaktovanie organizácií kolektívnej správy. Udelený súhlas na použitie predmetov ochrany pre poskytovateľa služieb zdieľania obsahu on-line sa vzťahuje aj na použitie užívateľom tejto služby, ak sa tak nedeje v rámci výkonu povolania, podnikania alebo ak takéto úkony nevytvárajú významné príjmy.

V ustanovení sa zavádzajú dva rozdielne modely poskytovania informácií - „relevantné a nevyhnutné informácie“ poskytované vopred a „dostatočne odôvodnené oznámenie“ uplatnené následne. Relevantné a nevyhnutné informácie by sa mali poskytovať vopred, lebo slúžia na prevenciu nahratia a sprístupňovania nelegitímneho obsahu. Ak nositelia práv neposkytnú poskytovateľom služieb zdieľania on-line obsahu relevantné a potrebné informácie o svojich konkrétnych dielach alebo iných predmetoch ochrany, poskytovatelia služieb zdieľania obsahu on-line by nemali byť zodpovední za nepovolené úkony verejného prenosu takýchto neidentifikovaných diel alebo iných predmetov ochrany. Predmetné informácie by mali byť presné, aby poskytovateľovi služieb zdieľania obsahu on-line umožňovali konať. Informácie, ktoré sa môžu považovať za „relevantné“, sa budú líšiť v závislosti od dotknutých diel a od okolností týkajúcich sa konkrétnych diel a iných predmetov ochrany. Informácie by mali byť presné, aspoň pokiaľ ide o osobu nositeľa práv ku konkrétnemu dielu alebo predmetu ochrany. Informácie, ktoré sa môžu považovať za „nevyhnutné“, sa budú líšiť v závislosti od riešení zavedených poskytovateľmi služieb. To, či sú informácie poskytnuté nositeľmi práv „relevantné“ aj „nevyhnutné“, by sa malo posudzovať individuálne. Keďže spolupráca je kľúčová, pojem „nevyhnutné a relevantné informácie“ zároveň predpokladá, že poskytovatelia služieb zohľadnia povahu a kvalitu informácií, ktoré dokážu nositelia práv realisticky poskytnúť. Vzhľadom na to by sa mala podporovať spolupráca medzi nositeľmi práv a poskytovateľmi online služieb zdieľania obsahu v oblasti najlepšieho prístupu k identifikácii diel.

Naopak „dostatočne odôvodnené oznámenie“ prichádza do úvahy po nahratí nelegitímneho obsahu (ex post). Pokiaľ ide o jeho obsah, je možné sa odvolať na Odporúčanie (Európskej komisie) o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete (C(2018) 1177 final). „Dostatočne odôvodnené oznámenie“ by malo byť „dostatočne presné a náležite odôvodnené s cieľom umožniť poskytovateľom služieb prijímať informované a uvážlivé rozhodnutia v súvislosti s obsahom, ktorého sa oznámenie týka, a konkrétne rozhodnutia o tom, či sa obsah považovať za nezákonný obsah.“ Konkrétne by mali oznámenia obsahovať „vysvetlenie dôvodov, prečo sa predkladateľ domnieva, že obsah sa má považovať za nezákonný, a v ktorých sa jednoznačne uvádza, kde sa tento obsah vyskytuje.“

31

Tento systém oznámenia a odstránenia nepovoleného obsahu a oznámenia a zamedzenia jeho budúcemu nahratiu sa uplatňuje, keď sa na webových sídlach poskytovateľov služieb zdieľania obsahu on-line sprístupní nepovolený obsah (resp. na ich službách, ktoré majú na pozadí webové sídlo, ale vizuálne fungujú na báze aplikácie). V praxi môže dôjsť k sprístupneniu nepovoleného obsahu napríklad, ak nositelia práv vopred neposkytli poskytovateľom služieb zdieľania obsahu on-line „relevantné a nevyhnutné informácie“ s cieľom zabrániť dostupnosti nepovoleného obsahu a po sprístupnení daného obsahu požiadajú ex post o jeho odstránenie a zamedzenie jeho budúcemu nahratiu na základe nevyhnutných a relevantných informácií od nositeľov práv. Prípadne sa môže stať, že poskytovatelia služieb zdieľania obsahu on-line vynaložili najlepšiu snahu na zabránenie dostupnosti nepovoleného obsahu, ale napriek tomu bol nepovolený obsah dostupný z objektívnych príčin, napríklad ho nebolo možné rozpoznať z dôvodu vlastných obmedzení technológií.

Každý z uvedených notifikačných mechanizmov sa tak použije v inom časovom úseku. Obsahovo to ale aj napríklad znamená, že ak poskytovateľ služieb na zabránenie budúcemu nahrávaniu oznámených diel používa technológie odtlačkov prstov, iba informácie poskytnuté v „oznámení“ by neboli dostatočné. V tomto prípade budú musieť nositelia práv poskytnúť poskytovateľom služieb s cieľom zabrániť budúcemu nahrávaniu oznámeného obsahu aj „odtlačky prstov“ diela alebo referenčné súbory k dielu.

Pri posudzovaní zodpovednosti poskytovateľa služieb zdieľania obsahu on-line sa má na základe princípu proporcionality zohľadniť druh a rozsah služby, veľkosť jej cieľovej skupiny a typ diela nahraného užívateľom, dostupnosť vhodných a účinných prostriedkov a ich nákladov pre poskytovateľa služby zdieľania obsahu on-line a typ obsahu nahrávaného užívateľmi. Iné prostriedky totiž vhodné pre služby zdieľania obsahu on-line zameranej na hudobné diela (napr. technológia porovnávania hudobnej stopy) a iné v prípade textu a fotografií. Podobne je dôvodné, že od väčších poskytovateľov služieb s rozsiahlou cieľovou skupinou možno očakávať, že zavedú pokročilejšie riešenia ako ostatní poskytovatelia služieb s menšou cieľovou skupinou a obmedzenými zdrojmi. Od menších poskytovateľov služieb môže byť primeranejšie očakávať, že siahnu po jednoduchších riešeniach (napríklad metaúdaje alebo vyhľadávania podľa kľúčových slov).

Zabezpečenie fungovania tohto ustanovenia v praxi by malo byť technologicky neutrálne a nadčasové, a preto by členské štáty nemali poskytovateľom služieb na účely preukazovania najlepšej snahy predpisovať používanie technologického riešenia, ani by im nemali ukladať povinnosť používať konkrétne technologické riešenia. Technológiu rozpoznávania obsahu založenú na odtlačkoch prstov podľa všetkého často používajú veľkí poskytovatelia služieb pri obrazovom a zvukovom obsahu2. Táto konkrétna technológia by sa však nemala nevyhnutne považovať za trhový štandard, najmä nie pre menších poskytovateľov služieb. Do úvahy prichádzajú aj ďalšie technológie, ktoré umožňujú zisťovanie nepovoleného obsahu. Patria k nim hašovanie3, vodoznaky,4 používanie metaúdajov5, vyhľadávanie podľa kľúčových slov6 alebo kombinácia rôznych technológií.

2 Táto technológia funguje na báze „odtlačku prsta“ diela, ktorý sa porovná s obsahom nahrávaným používateľmi v službe.

3 Hašovanie je technika, pri ktorej sa súbor prevedie na reťazec čísel, ktorý sa nazýva „hašovací kód“. Hašovací kód umožňuje identifikovať nahratie používateľom, a tým zistiť potenciálne nepovolený obsah. Od technológie odtlačku prsta sa podľa niektorých názorov líši tým, že nepovolený obsah sa zistí vtedy, keď je nahrávaný súbor totožný s dielom, ktoré bolo „hašované“ (na rozdiel od technológie odtlačku prsta, ktorá rozpozná aj rozdiely).

4 Vodoznak je riešenie, pri ktorom sa pôvodný súbor označí vodoznakom, ktorý funguje ako podpis, na základe ktorého je po nahratí súbor možné rozpoznať.

5 Použitie metaúdajov umožňuje vysledovať, či bolo dané dielo nahraté, a to na základe metaúdajov súvisiacich s obsahom, ako napríklad mena autora alebo názvu diela.

32

Niektorí poskytovatelia služieb si vyvinuli vlastné riešenia, zatiaľ čo iní si kupujú služby tretích strán. Možné však je aj riešenie bez zapojenia automatizovaných technológií využitím len ľudského potenciálu a ručného porovnávania obsahu (najmä v prípade menších služieb, resp. minoritného obsahu).

Nastavené procesy a konanie podľa nich nesmie obmedziť používanie legitímneho obsahu, teda na základe výnimiek a obmedzení majetkových práv podľa štvrtej hlavy tohto zákona (nielen výnimka na citáciu podľa § 37, ale aj napr. tzv. sloboda panorámy podľa § 41), základných práv a slobôd, použitie v rámci udelenej licencie, použitie voľného diela (§9) a obsahu podľa § 5 tohto zákona (napr. myšlienka, informácia, text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, denná správa).

Súčasný stav techniky neumožňuje žiadnej technológii posúdiť na úrovni požadovanej v právnych predpisoch, či obsah, ktorý chce používateľ nahrať, porušuje práva, alebo ide o legitímne použitie. Technológia rozpoznávania obsahu však môže identifikovať konkrétny obsah chránený autorským právom, o ktorom nositelia práv poskytli poskytovateľom služieb relevantné a nevyhnutné informácie. Preto, aby v praxi nebolo dotknuté legitímne použitie vrátane použitia na základe výnimiek a obmedzení, mal byť sa zaviesť mechanizmus na vybavovanie sťažností a nápravu, ktorý poskytovatelia služieb budú musieť sprístupniť užívateľom v prípade sporov o blokovaní alebo odstránení ich obsahu. V rámci tohto mechanizmu musií posúdenie znemožnenia prístupu k nahranému dielu alebo odstránenia nahraného diela na základe sťažnosti podliehať ľudskému preskúmaniu, na základe ktorého sa určí, či je použitie legitímne a či by sa mal obsah obnoviť. Počas uskutočňovania ľudského preskúmania v rámci mechanizmu nápravy by mal v zásade takýto obsah zostať nedostupný.

Poskytovatelia služieb zdieľania obsahu on-line a nositelia práv by mali na sťažnosti užívateľov reagovať v primerane krátkej lehote, aby sa zaistila pohotovosť mechanizmu. Hoci zákon nestanovuje žiadne lehoty na spracovanie sťažností užívateľov, mali by sa vybaviť bez zbytočného odkladu, aby nebolo ovplyvnené základné právo na slobodu slova a prejavu. V praxi môžu byť potrebné rôzne lehoty v závislosti od špecifík a zložitosti jednotlivých prípadov. Ak nositelia práv v primeranej lehote nezareagujú, poskytovatelia služieb zdieľania obsahu on-line by mali prijať rozhodnutie o tom, či obsah, ktorý bol blokovaný alebo odstránený, sprístupniť alebo obnoviť online, a to bez informácií od nositeľov práv. Mechanizmus na nápravu by mal byť účinný a pohotový, mal by byť pre užívateľov jednoduchý na použitie (napr. jednoduché online formuláre na vyplnenie) a bezplatný. Ak je konečné rozhodnutie poskytovateľov služieb také, že blokovaný obsah zostane nedostupný, užívatelia majú naďalej možnosť namietať proti tomuto rozhodnutiu prostredníctvom nestranného mechanizmu mimosúdneho riešenia sporov, resp. súdnou cestou.

Poskytovateľ služby zdieľania obsahu on-line je povinný poskytnúť nositeľovi práv na jeho žiadosť primerané informácie o zavedených postupoch a informácie o použití diela na základe súhlasu udeleného v licenčnej zmluve. Poskytnuté informácie by mali byť dostatočne konkrétne, aby boli nositelia práv transparentne informovaní o fungovaní nástrojov určených na zabránenie sprístupňovaniu nepovoleného obsahu. K takýmto informáciám by mohol patriť napríklad opis typu technológií (ak existujú) alebo iných prostriedkov, ktoré poskytovatelia služieb používajú, ako aj informácie o poskytovateľoch technológií tretích strán, ktorých služby môžu využívať, o priemernej úrovni účinnosti týchto nástrojov, všetkých zmenách používaných nástrojov/služieb (ako prípadné aktualizácie alebo zmeny týkajúce sa využívania služieb tretích strán). Poskytovatelia služieb by nemali byť povinní poskytovať

6 Vyhľadávanie podľa kľúčových slov sa uvádzalo najmä ako riešenie pre menších poskytovateľov služieb, ktorí nemajú prostriedky na zavedenie zložitejších a nákladnejších technológií. Ide o najjednoduchšiu techniku, pri ktorej služba manuálne vyhľadáva na webovom sídle názvy, napríklad zadanej skladby/interpreta, s cieľom zistiť obsah potenciálne porušujúci autorské práva.

33

konkrétne informácie, ktoré by mohli odhaliť ich obchodné tajomstvá, ako napríklad podrobné vlastnosti používaného softvéru, ktorý môže byť predmetom ich priemyselného vlastníctva. Pri udeľovaní súhlasov sa od poskytovateľov služieb zdieľania obsahu on-line vyžaduje, aby na žiadosť nositeľov práv poskytli primerané informácie o používaní obsahu, na ktorý sa vzťahujú uzavreté zmluvy. Medzi takéto informácie by mali patriť údaje o využívaní diel nositeľov práv a o príjmoch, ktoré z neho plynú poskytovateľom služieb. Avšak nevyžaduje sa poskytovanie podrobných a individualizovaných informácií o každom diele. Poskytovatelia služieb a nositelia práv sa však môžu počas zmluvných rokovaní dobrovoľne dohodnúť na konkrétnejších a podrobnejších podmienkach vykazovania. Pravidelné a presné vykazovanie používania diel a predmetov ochrany, na ktoré sa vzťahuje licenčná zmluva, je dôležité na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania nositeľov práv.

K bodu 20

Precizuje sa ustanovenie o odmene.

K bodu 21

Ustanovenie preberá časť čl. 3 smernice (EÚ) 2019/789. Predovšetkým treba uviesť, že zásada krajiny pôvodu stanovená v smernici by nemala viesť k akejkoľvek povinnosti vysielateľov verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti programy v rámci svojich doplnkových on-line služieb, ani poskytovať doplnkové on-line služby v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom majú svoje hlavné sídlo. Z toho vyplýva, že smernica (EÚ) 2019/789 neukladá vysielateľom žiadnu povinnosť doplnkové on-line služby poskytovať cezhranične.

Doplnkové on-line služby definované v zákone o mediálnych službách. Použitie predmetov ochrany (programov) obsiahnutých v doplnkovej on-line službe sa viaže na dva autorskoprávne spôsoby použitia, ktorými vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos, vrátane sprístupňovania verejnosti. Tomu zodpovedá aj znenie § 80 ods. 1 písm. k) o udeľovaní súhlasu rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou, ktorú môže uzatvoriť organizácia kolektívnej správy s vysielateľom na použitie diel obsiahnutých v doplnkovej on-line službe vyhotovením rozmnoženiny a verejným prenosom. Nič však nebráni organizácii kolektívnej správy uzavrieť aj iný typ licenčnej zmluvy bez rozšíreného efektu. Rovnako môžu vysielateľ a organizácia kolektívnej správy po vzájomnej dohode zvážiť aj efekt rozšíreného územného rozsahu podľa daného ustanovenia. V zmysle zásady krajiny pôvodu aplikovaného pri doplnkových on-line službách navrhované ustanovenie rozširuje územný rozsah uzatváranej licenčnej zmluvy na doplnkové on-line služby na všetky zmluvné štáty, pokiaľ sa zmluva uzatvára na území Slovenskej republiky. Súčasne zostáva zachovaná zmluvná voľnosť, čiže strany uzatvárajúce licenčnú zmluvu si môžu priamo v zmluve dojednať aj užší územný rozsah (napr. len na niektoré zmluvné štáty). Na základe zmluvnej slobody je tiež možné naďalej obmedzovať využívanie práv, ktorých sa týka zásada krajiny pôvodu (napr. prostredníctvom geoblockingu alebo uplatňovania nariadenia o cezhraničnej prenosnosti on-line obsahových služieb).

K bodu 22

Transponuje sa čl. 18 smernice (EÚ) 2019/790 o náležitostiach odmeny. Odmena autorov a výkonných umelcov by mala byť náležitá a proporcionálna vzhľadom na skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu práv vychádzajúcich z licenčnej zmluvy, pričom by sa mal zohľadniť prínos autora alebo výkonného umelca k celkovému dielu alebo inému predmetu ochrany a všetky ostatné okolnosti prípadu, ako napríklad trhové postupy alebo skutočné využívanie diela. Jednorazová paušálna platba môže takisto predstavovať primeranú odmenu, nemala by však byť pravidlom. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie bezodplatných licencií a verejných licencií podľa § 76.

34

K bodu 23

Transponuje sa čl. 19 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790 o transparentnosti v licenčných vzťahoch. Poskytnuté informácie by mali byť aktuálne na umožnenie prístupu k najnovším údajom, relevantné pre využívanie diela alebo umeleckého výkonu a komplexné spôsobom, ktorý pokrýva všetky zdroje príjmov súvisiace s daným prípadom vrátane prípadných príjmov z reklamy. Kým pokračuje využívanie licencie, zmluvné protistrany autorov a výkonných umelcov by mali poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, o všetkých spôsoboch využívania a všetkých relevantných príjmoch na celom svete s pravidelnosťou, najmenej raz ročne. Informácie by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý je pre autora alebo výkonného umelca zrozumiteľný, a mali by umožniť účinné posúdenie hospodárskej hodnoty daných práv. Informačná povinnosť sa vzťahuje na tzv. výnosové licencie tak ako tomu bolo doteraz, avšak s vypustením možnosti dohodnúť sa inak. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie bezodplatných licencií, verejných licencií podľa § 76 a licencií udeľovaných organizáciami kolektívnej správy.

K bodu 24

V zmysle rec. 73 smernice o (EÚ) 2019/790 môže jednorazová paušálna platba takisto predstavovať primeranú odmenu (nemala by však byť pravidlom) a členské štáty môžu vymedziť konkrétne prípady uplatňovania jednorazových paušálnych platieb s ohľadom na osobitosti každého sektora.

K bodu 25

Transponuje sa čl. 19 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 o transparentnosti v licenčných vzťahoch vo vzťahu k získavaniu informácií od následných zmluvných partnerov (držiteľov sublicencie).

K bodu 26

Ide o transpozíciu čl. 20 smernice (EÚ) 2019/790, ktorý zavádza právo na dodatočné vyrovnanie v prípade, ak pôvodne správne proporcionálne dojednaná odmena v neskoršom období celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela. Na tento účel autor právo využiť prostriedky na zabezpečenie transparentnosti v licenčných vzťahoch (právo na informácie o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny s primeraným uplatnením § 69 ods. 2 a 5) . Pri posúdení toho, či je odmena neúmerne nízka, by sa mali zohľadniť všetky príjmy relevantné pre daný prípad vrátane prípadných príjmov z reklamy. Pri posúdení situácie by sa malo prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu vrátane prínosu autora alebo výkonného umelca, ako aj na osobitosti a postupy odmeňovania v rozličných sektoroch obsahu. Ak sa strany nedohodnú na úprave odmeny, autor alebo výkonný umelec právo v tejto veci podať návrh na začatie konania pred súdom. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie licencií organizáciami kolektívnej správy, verejné licencie a nevzťahuje sa na počítačové programy.

K bodu 27

Ide o zrušenie možnosti dohodnúť sa na nevyužití výhradnej licencie v nadväznosti na čl. 22 smernice (EÚ) 2019/790.

K bodu 28

Ustanovenie rieši informačnú povinnosť autora v prípade súbehu výhradnej licencie a skôr udelenej nevýhradnej licencie. Táto skôr udelená nevýhradná licencia totiž zostáva zachovaná a neskorší nadobúdateľ výhradnej licencie by ju mal rešpektovať. To je však

35

v praxi len ťažko možné, ak o nej nemá vedomosť.

K bodu 29

Ide o modifikáciu existujúceho inštitútu odstúpenia od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie v nadväznosti na čl. 22 smernice (EÚ) 2019/790.

K bodu 30

Ustanovenie reaguje na prax využívania tohto inštitútu predĺžením stanovených lehôt.

K bodu 31

Ustanovenie odstraňuje nejasnosti vo vzťahu k realizácii tohto práva v prípade diel s kolektívnym prvkom na strane nositeľov práv.

K bodu 32

Ustanovenie v súlade s čl. 23 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 vyníma autora počítačového programu.

K bodu 33

Dopĺňa sa pravidelná náležitosť licenčnej zmluvy na vydanie diela odhad hrubých príjmov, ktorý slúži na lepšie definovanie rozsahu udelenej licencie ako aj posúdenie primeranosti dohodnutej licenčnej odmeny.

K bodu 34

Transponuje sa čl. 12 ods. 3 písm. d) smernice (EÚ) 2019/790 o primeraných propagačných opatreniach. Povinnosť organizácie kolektívnej správy informovať nositeľov práv o podmienkach udeľovania licencie a uzatvorenia rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy (vrátane možnosti tzv. opt-outu) prispieva aj k väčšej transparentnosti vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí tak budú vedieť ľahšie zistiť, na základe čoho sa ich diela a predmety ochrany používajú.

K bodu 35

Ustanovenie o rozšírenej hromadnej licenčnej zmluve sa prispôsobuje podmienkam stanoveným v čl. 12 smernice (EÚ) 2019/790 a presnejšie stanovuje odbory, v ktorých je udelenie takejto licencie možné. Ide tak len o jasne vymedzené oblasti použitia, kde je získanie súhlasov od nositeľov práv na individuálnom základe zvyčajne náročné a nepraktické do tej miery, že požadovaná licenčná transakcia je nepravdepodobná vzhľadom na charakter použitia alebo na druhy dotknutých diel alebo iných predmetov ochrany s prihliadnutím na ochranu oprávnených záujmov nositeľov práv. Z úvodnej vety § 80 ods. 1 v znení „organizácia kolektívnej správy môže...“ však aj naďalej vyplýva, že rozšírené hromadné licenčné zmluvy majú dobrovoľný charakter a ostáva na dohode medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, či si rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu zvolia alebo využijú iný, vhodnejší typ licenčnej zmluvy.

Odsek 1 obsahuje spôsoby použitia, na ktoré je možné rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzavrieť, vrátane viacerých spôsobov použitia transponovaných do Autorského zákona na základe oboch nových smerníc. Špecifickým prípadom je napr. v zmysle čl. 9 smernice (EÚ) 2019/790 rozšírená hromadná licenčná zmluva na použitie obchodne nedostupného diela, ktorá má cezhraničný efekt.

Dopĺňa sa aj použitie diel obsiahnutých v doplnkovej on-line službe vyhotovením rozmnoženiny a verejným prenosom, čím by sa malo uľahčiť vysporiadanie práv s množstvom nositeľov práv k rôznym kategóriám diel a iných predmetov ochrany. Toto

36

doplnenie tvorí spolu s novým § 67 ods. 4 zásadu krajiny pôvodu, aby vysielateľ mohol vyhotovovať rozmnoženiny, verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti programy v rámci poskytovania doplnkových on-line služieb, vrátane vysporiadania práv k dielam alebo iným predmetom ochrany používaným v programoch, napríklad k zvukovým záznamom či umeleckým výkonom, a to aj cezhranične pre všetky príslušné územia. Zásada krajiny pôvodu sa uplatňuje na vzťah medzi nositeľmi práv, alebo subjektmi zastupujúcimi nositeľov práv, ako napríklad organizácie kolektívnej správy, a vysielateľmi a výhradne na účely poskytovania doplnkovej on-line služby, prístupu k nej alebo jej používania. Z toho vyplýva, že vysielateľom nič nebráni uzatvárať v zmysle zásady krajiny pôvodu (t.j. s možnosťou rozšírenia územného rozsahu licencie podľa § 67 ods. 4) k doplnkovým on-line službám aj iné typy licenčných zmlúv než rozšírené hromadné licenčné zmluvy, teda nielen s organizáciami kolektívnej správy, ale aj priamo s nositeľmi práv. Zásada krajiny pôvodu sa nemá uplatňovať na žiadny následný verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami alebo na akékoľvek následné sprístupňovanie diel ani iných predmetov ochrany verejnosti, a to po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami, takým spôsobom, že k nemu jednotlivec môže mať prístup z miesta a v čase, ktoré si sám zvolí, alebo ani na akékoľvek následné vyhotovenie rozmnoženín diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré obsiahnuté v doplnkovej on-line službe. Prostredníctvom primeraných ustanovení v právach súvisiacich s autorským právom sa zásada krajiny pôvodu vzťahuje okrem diel aj na použitie umeleckých výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov obsiahnutých v doplnkovej on-line službe. Vyňaté z aplikácie zásady krajiny pôvodu je iba vysielanie ako predmet ochrany.

K bodu 36 a 37

Doplnenie slova „preukázateľne“ vecne právnu úpravu nemení, len pre prax precizuje. Ustanovenie reaguje na praktické problémy pri výkone práv k audiovizuálnemu dielu a s faktickou distribúciou odmeny za káblovú retransmisiu v prospech autorov audiovizuálneho diela, ktorú výrobcovi originálu audiovizuálneho diela vypláca spoločne aj pre autorov príslušná organizácia kolektívnej správy v zmysle čl. 3 ods. 5 a 6 v spojení s čl. 8 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve ako jedinú odmenu. Výslovne sa tak umožňuje, aby výrobca originálu audiovizuálneho diela na zabezpečenie prevodu odmeny za káblovú retransmisiu v prospech autorov audiovizuálneho diela poveril príslušnú organizáciu kolektívnej správy, ktorá túto jedinú odmenu dokáže účinne distribuovať obom skupinám nositeľov práv.

K bodu 38

Ustanovenie transponuje čl. 4 a 5 smernice (EÚ) 2019/790, pričom zohľadňuje odkazovacie ustanovenia na spôsoby použitia počítačového programu vo vzťahu k smernici 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov. Smernica (EÚ) 2019/790 totiž uvádza, že výnimka na použitie na vyučovacie účely, resp. jej nová časť o použití na účel názornej ukážky pri výučbe, sa týka aj všetkých práv podľa článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov t.j. práva na vyhotovenie rozmnoženiny, práva na spracovanie a práva na verejné rozširovanie. Tomu je prispôsobený aj § 89 nový ods. 5.

Pri výnimke na použitie diela pri čerpaní údajov stanovuje smernica (EÚ) 2019/790 odlišný rozsah práv k počítačovému programu, z ktorých sa uplatňuje predmetná výnimka. Ide o právo na vyhotovenie rozmnoženiny a o právo na spracovanie (článok 4 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2009/24/ES). Tomu zodpovedá § 89 nový ods. 6.

K bodu 39

37

Legislatívno-technická zmena, ktorá nadväzuje na doplnenie nových výnimiek z práv k počítačovému programu.

K bodu 40

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Nositelia práv by za retransmisiu svojich diel a iných predmetov ochrany mali dostať odmenu. Na základe toho sa zakotvuje pre nositeľov niektorých práv súvisiacich s autorským právom výhradné právo na retransmisiu.

V danom bode sa stanovuje výhradné právo na retransmisiu záznamu umeleckého výkonu, pričom keď naň výkonný umelec udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

K bodu 41

V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výkonnému umelcovi primeraná odmena. Z práva na primeranú odmenu výkonného umelca za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom sa okrem sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. To znamená, že právom na primeranú odmenu zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

K bodu 42

Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

K bodu 43

Ide o transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Stanovuje sa výhradné právo na retransmisiu zvukového záznamu, pričom keď naň výrobca zvukového záznamu udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

K bodu 44

V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výrobcovi zvukového záznamu primeraná odmena. Z práva výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu verejným prenosom sa okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. Právom na primeranú odmenu teda zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá

38

káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

K bodu 45

V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

K bodu 46

Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

K bodu 47

Ide o transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Stanovuje sa výhradné právo na retransmisiu audiovizuálneho záznamu, pričom keď naň výrobca audiovizuálneho záznamu udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

K bodu 48

V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výrobcovi audiovizuálneho záznamu primeraná odmena. Z práva výrobcu audiovizuálneho záznamu na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom sa okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. Právom na primeranú odmenu teda zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

K bodu 49

V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

K bodu 50

Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

K bodu 51

Ide o transpozíciu čl. 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789 v spojení s čl. 5 tejto smernice. Vysielanie ako špecifický predmet ochrany, na použitie ktorého udeľujú súhlas predovšetkým samotní vysielatelia, sa osobitne reguluje aj pri technike priameho vstupu. Keďže vysielatelia

39

dobre poznajú subjekty sprostredkovateľov obsahu, s ktorými vstupujú do licenčných vzťahov pri udeľovaní súhlasu na verejný prenos vysielania pomocou priameho vstupu, práva k vysielaniu si dokážu vysporiadať navzájom bez potreby interakcie s organizáciou kolektívnej správy.

K bodu 52

Ide o transpozíciu čl. 5 ods. 2 a čl. 6 smernice (EÚ) 2019/789. Ustanovenie rieši vzťah medzi vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, ktorý chce použiť vysielanie. Predovšetkým sa stanovuje princíp vedenia rokovaní o uzavretí licenčnej zmluvy v dobrej viere, z čoho môže napríklad vyplývať, že obe strany rokovaní by si mali poskytnúť potrebné informácie, resp. nezatajovať dôležité skutočnosti schopné ovplyvniť licenčné dojednania alebo náležitosti zmluvy. Tento princíp sa aplikuje, keď rokovania začali, resp. prebiehajú. Pri stanovovaní licenčných podmienok vrátane licenčného poplatku za retransmisiu by sa mala napríklad okrem iného zohľadniť ekonomická hodnota používania práv v obchode vrátane hodnoty prisudzovanej konkrétnemu spôsobu retransmisie.

Na to nadväzuje aj určitá miera transparentnosti, že ak vysielateľ poverí určitú osobu zastupovaním a uzatvorením licenčnej zmluvy v jeho mene (napr. určitý nezávislý subjekt správy, organizáciu kolektívnej správy, advokátsku kanceláriu a pod.), je povinný vysielateľ alebo táto tretia osoba preukázať skutočnosť, že je ozaj oprávnená konať za vysielateľa prevádzkovateľovi retransmisie, napr. predložením kópie plnej moci alebo zmluvy o zastupovaní. V prípade, ak by nedošlo k dohode na uzavretí licenčnej zmluvy medzi vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, zákon dáva možnosť obom stranám využiť alternatívnu metódu vyriešenia ich sporu prostredníctvom mediácie.

K bodu 53

V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov. Rozšírená hromadná licenčná zmluva na použitie diel obsiahnutých v doplnkových on-line službách nepokrýva vysielanie ako predmet ochrany, keďže doplnkové on-line služby sa viažu k dielam, umeleckým výkonom, zvukovým záznamom a audiovizuálnym záznamom a v podriadenom vzťahu voči vysielaniu. Navyše, v oblasti samotného vysielania je bežnou praxou individuálne udeľovanie licencií.

K bodu 54

Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

K bodu 55

Transponuje sa čl. 15 smernice (EÚ) 2019/790. Zavádza sa nový predmet ochrany – periodikum a nový nositeľ práv - vydavateľ periodika. K periodikám, na ktoré by sa toto vymedzenie malo vzťahovať, patria napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného zamerania vrátane časopisov založených na predplatnom a spravodajské webové sídla, ale aj napríklad ročenky vychádzajúce raz ročne. Periodické publikácie vydané na vedecké alebo akademické účely, ako vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú periodikám. Uvedená ochrana by sa nemala vzťahovať ani na webové sídla, ako sú blogy, ktoré poskytujú informácie v rámci činnosti, ktorá sa nevykonáva z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb, ako je napríklad vydavateľ

40

spravodajstva. Periodiká obsahujú prevažne literárne diela, ale čoraz viac zahŕňajú aj iné druhy diel a iných predmetov ochrany, najmä fotografie a videá, ktoré určené na poskytovanie informácií verejnosti najmä formou spravodajstva a publicistiky.

Ustanovenie kopíruje systematiku ostatných častí zákona týkajúcich sa práv súvisiacich s autorským právom. V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 zavádza definície, obsah majetkových práv a trvanie. Podobne, ako aj iné práva súvisiace s autorským právom len s majetkovou zložkou, tieto práva prevoditeľné. Nové právo vydavateľa periodika nemá vplyv na používanie periodika individuálnym používateľom pre súkromnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, na nakladanie s hypertextovým odkazom, na použitie nadpisu, individuálnych slov alebo veľmi krátkeho úryvku z periodika, ktorý nie je schopný byť náhradou za celé dielo, na použitie voľných diel a na využívanie výtvorov, ktoré nie chránené týmto zákonom (napr. informácie, denné správy). Na nové právo a jeho nositeľa sa primerane vzťahujú ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach, o záväzkovom práve (s výnimkou práva na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a práva na dodatočné vyrovnanie), ochrane, ako aj nové ustanovenia o použití diela poskytovateľom služby zdieľania obsahu on-line.

V zmysle čl. 15 ods. 5 smernice (EÚ) 2019/790 sa zavádza povinnosť zaplatiť nositeľom práv k predmetom ochrany zahrnutým do periodika primeraný podiel z odmien za použitie periodika poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti.

K bodu 56

Ustanovenie obsahuje transpozíciu čl. 5 smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s odkazovacími ustanoveniami na spôsoby použitia autorskoprávne chránenej databázy podľa smernice 96/6/ES o právnej ochrane databáz, konkrétne vo vzťahu k výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel názornej ukážky pri výučbe.

K bodu 57

Legislatívno-technická zmena, ktorá vyplýva z rozšírenia zoznamu výnimiek z práv k autorskoprávne chránenej databáze.

K bodu 58

Do ustanovenia sa transponuje čl. 3 6 smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s odkazovacími ustanoveniami na spôsoby použitia databáz chránených osobitným právom (právom sui generis) podľa smernice 96/6/ES o právnej ochrane databáz, konkrétne vo vzťahu k viacerým ustanoveniam o výnimkám - výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel názornej ukážky pri výučbe, výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva a výnimkám súvisiacim s použitím diela pri čerpaní údajov.

K bodu 59

Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany. V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

K bodu 60

Vzhľadom na nový predmet ochrany sa dopĺňa periodikum medzi predmety ochrany, ku ktorým práva sú spôsobilé zastupovania v rámci správy práv.

41

K bodu 61

Zavádza sa povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) informáciu o výkone správy práv na území Slovenskej republiky najneskôr do konca tretieho mesiaca od začiatku svojej činnosti. Ministerstvo bude viesť evidenciu týchto subjektov na svojom webovom sídle. Ide o ľahšiu povinnosť oproti organizáciám kolektívnej správy, ktoré musia požiadať o udelenie oprávnenia na činnosť. Uvedená povinnosť nezávislého subjektu správy informovať ministerstvo nepriamo vyplýva aj z čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na on-line využívanie na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2014/26/EÚ“). Smernica 2014/26/EÚ totiž v ustanovení čl. 2 ods. 4 vymedzuje, ktoré jej ustanovenia sa majú uplatňovať aj na nezávislé subjekty správy, pričom jedným z uvedených ustanovení je čl. 36 smernice 2014/26/EÚ. Čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ ukladá členským štátom povinnosť zaistiť, aby súlad organizácií kolektívnej správy, ktoré majú sídlo na ich území, s ustanoveniami vnútroštátneho práva prijatého podľa požiadaviek stanovených v tejto smernici, bol monitorovaný príslušnými orgánmi určenými na tento účel. Ustanovenie čl. 36 ods. 1 sa aplikovať aj na nezávislé subjekty správy, a teda SR musí zaistiť súlad nezávislých subjektov správy so sídlom na území SR s ustanoveniami vnútroštátneho práva, najmä s Autorským zákonom, do ktorého bola daná smernica transponovaná. Ministerstvo vykonáva dohľad nad organizáciami kolektívnej správy, ako aj nad nezávislými subjektmi správy. Ministerstvo nemôže vykonávať nad týmito subjektmi účinný dohľad, ak si nie je vedomé ich pôsobenia na trhu. Z toho dôvodu ministerstvo musí vedieť o existencii nezávislých subjektov správy, keďže tieto subjekty môžu na území SR poskytovať licencie a súčasne by mali v určitom rozsahu poskytovať informácie nositeľom práv alebo verejnosti. Ide aj o zvýšenie transparentnosti subjektov voči verejnosti v tom ohľade, aby sa zamedzilo pôsobeniu podvodných spoločností. Verejnosť si bude môcť na webovom sídle ministerstva overiť relevantnosť tohto subjektu.

K bodu 62 a 63

V zmysle čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 sa medzi povinne kolektívne spravované práva zaraďuje použitie vymedzených predmetov ochrany (t.j. diel, umeleckých výkonov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov nie však vysielania) retransmisiou. Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Na zabezpečenie právnej istoty pre prevádzkovateľov retransmisie a na prekonanie rozdielov v oblasti služieb retransmisie vo vnútroštátnom práve by sa mali uplatňovať podobné pravidlá, aké sa uplatňujú na káblovú retransmisiu podľa smernice 93/83/EHS. Pravidlá podľa smernice 93/83/EHS zahŕňajú povinnosť vykonávať právo udeliť alebo odmietnuť súhlas prevádzkovateľovi retransmisie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy (t.j. povinná kolektívna správa). Podľa týchto pravidiel zostáva právo udeliť alebo odmietnuť súhlas ako také nedotknuté a len spôsob výkonu tohto práva je do určitej miery regulovaný. Pri väčšine práv súvisiacich s autorským právom je však zachovaný osobitný režim primeranej odmeny za použitie predmetov ochrany káblovou retransmisiou.

Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej na retransmisie nie sú žiadne práva vysielateľov týkajúce sa ich vysielania. Prevádzkovatelia retransmisie a vysielatelia majú vo všeobecnosti pretrvávajúce obchodné vzťahy, v dôsledku čoho prevádzkovatelia retransmisie poznajú vysielateľov. Vysporiadanie práv s vysielateľmi je preto pre prevádzkovateľov retransmisie pomerne jednoduché. V dôsledku toho získanie

42

potrebných licencií od vysielateľov nepredstavuje pre prevádzkovateľov retransmisie takú záťaž ako získavanie licencií od nositeľov práv k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou televíznych a rozhlasových programov, ktoré retransmitujú. Proces udeľovania licencií na práva, ktorých nositeľmi vysielatelia, nie je potrebné zjednodušovať, a preto sa nepodraďuje pod povinnú kolektívnu správu práv.

Zároveň sa ustanovenie dopĺňa o nové povinne kolektívne spravované práva vo vzťahu k technike priameho vstupu. Keďže verejný prenos pomocou priameho vstupu sa chápe ako súčasť verejného prenosu, je potrebné tomu prispôsobiť aj vysporiadanie práv. Vzhľadom na to, že väčšine nositeľov práv súvisiacich s autorským právom prislúcha za verejný prenos primeraná odmena, tento režim zostáva zachovaný aj pri verejnom prenose pomocou priameho vstupu. Práva vysielateľa k vysielaniu ako k predmetu ochrany sú rovnako vylúčené, preto nie obsiahnuté ani v rámci povinne kolektívne spravovaného práva vo vzťahu k technike priameho vstupu.

K bodu 64

V ustanovení ide o prispôsobenie doplnených povinne kolektívne spravovaných práv tak, že sa rozsah nositeľov práv rozširuje aj o nezastupovaných nositeľov práv. Takýto efekt priznáva doplneným povinne kolektívne spravovaným právam v čl. 4 ods. 2 smernica (EÚ) 2019/789. Ustanovením sa umožňuje, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o povinne kolektívne spravované práva na retransmisiu (vrátane káblovej retransmisie), rozšírili aj na nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv. Identicky sa to aplikuje aj na dohody medzi organizáciami kolektívnej správy a sprostredkovateľmi obsahu alebo vysielateľmi, ktorí vysporiadavajú práva na verejný prenos diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu pomocou priameho vstupu.

K bodu 65

Ustanovenie sa s ohľadom na rozlišovanie pojmov „retransmisia“ a „káblová retransmisia“ len terminologicky spresňuje. Ako bolo uvedené, vo všetkých prípadoch, v ktorých sa používa všeobecný pojem „retransmisia“ platí, že tento pojem zahŕňa aj káblovú retransmisiu. Osobitný režim pre káblovú retransmisiu sa uplatní iba tam, kde to zákon výslovne uvádza. Z toho vyplýva, že možnosť výberu organizácie kolektívnej správy vykonávajúcej správu práva na retransmisiu sa rozširuje z káblovej retransmisie na celú oblasť retransmisie (napr. vrátane retransmisie cez internet v spravovanom prostredí). Zároveň sa spresňuje forma, konkrétne na písomnú formu, akou si môže nezastupovaný nositeľ práv vybrať, resp. určiť, ktorá organizácia kolektívnej správy sa bude považovať za vykonávajúcu správu jeho práva na retransmisiu.

K bodu 66

Dopĺňajú sa nové odseky 4 a 5. Odsek 4 reguluje postup výberu, prerozdelenia a úhrady príjmu z výkonu kolektívnej správy práv nezastupovaným nositeľom práv za použitie predmetov ochrany retransmisiou v prípade, keď správu práv v tomto odbore vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy. Uvedené ustanovenia je potrebné zohľadniť v súlade § 175 ods. 1 písm. c), ktorým sa zavádza povinnosť organizácií kolektívnej správy uzavrieť dohodu o spoločnej správe na použitie predmetov ochrany retransmisiou (vrátane káblovej retransmisie). Z toho vyplýva, že primárne vyberie celý objem prostriedkov za použitie predmetov ochrany retransmisiou organizácia kolektívnej správy poverená v zmysle dohody o spoločnej správe. Keďže v odboroch povinne kolektívne spravovaných práv na

43

retransmisiu existuje k určitému druhu predmetu ochrany viacero organizácií kolektívnej správy, určuje sa, že organizácia kolektívnej správy poverená podľa dohody o spoločnej správe vyplatí príjem z výkonu kolektívnej správy aj za nezastupovaných nositeľov práv tzv. reprezentatívnej organizácii kolektívnej správy, ktorú na tento účel uvedie ministerstvo v evidencii organizácií kolektívnej správy. Nezastupovaný nositeľ práv sa však môže písomne obrátiť na ktorúkoľvek organizáciu kolektívnej správy, ktorá vykonáva správu práva na retransmisiu.

Odsek 5 predstavuje regresný nárok, podľa ktorého je reprezentatívna organizácia kolektívnej správy povinná prerozdeliť príjem z výkonu kolektívnej správy práv a uhradiť ho druhej organizácií kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívnu správu práv v odboroch súvisiacich s retransmisiou k rovnakému druhu predmetu ochrany. Uhradená časť príjmu musí zodpovedať predovšetkým počtu nezastupovaných nositeľov práv, ktorí si túto organizácia kolektívnej správy písomne vybrali, ako aj počtu zastupovaných nositeľov práv touto druhou organizáciou kolektívnej správy, lebo takýchto nositeľov práv reprezentatívna organizácia kolektívnej správy môže chápať tiež ako ňou nezastupovaných.

K bodu 67

Do ustanovenia o evidencii organizácií kolektívnej správy sa dopĺňa nový bod, ktorý zabezpečí, že nezastupovaní nositelia práv budú vedieť, ktorá organizácia kolektívnej správy prerozdelí príjem z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu. Príjem z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu nezastupovaným nositeľom práv však vždy vyplatí tá organizácia kolektívnej správy, ktorú o to písomne požiadali; ak tak neurobia, tak im to vyplatí reprezentatívna organizácia kolektívnej správy práv.

K bodu 68

Dopĺňajú sa nové právomoci Valného zhromaždenia organizácie kolektívnej správy vo vzťahu k výške podielu na náhradách odmien a vo vzťahu k vytvoreniu rezervného fondu.

K bodu 69

Ustanovenie odstraňuje praktický problém premlčania lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia počas vedenia sporu o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy. Počas trvania sporu používateľ môže použiť predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom spornej zmluvy, ak zaplatí peňažné prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej zmluvy alebo najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške najmenej 80% odmeny podľa platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy na účet vedený organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy môže s týmito finančnými prostriedkami nakladať, prerozdeliť a vyplatiť ich nositeľom práv. Ak by však súd právoplatne určil odmenu menšiu ako vo výške 80%, používateľ si môže (uhradený) rozdiel uplatniť ako bezdôvodné obohatenie. V prípade dlhšieho sporu však hrozí premlčanie tohto práva. Z toho dôvodu ustanovenie určuje, že počas trvania sporu premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia neplynie.

K bodu 70

Ustanovenie rozširuje možnosti využitia odsekov 8 11 aj na vzťahy medzi vydavateľom periodika a poskytovateľom služby zdieľania obsahu on-line.

K bodu 71 a 72

Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789. Zavádzajú sa ďalšie kritériá, ktoré by mali organizácie kolektívnej správy zohľadniť pri určení výšky odmien v sadzobníku

44

odmien a v uzatváraných zmluvách, pričom sa viažu na licencovanie doplnkových on-line služieb s vysielateľmi. Doplnková on-line služba sa totiž môže poskytovať cezhranične aj do iných zmluvných štátov, a preto je potrebné, aby organizácia kolektívnej správy pri určení výšky odmien zohľadnila všetky aspekty doplnkovej on-line služby ako vlastnosti služby vrátane trvania on-line dostupnosti programov zahrnutých v službe, publikum vrátane divákov v štáte, v ktorom vysielateľ hlavné sídlo, a v iných zmluvných štátoch, v ktorých sa poskytuje prístup k doplnkovej on-line službe a v ktorých sa táto služba používa, a poskytované jazykové verzie. Zároveň sa však v prípade udeľovania licencií na príslušné spôsoby použitia diel a iných predmetov ochrany obsiahnutých v doplnkových on-line službách nevylučuje výpočet výšky odmien na základe príjmov vysielateľa, čo sa môže uplatniť predovšetkým v prípadoch, ak vyššie uvedené aspekty nemožno dôsledne posúdiť a určiť.

K bodu 73

Obnovuje sa povinnosť organizácie kolektívnej správy vytvárať rezervný fond na uspokojenie nárokov tzv. nezastupovaných nositeľov práv.

K bodu 74

Spresňuje sa proces výplaty náhrady odmeny v prípade režimu zamestnaneckého diela vo vzťahu k právu vyhotovenia rozmnoženiny.

K bodu 75

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 76

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 77

Povinnosť organizácií kolektívnej správy uzavrieť dohodu o spoločnej správe sa rozširuje aj o použitie predmetov ochrany retransmisiou, čo zahŕňa aj káblovú retransmisiu, teda aj použitie diel káblovou retransmisiou a výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu. Postup výberu, prerozdelenia a výplaty príjmu z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu sa riadi § 147 nový ods. 4 a 5.

K bodu 78

Ustanovenie upravuje, že pokiaľ je to možné, sa pri využití dohody o spoločnej správe uprednostňovať voliteľný režim rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy v prípade udeľovania súhlasu na použitie predmetov ochrany technickým predvedením predmetu ochrany alebo verejným prenosom v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia.

K bodu 79

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 80

Ustanovenie apeluje na využívanie procesu mediácie v rôznych sporoch. Týmto ustanovením je súčasne zabezpečená transpozícia čl. 6 smernice (EÚ) 2019/789, pretože mediáciu možno využiť aj na spory medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľom retransmisie, ak nedôjde k uzavretiu dohody o udelení súhlasu na retransmisiu.

45

Ministerstvo aj v rámci plnenia požiadaviek čl. 11 smernice (EÚ) 2019/790 koordinuje kultúrny dialóg zainteresovaných strán, a to prostredníctvom Platformy pre kreatívny priemysel.

K bodu 81

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia.

Odsek 2 zabezpečí, aby na účely splnenia 6-mesačnej lehoty, po ktorú musí byť obchodne nedostupné dielo zverejnené na portáli EUIPO, započítala aj doba jeho zverejnenia pred účinnosťou tohto zákona (t.j. potencionálne od spustenia portálu 7.6.2021).

V odseku 3 je potrebné stanoviť prechodné obdobie s cieľom umožniť vysielateľom a sprostredkovateľom obsahu realizujúcim jediný verejný prenos predmetov ochrany pomocou priameho vstupu, ako aj nositeľom práv prispôsobiť sa novým pravidlám o použití diel a iných predmetov ochrany pomocou priameho vstupu stanoveným v Autorskom zákone. Organizácie kolektívnej správy by mali v zmysle predmetného odseku na verejný prenos diel pomocou priameho vstupu, ktorý sa realizoval pred 7. júnom 2021, udeľovať súhlas od 7. júna 2025. Súčasne platí, že aj v prípade primeranej odmeny za verejný prenos pomocou priameho vstupu k určeným súvisiacim právam sa bude výber realizovať tiež od 7. júna 2025.

Odsek 4 stanovuje, vo vzťahu k náhradám odmien za ktorý rok, sa mechanizmus rozdeľovania podielu uplatní prvýkrát.

Odsekom 5 sa určuje prechodné obdobie pre zmluvy vo vzťahu k aplikácii zásady krajiny pôvodu. S cieľom zabrániť obchádzaniu uplatňovania zásady krajiny pôvodu prostredníctvom predlžovania platnosti existujúcich zmlúv o výkone autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom týkajúcich sa poskytovania doplnkovej on-line služby, ako aj prístupu k doplnkovej on-line službe alebo jej používania, je potrebné uplatňovať zásadu krajiny pôvodu aj na existujúce zmluvy, ale s prechodným obdobím. Počas tohto prechodného obdobia by sa táto zásada na tieto existujúce zmluvy nemala uplatňovať, poskytujúc tým čas, aby ich v prípade potreby bolo možné zosúladiť s novými ustanoveniami Autorského zákona.

Odsek 6 predstavuje transpozíciu prechodného ustanovenia čl. 27 smernice (EÚ) 2019/790 vo vzťahu k mechanizmu transparentnosti.

Účelom odseku 7 je ponechať možnosť aplikácie uzatvorených zmlúv na obchodne nedostupné diela (uzavretých štandardne minimálne na 1 rok) do konca roka 2022.

Odsek 8 predstavuje transpozíciu prechodného ustanovenia čl. 15 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/790.

Odsek 9 stanovuje, vo vzťahu k odmenám za ktorý rok, sa mechanizmus rozdeľovania uplatní prvýkrát.

Odsek 10 stanovuje, kedy si nezávislý subjekt správy, ktorý vykonáva správu práv, má splniť oznamovaciu povinnosť voči ministerstvu.

Odsek 11 stanovuje v už začatých konaniach podľa § 165 ods. 5, že premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia neplynie, a to pre obe strany vedeného sporu.

Odsek 12 spresňuje, že nárok na vyplatenie prostriedkov od organizácie kolektívnej správy mohol vzniknúť aj pred účinnosťou tohto zákona.

Odsek 13 umožňuje nastaviť podmienky dohody o spoločnej správe v novom odbore a začať s uzatváraním zmlúv s používateľmi na jej základe na rok 2023.

K bodu 82

Právne záväzné akty preberané do Autorského zákona vymenúva príloha č. 3. Do prílohy č. 3 sa preto dopĺňajú smernica (EÚ) 2019/790 a smernica (EÚ) 2019/789.

46

K článku II

Účinnosť právnej úpravy sa navrhuje na 1. marca 2022.

Bratislava 3. novembra 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Natália Milanová, v. r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh autorského zákona

K predpisu 185/2015, dátum vydania: 05.08.2015

50

B. Osobitná časť

K § 1 a 2

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy, ktorá zahàňa oblasť autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom (kam patria práva výkonného umelca, práva výrobcu zvukového zá znamu, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu, práva vysielateľa). Zákon upravuje aj osobitné právo k databáze a správu práv (ktorú vykonáva organizácia kolektívnej správy vo svojom mene a na účet nositeľa práv alebo nezávislý subjekt správy).Navrhovaná právna úprava tiež vymedzuje, na ktoré osoby sa vzťahujú jej ustanovenia.

K § 3 až 5

Predmetom autorsk ého práva je dielo, ktoré spĺňa pojmové znaky diela v zmysle tohto návrhu zákona.

Pojmovými znakmi diela je, že toto dielo musí byť z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, tento výsledok musí byť jedinečný, nemôže byť vylúčený z ochrany autorského práva podľa tohto ná vrhu zákona a musí byť vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.

Pojmovým znakom, naopak, nie je to, v akej podobe je dielo vyjadrené, ani obsah diela, jeho kvalita, účel alebo forma jeho vyjadrenia a miera jeho dokončenia (chránená je aj jednotlivá vývojová fáza diela a časť diela, ak spĺňa pojmové znaky diela).

Predmetom autorského práva je aj názov diela alebo mená postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

Navrhované ustanovenie definuje niektoré druhy diel. Pojem 'literárne dielo' je pojem užší ako pojem 'slovesné dielo'. Divadelným dielom je najmä inscená cia alebo choreografia, ktorého autorom je predovšetkým režisér. Architektonickým dielom sú najmä projekty, plány, ktoré sú jedinečným výsledkom tvorivej č innosti autora, zhmotnením (rozmnoženinou) architektonického diela je stavba.

Ustanovenie taxatívne vypočítava, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva, a to buď z toho dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, spôsob, systém), alebo sú vylúčené z ochrany z dôvodu verejného záujmu (z dôvodu všeobecného záujmu na prístupe verejnosti k nim), aj keby spĺňali pojmové znaky diela (napr. súdne rozhodnutie).

Za predmet autorského práva sa nepovažuje ani územnoplánovacia dokumentácia a úkon znalca, tlmočníka a prekladateľa podľa osobitného predpisu, kedy nevzniká dielo, pretože pri tejto činnosti nie je priestor na tvorivosť tejto osoby (napr. pri ú radnom preklade, odbornom znaleckom posudku, kedy výsledok činnosti týchto osôb musí čo najvernejšie odrážať skutočnosť).

Dielo tradičnej ľudovej kultúry (napr. folklórne dielo) sa nepovažuje za predmet autorského práva aj napriek tomu, že spĺňa pojmové znaky diela, a to z dôvodu jeho š pecifického postavenia, ktoré sa týka najmä počítania trvania majetkových práv (nie je možné určiť uplynutie doby ochrany majetkových práv), identifikácie autora (nejde o anonymné dielo, pretož e pri anonymnom diele je to prejav vôle autora, aby nebolo na diele uvedené jeho meno alebo pseudonym), ako aj osobnostných práv (napr. nie je možné uplatniť ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo pred hanlivým nakladaním).

Za predmet autorského práva sa nepovažujú ani súčasné obmeny, varianty týchto diel tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela. Pokiaľ dôjde k takému spracovaniu diela tradičnej ľudovej kultúry, ktor é je autorsky tvorivé, vznikne nové dielo spĺňajúce pojmové znaky diela a je teda autorskoprávne chránené. Avšak dielo tradičnej ľudovej kultúry, ktoré bolo takto spracované sa naďalej nepovažuje za predmet autorského práva. Ochrana pôvodných diel tradičnej ľudovej kultúry autorským právom nie je vzhľadom na ich špecifiká zodpovedajúca, čo vyplýva aj zo Správy Európskej komisie o medzinárodnej ochrane prejavov folkl óru autorským právom z roku 2000.

K § 6

Zverejnenie diela je umožnenie prístupu verejnosti k nemu na základe rozhodnutia autora. Dielo je zverejnené jeho prvým oprávneným uverejnením (napr. verejný m vykonaním). Vydaním diela sa rozumie deň , kedy sa začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

K § 7

Ustanovenie definuje spojenie diel, ktorým je v zmysle návrhu spojenie samostatných diel do jedné ho celku na účely spoločného nakladania s týmto celkom v zmysle dohody autorov. Nedochádza pritom k vzniku nového diela.

K § 8

Ustanovenie definuje spracovanie pôvodného diela, ktorým je taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (spĺňa teda pojmové znaky diela). Spracovaním je najmä adaptácia a preklad. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania zostávajú zachované, ide teda o použitie diela, na ktoré je potrebné získať súhlas autora tohto pôvodného diela.

K § 9

Voľné dielo je dielo, ktoré bolo predtým autorskoprávne chránené, ale ku ktorému uplynula doba trvania majetkových práv (napr. ak autor zomrel, majetkové práva prešli na dedičov a uplynulo 70 rokov od jeho smrti). Dielo sa stáva voľným aj vtedy, ak majetkov é práva k nemu počas ich trvania nepreš li na dedičov. Takéto dielo je možné voľne, bez súhlasu, použiť.

K § 10 a 11

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len 'smernica o osirelých dielach') a zav ádza kľúčovú definíciu osirelého diela.

Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatické ho diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ďalších ustanovení však môže byť osirelým aj zvukový zá znam a umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukového záznamu, alebo je s nimi spojený).

Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadá vaniu. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ïalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát odvysielané v niektorom členskom štáte. Takéto dielo musí byť zároveň uložené v archíve, knižnici, škole, múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzť ahuje aj na galériu), alebo v zákonnom depozitári (Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav).

Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archí vom alebo zákonným depozitárom, a to za predpokladu, že autor by nenamietal proti jeho použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístupňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa d ôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahàňala sprístupňo vanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzd áva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania. Pojem 'umožnenie prístupu verejnosti' vo význame, ktorý sleduje smernica o osirelých dielach, tu môže predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskoprávnom vý zname, ale aj napr. nahliadnutie, čo nie je použitím v autorskoprávnom význame).

Ustanovenie rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom pr ípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Zákonná výnimka na použitie osirelé ho diela sa preto môže využiť len vo vzťahu k autorovi, ktorý nebol určený alebo nájdený a od známych a nájdených autorov je potrebné vyžiadať súhlas na použitie licenčnou zmluvou.

Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií v dobrej viere z príslušných zdrojov na základe žiadosti o poskytnutie informácií , ku ktorým nemá osoba podľa § 58 ods. 1 priamy prístup na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Prísluš né informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prílohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinných zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval n áhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere.

Dôsledné vyhľadávanie sa vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielan é.

V prípade audiovizuálnych diel sa vykoná dôsledné vyhľadávanie na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má výrobca originálu audiovizuálneho diela sídlo alebo obvyklý pobyt.

V prípade nevydaného diela sa dôsledné vyhľadávanie vykoná na území členského alebo zmluvného štátu, v ktorom sa zdržiava osoba, ktorá so súhlasom autora umožnila prístup verejnosti k tomuto dielu.

Ak však pri dôslednom vyhľadávaní existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných št átoch, ako sú vyššie menované štáty, pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch. V tomto prípade je teda nutné vykona ť dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než sú štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právna úprava tým sleduje zabezpečenie čo najväčš ieho rozsahu dôsledného vyhľadávania a zároveň naplnenie podmienky konania v dobrej viere.

Ustanovenie zavádza tzv. vzájomné uzná vanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte osobitne. Na podporu prístupu občanov k európskemu kultúrnemu dedičstvu sa tak zaistí, že sa zdigitalizované osirelé diela budú môc ť sprístupniť vo všetkých členských štátoch alebo zmluvných štátoch.

Navrhovaná právna úprava však chráni práva autorov osirelých diel a tí preto môžu kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámia svoje autorstvo Slovenskej národnej kniž nici, ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo (teda konkrétnu knižnicu, múzeum, archív alebo školu). Autor, ktorý ukončil status osirelého diela, má právo na primeranú odmenu vo či osobe, ktorá toto dielo použila. Pri určení výšky primeranej odmeny sa vychádza zo spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Vo výške primeranej odmeny by sa teda malo odzrkadliť nekomerčné pou žitie diela na kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme bez dosahovania zisku.

Ustanovenie stanovuje, kedy sa dielo prestane pova žovať za osirelé. Dielo sa už nepovažuje za osirelé, ak odpadnú podmienky definujúce osirelé dielo (napríklad sa objaví informácia, kto je autorom a kde ho možno kontaktovať), alebo ak autor ukončí status osirelého diela.

Ustanovenie upravuje, že definícia dôsledného vyhľadávania, definícia osirelého diela a podmienky použitia osirelých diela sa primerane vzťahujú aj na akékoľvek dielo (napr. fotografické dielo, dielo vý tvarného umenia), ktoré je súčasťou osirelého diela, alebo je spojené s osirelým dielom. Samostatne stojace fotografické dielo alebo dielo výtvarného umenia teda nie je spôsobilé uznania za osirelé dielo, av šak ak je takéto dielo súčasťou osirelého diela (napr. knihy – literárneho diela v písomnej forme), je možné s osirelým dielom ako celkom nakladať v režime osirelého diela.

K § 12

Ustanovenie rie ši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy, ktoré sleduje najmä uľahčenie masovej digitalizá cie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré sú stále chránené autorským právom, ale už viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.

Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ktorého rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho pr áva (to sa nevzťahuje na kúpu použitej veci podľa § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napríklad, ak sa kniha nachádza v antikvariáte alebo je možné ju kúpiť z druhej ruky, neznamená to, že dielo mo žno považovať za obchodne dostupné. Nejde totiž o tradičné obchodné kanály.

Toto dielo musí byť zároveň v knižnici, archíve alebo múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu) a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len 'zoznam'), ktorý vedie Slovenská národná knižnica. Ide teda o taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a dielo vý tvarného umenia, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s týmto dielom spojené (napr. ilustrácie v knihe).

Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. Následne Slovenská ná rodná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle. Slovenská národná knižnica nakoniec zaradí dielo do zoznamu, ak podľa jej zistenia v lehote 3 mesiacov od podania návrhu nebolo možné rozmnoženinu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch (mimo kúpy použitej veci) ani pri vynaložení primeran ého úsilia a za obvyklých podmienok (predovšetkým aj na základe zistení od vydavateľstiev), pričom autor zároveň v tejto lehote písomne nenamietal zaradenie diela do zoznamu. Autor je však oprávnený kedyko ľvek písomne žiadať od Slovenskej národnej knižnice, aby obchodne nedostupné dielo zo zoznamu vyradila, a tá bezodkladne od doručenia tohto oznámenia dielo zo zoznamu vyradí, tým sa toto dielo prestane považovať za obchodne nedostupné dielo. Slovenská národná knižnica dielo zo zoznamu vyradí aj vtedy, ak dostane písomné ozná menie od organizácie kolektívnej správy, že autor tohto diela vylúčil kolektívnu správu, a preto nie je možné rozšírenou hromadnou licenciou toto dielo zazmluvniť.

V prípade obchodne nedostupných diel súhlas na použitie udeľuje príslušná organizácia kolektívnej správy rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou.

K § 13

Z dô vodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb (napr. ktoré vykonávajú majetkové práva autora, alebo ktorým autor udelil vý hradnú licenciu), sa vymedzuje definícia autora ako fyzickej osoby, ktorá dielo vytvorila. Pre potreby návrhu zákona sa v tejto súvislosti zavádza aj definícia nositeľa práv.

Ustanovuje sa predpoklad, podľa ktorého sa osoba, ktorá je označená na diele svojim menom ako autor (alebo pseudonymom, ak nie je na základe tohto pseudonymu pochybnosť o totožnosti autora), považuje za autora, ak nie je preukázané niečo iné.

V prí pade, ak niekto prvý krát zverejní predtým nezverejnené voľné dielo, vykonáva k nemu majetkové práva. Ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu majetkových práv k prvému oprávnenému zverejneniu voľného diela na základe čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorsk ého práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie). Účelom tohto ustanovenia je možnosť zhodnotenia investície vynaloženého na prvé zverejnenie diela (vrátane jeho nájdenia, reštaurovania, at ď.) využitím rozsahu majetkových práv po obdobie 25 rokov.

K § 14

Úprava súvisí s osobnostným právom autora rozhodnúť o označení svojho diela. Autor sa môže rozhodnúť, ž e jeho dielo bude anonymné, teda bude verejne rozširované a uvádzané na verejnosti bez údaju, ktorý umožňuje urč enie jeho totožnosti, alebo, že jeho dielo bude pseudonymné, teda označené inak ako jeho skutočným menom alebo priezviskom. Totožnosť autora v týchto prípadoch nemožno verejne prezradiť (iba so súhlasom autora).

K § 15

Ustanovenie definuje tvorbu jediného diela viacerými spoluautormi. V prípade spoluautorstva tvorivé vklady jednotlivých spoluautorov nie je možné odlíšiť a tieto vklady nie je možné použiť samostatne ako nezá vislé diela. Práva k takémuto dielu patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, ak sa písomne nedohodli inak. Spoluautori sa môžu dohodnúť (forma dohody nie je zákonom stanovená), že pri výkone ich práv ich bude zastupovať jeden zo spoluautorov, prič om plnomocenstvo musí byť písomné.

K § 16

Autorské pr ávo vzniká už okamihom vytvorenia diela, teda okamihom, keď bolo dielo vyjadrené v akejkoľvek objektívne, teda v zmyslami vnímateľnej, podobe. Nevyžaduje sa materializácia vyjadrenia diela, ktorá by musela spoč ívať v jeho zachytení (fixovaní) do hmotného nosiča, či už v zachytení trvalom alebo dočasnom. Vždy však musí ísť o zmyslami (objektívne) vnímateľné zhmotnenie. Podmienkou vzniku autorského prá va nie je ani napr. zverejnenie diela, ani splnenie akýchkoľvek formálnych náležitostí (zápis, registrácia a pod.), ani uvedenie výhrady autorského práva (tzv. copyrightová doložka – symbol s menom subjektu autorského práva a uvedením roku zverejnenia diela).

K 17 a 18

V obsahu autorsk ého práva sú zahrnuté výlučné osobnostné práva a výlučné majetkové práva autora. Osobnostné práva aj majetkové práva sú neprevoditeľné. Osobnostné práva smrťou autora zanikajú , po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu, dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a pri použití diela musí byť autor označený (ak nejde o anonymné dielo). Na rozdiel od osobnostných práv, majetkové práva smrťou autora nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov. Autor môže inej osobe udeliť súhlas so zásahom do jeho osobnostných práv. Autor sa osobnostných práv ani majetkových práv nemôže vzdať.

Osobnostný mi právami autora je právo na autorstvo k jeho dielu, právo rozhodnúť o zverejnení alebo nezverejnení diela, právo byť označený ako autor a právo na nedotknuteľnosť diela.

Obsahom prá va autora na autorstvo k svojmu dielu je prá vo autora na to, aby bol považovaný za autora konkrétneho diela (a právo brániť sa proti prisvojeniu si autorstva inou osobou). Autor má právo rozhodnúť, či jeho dielo bude zverejnené alebo ho nezverejní. Právo rozhodnúť o zverejnení diela zahàňa aj rozhodnutie o spôsobe tohto zverejnenia. V rámci svojho osobnostného práva sa autor môže rozhodn úť, či chce, aby bol označený na diele ako autor, buď menom, alebo pseudonymom, alebo nechce byť označený. Autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najm ä na ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom do svojho diela a pred hanlivým nakladaním so svojim dielom. Pod uvedené právo možno zahrnúť aj právo autora, aby bolo jeho dielo verejne uvádzané pod názvom, ktorý mu autor dal. Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať a udeliť súhlas používateľ ovi svojho diela na zásah do svojich osobnostný ch práv (napr. pre konkrétne použitia súhlasiť s neuvádzaním svojho mena).

K § 19 až 32

Majetkovým pr ávom autora je najmä právo dielo sám použiť a udeľovať súhlas na použitie jeho diela, právo na náhradu odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu, právo na odmenu pri ďalš om predaji originálu diela výtvarného umenia, právo na primeranú odmenu, ak autor nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu diela, rozmnoženiny diela alebo digitálnej rozmnož eniny diela nájmom vo vzťahu k dielu, ktoré bolo zaznamenané na zvukový záznam alebo bolo použité pri tvorbe audiovizuálneho diela.

K § 20

Ustanovenie spolo čne upravuje majetkové autorské práva ako neprevoditeľné, neodňateľné a nepostihnuteľné exekúciou. Majetkové práva sú predmetom dedičstva a dedičia ich vykonávajú až do uplynutia trvania majetkových práv.

K § 21

Ust anovenie predstavuje definíciu pojmu vyhotovenie rozmnoženiny s rozlíšením tohto autorskoprávneho použitia v prípade digitálnej rozmnoženiny v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( ďalej len 'smernica o informačnej spoločnosti”), Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel (ďalej len 'Bernský dohovor'), Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (ďalej len 'TRIPS') a Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve (ď alej len 'WCT'). Toto ustanovenie zároveň príkladmo uvádza, akým spôsobom možno takúto rozmnoženinu vyhotoviť (zahàňa aj prepis do Braillovho písma alebo čiernotlače).

K § 22

Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu verejné rozširovanie originálu alebo rozmnoženiny diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva.

Odsek 2 predstavuje transpozíciu čl. 4 smernice o informačnej spoločnosti a stanovuje vyčerpanie práv autora na udelenie sú hlasu na rozširovanie originálu alebo rozmnoženiny diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva po prvom takomto oprávnenom použití v rámci členského alebo zmluvného štátu. Úprava vyčerpania práv sa však nevzťahuje na digitálnu rozmnoženinu bez hmotného nosiča.

Odsek 3 predstavuje špeciálnu úpravu vyč erpania práv vo vzťahu k architektonickému dielu vyjadrenému stavbou a dielu úžitkového umenia vyjadrenému v úžitkovej podobe.

K § 23

Ustanove nie predstavuje transpozíciu smernice Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora p ôvodného umeleckého diela, ktorá rieši problematiku autorovho nescudziteľného a neodňateľného práva na podiel z vý nosu pri predaji originálu svojho umeleckého diela a je v súlade s článkom 14ter Bernského dohovoru. Na území Slovenskej republiky sa toto právo, označované aj ako tzv. droit de suite, resp. právo na slušné vyrovnanie, uplatňuje už niekoľko autorskoprávnych úprav. Podmienkou vzniku tohto majetkového práva je realizácia autorovho práva previesť do vlastníctva inej osoby originál svojho diela výtvarného umenia, ktor á následne uskutoční predaj tohto diela prostredníctvom profesionálneho obchodníka s umením.

Odsek 4 rieši otázku uplatňovania tohto práva výhradne prostredníctvom organizácie kolektívnej správy ako povinnej kolektívnej správy práv.

Odseky 5 až 7 upravujú podrobnosti o úhrade tejto odmeny a určuje základ a výš ku tejto odmeny.

Odsek 8 odzrkadľuje úpravu člá nku 14ter Bernského dohovoru.

K § 24

Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu nájom ako odplatného autorskoprávneho použitia v zmysle smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (ďalej len 'smernica o nájomnom a výpožičnom práve”). V zmysle tejto definície pôjde o nájom aj v prípade video on-demand platforiem alebo TV-archívov, ktoré taktiež ponúkajú dočasný prístup k rozmnoženine diela na účel priameho alebo nepriameho majetkové ho prospechu.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje definíciu pojmu vypožičanie ako bezodplatného autorskoprá vneho použitia v zmysle smernice o nájomnom a výpožičnom práve, ktorá zahàňa aj tzv. e-lending, ktorý je dočasným umožnením prístupu k dielu bez priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Ustanovenie taktiež vyníma z pojmu vypožičanie tzv. medziinštitucioná lne výpožičky (napr. medziknižničné , medzigalerijné)a tzv. prezenčné výpožičky v zmysle recitálu 10 smernice o nájomnom a výpožičnom práve (nejde o použitie v autorskoprávnom zmysle). V zmysle recitálu 11 smernica povoľuje, že tam, kde sa vypožičiavanie uskutočň uje verejnosti prístupným zariadením za odplatu, vo výške nepresahujúcej potrebné prevádzkové náklady na činnosť zariadenia, nejde o priamy ani nepriamy hospodársky alebo obchodný prospech.

K § 25

Ustanovenie odseku 1 a 2 predstavuje definíciu pojmu verejné vystavenie ako autorskoprávneho použitia s rozlíšením tohto autorskoprávneho použitia v prípade 'digitálnej rozmnoženiny' reagujúc tak na možnosť interaktívnych výstav digitálnych diel.

Odsek 3 vysvetľuje, čo sa rozumie verejným vystavením audiovizuálneho diela.

K § 26

Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu verejné vykonanie ako živého (live) predvedenia diela prostredníctvom recitácie, spevu, hrania, tanca alebo inak, výkonným umelcom na verejnosti.

Druhá veta odseku 1 rozširuje definíciu podľa prvej vety aj o prípady, kedy dochádza napr. k zosilneniu zvuku naživo vykonávané ho diela, prenosu obrazu živého výkonu v reálnom čase na veľkoplošnú obrazovku, alebo prenosu obrazu a zvuku zároveň (napr. do foyer opery) za predpokladu, že sa tým nerozširuje okruh verejnosti, ktorá tento živý výkon v mieste konania môže vnímať. Pokiaľ by išlo o prenos k širšej verejnosti, naplnilo by toto konanie definíciu verejného prenosu.

Odsek 2 rozš iruje definíciu v odseku 1 aj o tzv. technické predvedenie diela pre prítomnú verejnosť (napr. kino, prehrávanie CD v prevádzkarni, diskdžokej).

K § 27

Zavá dza sa technologicky neutrálna definícia verejného prenosu diela zohľadňujúca medzinárodné dohovory (napr. Bernský dohovor, Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a roz hlasových organizácií, čl. 8 Zmluvy WIPO o autorskom práve a články 10 a 14 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch) a legislatívu Európskej únie. Èlánok 3 smernice o informačnej spoločnosti harmonizuje právo na verejný prenos pre autorov. Výkonní umelci a vý robcovia zvukových záznamov majú priznané právo na odmenu za verejný prenos na základe čl. 8 smernice o nájomnom a výpožič nom práve a čl. 4 Smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (ďalej len 'káblová a satelitná smernica'). Verejný prenos diela je najširším pojmom, ktorý zahàňa aj vysielanie diela, retransmisiu diela a sprístupň ovanie diela verejnosti. Pojmovým znakom verejného prenosu je verejnosť, teda individuálne neurčené osoby prítomné súčasne alebo sukcesívne (postupne), ktoré môžu byť prítomné na miestach, kde môž u vnímať dielo prenášané technickými prostriedkami.

K § 28

Definuje sa vysielanie ako majetkové právo, resp. spôsob použitia diela a súčasne sa zosúlaďuje právna úprava vysielania v autorskoprávnom zmysle so zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programov ých služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 220/2007 Z. z.). Vychádza sa tiež z definície vysielania obsiahnutej v čl. 3 Medzinárodného dohovoru o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, z čl. 11 bis Bernského dohovoru a z ustanovení káblovej a satelitnej smernice. Vysielanie je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Vysielanie musí uskutočňovať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť osoba, ktorá je buď vysielateľom definovaným podľa § 3 ods. 7 zákona č . 220/2007 Z. z. alebo inou osobou (napr. webcaster – osoba tvoriaca programovú službu a vysielajúca výlučne prostredníctvom internetu), ktorá redakčne zodpovedá za obsah programovej služby a časové usporiadanie jednotlivých zložiek programovej služby, ktorú vysiela alebo ktorú v jej mene a na jej zodpovednosť (na jej účet) technicky šíri v úplnej a nezmenenej forme tretia osoba. Táto tretia osoba však vykonáva činnosti výlučne technickej povahy. Základným predpokladom vysielania ako spôsobu použitia v autorskoprávnom zmysle teda je, že osoba šíri predmety ochrany v rámci ňou vytvorenej a zostavenej programovej služby podľa zákona č. 220/2007 Z. z. Ïalš ou podmienkou vysielania je príjem verejnosťou prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete, ktorú vymedzuje § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V zmysle definície elektronická komunikačná sieť pokrýva aj internet, družicové (napr. satelit), mobilné alebo pevné siete.

K § 29

Ustanovenie upravuje pojem retransmisie diela a súčasne káblovej retransmisie diela podľa čl. 1 ods. 3 káblovej a satelitnej smernice. Na účely tohto zákona sa definícia retransmisie uvádza do súladu s § 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Retransmisia je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Rozdiel medzi retransmisiou a vysielaním je predovšetký m v osobe, ktorá majetkové právo realizuje. Retransmisiu uskutočňuje vždy vo svojom mene a na svoj účet iná osoba ako pôvodný vysielateľ, ako osoba tvoriaca programovú službu (napr. webcaster) alebo ako osoba technicky zabezpečujúca vysielanie. Predmetom retransmisie je pôvodné vysielanie, ktoré však už bolo odvysielané. Odkazom na § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronický ch komunikáciách v znení neskorších predpisov retransmisia zahàňa aj šírenie cez satelit, internet a ďalšie siete. Retransmisia diela bez káblovej retransmisie je spôsobom použitia, na ktoré organizá cia kolektívnej správy môže udeľovať súhlas rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou. Káblová retransmisia je špecifickým typom retransmisie, ktorá je obmedzená na príjem verejnosťou prostredníctvom k áblového, satelitného alebo mikrovlnného systému. Káblová retransmisia je odborom povinnej kolektívnej správy práv, čiže súhlas na použitie diela káblovou retransmisiou sa udeľuje výlučne prostrední ctvom organizácie kolektívnej správy, a to aj za nositeľov práv nezastupovaných organizáciou kolektívnej správy práv.

K § 30

Majetkové pr ávo na sprístupňovanie verejnosti je harmonizované smernicou o informačnej spoločnosti, ktorej čl. 3 ods. 2 ustanovuje právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti pre autorov a nositeľov prá v súvisiacich s autorským právom, konkrétne pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov, pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom, pre výrobcov prvých záznamov filmov k originál u a k rozmnoženinám ich filmov a pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní bez ohľadu na to, či už je vysielanie prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu. Sprístupň ovanie verejnosti na medzinárodnej úrovni riešia najmä články 10 a 14 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch. Sprístupňovanie verejnosti je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Sprístupň ovanie verejnosti je založené na individuálnom sprístupňovaní diel jednotlivým členom verejnosti. Od ostatných foriem verejného prenosu diela je odlišné tým, že umožňuje príjemcovi individuálnu voľ bu čo do času a miesta recepcie diela. Individuálna voľba času a miesta sprístupňovania verejnosti príjemcom však nevylučuje verejnú povahu tohto sprístupňovania. Sprístupňovanie verejnosti je veľmi š iroko využívaným majetkovým právom, najmä v prostredí siete internet, ale napr. aj pri predaji elektronických kníh.

K § 31

Ustanovenie upravuje neodňateľné právo autora na primeranú odmenu za nájom v zmysle čl. 5 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožič nom práve.

K § 32

Ustanovenie prestavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského prá va a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) vo vzťahu trvaniu majetkových autorských práv. Majetkové prá va autora trvajú vo všeobecnosti od momentu vytvorenia diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti (ak má autor dedičov), pričom táto lehota sa skončí posledným dňom roka, v ktorom uplynie lehota trvania majetkových prá v (tzn. ak autor zomrel 1.4.2010, jeho majetkové práva trvajú až do 31.12.2080).

Ustanovuje sa špeciálna úprava trvania práv pri audiovizuálnom diele v súlade s čl. 2 ods. 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie), v zmysle ktorého ak je audiovizuálne dielo vytvorené ako spoluautorské dielo, majetkové práva trvajú počas života poslednej osoby spomedzi taxatívne uvedených osôb – len režiséra, autora scená ra, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo a 70 rokov po jeho smrti (nie aj v závislosti od ostatný ch spoluautorov audiovizuálneho diela).

Ustanovenie odsekov 2 až 6 upravujú špeciálne režimy počítania trvania majetkových práv.

Ustanovenie odseku 8 predstavuje transpozíciu č l. 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých sú visiacich práv (kodifikované znenie) v spojení s čl. 5 ods. 4 Bernského dohovoru a rieši kolíziu právnych predpisov rôznych štátov upravujúcich rôznu dĺžku trvania majetkových práv.

K § 33

Ustanovenie vyjadruje vzájomnú nezávislosť autorského práva a vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené (hmotný substrát diela). Vlastník tejto veci ju môže užívať len tak, aby zároveň nedošlo k použitiu diela v autorskoprávnom zmysle. Použiť dielo, ktoré je autorskoprávne chránené, je možné len so súhlasom autora, bez jeho súhlasu len v osobitných prípadoch ustanovených zákonom (výnimky a obmedzenia). Oddelenosť a vzájomn ú nezávislosť autorského práva a vlastníckeho práva odráža aj skutočnosť, že vlastník (užívateľ) veci nie je povinný túto vec udržiavať a chrániť, je dokonca oprávnený vec aj zničiť (zničením veci autorské pr ávo nezaniká). To však neplatí v prípade veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorá je zároveň pamiatkou (napr. stavba), z čoho vyplývajú osobitné povinnosti vlastníka veci vo vzťahu k ochrane tejto pamiatky.

Zavádza sa právo autora na prístup k svojmu dielu, pokiaľ nie je zároveň vlastn íkom veci, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené. Od vlastníka veci môže požadovať priamy prístup k dielu - má pr ávo, aby mu vlastník veci túto vec dočasne poskytol (resp. umožnil k nej prístup), ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva autora použiť svoje dielo v zmysle zákona, alebo aby mu vyhotovil fotografiu, ak umožnenie takéhoto prístupu k dielu (alebo vyhotovenie fotografie) nie je v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka (ako napríklad v prípade portrétu, ak z osobných dôvodov vlastní k nechce, aby bola vyhotovená jeho rozmnož enina).

Návrh zavá dza informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v týchto prípadoch: ak ide o originál diela, toto dielo je umiestnené na verejnom priestranstve a vlastník má v úmysle zničiť alebo trvalo premiestniť vec, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené (na takéto konanie je vlastní k veci oprávnený). Účelom je ochrana diel, ktoré sú umiestnené na verejnom priestranstve, pričom existuje často len jeden originál (napr. socha, mozaika). Vlastník veci je povinný informovať autora o svojom úmysle, pričom vlastník veci a autor sa môžu dohodnúť na ďalšom postupe, napr. na prevode vlastníckeho práva k veci na autora alebo na zdokumentovaní diela (fotografia). Ak vlastník nevie, kto je autorom (napríklad je dielo anonymné ) alebo ak aj pozná autora, ale nevie ho nájsť a kontaktovať, informuje o svojom úmysle organizáciu kolektívnej správy, ktorá spravuje majetkové práva k príslušným predmetom ochrany (napr. v prí pade sochy organizáciu kolektívnej správy, ktorá spravuje práva k dielam výtvarného umenia).

K § 34 až 57

Ustanovenia dot ýkajúce sa obmedzení výhradných majetkových práv (ďalej len 'výnimky') sa zlaďujú, či už terminologicky alebo rozsahom a spôsobom dovoleného použitia diela, najmä so smernicou o informačnej spoločnosti. V tomto kontexte sa do slovenskej právnej úpravy v porovnaní s minulosťou dopĺňajú nov é výnimky, tak ako ich umožňuje predmetná smernica. Ide o širokú oblasť právnych vzťahov, kde je možnosť oprávneného použitia diel vzhľadom na ich povahu a požiadavky ich praktického využ itia bez zavedenia takýchto výnimiek komplikovaná. Zároveň však treba mať na zreteli, či v každom jednotlivom prípade nie sú v rozpore s bežným využitím diela a neodôvodnene nezasahujú do právom chránených záujmov autora (tzv. trojkrokový test). Navrhovaná úprava tieto výnimky uvádza taxatívne a ich aplikácia nedovoľuje extenzívny výklad.

K § 34

Ustanovenie predstavuje definíciu tzv. trojkrokového testu ako základného rámca všetkých výnimiek a obmedzení v zmysle tohto zákona. Ide o všeobecné pravidlo, ktoré je potrebné splniť popri osobitných podmienkach každej výnimky.

K § 35

Ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť uvádzať aj pri použití diela na základe výnimiek meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň z dôvodu reš pektovania základných osobnostných práv.

Odsek 2 predstavuje výnimku z pravidla ustanoven ého v odseku 1, ak je jeho dodržanie v závislosti od povahy diela a spôsobu použitia diela nemožné.

Odsek 3 odzrkadľuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá deklaruje zásadu ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo' (C-435/12 vo veci ACI Adam BV, bod 35 'Ak by ale členské štáty mali možnosť prijať či neprijať právne predpisy, ktoré umožňujú, aby sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili aj z nelegálneho zdroja, išlo by jednoznačne o zásah do riadneho fungovania vnútorného trhu.', bod 39 'Ak by sa na jednej strane totiž pripustilo, že takéto rozmnoženiny možno vyhotoviť z nelegálneho zdroja, podporovalo by to obeh falšovaných alebo pirátskych diel, čím by sa nevyhnutne znížil objem predaja alebo iných legálnych transakcií súvisiacich s chránenými dielami, čo by zasahovalo do bežného používania diel.', Bod 41 'Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na prípad, keď sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili z nelegálneho zdroja.'). Rozmnoženina vyhotovená podľa zákonný ch výnimiek teda nemôže pochádzať zo zdroja porušujúceho autorské právo – v takom prípade ide o rozmnož eninu presahujúcu rámec výnimky a z toho titulu protiprávnu. To však samo osebe nezakladá zodpovednosť za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka alebo trestnoprávnu zodpovednosť (na to je potrebné naplniť osobitné podmienky zodpovednosti uvedené v týchto zákonoch).

K § 36

Ustanovenie ur čuje, za ktoré výnimky vzniká povinnosť uhradiť náhradu odmeny. Ostatné výnimky sú formulované ako bezodplatné.

Odsek 3 určuje povinné osoby na uhradenie tejto náhrady odmeny.

K § 37 až 41

Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek uplatňovaných za účelom slobody slova a práva na informácie.

K § 37

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. d) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok.

K § 38

Ustano venie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. k) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok, zakotvenie ktorej sa v prostredí demokratickej spoločnosti a slobodnej autorskej tvorby javí ako nevyhnutné.

Pojem pastiš je v slovenskej autorskoprávnej úprave značne nový. Ide o umelecké dielo, ktoré napodobňuje alebo nadväzuje na štýl alebo charakter iného diela, avšak nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny s pôvodným dielom. Na rozdiel od paródie, pastiš nemá výsmešný alebo negatívny podtext, skôr vyzdvihuje význam pôvodného diela.

K § 39

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. c) a f) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok.

Použitie podľ a odseku 1 môže nositeľ práv výslovne vylúčiť. V ostatných prípadoch takéto jednostranné vylúčenie nie je mož né.

K § 40

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. d) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficienta, povoleného spôsobu pou žitia, účelu a podmienok.

K § 41

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. h) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Verejným priestranstvom sa rozumie napr. námestie, ulica, mestský park, nie akýkoľvek priestor prístupný verejnosti (napr. múzeum, galéria, divadlo, zoo).

K § 42 až § 53

Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek slúžiacich na sociálne, vzdelávacie, výskumné, kultúrne, úradné a iné účely.

K § 42

Ustanovenie predstavuje transpozíciu č l. 5 ods. 2 písm. b) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Pou žitím pre súkromnú potrebu sa rozumie vyhotovenie rozmnoženiny oprávnene zverejneného diela pre vlastné potreby a potreby osôb, ktoré sú spojené príbuzenskými alebo spoločenskými vzťahmi (napr. blízke osoby v zmysle Občianskeho zákonníka).

K § 43

Ustanovenie predstavuje transpozíciu č l. 5 ods. 2 písm. a) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

Ustanovenie odseku 2 obmedzuje využitie tejto výnimky v prípade hudobného diela zaznamenaného v písomnej podobe (notový zá znam) a v prípade celého slovesného diela alebo jeho podstatnej časti.

K § 44

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Takáto výučba môže prebiehať v škole, ale aj v knižnici, múzeu, galérii alebo na inom mieste (napr. v škole v prírode) alebo pri výskume. Použitie však nesmie presiahnuť rámec názornej ukáž ky (napr. premietnutie diel významného maliara, prírodopisného dokumentu). Keďže výnimka nezahàňa rozširovanie vyhotovenej rozmnoženiny, nie je prípustné žiakom ponechať rozmnoženiny diela (alebo ich časti), ktoré im boli poskytnuté pri výučbe len na účely ukážky.

K § 45

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. o) smernice o informačnej spoločnosti, ktorý povoľuje členským štátom ponechanie si pôvodných výnimiek menšieho významu, ak ide o analógové použitie (nie online), s konkré tnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

K § 46

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Výnimka umožňuje napr. o vyhotovenie rozmnoženiny slovesného diela jeho prepisom do Braillovho písma alebo zvä čšeného písma pre potreby nevidiacich a slabozrakých. Oprávnenou osobou je v zmysle v ýnimky nielen samotná osoba so zdravotným postihnutím, ale akákoľvek právnická alebo fyzická osoba (asistent osoby so zdravotným postihnutím, zdravotná sestra, knižnica pre nevidiacich, rodinný príslušní k, atď.). V zmysle výnimky koná napr. aj ten, kto pre osobu so zdravotným postihnutím vyhotoví digitálnu rozmnoženinu diela a zašle ju elektronicky imobilnej osobe. Výnimka povoľuje aj rozširovanie predajom, čiže umožňuje istú formu majetkového prospechu. Nakoľko však účel nesmie byť priamo ani nepriamo obchodný, nesmie dôjsť k ziskovej činnosti. To znamená, že predajná cena musí zodpovedať nákladom na výrobu (obstaranie) pr ístupného formátu.

Odsek 2 upravuje špeciálny prípad, keď osoba doplní do audiovizuálneho diela slovné vyjadrenie obrazovej zložky tohto diela vý hradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím (napr. audiokomentáre pre nevidiacich alebo titulky pre nepočujúcich).

Odsek 3 upravuje špeciálny prípad, keď osoba vyrobí zvukový záznam slovesného diela výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím – tzv. zvukovú knihu (audioknihu).

K § 47

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. g) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Zabezpečí sa tak použitie diel počas náboženského obradu (napr. počas omše) alebo počas úradného obradu (napr. svadba), alebo počas podujatia organizovaného ústredným orgánom št átnej správy alebo jeho súčasťou pri oslave štátneho sviatku, dňa pracovného pokoja, pamätného dňa alebo mimoriadneho výročia s celospoločenským významom. Do rozsahu tejto výnimky však nespadajú napr. svadobné oslavy alebo kary, a to z toho dôvodu že pri nich vôbec nie je prítomná verejnosť (len individuálne učení členovia rodiny a okruhu priateľov), a preto použitie verejným prenosom alebo sprístupňovaním verejnosti neprichádza do úvahy.

K § 48

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. n) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu pou žitia, účelu a podmienok. Ide o umožnenie digitálneho prístupu k dielam uvedených inštitúcií prostredníctvom na to určeného technického zariadenia (napr. terminálu, alebo na to učeného počítača) umiestneného v ich priestoroch. V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (C/13) knižnica môže umožniť beneficientovi tejto výnimky vyhotoviť si s ám z takto sprístupneného diela rozmnoženinu napr. uložením na USB alebo vytlačením na papier. Využitie tejto výnimky nemôže byť v rozpore s licenčný mi alebo nákupnými podmienkami (napr. ak licencia e-knihy pokrýva použitie len pre vedeckých pracovníkov, nie iných návštevníkov knižnice).

K § 49

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. c) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu pou žitia, účelu a podmienok.

K § 50

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. o) smernice o informačnej spoločnosti, ktorý povoľuje členským štátom ponechanie si pôvodných výnimiek menšieho významu, ak ide o analógové použitie (nie online), s konkré tnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Tzv. výstavná licencia je v našom právnom poriadku upraven á od r. 1926.

K § 51

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o osirelých dielach s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.

Pokiaľ ide o evidenciu dôsledného vyhľadávania, oprávnená osoba je povinná uchovávať záznamy o dôslednom vyhľadá vaní a poskytnúť Slovenskej národnej knižnici bez zbytočného odkladu v určenom formáte informácie uvedené v odseku 5 písm. a) až d). Slovenská národná knižnica tieto informácie musí postúpiť bez zbytočného odkladu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) - OHIM, ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú online databázu osirelých diel z celej Európskej únie.

K § 52

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. m) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Umožní sa tak napr. vyhotovenie rozmnoženiny architektonickej dokumentácie pre účely projektovania obnovy budovy.

K § 53

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. e) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Zabezpečí sa tak napr. možnosť vyhotovenia rozmnoženiny dôkazu (napr. printscreenu obrazovky) do spisového materiálu, alebo vyhotovenie rozmnoženiny časti spisového materiálu v rámci inštitútu nahliadnutia do spisu. Správny orgán však nemôže vyhotoviť rozmnoženinu diela napr. na účely sprístupnenia v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorš ích predpisov, nakoľko sprístupnenie informácie je cieľom (výsledkom) tohto správneho konania, nejde o použitie nevyhnutné na účel zabezpečenia priebehu správneho konania.

K § 54 až § 56

Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek slúžiacich na použitie s minimálnym ekonomickým významom.

K § 54

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 1 smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Ide napr. o vyhotovovanie rozmnožením vo vyrovnávacej pamäti počítača (tzv. temporary files) na účel správneho prehliadania internetových stránok, ktoré je neoddeliteľnou a podstatnou čas ťou technologického procesu.

K § 55

Ustanove nie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. i) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Ide o vedľajšie použitie diela v súvislosti s oprávneným hlavným použitím iného diela, napr. o náhodné zaznamenanie hudby z okoloidúceho auta po čas nakrúcania filmu a jej použitie v audiovizuálnom diele alebo krátky zá ber na televíznu obrazovku s prebiehajúcim vysielaním.

K § 56

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. l) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Ide napr. o skúšobný verejný prenos audiovizuálneho diela za účelom predvedenia funkčnosti a vlastností zariadenia (napr. televízora). Dĺžka tohto predvedenia je preto závislá len od tohto konkrétneho predvedenia. Nad rámec tohto ustanovenia je celodenné prehrávanie audiovizuálnych diel v predajni.

K § 57

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. j) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, ú čelu a podmienok. Zabezpečuje sa tak možnosť propagácie konkrétnej udalosti (výstavy, dražby), nevzťahuje sa to však na v šeobecnú propagáciu ustanovizne.

Odsek 2 spresňuje úpravu v tom zmysle, že po skončení podujatia je potrebné v prípade záujmu o použitie materiálov vyhotovených podľa odseku 1 získať súhlas príslušného nositeľa práv.

K § 58

Ustanovení m sa zavádzajú prostriedky ochrany autorského práva. Upravuje sa katalóg nárokov, ktoré prislúchajú autorovi a ostatným aktívne legitimovaným osobám v prípade porušenia alebo ohrozenia práv podľ a tohto zákona. Upravujú sa tradičné prostriedky ochrany, ako je nárok určovací, zdržovací, odstraňovací a satisfakčný.

Odsek 1 obsahuje demonštratívny výpočet nárokov proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa zavádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva. Výslovné zavedenie tohto ná roku má za cieľ odstránenie určitých aplikačných problémov pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo pr áva v zmysle žaloby na určenie podľa Občianskeho súdneho poriadku so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami, vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V písmene b) a c) sú obsiahnuté zdržovacie nároky v prípade protiprávneho konania - ohrozenia práva alebo neoprávneného zásahu do práva, teda porušenie práva. Na základe transpozície smernice 2001/29/ES je nároky pod ľa písmena b) a písmena c) aktívne legitimovaná osoba oprávnená uplatniť aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené. V písmene d) je na základe transpozície smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len 'smernica o vymožiteľnosti') obsiahnutý nárok na poskytnutie informácií o pôvode neopr ávnene zhotovených rozmnoženín a napodobenín diel, o spôsobe ich použitia ako aj o službách porušujúcich práva autora. Okrem uvedených nárokov má autor právo na informácie týkajúce sa totožnosti osôb, ktoré sa nejakým spôsobom zú častnili na tomto neoprávnenom zhotovení rozmnoženín alebo napodobenín alebo na takom poskytovaní služieb. Nárok autora na poskytnutie niektorých informácií môže byť uplatnený aj voči osobám vymenovan ým v odseku 2 tohto ustanovenia. Nárok na poskytnutie informácií umožňuje dotknutej osobe získať dôkazy na uplatnenie ďalších nárokov. Tento nárok bude možné využiť najmä v prípadoch, keď dotknutej osobe chýba nielen dôkaz, ale aj dostatok informácií na určité tvrdenie. Vzhľadom na prudký rozvoj digitálneho prostredia majú autori a iní nositelia práv podstatne sťažené postavenie v snahe o zabr ánenie prípadnému neoprávnenému používaniu svojich diel a iných predmetov ochrany. S cieľom zlepšenia tohto postavenia autorov a iných nositeľov práv sa v zmysle písmena e) zavádza ná rok autora na poskytnutie informácií o sprístupňovaní diela verejnosti spôsobom porušujúcim právo autora v digitálnom prostredí, predovšetkým v sieti internet. Uvedený nárok umožňuje autorovi získa ť informácie o neoprávnenom použití svojho diela jeho sprístupňovaním na verejnosti vrátane informácií o užívateľoch a poskytovateľoch služieb, prostredníctvom ktorých dochádza k uvedenému neoprávnenému použitiu diela, ako aj o rozsahu takéhoto použitia diela a údajov o majetkovom prospechu súvisiacom s takýmto porušením. Poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb sa rozumejú predovšetkým poskytovatelia elektronický ch komunikačných služieb podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, alebo tiež poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v zmysle zá kona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. Právo na poskytnutie informácií podľa tohto ustanovenia však nezakladá povinnosť poskytovateľom elektronických komunikačných slu žieb aktívne zbierať údaje o prenáš anom obsahu. Transpozíciou smernice o vymožiteľnosti sa v písmene f) zavádza nárok na odstránenie následkov neoprávneného z ásahu do práv autora. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je trvanie následkov, aj keď porušenie samo o sebe už trvať nemusí.

V písmene g), h) a i) sa výslovne upravujú všeobecné občianskoprávne nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za účelom precizovania právnej ú pravy sa jednotlivé nároky upravujú samostatne. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa písmena g) vzniká autorovi za predpokladu, že zásahom do práv autora vznikne autorovi iná ako majetková ujma (š koda). Kompenzácia nemajetkovej ujmy sa uskutočňuje predovšetkým formou primeraného zadosťučinenia (satisfakčný nárok). Primerané zadosťučinenie má najčastejšie formu ospravedlnenia. V prí pade, ak sa primerané zadosťučinenie vzhľadom na okolnosti neoprávneného zásahu nejaví ako dostačujúce (napr. reálne hrozia aj majetkové dôsledky ohrozenia či porušenia práva), je možné autorovi prizna ť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je teda možné uplatniť spolu s ostatnými nárokmi autora iba v prípade, ak by iné zadosťučinenie (napr. zverejnenie rozsudku súdu na ná klady škodcu, ospravedlnenie) nebolo postačujúce. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody podľa písmena h), škodu je možné definovať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, spočívajúcu v zmenš ení existujúceho majetku poškodeného. Škoda sa prejavuje ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Ku skutočnej škode, pri ktorej sa majetok poškodeného zmenší, bude dochádzať pri nehmotný ch statkoch, teda aj pri dielach a iných predmetoch ochrany podľa tohto zákona skôr výnimočne, pretože dielo samotné ako ideálny objekt nemožno zničiť, možno zničiť len hmotný substrát - vec, prostredn íctvom ktorej je vyjadrené. V prípade práv duševného vlastníctva bude do úvahy prichádzať predovšetkým ušlý zisk a bezdôvodné obohatenie. Pre stanovenie výšky ušlého zisku je možné vychá dzať z výšky licenčnej odmeny, ktorá by bola obvyklá za získanie licencie za dané použitie. V zmysle písmena i) sa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať aj vydania bezdôvodného obohatenia.

K § 59

Autorovi sa prizn áva právo domáhať sa určitých informácií potrebných na ochranu jeho práv podľa tohto zákona od vymedzených orgánov štátnej správy.

Uvedených inform ácií sa okrem autora môžu domáhať aj ďalšie osoby, ktoré sú aktívne legitimované na uplatnenie nárokov na ochranu práv podľa § 59.

K § 60 a § 61

Ustanovenia sú transpozíciou smernice o informačnej spoločnosti. Významným prostriedkom zabezpečenia práv autorov pri súčasnom rozvoji možností prístupu k dielam a uľahčení vyhotovovania ich rozmnoženín a iný ch použití je technická a technologická ochrana diel. Autorskému právu sa takto poskytne rovnaká ochrana pred zneužitím prostriedkov slúžiacich na jeho ochranu ako pred neoprávneným použitím diela. Podľ a tohto ustanovenia sa za neoprávnený zásah do práv považuje konanie, ktoré síce nie je použitím diela, avšak jeho cieľom je umožniť nechránený prístup k dielu prekonaním opatrení (prekážok) sl úžiacich na ochranu práv.

Smernica o informa čnej spoločnosti zároveň požaduje, aby používatelia predmetov ochrany, ktorí oprávnene využívajú výnimky a obmedzenia majetkových práv nositeľov práv neboli považovaní za porušovateľov v zmysle ustanovenia § 60, ak obchádzajú technologické opatrenia v rozsahu nevyhnutnom na využitie výnimky alebo obmedzenia.

K § 62

Ustanovenie roz širuje autorskoprávnu ochranu aj na niektoré prvky diela, a to názov diela a vonkajšia úprava diela, ktoré samy osebe nemusia spĺňať pojmové znaky diela. Podmienkou ochrany je to, že názov, či vonkajšia ú prava už bola použitá iným autorom pri rovnakom druhu diela a mohlo by vzniknúť nebezpečenstvo zámeny. Aj keď sa táto ochrana svojím chápaním približuje k súťažnoprávnej ochrane, nejde o takúto ochranu, keďže takéto konanie sa nemusí uskutočniť v rámci hospodárskej súťaže. Nie je však vylúčený súbeh autorskoprávnej ochrany a súťažnoprávnej ochrany.

K § 63

Transpozí ciou smernice o vymožiteľnosti sa upravuje výpočet osôb aktívne legitimovaných na uplatnenie jednotlivých nárokov na ochranu práv podľa tohto zákona. Posilňuje sa tak postavenie osôb, do práv ktorých bý va najčastejšie zasahované zo strany porušovateľov. V prípade osôb vymedzených v odseku 2 v písmene b) a c), platí že nárokov na ochranu práv podľa tohto zákona sa môžu domáhať len tieto osoby a autor sám je vylúčený z mož nosti tieto nároky uplatniť. Autorovi však zostáva zachovaná aktívna legitimácia domáhať sa nárokov vyplývajúcich z použitia diela nad rozsah udelenej výhradnej licencie. Nárokov sa môže domáhať aj organizácia kolektívnej správy vo vlastnom mene na účet autora, ktorého práva kolektívne spravuje, a to aj v prípade povinnej kolektívnej správy práv.

K § 64

Po smrti autora vzniká na základe zákona osobám blízkym v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, dedičom, príslušným profesijným komorám ako aj príslušným právnickým osobám združujú cim autorov právo domáhať sa tzv. postmortálnej ochrany. Obsahom postmortálnej ochrany je zákaz prisvojiť si autorstvo k dielu iného autora, povinnosť uvádzať meno autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné a zákaz použitia diela spôsobom znižujúcim jeho hodnotu. Uvedené osoby sú teda aktívne legitimované na domáhanie sa takejto ochrany diela. Príslušnými profesijnými komorami a príslušnými právnický mi osobami sa rozumejú predovšetkým tie profesijné komory alebo právnické osoby, ktorými bol autor členom, resp. ktorým bola zverená správa výkonu majetkových práv autora.

K § 65

Licenčná zmluva ako dvojstranný adresovaný právny úkon je predpokladom vzniku práva na použitie diela na základe nadobudnutia súhlasu (licencie) od autora ako nositeľa práv k dielu. Navrhované ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet minimá lneho rozsahu obsahových náležitostí licenčnej zmluvy s možnosťou dojednania ďalších pravidelných, či obvyklých náležitostí v závislosti od vôle zmluvných strán. V tejto súvislosti ďalšie ustanovenia obsahujú domnienky, ktor é platia v prípade absencie dohôd o zákonom stanovených minimálnych obsahových náležitostiach licenčnej zmluvy.

Návrh pripú šťa určiť obsah licenčnej zmluvy odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe, resp. sú im dostupné, a to v čase uzavretia licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie odráža požiadavky praxe a pokrýva prípady typické pre uzatváranie licenčných zmlúv najmä v on-line prostredí, keď poskytovateľ licencie odkazuje na licenčné podmienky uvedené napr. na jeho internetovej strá nke. Rovnako je ustanovenie aplikovateľné v prípadoch, keď sú licenčné podmienky zmluvným stranám známe z ich predchádzajúcej činnosti, resp. zavedenej obchodnej praxe a pod. Na daný spôsob nepriameho zmluvn ého dojednania sa zároveň analogicky vzťahujú podmienky stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka platné pre každý právny úkon, ktorými sú pri licenčných podmienkach predovšetkým určitosť a zrozumiteľnosť (vrátane čitateľnosti). Takto stanovené licenčné podmienky majú prednosť pred domnienkami, ktoré stanovuje zákon v prípade, že licenčná zmluva neobsahuje dohodu o spôsobe použ itia diela, o rozsahu licencie, o čase, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsobe jeho určenia a dohodu o odmene alebo spôsobe jej určenia, za súčasného predpokladu, že tieto licenčné podmienky nie sú v rozpore so zákonom.

Èo sa týka formálnych náležitostí licenčnej zmluvy, písomná forma sa nevyžaduje v prípade nevýhradných licenčných zmlúv. Rozhodnutie o forme právneho úkonu v prípade nevý hradnej licencie je tak ponechané na zmluvné strany, keďže všeobecne záväzná písomná forma je v praxi v mnohých prípadoch vnímaná ako neúmerná regulácia záväzkových vzťahov v autorskom pr áve. Povinná písomná forma sa z dôvodu zachovania právnej istoty v autorskoprávnych zmluvných vzťahoch ponecháva pre výhradnú licenčnú zmluvu a, ako vyplýva z ďalších ustanovení, pre kolektívnu licenčnú zmluvu, hromadnú licenčnú zmluvu, rozší renú hromadnú licenčnú zmluvu, multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použitie hudobných diel, pričom hromadná licenčná zmluva, rozšírená hromadná licenčná zmluva a multiteritoriálna hromadná licenčná zmluva môže byť uzavretá aj prostredníctvom elektronických prostriedkov (aj webového sídla) za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán.

Keďže pr ávna úprava dovoľuje v niektorých prípadoch uzavretie licenčnej zmluvy aj v nepísomnej forme, dáva možnosť zmluvným stranám písomne požadovať vydanie písomného potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy (za účelom zabezpečenia právnej istoty, ako aj s ohľadom na daňové povinnosti). Súčasne je určená lehota, v ktorej môže zmluvná strana toto potvrdenie žiadať, ako aj lehota na jeho vydanie. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny ná rok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať aj na zá klade oneskorenej žiadosti. Návrh vychádza z konštrukcie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Pokiaľ zmluvná strana nedodrží lehotu na vydanie potvrdenia, fikciou sa deroguje existencia zmluvy. Ak zmluvná strana vydá potvrdenie, ktoré nezodpoved á podmienkam, na ktorých sa zmluvné strany dohodli, potvrdenie tým nespĺňa zákonom stanovené podmienky, preto nepôjde o potvrdenie podľa tohto zákona.

K § 66

Navrhovaná pr ávna úprava vo všeobecnosti vychádza z preferencie čo najpodrobnejšej úpravy licenčnej zmluvy, avšak absencia dohody o spôsobe použitia diela alebo jednotlivých spôsoboch použitia diela nemá za ná sledok neplatnosť licenčnej zmluvy. Neuvedenie spôsobu použitia diela nespôsobuje neurčitosť dojednania v licenčnej zmluve v prípade, ak je spôsob použitia možné jednoznačne vyvodiť z účelu, ktorý sa má udelením licencie dosiahnuť. Smerodajný je teda účel, ktorý zmluvné strany uzavretím licenčnej zmluvy sledujú. Účelom sa rozumie cieľ, ku ktorému smeruje činnosť vyplývajúca z použ itia diela podľa licenčnej zmluvy. Návrh v tomto ustanovení reflektuje prípady, keď v licenčnej zmluve chýba dohoda o spôsobe použitia diela, avšak vzhľadom na účel zmluvy je možné tento spôsob jednozna čne určiť (napr. autor poskytne na základe licenčnej zmluvy výtvarné diela galérii; z uvedeného možno vzhľadom na ďalšie okolnosti vyvodiť záver, že účelom poskytnutia diel je ich vystavenie).

Autor nemôže v licenčnej zmluve udeliť súhlas na použitie diela spôsobmi, ktoré nie sú známe v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Zákon stanovuje výnimku v prípade verejnej licencie podľa § 76.

Z uvedené ho vyplýva, že pokiaľ by v licenčnej zmluve autor udelil súhlas na 'všetky spôsoby použitia', znamenalo by to, že udelil súhlas na všetky spôsoby použitia známe v čase uzatvorenia tejto zmluvy.

K § 67

Navrhovaná pr ávna úprava dáva možnosť zmluvným stranám dohodnúť sa na rozsahu licencie, a to obmedzenom (územnom, vecnom), ale aj neobmedzenom.

V prípade absencie dohody o rozsahu licencie sa uplatňuje domnienka, podľa ktorej platí, že licencia je udelená v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu zmluvy. Účel nemusí byť v zmluve výslovne stanovený , ale spravidla súvisí so záujmami strán, ktoré majú byť dosiahnuté v rámci licenčného vzťahu. V záujme právnej istoty sa však preferuje čo najpodrobnejšia úprava náležitostí licenč nej zmluvy.

V prípade absencie dohody o rozsahu licencie, keď zároveň nie je možné rozsah licencie odvodiť z účelu licenčnej zmluvy, stanovuje navrhovaná právna úprava rozsah licencie na základe územného a vecné ho kritéria. Ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté územie, na ktorom je možné oprávnene použiť dielo, ani z nej tento údaj inak nevyplýva, platí domnienka, že licencia je udelená pre ú zemie Slovenskej republiky. V prípade, že zmluva neobsahuje dohodu o vecnom rozsahu licencie, ktorý ani nevyplýva z účelu licenčnej zmluvy, zákon stanovuje domnienku, že vecný rozsah je taký, aký je obvyklý pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela (môže ísť napr. o obvyklý počet výtlačkov pri literárnom diele).

K § 68

Jednou z podstatných náležitostí licenčnej zmluvy je aj dohoda o čase, na ktorý autor licenciu udeľuje. Pri dohode o čase je potrebné rešpektovať trvanie majetkových práv autora.

Navrhované ustanovenie rieši situáciu, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spô sob jeho určenia. V takom prípade platí domnienka, že licencia je udelená na čas, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy.

Pokiaľ licenčná zmluva neobsahuje dohodu o čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ani spôsob jeho určenia a časové obmedzenie nevyplýva ani z účelu zmluvy, je licencia z časového hľadiska obmedzená na dobu obvyklú pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela. V takom prípade však platí, že licencia je udelená maximálne na jeden rok. Začiatok plynutia uvedenej lehoty je určený okamihom udelenia licencie nadob údateľovi. Uvedená jednoročná lehota predstavuje zákonné stanovenie opodstatneného časového úseku, v ktorom môže dôjsť k použitiu diela zohľadňujúc oprávnené záujmy autora, ktoré by neurčitosťou doby poskytnutia licencie mohli byť ohrozené.

K § 69

Podstatnou náležitosťou licenčnej zmluvy je aj dohoda o odmene alebo spôsobe jej určenia, pričom táto odmena alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia, ktoré boli dohodnuté. Zmluvné strany sa teda môžu dohodnúť aj na spôsobe, akým v budúcnosti stanovia odmenu (na základe akých kritérií a postupov), nielen na konkrétnej odmene. Z hľadiska odmeny návrh pripúšťa možnosť udelenia licencie odplatne alebo bezodplatne.

Ustanovenie upravuje domnienku, ktorá sa použije, ak licenčná zmluva neobsahuje dohodu o odmene ani o spôsobe jej určenia, ani neobsahuje dohodu o bezodplatnosti, resp. bezodplatnosť nevyplýva z jej účelu. V takomto prípade sa autorovi priznáva prá vo na odmenu, ktorej výška sa určí podľa výšky odmeny obvyklej v čase uzavretia zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. Èo sa týka obdobných zmluvných podmienok, je potrebné brať do úvahy najmä druh diela, spôsob použitia diela, čas použitia diela, rozsah udeľovanej licencie a ďalšie zmluvné podmienky.

Návrh upravuje aj podmienky odmeny dohodnutej v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie. Ak nie je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela.

K § 70

Ustanovenie o v ýhradnosti alebo nevýhradnosti licencie nie je povinnou náležitosťou licenčnej zmluvy, avšak odporúča sa čo najpodrobnejšia úprava licenčnej zmluvy. Ak licenčná zmluva neobsahuje takéto ustanovenie, platí , že autor udelil nevýhradnú licenciu. Na výhradnej licencii sa teda zmluvné strany musia výslovne dohodnúť a takáto licencia musí byť písomná. Odli šná úprava je pri licenčnej zmluve na vydanie diela.

Ak už autor udelil nadobúdateľovi výhradnú licenciu, nesmie udeliť inému používateľovi licenciu na spôsob použitia diela udelený touto licenciou. Takáto zmluva by bola neplatná, s výnimkou, ak nadobúdateľ výhradnej licencie udelil predchádzajúci písomný s úhlas. V prípade výhradnej licencie autor nesmie sám použiť dielo spôsobom, ku ktorému udelil výhradnú licenciu, zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že autor je oprávnený na takéto použ itie. Pokiaľ autor udelil len nevýhradnú licenciu, tieto obmedzenia neplatia. Iná situácia nastáva, ak bola prvá udelená nevýhradná licencia a následne výhradná licencia. V tomto prípade nevýhradná licencia zostáva zachovaná, zmluvné strany sa však môžu dohodnúť inak.

Nadobúdateľ výhradnej licencie je nielen oprávnený, ale aj povinný dielo v rozsahu licencie použiť. Ide o dispozitívne ustanovenie, zmluvné strany teda môžu túto povinnosť nadobúdateľa vylúčiť. Na túto povinnosť je naviazané právo autora na odstúpenie od zmluvy podľa § 73.

K § 71

V prí pade smrti (zániku) nadobúdateľa licencie prechádza licencia na dediča (právneho nástupcu). V licenčnej zmluve však môže byť tento prechod vylúčený. Pokiaľ nadobúdateľ licencie nemá dedičov (pr ávnych nástupcov), licencia zaniká.

K § 72

Navrhované ustanovenie upravuje zákonom dovolené spôsoby nakladania s licenciou, a to udelenie sublicencie a postúpenie licencie.

Ak autor udelil nadobúdateľovi licenciu, nadobúdateľ môže udeliť sublicenciu inému používateľovi pri splnení dvoch podmienok. Prvou podmienkou je predchádzajúci súhlas autora a druhou podmienkou je udelenie sublicencie v rozsahu menšom alebo najviac rovnakom ako je rozsah pôvodnej licencie. Udelenie sublicencie musí byť písomné, len ak licenčná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme (strany to v šak môžu dohodou vylúčiť).

Druhým možným spôsobom nakladania s licenciou je jej postúpenie. Postúpenie licencie je možné len s predchádzajúcim súhlasom autora, pričom nadobúdateľ licencie musí autora bezodkladne informovať o postúpení licencie a o novom nadobúdateľovi licencie. Postúpenie licencie musí byť písomné, len ak bola licenčná zmluva uzatvorená v písomnej forme (strany to však môžu dohodou vylúčiť).

K § 73

Navrhované ustanovenie zavádza právo autora odstúpiť od výhradnej licenčnej zmluvy v prípade jej nevyužívania dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, ak sa zmluvné strany nedohodli, že výhradnú licenčnú zmluvu nadobúdateľ nemusí využíva ť.

Zavádzajú sa kumulatívne podmienky také hoto odstúpenia: nadobúdateľ nevyužíva licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, a to aj napriek písomnej výzve autora, v ktorej nadobúdateľ a vyzval na využitie licencie v primeranej lehote, pričom uplynul aspoň jeden rok od uzatvorenia licenčnej zmluvy resp. od dodania diela a nevyužívanie licencie (alebo nedostatočné využívanie) nespôsobil autor. Odstúpenie musí byť písomné. Zmluvné strany sa však namiesto odstú penia môžu dohodnúť na zmene licenčnej zmluvy v dotknutej časti na nevýhradnú. Práva na odstúpenie sa autor nemôže vzdať.

K § 74

Udeľovať súhlas na pou žitie diela je oprávnený autor, ale aj osoba, ktorá vykonáva majetkové práva autora. Na udelenie súhlasu sa aj v týchto prípadoch primerane použije úprava o licenčnej zmluve.

K § 75

Ustanovenie upravuje licenč nú zmluvu na vydanie diela, ktorou autor udeľ uje nadobúdateľovi licenciu na vydanie diela (slovesného diela, dramatického diela, hudobnodramatického diela, hudobného diela, výtvarného diela, fotografického diela alebo kartografické ho diela), teda na vyhotovenie jeho rozmnoženín a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti.

Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje výhradnosť a nevýhradnosť, platí, že ide o výhradnú licenciu. To neplatí v prípade licenčnej zmluvy na vydanie diela v periodickej publikácii, pri ktorej pri absencii dohody o vý hradnosti platí, že ide o nevýhradnú licenciu.

Autor má právo na autorskú korektúru pred vydaním diela. Autorská korektúra nemôže nadobúdateľovi spôsobiť neprimerané náklady a nemôže zmeniť povahu diela. V licenčnej zmluve sa vš ak strany môžu dohodnúť inak.

Návrh upravuje dva dôvody odstúpenia autora od licenčnej zmluvy na vydanie diela – ak nadobúdateľ autorovi neumožní vykonať autorskú korektúru, alebo ak by dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu. Autor v takom prípade môže pož iadať nadobúdateľa o odovzdanie originálu diela alebo rozmnoženiny alebo o zničenie tejto rozmnoženiny.

Èo sa tý ka potvrdenia o uzatvorení viacerých licenčných zmlúv v priebehu jedného roka, navrhované ustanovenie zavádza určité špecifiká potvrdenia o uzatvorení licenčnej zmluvy na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii. V jednom kalendárnom roku často doch ádza k uzatváraniu značného množstva licenčných zmlúv na vydanie diela medzi totožnými zmluvnými stranami, pričom by bolo v praxi zaťažujúce vydávať potvrdenia pre každý jednotlivý prí pad. Preto navrhovaná právna úprava umožňuje vydanie jedného súhrnného potvrdenia za príslušný kalendárny rok. Po uplynutí lehoty na uplatnenie žiadosti o vydanie potvrdenia síce právny ná rok na vydanie potvrdenia zaniká, ale pretrváva vo forme naturálnej obligácie. To znamená, že nárok nie je súdne vymáhateľný, ale druhá zmluvná strana môže potvrdenie naďalej platne vydať. V prípade len jednej licenčnej zmluvy sa použije úprava potvrdenia v § 65 ods. 4.

Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť nadobúdateľa poskytnúť autorovi bezodplatne aspoň jednu rozmnoženinu diela, za predpokladu, že je to od nadobúdateľa možné spravodlivo požadovať. Túto povinnosť nadobúdateľ nemá pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.

K § 76

Navrhované ustanovenie upravuje tzv. verejné licencie a vych ádza z konštrukcie § 43a Občianskeho zákonníka (návrh na uzavretie zmluvy) s tým, že ide o špeciálnu úpravu najmä pre potreby udeľovania súhlasu na použitie v on-line prostredí, keď okruh potenci álnych používateľov nie je vopred určený. Autor ponúkne udelenie licencie, pričom účinky tohto jednostranného prejavu vôle nastávajú okamihom, keď sa tento prejav vôle dostane do sféry poznania potenci álneho adresáta (teda vo všeobecnosti kohokoľvek). Touto špeciálnou úpravou sa zohľadňuje špecifickosť predmetov autorského práva a predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré sa vyznačuj ú potenciálnou ubikvitou (možnou všadeprítomnosťou), a v tej súvislosti umožnenie 'všadeprítomného' udeľovania súhlasu na ich použitie.

Navrhovaná úprava vychádza z konštrukcie §43c Občianskeho zákonníka (prijatie návrhu) s tým, že stanovuje špeciálnu úpravu s ohľadom na špecifiká uzatvárania zmlúv najmä v on-line prostred í.

Prijatie ponuky nadobúda účinnosť určitým konaním nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami licencie, a to aj bez oboznámenia navrhovateľa, pretože to v praxi pri taký chto typoch kontraktov väčšinou ani nie je možné. Takéto konanie môže závisieť napr. od povahy diela, od zvyklostí pri určitom type diel, alebo pri určitých druhoch verejných licencií. Môže ním byť napr. odsúhlasenie licenčný ch podmienok v dialógovom okne atď. Z uvedeného vyplýva, že účinnosť prijatia ponuky nastáva, keď sa nadobúdateľ podľa udelenej licencie zachová. Týmto okamihom je licenčná zmluva uzatvorená , resp. súhlas na použitie diela (licencia) platne udelený. Z konania nadobúdateľa musí byť pritom jednoznačné, že nadobúdateľ súhlasí s podmienkami licencie.

Licencia udelen á podľa navrhovaného ustanovenia môže byť len nevýhradná a bezodplatná. Takúto licenciu nemožno vypovedať. Keďže licencia smeruje voči neurčité mu okruhu a počtu osôb, udelenie výhradnej licencie nie je možné. Z rovnakých dôvodov nie je možné, aby tá to licencia bola odplatná, pretože smeruje k neurčitému okruhu osôb a odplatnosť by bola v praxi nerealizovateľná.

Na udelenie licencie podľa tohto ustanovenia sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o licenčnej zmluve, spôsobe použitia diela, rozsahu licencie, čase, na ktorý sa licencia udeľuje, ako aj možnosť určiť obsah licenč nej zmluvy odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo dostupné. Špecifikom je, že vzhľadom na charakter a účel tejto licencie je možno túto licenciu výslovne udeliť aj na spôsoby použitia, ktoré nie sú známe v čase udelenia licencie, keďže tá to licencia smeruje voči neurčitému okruhu a počtu osôb. Z charakteru a účelu tejto licencie vyplýva, že v praxi by v prípade vzniku nového spôsobu použitia nebolo možné, či účelné zabráni ť použitiu týmto novým spôsobom použitia, resp. v praxi by bolo nerealizovateľné, ak by autor chcel tomu istému (neurčitému) okruhu osôb udeliť verejnú licenciu na tento nový spôsob použitia k tomu istému dielu.

Príkladom verejných licencií je napr. Creative Commons, GNU, GPL, BSD, EUPL.

K § 77

Upravuje sa osobitný podtyp licenčnej zmluvy, a to kolektívna licenčná zmluva. Kolektívnosť sa vníma vo vzťahu k subjektu ako ku kolektívu používateľov predmetov ochrany, teda k právnickej osobe, ktorá ich zdru žuje a ktorá je zmluvnou stranou takejto licenčnej zmluvy. Podmienkou pri kolektívnej licenčnej zmluve nie je počet predmetov ochrany, na ktorý sa takáto zmluva uzatvára. Hoci zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej spr ávy s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov predmetov ochrany, kolektívna licenčná zmluva je účinná len vo vzťahu k jednotlivému členovi právnickej osoby, a to až od momentu, keď ju písomne odsúhlasí. Písomný sú hlas so zmluvou uskutoční člen právnickej osoby voči právnickej osobe, v ktorej je združený, a tá musí následne čo najskôr písomne informovať o tejto skutočnosti organizáciu kolektívnej sprá vy, aby mala vedomosť o účinnosti zmluvy. Kolektívna licenčná zmluva musí byť uzavretá obligatórne v písomnej forme a nesmie byť výhradná. Pri kolektívnej licenčnej zmluve sa predpokladá primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve.

K § 78

Ustanovenie upravuje hromadnú licenčnú zmluvu. Špecifickosť hromadnej licenčnej zmluvy sa vníma vo vzťahu k počtu predmetov ochrany, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy. Hromadná licenčn á zmluva musí byť uzavretá obligatórne v písomnej forme, resp. prostredníctvom elektronických prostriedkov. Uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov zahàňa aj napr. elektronický formulár zverejnený na webovom s ídle – internetovej stránke organizácie kolektívnej správy, ktorý môže používateľ predmetov ochrany priamo na webovom sídle vyplniť a odoslať organizácií kolektívnej správy. Z takto uzavretej hromadnej licenčnej zmluvy musí byť zrejmý obsah zmluvy, totožnosť zmluvných strán a prejav vôle zmluvných strán. Podobne ako pri licenčnej zmluve a licenčnej zmluve na vydanie diela sa upravuje povinnosť organizácie kolektívnej spr ávy vydať písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy, ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov. Písomné potvrdenie obsahuje zákonné nálež itosti, pričom najdôležitejšou náležitosťou je vymedzenie predmetov ochrany. V prípade nemožnosti presnej špecifikácie predmetov ochrany napríklad z dôvodu množstva, postačí druhové urč enie predmetov ochrany. Organizácia kolektívnej správy by sa však mala, pokiaľ je to možné, vždy usilovať o podrobnú špecifikáciu predmetov ochrany. Hromadná licenčná zmluva predpokladá primerané použ itie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve.

K § 79

Zavá dza sa nový zmluvný typ štandardne využívaný v krajinách EÚ. Ide o špecifický typ hromadnej licenčnej zmluvy s rozšíreným efektom na použitie všetkých predmetov ochrany, vrátane predmetov och rany nezastupovaných nositeľov práv, pokiaľ výslovne nevylúčili kolektívnu správu práv (neuplatnili tzv. opt-out). Právo uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy má len reprezentatí vna organizácia kolektívnej správy, pričom reprezentatívnosť je daná najväčším počtom priamo zastupovaných nositeľov práv na území Slovenskej republiky, vrátane priamo zastupovaných zahraničných nositeľov práv. Nezastupovaný nositeľ práv môže uplatniť opt-out písomným oznámením organizácii kolektívnej správy, a to buď naraz ku všetkým predmetom ochrany, alebo len k niektorým predmetom ochrany. Nezastupovaným nositeľom práv sa garantuje princíp rovnakého zaobchádzania ako s nositeľmi práv zastupovanými organizáciou kolektívnej správy. Rozšíren á hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá obligatórne v písomne forme, nesmie byť výhradná a prostredníctvom aplikácie všeobecných ustanovení o hromadnej licenčnej zmluve sa pripúšťa jej uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Tiež sa prostredníctvom aplikácie všeobecných ustanovení o hromadnej licenčnej zmluve ustanovuje povinnosť organizácie kolektívnej správy vydať potvrdenie o uzavretí rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy prostredníctvom elektronický ch prostriedkov. Rozšírená hromadná licenčná zmluva predpokladá primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve. Organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licen čnú zmluvu s nadobúdateľom vždy najdlhšie na dobu jedného roka. Zo zákona sa účinnosť rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy predlžuje o ďalší rok, ak písomne žiadna zo zmluvných strán neprejavila vôľu zmluvu ukončiť alebo ak organizácia kolektívnej správy naďalej spĺňa podmienku reprezentatívnosti. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ( ďalej len 'ministerstvo') vo svojej evidencii organizácií kolektívnej správy uvedie, že organizácia kolektívnej správy je spôsobilá uzatvárať rozšíren é hromadné licenčné zmluvy, teda vyznačí reprezentatívnu organizáciu kolektívnej správy.

K § 80

Ustanovenie taxatívne vymedzuje prípady, na ktoré môže organizácia kolektívnej správy uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú zmluvu. Stanovené prípady a spôsoby použitia reflektujú problémy praxe pri získavaní súhlasu na použitie predmetov ochrany. Písm. d) vyplýva z čl. 3 ods. 2 káblovej a satelitnej smernice. Písm. g) uľahčuje udeľovanie licencií na retransmisiu predmetov ochrany, pričom však ide o inú ako káblovú retransmisiu, ktor á je povinne kolektívne spravovaným právom. Písm. f) zohľadňuje najmä situácie použitia zdigitalizovaný ch predmetov ochrany, ako aj napr. sprístupňovanie náhľadov obálok kníh verejnosti.

K § 81

Zakotvenie multiteritoriálnych licenčných zmlúv na on-line použitie hudobných diel do zákona ako nového zmluvného typu vychádza zo smernice o kolektívnej správe práv. Vzhľadom na kombináciu viacerý ch prvkov iných zmluvných podtypov licenčnej zmluvy, sa multiteritoriálna licenčná zmluva podraďuje pod hromadnú licenčnú zmluvu, a preto sa na ňu vzťahujú všeobecné ustanovenia o hromadnej licenč nej zmluve, najmä pokiaľ ide o formu jej uzatvárania. Multiteritoriálna licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel teda musí byť nevýhradná a uzavretá v písomne forme, právna úprava však umožňuje jej uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Tiež sa ustanovuje povinnosť organizácie kolektí vnej správy vydať potvrdenie o uzavretí multiteritoriálnej licenčnej zmluvy na on-line použitie hudobných diel prostredníctvom elektronických prostriedkov. Multiteritoriálna licenčná zmluva na on-line použitie hudobn ých diel predpokladá aj primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve. Ods. 1 obsahuje definíciu multiteritoriálnej licenčnej zmluvy na on-line použitie hudobných diel v súlade s čl. 3 pí sm. m) a n) smernice o kolektívnej správe a s čl. 2 a 3 smernice o informačnej spoločnosti. Multiteritoriálne licenčné zmluvy sú charakteristické územným rozsahom viacerých členských štátov Európskej únie alebo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore a ich aplikáciou výlučne na on-line použitie hudobných diel, ktorým je vyhotovenie on-line digitálnej rozmnoženiny hudobných diel a ich on-line verejný prenos. Tieto licencie sa vzťahujú na všetky hudobné diela (vrátane textov a hudobných diel začlenených do audiovizuálnych diel), nie však na hudobné diela vo forme notového zápisu. Postup poskytovania multiteritori álnych licencií, vrátane splnomocnenia upravujú § 183 až 188. Nadobúdateľ licencie, ktorý je poskytovateľom služby na on-line použitie hudobných diel musí oznámiť organizácií kolektívnej správy skutočné použitie hudobných diel uvedených v multiteritoriálnej licenčnej zmluve na on-line použitie hudobných diel, pričom organizácia kolektívnej správy musí zabezpečiť, aby tieto informácie mohol poskytnúť aj elektronicky. Organizácia kolektívnej správy však aj samostatne monitoruje použitie hudobných diel podľa multiteritoriálnej licenčnej zmluvy, pričom monitorovanie by malo rešpektovať ochranu osobných ú dajov a súkromia fyzických osôb.

Ods. 5 upravuje výnimku podľa čl. 32 smernice o kolektívnej správe práv. Predpokladá sa, že vysielateľ alebo iná osoba (tvoriaca programovú službu – napr. webcaster) pri vysielaní vlastných televíznych a rozhlasových programových služ ieb cez internet, ktoré obsahujú hudobné diela, zvyčajne uzatvára licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorým bolo udelené oprávnenie ministerstvom. Takéto organizácie kolektívnej sprá vy vykonávajúce správu práv k hudobným dielam by mali byť oprávnené udeľovať súhlas typickými licenčnými zmluvami (licenčná zmluva, kolektívna licenčná zmluva, hromadná licenčná zmluva) aj na on-line použitie hudobných diel obsiahnutých v televíznych a rozhlasových programových službách slovenského vysielateľa alebo inej osoby. Preto multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použ itie hudobných diel nemožno uzatvoriť na použitie hudobných diel zahrnutých do vlastných televíznych a rozhlasových programových služieb vysielateľa alebo inej osoby súčasným vysielaním (tzv. simulcasting), ako aj neskorším, nezmeneným a úplným spr ístupnením záznamu vysielania prostredníctvom internetu, ktoré realizuje vysielateľ alebo iná osoba vo vzťahu k pôvodnému vysielaniu.

K § 82 až 86

Zá kon ustanovuje legálnu definíciu audiovizuálneho diela a pri zachovaní zásady pravdivosti autorstva vymedzuje autora audiovizuálneho diela. Tak legálna definícia audiovizuálneho diela, ako aj vymedzený okruh jeho potenciá lnych autorov reflektujú charakteristickú vlastnosť tohto druhu diela, ktorou je pluralita tak na strane obsahov vstupujúcich do procesu jeho tvorby a výroby, ako aj na strane tvorcov tohto diela.

Zákon ďalej v slovenskej právnej úprave po prvýkrát expressis verbis vymedzuje vzťah (ako aj výkon práv) audiovizuálneho diela a diel audiovizuálne použitých, ktoré možno rozdeliť na tzv. diela preexistentné, teda také, ktoré boli vytvorené nezávisle od vzniku audiovizuálneho diela (napr. literárna predloha alebo hudba, ktorá nebola komponovaná výlučne pre audiovizuálne dielo) a diela priamo vytvorené pre audiovizuálne dielo (napr. realizačný scenár, dialógy alebo hudba vytvorená výlučne pre použitie v audiovizuálnom diele). V zmysle uvedenej diferenciácie zákon presne vymedzuje diela audiovizuálne použité ako tie, ktoré sa so súhlasom ich autora stávajú v zásade neoddeliteľnou súčasťou nového pôvodného diela – audiovizuálneho diela, a to spravidla ich spracovaním alebo iným použitím.

Napokon je podrobne ustanovený výkon práv tak k audiovizuálnemu dielu, ako aj k dielam audiovizuálne použitým na základe kontinentálnej koncepcie ('droit d´auteur'), ktorá nikdy nepovažuje za pôvodný subjekt autorských práv právnickú osobu (výrobcu, teda producenta audiovizuálneho diela), ale vždy výlučne osobu fyzickú (autora audiovizuálneho diela) s akcentom na tzv. systém legitimácie, kedy sa zavádza z ákonná domnienka, podľa ktorej sa výkon autorského práva k audiovizuálnemu dielu 'prenáša' z tvorcu na výrobcu (práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva producent audiovizuá lneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene jednotlivo pre každý spôsob použitia audiovizuálneho diela). Uplatnenie uvedeného princípu je úpravou dispozitívnou.

K § 87 až 89

Vzhľ adom na osobitosť charakteru počítačových programov sa stanovuje ich úprava v samostatnej časti. Z medzinárodného autorskoprávneho hľadiska úpravu počítačových programov obsahuje Dohoda TRIPS v č l. 10 ods. 1 s odkazom na Bernský dohovor, pričom počítačovému programu bez ohľadu na to, či je vyjadrený v zdrojovom alebo v strojovom kóde, priznáva rovnakú ochranu ako literárnym dielam podľa Bernské ho dohovoru. Takmer identickú úpravu počítačových programov uvádza aj čl. 4 Zmluvy WCT. V práve Európskej únie je problematika počítačových programov regulovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES o právnej ochrane počíta čových programov (ďalej len 'smernica o počítačových programoch').

K § 87

Ustanovenie zav ádza definíciu počítačového programu. Definícia zahàňa programy v akejkoľvek forme vrátane tých, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvér). Autorskoprávna ochrana sa vz ťahuje na počítačový program, pokiaľ spĺňa podmienku tvorivosti, teda je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Žiadne iné kritériá na určenie autorskoprávnej ochrany sa neuplatňujú. Ak tú to podmienku spĺňa, je chránený rovnako ako každé dielo z oblasti umenia alebo vedy, a vzťahuje sa na neho primerane všeobecná úprava diel podľa druhej časti tohto zákona s výnimkou úpravy vyčerpania práv. Pri výnimkách a obmedzeniach majetkových práv, majú s íce počítačové programy osobitnú úpravu, ale aplikovať sa na ne môžu aj niektoré ďalšie výnimky a obmedzenia podľa štvrtej hlavy druhej časti tohto zákona. Pod pojem počítačový program je zahrnutý aj podkladový materiál, ktorý vedie k vytvoreniu počítačového programu, príp. jeho jednotlivé vývojové fázy, za predpokladu, že tiež spĺňajú podmienku tvorivosti. Myš lienky a princípy (napr. základy logiky, algoritmov, programovacích jazykov), na ktorých je založený akýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, sú vš ak z autorskoprávnej ochrany vylúčené. Rozhraním sa rozumie časť počítačového programu, ktorá umožňuje prepojenie a interakciu medzi prvkami programu (softvéru) a technického vybavenia (hardvéru).

K § 88

Upravuje sa osobitne problematika vyčerpania majetkových práv autora pri počítačovom programe. Ide o transpozíciu smernice o počítačových programoch.

K § 89

Ustanovenie rie ši výnimky a obmedzenia majetkových práv autora počítačového programu v súlade so smernicou o počítačových programoch. Základom pri akomkoľvek obmedzení majetkových práv autora je apliká cia tzv. trojkrokového testu, ktorý je vymedzený v ods. 1. Hoci počítačové programy majú určené osobitné ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach majetkových práv, budú sa na ne aplikovať aj niektoré ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach majetkových práv podľa štvrtej hlavy druhej časti tohto zákona. V rámci výnimiek a obmedzení majetkových práv môže oprávnený užívateľ bez súhlasu autora počítačového programu upraviť po čítačový program v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadne využitie, vyhotovenie záložnej rozmnoženiny alebo skúmanie, štúdium či odskúšanie funkčnosti počítačového programu. Ïalším obmedzen ím majetkových práv autora počítačového programu je tzv. dekompilácia, resp. spätný preklad počítačového programu zo strojového kódu do zdrojového kódu (textu) programovacieho jazyka, na účel z ískania informácie slúžiacej na dosiahnutie interoperability počítačových programov. Interoperabilitou sa chápe funkčné prepojenie a interakcia potrebná na fungovanie prvkov programu (softvéru) a technické ho vybavenia (hardvéru) s iným počítačovým programom, teda s jeho softvérom a hardvérom. Interoperabilita predstavuje vzájomnú súčinnosť nezávisle vytvorených počítačových programov (ide o prevá dzkovú schopnosť počítačových programov vymieňať si informácie a následne ich využívať) v zmysle, aby sa naplnila funkčnosť počítačových programov a zladilo sa ich vnútorné hardvérové a softvérové prostredie. Jedným z cieľov tejto výnimky je umožniť prepojenie všetkých prvkov počítačového programu alebo systému vrátane tých, ktoré vytvorili rôzni autori, a to tak, aby mohli fungova ť spoločne. Podmienkou výnimky je v tomto prípade fakt, že táto informácia nebola už predtým bežne dostupná. Informácie získané dekompiláciou počítačového programu sa nemôžu použiť na in ý cieľ a iným spôsobom, ako je vymedzené zákonom. Využitie týchto informácií je limitované predovšetkým rozsahom nevyhnutným na zabezpečenie interoperability počítačových programov. Autorovi poč ítačového programu sa za použitie podľa uvedených výnimiek a obmedzení majetkových práv neuhrádza odmena. V prípade, že by došlo k použitiu počítačových programov nad rámec uvedených činno stí, ide o neoprávnené použitie. Odchylnú úpravu je možné dohodnúť len v prípade odseku 2 písm. a), ostatné použitia nemožno zmluvne vylúčiť.

K § 90

Ustanovenie predstavuje definíciu tzv. zamestnaneckého diela ako výsledku osobitného režimu tvorby v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom alebo inom obdobnom vzťahu. Zároveň však vo vzťahu k po čítačovým programom predstavuje transpozíciu čl. 2 ods. 3 smernice o počítačových programoch. Ide o tradičný autorskoprávny inštitút slúžiaci na zabezpečenie oprávnených hospodárskych záujmov zamestnávateľa (investícií finančných, organizačný ch, personálnych, technických, atď.).

Odsek 1 upravuje zamestnanecké dielo, ktoré vzniklo na základe plnenia si povinností z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobné ho pracovného vzťahu (napr. služobného alebo štátnozamestnaneckého). Odsek 2 upravuje druhú skupinu zamestnaneckých diel, ktoré vznikli na základe plnenia si povinností vyplývajúcich z členstva v orgáne tejto právnickej osoby. Odsek 3 upr avuje tretiu skupinu zamestnaneckých diel, ktoré vznikli na základe právneho vzťahu medzi zamestnancom dočasne prideleným na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (§ 58 Zákonníka práce), ktorý sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

Odsek 6 predstavuje prienik oprávneného výkonu majetkových práv zamestnávateľom do osobnostných práv autora - zamestnanca tým, že sa prezumuje udelenie sú hlasu autora na zverejnenie diela, označenie diela menom zamestnávateľa, dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela. Dokončenie diela predstavuje najtypickejší prienik medzi osobnostnými a majetkovými právami v tejto oblasti, nakoľko pri ňom dochádza ku kombinácii majetkového práva dielo spracovať a zároveň vykonať povolený zásah do osobnostných práv.

Odseky 7 a 8 bližšie upravujú prípad zániku zamestnávateľa a zániku zmluvn ého vzťahu.

K § 91

Navrhované ustanovenie upravuje jeden z osobitných režimov tvorby autorského diela, a to dielo vytvorené na objednávku na základe zmluvy o dielo uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Objednávateľ môže použiť dielo vytvorené na základe zmluvy o dielo na účel vyplývajúci zo zmluvy (zmluvné strany si však môžu dohodnúť inú úpravu). Ak chce objednávateľ použiť dielo aj inými spôsobmi, je potrebné, aby s autorom uzatvoril licenčnú zmluvu. Ak to zmluvné strany nevylúčili, autor môže dielo takto vytvorené sám použiť a udeliť súhlas na použitie inej osobe. Autor nie je na takéto konanie oprávnený (použiť dielo, či udeliť súhlas na použitie inej osobe) v prípade, ak by to bolo v rozpore s oprávnenými záujmami objedná vateľa.

Ú prava diela na objednávku sa primerane uplatní aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže, v takom prípade má vyhlasovateľ súťaže obdobné postavenie ako objednávateľ.

Ak je predmetom objednávky počítačový program, tvorivá databáza, alebo kartografické dielo, na toto dielo sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Tieto diela sa tvoria zväčša v 'kolektíve' autorov.

K § 92

Pojmový mi znakmi spoločného diela je jeho vytvorenie na podnet a pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pokiaľ táto osoba usmerňovala a zabezpečovala vytvorenie diela (napr. finančne, technicky). Táto osoba sa považuje za zamestn ávateľa, na výkon práv k tomuto dielu sa primerane použijú ustanovenia o zamestnaneckom diele. V praxi môže vzniknúť situ ácia, že autor dielo tvorí v situácii, kedy vytvorenie diela usmerňujú a zabezpečujú viaceré fyzické alebo právnické osoby, v takom prípade tieto osoby nakladajú s dielom spoločne, môžu si však vzťahy upraviť odlišne.

K § 93

Ustanovenie predstavuje definíciu tzv. školského diela ako výsledku osobitného režimu tvorby v právnom vzťahu medzi školou a dieťaťom, žiakom alebo študentom na strane druhej. Dôvodom pre špeciálnu úpravu tohto režimu tvorby je ochrana niektorý ch hospodárskych záujmov školy prostredníctvom aspoň čiastočnej kompenzácie nákladov, ktoré škola spravidla na vytvorenie diela vynakladá (napr. poskytnutím spotrebného materiálu, pracovných ná strojov, zariadenia, energií, ochranných pomôcok, atď.).

Odsek 2 stanovuje všeobecnú kontraktačnú povinnosť autora školského diela uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu o použití školského diela spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný.

Odsek 3 upravuje regresný nárok školy voč i autorovi školského diela na náhradu nákladov vynaložených na vytvorenie školského diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky zo získanej odmeny za použitie školského diela.

K § 94

Ustanovenie odseku 1 predstavuje zákonnú definíciu umeleckého výkonu ako tvorivého vykonania umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry (ktoré nie je chránené týmto zákonom).

Ustanovenie odseku 2 predstavuje zákonnú definíciu výkonného umelca ako nositeľa práv v súlade so Zmluvou Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (ďalej len 'WPPT').

K § 95 až 98

Ustanovenie predstavuje katalóg práv výkonn ého umelca k jeho umeleckému výkonu.

Výpočet použ ití, na ktoré má výkonný umelec právo udeľovať súhlas v § 97 odsek 3, je taxatívny.

Ustanovenie § 97 odsek 4 zavádza inštitút kolektívneho zástupcu umeleckého telesa, t.j. pri nakladaní s právami k v ýkonom vytvoreným kolektívne pri vykonaní toho istého diela viacerými výkonnými umelcami. Kolektívnym zástupcom je umelecký vedúci umeleckého telesa alebo umeleck ého zoskupenia. Ak väčšina členov umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia chce určiť za kolektívneho zástupcu inú osobu ako umeleckého vedúceho, musí jej udeliť písomné splnomocnenie.

K § 99

Ustanovenie odseku 1 predstavuje transpozíciu smernice čl. 4 smernice o nájomnom a výpožičnom práve.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje transpozíciu smernice čl. 8 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve.

K § 100

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (ďalej len ' smernica o dobe ochrany”). Na dodatočnú odmenu má výkonný umelec nárok, ak uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleck ého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, a to za každý celý rok bezprostredne nasledujúci po 50. roku odo dňa oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo, ak k vydaniu nedošlo, od oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého vý konu. Ide teda o prípady tzv. vykupovacích zmlúv, keď výkonnému umelcovi zostalo len tzv. holé právo. Tohto práva na dodatočnú odmenu sa výkonný umelec nemôže vzdať.

K § 101

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany, podľa ktorej, ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetký mi spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za opakovanú odmenu (nie za jednorazovú odmenu), výrobca audiovizuálneho zá znamu nie je po 50. roku trvania ochrany (t. j. nasledujúcich 20 rokov, o ktoré bola doba ochrany predĺžená) oprávnený zrážať z tejto opakovanej licenčnej odmeny už žiadne doteraz zrážané sumy (napr. zrá žky na propagáciu diela, iné zrážky a dohodnuté preddavky) napriek tomu, že ostatné účinky zmluvy trvajú.

K § 102

Ustanoveni e predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany, ktorou sa predĺžila doba ochrany práv k tým umeleckým výkonom, pri ktorých došlo počas ich lehoty ochrany podľa prvej vety odseku 2 k vydaniu ich zvukového záznamu alebo verejnému prenosu ich zvukového záznamu na 70 rokov po prvom takomto vydaní alebo verejnom prenose (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr). To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu 31. 12. 1962 alebo pred týmto dátumom, vý konnému umelcovi sa trvanie ochrany práv k tomuto umeleckému výkonu nepredlžuje.

K § 103

Ustanovenie zav ádza primerané vzťahovanie výnimiek z autorského práva aj na umelecké výkony. V rámci využitia niektorých výnimiek je však možné aj vyhotoviť aj prvý záznam jeho umeleckého výkonu.

K § 104

Zavá dza sa primerané vzťahovanie ustanovení o zmluvách aj na umelecké výkony.

K § 105

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany. Ide o úpravu tzv. nevyužívania licencie. Ak výrobca zvukového záznamu, ktorý má uzatvorenú zmluvu, ktorou udelil výkonnú umelec výhradný sú hlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, tú to zmluvu nevyužíva, teda verejne nerozširuje fyzické rozmnoženiny tohto záznamu predajom v dostatočnom množstve a nesprístupňuje ich verejnosti po uplynutí 50 rokov odo dňa prvého vydania, alebo ak k vydaniu nedo šlo od prvého verejného prenosu, môže výkonný umelec od takejto zmluvy odstúpiť. Výpoveď musí byť v súlade s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomná v prípade, ak aj pôvodná zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Výkonný umelec musí takéto odstúpenie doručiť výrobcovi zvukového záznamu a od tohto doručenia plynie výrobcovi lehota jedného roka na to, aby tento záznam použ il kumulatívne oboma uvedenými spôsobmi použitia. Ak tak neurobí, po uplynutí lehoty jedného roka od doručenia odstúpenia nadobúda toto odstúpenie účinnosť. Ak však tento zaznamenaný umelecký výkon pou žíva iná osoba ako pôvodný výrobca zvukového záznamu (a to na základe licencie resp. sublicencie od tohto výrobcu), výpoveď voči tomuto výrobcovi zvukového záznamu nie je možná, keďže dochá dza k faktickému používaniu. Èo sa týka pojmu dostatočného množstva, ide o transpozíciu smernice, ktorá vychádza z Medzinárodného dohovoru o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií. V prípade, že je na zvukovom zázname zaznamenaných viac umeleckých výkonov viacerých výkonných umelcov, na uplatnenie práva na výpoveď sa primerane vzťahujú ustanovenia 97 ods. 4 (kolektívny výkon).

K § 106

Zavá dza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto zákona na umelecké výkony a výkonného umelca.

K § 107

Ustanovenie odseku 1 predstavuje zákonnú definíciu zvukového záznamu v súlade s WPPT.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje zákonnú definíciu výrobcu zvukového záznamu ako nositeľa práv v súlade s WPPT.

K § 108 až 109

Ustanovenia predstavujú katalóg práv výrobcu zvukového záznamu k jeho zvukovému záznamu.

Výpočet použití, na ktoré má výrobca zvukového záznamu právo udeľovať súhlas v zmysle § 109 odsek 3, je taxatívny.

K § 110

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 8 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve.

K § 111

Ustanovenie odseku 1 predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany, ktorou sa predĺžila doba ochrany práv k tým zvukovým záznamom, pri ktorých došlo počas trvania ich lehoty ochrany podľ a prvej vety tohto ustanovenia k vydaniu alebo verejnému prenosu na 70 rokov po tomto vydaní alebo verejnom prenose. To znamená, že ak došlo k vydaniu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu k 31. 12. 1962 alebo pred týmto d átumom, výrobcovi zvukového záznamu sa trvanie ochrany jeho práv nepredĺži.

Ustanovenie odseku 2 predstavuje transpozíciu čl. 3 ods. 2a smernice o dobe ochrany. V prípade, že dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy podľ a § 105, všetky práva výrobcu zvukového záznamu, či už práva nadobudnuté podľa tejto zmluvy alebo práva k vlastnému zvukovému záznamu daného umelecké ho výkonu zanikajú. Účelom ustanovenia je, aby samotní výkonní umelci mohli začať používať svoje zaznamenané umelecké výkony, ktoré doteraz na základe zmluvy s výrobcom zvukového záznamu použ ívať nemohli.

K § 112

Ustano venie predstavuje transpozíciu smernice o dobe ochrany a spresňuje pravidlá realizácie výplaty dodatočnej odmeny. Výrobca zvukového záznamu je povinný každoročne vyčleniť (a zaplatiť prostredníctvom organizácie kolektívnej správy) na t úto dodatočnú odmenu sumu vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu vyhotovením rozmnoženín tohto zá znamu, verejným rozširovaním rozmnoženiny tohto záznamu predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva a sprístupňovaním tohto záznamu verejnosti. Celkovými príjmami sa rozumejú príjmy pred odčítan ím nákladov vrátane DPH. V prípade, že na základe licenčnej zmluvy, sublicencie alebo postúpenia licencie používa zaznamenaný umelecký výkon iná osoba, vzťahuje sa na ňu povinnosť vyčleniť určen é percento na dodatočnú odmenu.

V tejto súvislosti má výrobca zvukového záznamu povinnosť poskytnúť na požiadanie organizácii kolektívnej správy akékoľvek informácie nevyhnutn é na zabezpečenie vyplácania tejto dodatočnej odmeny.

K § 113 až 115

Zavá dza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto návrhu zákona na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam.

K § 116

Ustanovenie ods. 1 predstavuje zákonnú definíciu pojmu audiovizuálny záznam vo vzťahu k záznamu audiovizuálneho diela.

Ustanovenie ods. 2 predstavuje zákonnú definíciu pojmu audiovizuálny záznam vo vzťahu k záznamu, ktorý nie je záznamom audiovizuálneho diela.

Odsek 3 predstavuje zákonnú definíciu pojmu výrobca audiovizuálneho záznamu.

K § 117 až 118

Ustanovenie predstavuje katalóg práv vý robcu audiovizuálneho záznamu k jeho audiovizuálnemu záznamu.

Výpočet použití, na ktoré má výrobca audiovizuálneho záznamu právo udeľovať súhlas v § 118 odsek 3, je taxatívny.

K § 119

Ustanovenie prizn áva výrobcovi audiovizuálneho záznamu pr ávo na primeranú odmenu za retransmisiu, keďže mu neprislúcha výlučné právo udeľovať súhlas na tento spôsob použitia jeho audiovizuálneho záznamu.

K § 120

Nakoľ ko smernica o dobe ochrany zaviedla predĺž enie doby ochrany len vo vzťahu k zvukovým záznamom, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu trvajú naďalej 50 rokov od rozhodujúcej skutočnosti.

K § 121 až 123

Zavá dza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto zákona na výrobcu audiovizuálneho záznamu a jeho audiovizuálny záznam.

K § 124 až 125

Ustanovenia predstavujú katalóg práv vysielateľa k jeho vysielaniu.

Výpočet použití, na ktoré má vysielateľ právo udeľovať súhlas v zmysle § 138 odsek 3, je taxatívny.

K § 126

Upravuje sa lehota trvania majetkových práv vysielateľa.

K § 127 až 129

Zavá dza sa primerané vzťahovanie niektorých ustanovení tohto zákona na vysielateľa a jeho vysielanie.

K § 130

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 1 smernice Rady a Európskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (ďalej len 'smernica o databázach') a tvorí univerzálnu definíciu pre tzv. tvorivú databázu (ku ktorej sa viaže autorské prá vo) a netvorivú databázu (ku ktorej sa viaže osobitné právo k databáze – právo sui generis).

Odsek 2 deklaruje zachovanie práv nositeľov práv k predmetom ochrany zaradeným do databázy v zmysle čl. 3 ods. 2 smernice o databázach.

K § 131

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice o databázach. Na tzv. tvorivú databázu sa primerane vzťahuje druhá časť tohto zákona s výnimkou špeciálnej úpravy zakotvenej v štvrtej časti tohto zákona (napr. špeciálna úprava výnimiek a obmedzení vylučuje paušálnu aplikáciu všeobecných výnimiek z autorského práva uvedených v druhej časti).

K § 132

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 ods. 1 smernice o databázach.

K § 133

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 smernice o databázach a vzťahuje sa aj na digitálnu rozmnoženinu databázy.

K § 134

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 6 ods. 1 smernice o databázach.

K § 135

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 7 ods. 1 smernice o databázach a zavádza osobitné právo zhotoviteľa databázy (sui generis).

Odsek 3 obsahuje definíciu extrakcie v zmysle č l. 7 ods. 2 písm. a) smernice o databázach.

Odsek 4 obsahuje definíciu reutilizá cie v zmysle čl. 7 ods. 2 písm. b) smernice o databázach vrátane úpravy tzv. vyčerpania práv.

Odsek 5 predstavuje transpozíciu čl. 7 ods. 5 p ísm. a) smernice o databázach.

Odsek 6 deklaruje možnosť súbehu autorské ho práva a osobitného práva k databáze k jednému výtvoru v súlade s čl. 7 ods. 4 smernice o databázach.

K § 136

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice o databázach.

K § 137

Ustanoven ie predstavuje transpozíciu čl. 7 ods. 3 smernice o databázach.

K § 138

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 8 smernice o databázach a je špeciálnou úpravou výnimiek a obmedzení vo vzťahu k databáze sui generis. Aplikácia všeobecných výnimiek z autorského práva uvedených v druhej časti je vylúčená.

K § 139

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 10 smernice o databázach.

K § 140

Ustanovenie je v ýpočtom ustanovení, ktoré sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy a jeho databázu.

K § 141

Ustanovenie charakterizuje správu prá v ako výkon majetkových práv nositeľa práv k predmetom ochrany, ktorú pre tohto nositeľa práv zabezpečuje iný subjekt, a to organizácia kolektívnej správy alebo nezávislý subjekt správy.

K § 142

Ustanovenie predstavuje transpozí ciu smernice o kolektívnej správe práv. Definuje sa nezávislý subjekt správy a vymedzujú sa ustanovenia zákona, ktoré sa vzťahujú na tento subjekt. Na rozdiel od organizácie kolektívnej správy nezávislý subjekt správy nie je vo vlastníctve ani pod kontrolou nositeľov práv, ktorých zastupuje a najmä, svoju činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku.

Ako vyplýva z recitálu č. 16 smernice o kolektívnej správe práv, výkon správy práv prostredníctvom nezávislého subjektu správy nie je sprostredkovaním uzavretia licenčnej zmluvy medzi nositeľom práv a používateľ om. Pri identifikácii právnickej osoby ako nezávislého subjektu správy je rozhodujúce kritérium zabezpečovania kolektívneho prospechu pre zastupovaných nositeľov práv zo strany tejto právnickej osoby.

K § 143

Ustanovenie definuje kolektívnu sprá vu práv ako správu výkonu majetkových pr áv, ktoré prislúchajú nositeľom práv k jednotlivým druhom predmetov ochrany podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv uskutočňovaná výlučne organizáciou kolektívnej správy.

Ustanovenie zároveň definuje kolektívnu správu práv ako špecifický druh služby podľa tohto zákona.

K § 144

Definícia organizácie kolektí vnej správy predstavuje transpozíciu smernice o kolektívnej správe práv. Medzi základné znaky organizácie kolektívnej správy patrí predovšetkým kolektívny charakter správy práv, to znamená správa v ýkonu majetkových práv väčšieho počtu nositeľov práv, v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv. Kolektívna správa práv musí byť zároveň jediný alebo hlavný účel č innosti organizácie kolektívnej správy. Nie je teda vylúčené, aby organizácia kolektívnej správy vykonávala aj iné činnosti, a to aj nesúvisiace s kolektívnou správou práv, avš ak ich podiel na celkovom rozsahu činností organizácie kolektívnej správy nesmie prevažovať nad výkonom kolektívnej správy práv. Ïalšia požiadavka na organizáciu kolektívnej správy súvisí s prá vnou formou právnickej osoby. Hoci smernica o kolektívnej správe je v otázke právnej formy organizácií kolektívnej správy neutrálna, vyžaduje, aby právnická osoba, ktorá je organizáciou kolektívnej sprá vy, spĺňala jedno alebo obe kritériá kladené smernicou na takúto právnickú osobu, a to aby bola vo vlastníctve alebo pod kontrolou svojich členov, a aby cieľom činností vykonávaných touto právnickou osobou nebolo dosahovanie zisku. Pre organizácie kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky zákon vyžaduje splnenie obidvoch kritérií kumulatívne. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica o kolektívnej správe ponecháva členským štátom voľnosť v otázke autorizač ných schém, ostáva zachované udeľovanie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv ministerstvom pre právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky. Smernica o kolektívnej správe práv predpokladá cezhraničný výkon kolektí vnej správy práv. Za organizáciu kolektívnej správy sa považujú aj právnické osoby so sídlom na území iného štátu spĺňajúce jedno alebo oboje z kritérií kladené na organizáciu kolektí vnej správy v zmysle smernice o kolektívnej správe práv (organizácia je vo vlastníctve alebo pod kontrolou svojich členov, svoju činnosť vykonáva bez účelu dosiahnutia zisku) uvedené v danom ustanovení.

Tak ako v predchádzajúcej právnej úprave, kolektívna správa práv napĺňa znaky tzv. nepriameho zastúpenia, to znamená, že kolektívnu správu práv vykonáva organizácia kolektívnej sprá vy vo svojom mene, na svoju zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

Odsek 3 upravuje negatívne vymedzenie kolektívnej správy práv. O kolektívnu správu práv nejde v prípade sprostredkovania uzavretia licenčnej zmluvy, inej činnosti, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku ani výkon sprá vy práv prostredníctvom nezávislého subjektu správy.

Zavádza sa zákaz výkonu kolektívnej správy právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky bez oprávnenia udeleného ministerstvom pod sankciou uloženia pokuty.

K § 145

Ustanovenie vymedzuje odbory kolektí vnej správy práv na účely tohto zákona. Odbory kolektívnej správy práv kopírujú vymedzenie majetkových práv v zmysle tohto zákona. V odbore kolektívnej správy práv sa spája konkrétne majetkové pr ávo a predmet ochrany.

K § 146 a § 147

Ustanovenie vymedzuje tzv. povinnú kolekt ívnu správu práv, kedy je nositeľ práv obmedzený v individuálnom výkone majetkových práv k predmetom ochrany a tento výkon majetkových práv je zo zákona zverený organizácii kolektívnej správy.

Jednotlivé odbory povinnej kolektívnej správy práv sa do právnej úpravy zavádzajú na základe transpozície príslušných smerníc Európskej únie. Povinná kolektívna správa práv sa uplatňuje vo vz ťahu k tzv. remuneračným právam, t.j. práva na náhradu odmeny, primeranú odmenu a práva na dodatočnú odmenu za použitie predmetu ochrany. Na základe dobrovoľnej transpozície bol do výpoč tu odborov povinnej kolektívnej správy práv zaradený výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia.

Transpozíciou káblovej a satelitnej smernice bol zavedený výkon povinnej kolektívnej správy práv vo vzťahu k použitiu diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou. V zmysle uvedenej smernice sa povinná kolektívna správa práv v tomto pr ípade a v prípade výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuá lneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela výslovne uplatňuje aj na nositeľov práv k dielam, ktorí s organizá ciou kolektívnej správy neuzavreli dohodu o zastupovaní svojich práv ('nezastupovaní nositelia práv').

K § 148

Predpokladom výkonu kolektívnej spr ávy práv právnickou osobou, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky je udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv ministerstvom. Ustanovenie upravuje náležitosti žiadosti o udelenie oprá vnenia na výkon kolektívnej správy práv a vymedzuje povinné prílohy tejto žiadosti. V niektorých prípadoch zákon kladie po žiadavky aj na obsah uvedenej prílohy, napr. v prípade vzorového návrhu dohody o zastupovaní nositeľa práv pri výkone kolekt ívnej správy práv sa vyžaduje, aby tak ýto návrh vylučoval diskriminačné podmienky vo vzťahu k individuálnemu výkonu majetkových práv. Pokiaľ ide preuká zanie reprezentatívnosti žiadateľa vo vzťahu k výkonu kolektívnej správy práv zahraničných nositeľov práv, v prí pade žiadateľa o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv k vysielaniu je tento povinný predložiť len doklad v zmysle ods. 3 písm. d) bodu 3, keďže v prípade vysielania je veľký podiel predmetov ochrany sústredený v rukách malého počtu nositeľov práv a takýto žiadateľ by v dô sledku toho nebol schopný z objektívnych dôvodov naplniť podmienky podľa ods. 3 písm. d) bodu 1. a 2. Uvedené podmienky sú zárukou potrebnej odbornosti žiadateľa o oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv.

K § 149

Ustanovenie je transpozíciou smernice o kolektívnej správy práv, v zmysle ktorej sa od organizá cie kolektívnej správy vyžaduje, aby prijala štatút, ktorý je jej základným dokumentom obsahujúcim základné princípy vnútornej organizácie, vzájomných vzťahov a právomocí orgánov ako aj ďal šie podrobnosti o jej činnosti. Ustanovenie zároveň vymedzuje minimálne obsahové náležitosti takéhoto dokumentu ako aj bližšiu špecifikáciu niektorých z týchto náležitostí, ako napr. pož iadavka na objektívne, transparentné a nediskriminačné kritériá podmienok členstva v organizácii kolektívnej správy, alebo postupy na predchádzanie konfliktu záujmov a postupov na zistenie, riadenie, monitorovanie a zverejnenie vzniknutého konfliktu záujmov, ktorých účelom je zabránenie negatívnemu vplyvu na kolektívne záujmy nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej spr ávy zastupuje. Vo vzťahu k vymedzeniu právomocí orgánov organizácie kolektívnej správy by mal štatút obsahovať napr. spôsoby výkonu práv členov organizácie kolektívnej správy na valnom zhromažden í, uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia a pod. Za štatút možno považovať aj iný dokument (napr. stanovy občianskeho združenia) ak tento dokument spĺňa obsahové požiadavky kladené zákonom na štatút.

K § 150

Zavádza sa možnosť organizá cie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv, požiadať o zmenu tohto oprávnenia. Zmenou oprávnenia sa rozumie rozšírenie oprávnenia o ďalší odbor, resp. viacero odborov v ktorých organizácia kolektívnej správy zamýšľa vykonávať kolektívnu správu práv, prípadne zúženie oprávnenia o odbor, resp. odbory, na ktoré má organizácia kolekt ívnej správy udelené oprávnenie.

Ustanovenie zároveň upravuje požiadavky na náležitosti žiadosti o zmenu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv.

K § 151 a § 152

Ustanovenie upravuje konanie o udelení alebo zmene oprávnenia ako osobitné konanie podľa tohto zákona. Na konanie o udelení alebo zmene oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv sa vzťahuje všeobecný predpis, zákon č. 71/1967 Zb. o sprá vnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len 'správny poriadok'), len v tých častiach, ktoré nie sú upravené týmto zákonom.

Ustanovenie popisuje následky nesplnenia podmienok uložených týmto zákonom žiadateľovi o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv v rámci tohto konania.

Následkom splnenia zákonom stanovený ch podmienok je rozhodnutie ministerstva o udelení alebo zmene oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv. Ustanovenie zároveň určuje náležitosti ministerstvom vydaného oprávnenia na výkon kolektívnej sprá vy práv a dobu, na ktorú sa oprávnenie udeľuje.

Ustanovenie vymedzuje časové urč enie vzniku práva organizácie kolektívnej správy vykonávať kolektívnu správu práv, pričom za takýto okamih sa považuje deň doručenia oprávnenia organizácii kolektívnej správy. Rovnako sa určujú z ákladné podmienky výkonu kolektívnej správy práv organizáciou kolektívnej správy, a to povinnosť spĺňať podmienky udelenia oprávnenia počas celej doby výkonu kolektívnej správy práv a zákonn ý zákaz prevodu alebo prechodu práv a povinností organizácie kolektívnej správy na inú osobu. Týmto nie je dotknutá možnosť organizácie kolektívnej správy zmluvne poveriť výkonom niektorých činností iný subjekt, napr. vymáhanie plnenia povinností zo strany subjektov povinných na platenie autorských odmien podľa tohto zákona a pod. (tzv. outsourcing).

Vo vzťahu k udeleniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy sa zavádza evidenčná povinnosť ministerstva zverejniť na svojom webovom sídle údaje týkajúce sa organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie. Zákon stanovuje zodpovednosť organizácie kolektívnej správy za správnosť a pravdivosť údajov poskytnutých na účely tejto evidencie. Organizácia kolektívnej správy je zodpovedná za škodu, ktorá vznikne v dôsledku porušenia tejto povinnosti.

K § 153

Ustanovenie upravuje konanie o odňatí oprávnenia organizácii kolektívnej správy, ktoré jej bolo udelené ministerstvom. Vymedzujú sa dôvody, ktoré sú predpokladom na obligatórne a fakultatívne odňatie oprávnenia ministerstvom.

V prípade fakultatívneho odňatia oprávnenia je predpokladom konania o odňatie oprávnenia porušenie niektorej z povinností organizácie kolektívnej správy, ktorých plnenie podlieha výkonu dohľadu nad vý konom kolektívnej správy práv zo strany ministerstva. Ak na základe vykonaného dohľadu ministerstvo zistí porušenie niektorej z týchto povinností, pristúpi ku konaniu o odňatí oprávnenia. Konanie o odňatí oprávnenia možno začať v zá sade len ex offo, na podnet inej osoby len v prípade, ak ide o výmenu informácií medzi ministerstvom a príslušnými orgánmi podľa § 157. V rozhodnutí o odňatí oprávnenia ministerstvo určí organizá cii kolektívnej správy lehotu, nie kratšiu ako šesť mesiacov a zároveň nie dlhšiu ako jeden rok, na vysporiadanie svojich záväzkov voči zastupovaným nositeľom práv a používateľom, resp. aj k iný m organizáciám kolektívnej správy, aby nedošlo k neodôvodnenému ohrozeniu či porušeniu práv týchto osôb.

Zavádza sa povinnosť ministerstva zverejniť rozhodnutie o odňatí oprávnenia na svojom webovom sídle. Na konanie o odňatí oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv sa vzťahuje všeobecný predpis o spr ávnom konaní v tých častiach, ktoré nie sú upravené týmto zákonom.

K § 154

Určuje sa okamih zániku oprá vnenia na výkon kolektívnej správy práv v závislosti od skutočností, ktoré viedli k odňatiu oprávnenia.

K § 155 a 156

V súlade s požiadavkou smernice o kolektívnej správe práv zabezpečiť súlad organizáci í kolektívnej správy so sídlom na území daného členského štátu s ustanoveniami vnútroštátneho práva, do ktorého bola smernica transponovaná, zavádza sa dohľad nad výkonom kolektívnej sprá vy práv organizáciou kolektívnej správy. Dohľadom nad výkonom kolektívnej správy práv sa rozumie preverovanie plnenia povinností, ktoré organizáciám kolektívnej správy vyplývajú z tohto zá kona, ministerstvom. Ministerstvo v rámci výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy môže vyžadovať od organizácie kolektívnej správy informácie, doklady alebo iné podklady potrebné na jeho vý kon, organizácia kolektívnej správy je povinná poskytnúť ministerstvu v určenej lehote potrebnú súčinnosť.

Zákon stanovuje sankcie za porušenie povinností v súvislosti so samotným výkonom dohľadu nad výkonom kolektívnej správy ako aj za porušenie jednotlivých zákonných povinností. V prípade, ak organizácia kolektívnej správy neposkytne potrebné informácie a podklady, čím sťaž uje, resp. znemožňuje výkon dohľadu, ministerstvo organizácii kolektívnej správy uloží poriadkovú pokutu.

Ak organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu nad rozsah udeleného oprávnenia, uloží jej ministerstvo pokutu. To sa vzťahuje aj na iné právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú kolektívnu správu práv bez oprávnenia.

Ak ministerstvo v rámci výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv zistí porušenie povinnosti organizáciou kolektívnej správy, ktoré odôvodňuje začatie konania o odňatí oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, upozorní organizáciu kolektívnej správy na tak éto porušenie a v upozornení určí primeranú lehotu na nápravu. Ak organiz ácia kolektívnej správy nápravu v určenej lehote nevykoná, alebo poruší inú povinnosť, ktorá je predmetom dohľadu podľa tohto zákona, ministerstvo môže pristúpiť ku konaniu o odňatí oprávnenia.

Obdobne sa postupuje aj v prí pade nezávislého subjektu správy v prípade, ak poruší povinnosť, uloženú mu týmto zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon činnosti nezávislého subjektu správy nepodlieha udeleniu oprá vnenia, sankciou za porušenie jeho povinností je udelenie pokuty.

Zákon tiež upravuje postup ministerstva, keď organizácia kolektívnej správy v lehote určenej na nápravu požadovanú nápravu vykoná, ale po uplynutí určitej doby znovu poruší zákonnú povinnosť.

K § 157

Ustanovením sa transponuje smernica o kolektívnej správe práv, v zmysle ktorej sa od členských štátov vyžaduje vzájomná pomoc pri monitorovaní organizácií kolektívnej správy prostredníctvom poskytovania informácií medzi orgánmi dohľ adu nad výkonom kolektívnej správy práv jednotlivých členských a zmluvných štátov. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa sa orgán dohľadu jedného členského alebo zmluvného štátu môže dožadovať prijatia potrebných opatren í zo strany orgánu dohľadu iného členského alebo zmluvného štátu vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, ktorá na jeho území vykonáva kolektívnu správu práv, ak existuje podozrenie, že pri tomto vý kone kolektívnej správy práv dochádza k porušovaniu práva prijatého týmto druhým členským alebo zmluvným štátom na základe smernice o kolektívnej správe práv. Rovnako sa orgán dohľadu jedného členského štátu môže do žadovať poskytnutia informácií o organizácii kolektívnej správy, ktorá má sídlo na jeho území, súvisiace s činnosťou tejto organizácie kolektívnej správy na území dožiadaného členské ho alebo zmluvného štátu. Dožiadaný orgán výkonu dohľadu je povinný bez zbytočného odkladu požadované informácie poskytnúť.

K § 158

Ustanovením sa transponuje smernica o kolektívnej správe práv. Vymedzujú sa subjekty, ktoré môžu byť členmi organizácie kolektívnej správy. Zároveň sa zavádza základná požiadavka na organizácie kolektívnej správy zabezpeči ť objektívne, transparentné a nediskriminačné podmienky členstva a účasti členov a kategórií členov na rozhodovacom procese v rámci organizácie kolektívnej správy. Zavádza sa povinnosť organizá cie kolektívnej správy umožniť svojim členom komunikáciu s ňou, ako aj výkon členských práv, prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K § 159

Na základe transpozície smernice o kolektívnej správe sa zavádza minimálna povinná štruktúra organizácie kolektívnej správy. Bez ohľadu na právnu formu organizácie kolektívnej správy, každá organizácia kolektívnej správy pod ľa tohto zákona musí mať minimálne orgány uvedené v tomto ustanovení. V prípade, ak z právnej formy organizácie kolektívnej správy vyplýva, že organizácia kolektívnej správy disponuje takýmito org ánmi ako právnická osoba v zmysle osobitného predpisu, existujú orgány právnickej osoby podľa osobitného predpisu a orgány podľa tohto zákona popri sebe. Na orgány organizácie kolektívnej správy podľ a tohto zákona sa vzťahujú požiadavky podľa nasledujúcich ustanovení.

K § 160

Ustanovenie je transpozí ciou smernice o kolektívnej správe práv. Ustanovenie vymedzuje základné kompetencie valného zhromaždenia, medzi ktoré patrí schvaľovanie zásad týkajúcich sa organizačnej štruktúry organizácie kolektí vnej správy a jej hlavných činností súvisiacich s výkonom kolektívnej správy práv. Valné zhromaždenie rozhoduje o zásadných otázkach ako je dobrovoľné skončenie výkonu kolektívnej správy pr áv a o ďalších záležitostiach ustanovených štatútom organizácie kolektívnej správy. Ustanovenie ďalej upravuje možnosť prenosu vymedzených kompetencií valného zhromaždenia na orgán vnútornej kontroly organizácie kolektívnej spr ávy. Hlasovacie právo na valnom zhromaždení prináleží každému členovi organizácie kolektívnej správy, pričom podmienky výkonu tohto práva určí štatút organizácie kolektívnej správy. V s úlade so smernicou o kolektívnej správe práv nie je možné vylúčiť výkon práv na valnom zhromaždení prostredníctvom splnomocnenca.

K § 161

Medzi povinné orgány organizá cie kolektívnej správy v súlade so smernicou o kolektívnej správe práv patrí orgán riadenia, ako najvyšší riadiaci orgán, zároveň môže plniť aj funkciu štatutárneho orgánu organizácie kolekt ívnej správy. Zakotvujú sa základné zákonné požiadavky na osoby, ktoré sú členmi orgánu riadenia, v súvislosti s výkonom činností v rámci orgánu riadenia ako aj nezlučiteľnosť funkcií členov orgánu riadenia s výkonom funkcie v rámci orgánu kontroly organizácie kolektívnej správy. S cieľom zabrániť konfliktu záujmov členov orgánu riadenia vo vzťahu k organizácii kolektívnej sprá vy, ktoré by mali negatívny dosah na kolektívne záujmy nositeľov práv, sa zavádza povinnosť členov orgánu riadenia každoročne písomne deklarovať svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako č lena alebo nositeľa práv, zastupovaného organizáciou kolektívnej správy na základe dohody o zastupovaní.

Zákon síce výslovne neupravuje možnosť orgánu riadenia vytvárať si na účely zabezpečenia riadneho výkonu svojich funkcií poradné orgány, avšak ani ju nevylučuje. Zodpovednosť za výkon činností patriacich do kompetencií orgá nu riadenia poradnými orgánmi prislúcha naďalej orgánu riadenia a nemožno ju preniesť na tieto poradné orgány.

K § 162

Transpozíciou smernice o kolektí vnej správe práv sa zavádza povinnosť organizácii kolektívnej správy vytvoriť orgán kontroly riadenia a hospodárenia organizácie kolektívnej správy. Určujú sa pravidlá na zloženie orgá nu kontroly organizácie kolektívnej správy. Rovnako, ako v prípade orgánu riadenia, sa upravuje nezlučiteľnosť funkcií členov orgánu kontroly s funkciou v orgáne riadenia organizácie kolektívnej správy. S cieľom zabrániť konfliktu zá ujmov členov orgánu kontroly sa zavádza povinnosť týchto osôb každoročne písomne deklarovať svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako člena alebo nositeľa práv, zastupovaného organizáciou kolektívnej správy na zá klade dohody o zastupovaní. Ustanovenie ďalej upravuje právomoci členov orgánu kontroly pri výkone svojich činností.

K § 163

Navrhované ustanovenie zabezpeč uje, aby akákoľvek organizácia kolektívnej správy vykonávajúca kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, vrátane organizácie kolektívnej správy z iného štátu, postupovala pri vý kone kolektívnej správy práv s náležitou odbornou starostlivosťou. Výkon kolektívnej správy práv s náležitou odbornou starostlivosťou zahàňa najmä výkon kolektívnej správy práv v najlepšom z áujme nositeľov práv bez ukladania určitých povinností nositeľom práv nad rámec objektívne nevyhnutnej ochrany ich práv alebo účinnej kolektívnej správy práv, zastupovanie nositeľov práv za rovnaký ch podmienok, aplikáciu primeraných a nediskriminačných podmienok pri uzatváraní licenčných zmlúv s používateľmi, ako aj dodržiavanie povinností vyplývajúcich pre organizáciu kolektívnej sprá vy z tohto zákona. Uvedenú zásadu deklaruje aj čl. 4 smernice o kolektívnej správe práv. Organizácia kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv, musí vykonáva ť kolektívnu správu práv v rozsahu udeleného oprávnenia. Porušenie tejto povinnosti (výkon kolektívnej správy práv nad rámec udeleného oprávnenia), má za následok uloženie pokuty. Výkon kolektí vnej správy práv právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky (vrátane organizácie kolektívnej správy) bez oprávnenia sa podľa § 144 ods. 5 zakazuje.

K § 164

Úprava zastupovania nositeľov prá v vychádza z čl. 5 smernice o kolektívnej správe práv. Zastupovanie nositeľov práv v zmysle ods. 1 sa viaže na princíp rovnakého zaobchádzania, organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať každ ého nositeľa práv (a to domáceho, aj zahraničného), ktorý o to požiada, a to v ktoromkoľvek z odborov kolektívnej správy práv, na ktoré bolo organizácii kolektívnej správy udelené oprávnenie ministerstvom. Nositeľovi práv je týmto ustanovením garantované právo vybrať si podľa vlastného rozhodnutia organizáciu kolektívnej správy, ktorou sa nechá zastupovať. Princíp rovnakého zaobchá dzania vo vzťahu k zastupovaniu nositeľov práv sa aplikuje podľa ods. 2 aj na prípady povinnej kolektívnej správy práv. Zároveň sa nositeľ práv môže s organizáciou kolektívnej správy dohodnúť, či ho bude organizácia kolektívnej spr ávy zastupovať pri výkone jeho majetkových práv vo vzťahu k všetkým jeho druhom predmetov ochrany alebo len k niektorým, ktoré nositeľ práv vymedzí. Rovnako si môže nositeľ práv určiť aj jednotlivé majetkové práva tvoriace odbory kolekt ívnej správy práv, na ktoré bolo organizácií kolektívnej správy udelené oprávnenie. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv, len keď preukáže objektívne dô vody ako napr. organizácia kolektívnej správy nemá oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv v konkrétnom odbore kolektívnej správy práv, teda nespravuje buď také druhy predmetov ochrany alebo také majetkové práva, o ktorých správu nositeľ práv žiada alebo napr. organizácia kolektívnej správy sa domnieva, že nejde o predmet ochrany, teda k nemu nevznikli majetkové práva. Zastupovanie nositeľov prá v nie je podmienené členstvom v organizácii kolektívnej správy ani preukázaním skutočného použitia predmetu ochrany, ku ktorému nositeľ práv vykonáva práva (postačuje, že nositeľ prá v predmet ochrany vytvoril alebo k nemu vykonáva majetkové práva). To neplatí v prípade povinnej kolektívnej správy práv a pri uzatváraní rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kde sú zo zákona pokrytí aj nezastupovaní nositelia prá v, ktorí použitie svojich predmetov ochrany musia preukázať, v opačnom prípade nie je možné domáhať sa vyplatenia odmeny. Organizácii kolektívnej správy sa ukladá podľa čl. 5 ods. 8 smernice o kolektívnej správe práv informačná povinnosť , ktorá zabezpečí, že nositeľ práv bude oboznámený s podmienkami zastupovania ešte pred tým, než organizácia kolektívnej správy prevezme jeho zastupovanie formou uzavretia dohody o zastupovaní. Ako vyplý va zo smernice o kolektívnej správe práv, zastupovanie nositeľa práv organizáciou kolektívnej správy nesmie obmedzovať tohto nositeľa práv v individuálnom výkone majetkových práv na nekomerčné účely, t. j. v udeľovaní súhlasu na nekomer čné použitie svojich predmetov ochrany prostredníctvom uzatvárania licenčných zmlúv, avšak podrobnosti výkonu tohto prá va určí organizácia kolektívnej správy. Základom by malo byť, aby nositeľ práv pred uzavretím zmluvy o tejto skutočnosti informoval organizáciu kolektívnej sprá vy. Súčasne má nositeľ práv možnosť tzv. písomného opt-outu – písomného vylúčenia kolektívnej správy práv ku všetkým alebo jednotlivým predmetom ochrany, ako aj v odboroch kolektívnej spr ávy práv. Písomné vylúčenie kolektívnej správy práv sa neuplatní pri povinnej kolektívnej správe práv. Na takéto vylúčenie kolektívnej správy je naviazaná informačná povinnosť nositeľa práv voči organizácii kolektí vnej správy s právnou domnienkou, že ak nositeľ práv neinformuje organizáciu kolektívnej správy pred uzavretím individuálnej zmluvy, platí, že právne účinky vylúčenia vôbec nenastanú a nositeľ práv zostáva v pôvodnom rozsahu zastupovaný organizáciou kolektívnej správy. Ustanovuje sa tiež možnosť nositeľa práv vypovedať dohodu o zastupovan í. Právny vzťah medzi nositeľom práv a organizáciou kolektívnej správy v rozsahu vypovedania dohody o zastupovaní zaniká účinnosťou výpovede, čiže po uplynutí zákonnej 6-mesačnej výpovednej doby alebo po uplynutí inak určenej výpovednej doby.

K § 165

Ustanovenie rieši vzťahy medzi organiz áciou kolektívnej správy a používateľmi predmetov ochrany, a to najmä zmluvné vzťahy medzi týmito subjektmi. Na účely tohto zákona, s výnimkou jeho piatej časti o správe práv, sa používateľ om rozumie ktokoľvek, kto používa predmet ochrany, napr. aj osoba, ktorá používa predmet ochrany bez súhlasu autora v zmysle výnimky (napr. vyhotovenie rozmnoženiny pre súkromnú potrebu). Používateľom sa vš ak na účely piatej časti tohto zákona o správe práv rozumie osoba, ktorá sama prejaví záujem o použitie predmetu ochrany a je v zmysle zákona povinná získať na takéto použitie vopred súhlas, ď alej osoba, ktorá uhrádza primeranú odmenu za použitie predmetov ochrany a osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny. V prípade iných osôb, ktoré by v zmysle danej definície používateľa na účely tejto piatej časti zákona používali predmety ochrany bez uzavretej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy alebo s nositeľom práv pri individuálnom vysporiadaní práv, bude dochádzať k bezdôvodné mu obohateniu. Základom uvedeného ustanovenia je čl. 16 a 17 smernice o kolektívnej správe práv, teda povinnosť organizácie kolektívnej správy v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s používateľmi rokovania o uzavretí vymedzených zmlúv. Hromadná licenčná zmluva zahàňa aj rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a multiteritoriálnu hromadnú licenčnú zmluvu podľa tohto zá kona. Ustanovenie upravuje tiež povinnú výmenu informácií medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy na účely uzatvárania zmlúv. Zavádza sa možnosť používateľ ov elektronicky komunikovať s organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy po prijatí žiadosti, vrátane potrebných informácií od používateľa pripraví návrh zmluvy podľ a ods. 1 v takej lehote od doručenia žiadosti, aby sa používateľovi neprimerane nebránilo používať predmety ochrany. Ak organizácia kolektívnej správy zistí, že nie je z určitých objektívnych dô vodov oprávnená uzavrieť zmluvu podľa ods. 1, musí informovať používateľa o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu. Objektívnymi dôvodmi môže byť napr. ak organizácii kolektívnej sprá vy nebolo udelené oprávnenie v odbore kolektívnej správy práv, o ktorý používateľ prejaví záujem alebo organizácia kolektívnej správy spravuje práva k iným druhom diel alebo iný m predmetom ochrany alebo nezastupuje tých nositeľov práv, k predmetu ochrany ktorých používateľ požiadal o uzavretie zmluvy. Určuje sa tiež povinnosť používateľa poskytnúť organizácii kolektívnej správy informácie predovšetkým o použit í predmetov ochrany, teda najmä informácie o spôsobe a rozsahu použitia predmetov ochrany a o ďalších skutočnostiach potrebných na výber, rozdelenie a vyplatenie odmien nositeľom práv. Organizácia kolektí vnej správy má právo na overenie a kontrolu informácií používateľa. Ods. 7 reguluje vydanie daňového dokladu organizáciou kolektívnej správy používateľovi.

Ustanovenie ods. 8 odstraňuje pochybnosti, kto je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby na určenie obsahu zmluvy a nahradenia vô le uzavrieť zmluvu. Uvedené ustanovenie priznáva používateľovi právo obrátiť sa na súd v prí pade nedosiahnutia konsenzu pri uzavretí akéhokoľvek zmluvného typu podľa ods. 1. Súd prihliada pri určení obsahu licenčnej zmluvy, hromadnej licenčnej zmluvy a kolektí vnej licenčnej zmluvy na druh predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia a na čas, v ktorom sa predmet ochrany použí va.

Ods. 9 upravuje podmienky, za ktorých môže používateľ použiť spravované predmety ochrany aj napriek absencii licenčnej zmluvy, a to bez toho, aby sa dostal do postavenia neoprávneného používateľa. Zárove ň však musí byť zabezpečená spravodlivá odmena pre nositeľov práv. Navrhované znenie ponúka niekoľko alternatív pre používateľa, akým spôsobom ukladať peňažné prostriedky za použ itie predmetov ochrany počas trvania súdneho konania.

Ustanovenie písm. a) stanovuje možnosť dohody používateľa s organizáciou kolektívnej správy o ukladaní peňažných prostriedkov na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený touto organizáciou.

Znenie písmena b) zachováva inštitúty, akými sú banková záruka, notárska úschova, súdna úschova alebo vinkulácia, ktoré používateľ využije na splnenie svojej povinnosti. Pri každom inštitú te sa špecifikuje spôsob, akým sa preukáže splnenie povinnosti zloženia peňažných prostriedkov za použitie predmetov ochrany.

Banková záruka je jeden z obchodnoprávnych inštitútov na zabezpečenie záväzkov v zmysle Obchodného zákonníka. V prípade bankovej záruky ide o vzťah obdobný ručeniu, kde na strane ručiteľ a vystupuje banka, na strane veriteľa nositeľ práv (zvyčajne zastúpený organizáciou kolektívnej správy) a na strane dlžníka používateľ. Dokumentom preukazujúcim vznik bankovej záruky je záručná listina, ktorá je písomným vyhlásením banky, že uspokojí veriteľa do výšky uložených peňažných prostriedkov podľa obsahu záručnej listiny.

Notárska úschova je občianskoprávny inštitút, ktorým môže notár prijať do úschovy peňažné prostriedky od zložiteľa (používateľa spravovaných predmetov ochrany), a to len v súvislosti s č innosťou notára podľa Notárskeho poriadku. Notár počas úschovy uloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno s označením "notárska úschova '. Notár spíše o vykonaní úschovy zápisnicu, ktorá slúži ako dokument potvrdzujúci prevzatie peňažných prostriedkov, ktorého rovnopisom disponuje nielen notár, ale aj zložiteľ.

Súdna úschova sa realizuje prostredníctvom osobitného občianskoprávneho konania o úschovách v zmysle § 185a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Ide o návrhové konanie, v ktorom zložiteľ (používateľ predmetov ochrany) zloží do úschovy súdu peňažné prostriedky s cieľom splnenia záväzku. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Vinkulácia je zabezpečovací inštitút, ktorý sa týka viazania výkonu práva. Za vinkuláciu sa najčastejšie považuje viazanie dispozičného práva k cennému papieru, k vkladu alebo inej pohľadávke, pr ípadne na splnenie určitej podmienky – prevod dispozičného práva na tretiu osobu dovtedy, kým nebude splnená určitá podmienka.

Výška peňažných prostriedkov za použitie spravovaných predmetov ochrany počas sú dneho sporu a lehota na ich ukladanie sa stanovuje podľa poslednej dohodnutej licenčnej zmluvy. Ak predchádzajúca licenčná zmluva absentuje, zákon predpokladá, že používateľ preukáže ukladanie peňažn ých prostriedkov najmenej raz za tri mesiace vo výške podľa platného a účinného sadzobníka odmien príslušnej organizácie kolektívnej správy.

Hoci sú na základe dohody medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy peňažné prostriedky ukladané na osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vedený organizáciou kolektí vnej správy, organizácia kolektívnej správy s nimi nesmie disponovať.

Oprávnenie používateľa používať predmety ochrany podľa tohto zákonného ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na určenie obsahu licenčnej zmluvy. Právoplatnosť ou rozhodnutia však nezaniká nárok organizácie kolektívnej správy, aby používateľ zaplatil odmenu za použitie spravovaných predmetov ochrany.

K § 166

Osobitná informačná povinnosť vo či organizácií kolektívnej správy sa zavádza pre osobu povinnú zaplatiť náhradu odmeny a prostredníctvom primeraného vzťahovania aj pre osobu povinnú zaplatiť primeranú odmenu. Osoba povinná zaplatiť náhradu odmeny musí povoliť organizácií kolektívnej sprá vy kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie náhrady odmeny, pričom organizácia kolektívnej správy všetky takto získané informácie nesmie zneužiť na iný ú čel ako na výkon kolektívnej správy práv ani s nimi inak v rozpore s účelom, na ktorý jej boli poskytnuté, disponovať.

K § 167

Do piatej časti zákona o kolektí vnej správe práv bol priamo zakotvený vzťah osoby povinnej zaplatiť náhradu odmeny (povinné osoby) a organizácie kolektívnej správy, predovšetkým pokiaľ ide o vzájomné poskytovanie informácií. Povinné osoby informuj ú organizáciu kolektívnej správy o druhu, počte a cene nosičov, prístrojov alebo zariadení, ktoré budú umiestnené na účely predaja na trh v Slovenskej republike, ako aj o celkových príjmoch dosiahnutý ch za rozmnožovacie služby. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na predaj cez internet. Aby povinné osoby uvedené ustanovenie neobchádzali, stanovuje sa za porušenie informačnej povinnosti, ktorá nebude splnená ani po dodato čnej lehote určenej organizáciou kolektívnej správy, zákonná sankcia, ktorou je zvýšenie sadzby náhrady odmeny na dvojnásobok. Dvojnásobná sadzba sa uplatní aj v prípade, keď organizácia kolektívnej správy na z áklade predložených informácii zistí, že má byť uhradená vyššia náhrada odmeny. Informačná povinnosť a povinnosť zaplatiť náhradu odmeny sa musia uskutočniť v zákonných lehotách.

Na predchádzanie dvojitému plateniu náhrad odmien sa vymedzuje, že náhrada odmeny sa neuhrádza za technické zariadenie alebo nenahratý nosič záznamu, ktoré boli vyvezené do tretieho štátu alebo odoslané do členského štátu, lebo ná hrada odmeny by mala byť uhradená v štáte, v ktorom dochádza k predaju konečnému spotrebiteľovi. Na tento účel sa tiež predkladajú príslušnej organizácii kolektívnej správy konkrétne informácie o odberateľovi, technickom zariadení alebo nenahratom nosiči a ich cene, ktoré sa vyvážajú do tretieho štátu alebo odosielajú do členského štátu. Toto ustanovenie by malo slúžiť ako záruka, že slovenská organizácia kolektívnej správy bude mať potrebné informácie a nebude preto žiadať úhradu náhrady odmeny v takýchto prí padoch na území Slovenskej republiky. Náhrada odmeny sa zároveň neuhrádza ani za technické zariadenie alebo nenahratý nosič zá znamu, ktoré sa použijú výlučne pre vlastnú potrebu dovozcu alebo príjemcu. Túto skutočnosť však musí vedieť dovozca alebo príjemca preukázať.

Povinnú osobu oznámi spoločne s údajmi na jej určenie príslušnej organizácií kolektívnej správy predajca, odosielateľ alebo dopravca technických zariadení alebo nenahratých nosičov záznamu, po tom čo je k takémuto oznámeniu písomne organizá ciou kolektívnej správy vyzvaný, inak znáša povinnosť uhradiť náhradu odmeny sám.

K 168

Ustanovenie upravuje osobitné povinnosti usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia pri vysporiadaní práv a uzatváraní licenčných zmlúv s organizáciou kolektívnej správy. Uvedené ustanovenie sa týka len živo predvedených chránených hudobných diel, teda nie napr. voľných diel, alebo diel tradičnej ľudovej kultúry (pôvodná 'ľudová' hudba). Platí všeobecná autorskoprávna zásada získania súhlasu na použitie diela pred jeho použitím. V praxi však často v prípade verejných kultú rnych podujatí nie je možné vopred určiť presný zoznam diel (playlist), preto usporiadateľ za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy predloží organizácii kolektívnej správy predbežný zoznam diel, ktoré vie, že budú verejne vykonané. Licenčná zmluva sa teda uzavrie na základe predbežného zoznamu diel pred uskutočnením verejného vykonania chránených hudobných diel na verejnom kultúrnom podujatí, čí m sa usporiadateľ stane oprávneným používateľom. Ak usporiadateľ povinnosť predložiť predbežný zoznam diel nedodrží, uplatní sa právna domnienka, že verejne vykonané boli len hudobné diela, ku ktor ým právo na verejné vykonanie spravuje príslušná organizácia kolektívnej správy. Usporiadateľ môže túto právnu domnienku vyvrátiť, ak preukáže v 15-dňovej lehote opak. Do 15 dní po uskutočnen í podujatia zašle usporiadateľ organizácií kolektívnej správy úplný zoznam chránených hudobných diel, ktoré boli skutočne použité (zoznam môže byť bez zmeny oproti predbežnému zoznamu, alebo doplnený o diela, ktoré boli použit é navyše oproti predbežnému zoznamu, príp. zredukovaný o diela, ktoré nakoniec neboli použité).

Usporiadateľ verejného kultú rneho podujatia sa považuje za používateľa diel. Ak si zákonnú povinnosť oznámiť totožnosť usporiadateľa nesplní prevádzkovateľ prevádzkarne alebo iného priestoru, kde bude verejné kultú rne podujatie uskutočnené, bude sa za usporiadateľa považovať prevádzkovateľ. Ak výkonný umelec neposkytne usporiadateľ ovi na jeho písomnú výzvu potrebné zoznamy diel (predbežný aj úplný), usporiadateľ si nebude môcť splniť svoju povinnosť voči organizácií kolektívnej správy. Z toho dôvodu, ak usporiadateľ ovi vznikne škoda, môže sa domáhať náhrady škody voči výkonnému umelcovi.

Ustanovenia o predkladaní predbežn ého a úplného zoznamu, ako aj právna fikcia, že usporiadateľ sa považuje za používateľa diel, sa budú primerane aplikovať aj na usporiadateľa podujatia a podujatie, ktorého súčasťou má byť živ é predvedenie chráneného slovesné ho diela.

K § 169

Ustanovenie predstavuje transpozíciu č l. 11 až 15 smernice o kolektívnej správe práv. Cieľom predmetného ustanovenia je určovanie a výber odmien organizáciou kolektívnej správy a s tým súvisiace povinnosti. Základným dokumentom, v ktorom sú ur čené odmeny, ktoré je organizácia kolektívnej správy oprávnená vyberať, je sadzobník odmien vytvorený na základe zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv, ktoré schvaľuje valné zhromaž denie. Sadzobník odmien musí byť podrobný vo vzťahu k spôsobu použitia predmetu ochrany a berie do úvahy, aby sa používateľom garantovali primerané a nediskriminačné podmienky za súčasného zohľ adnenia kritérií podľa ods. 2.

Ods. 2 vymedzuje kritéria, ktoré organizácia kolektívnej správy zohľadňuje pri určení výšky odmien. O konkrétnych kritériách, ktoré organizácia kolektívnej správy použila na urč enie odmien, informuje používateľa. Ak má organizácia kolektívnej správy takéto kritériá uvedené vo svojom internom predpise, postačí, ak napr. organizácia kolektívnej správy používateľovi taký to predpis poskytne alebo ho informuje, že uvedený predpis alebo kritériá sú dostupné na internetovej stránke organizácie kolektívnej správy.

V ods. 4 sú zakotvené dve základné povinnosti organizácie kolektívnej správy, a to výber odmien pre nositeľov práv a povinnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia alebo náhrady š kody v prospech nositeľov práv, ak dochádza k neoprávnenému použitiu predmetov ochrany.

Organizácia kolektívnej správy účtuje v sústave účtovníctva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Z hľadiska prehľadnosti vedenia účtovníctva zá kon spresňuje, ktoré položky organizácia kolektívnej správy účtuje samostatne. Za príjmy z výkonu kolektívnej správy práv sa považujú odmeny vybrané organizáciou kolektívnej správy pre nositeľ ov práv vrátane príjmov z bezdôvodného obohatenia a náhrady škody do momentu ich prerozdelenia a vyplatenia. Položkou v zmysle písm. d) sa rozumejú už prerozdelené a vyplatené odmeny a iné peňažné plnenia.

Na osobitnom účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa ods. 6 sa ukladajú peňažné prostriedky, ktoré vypláca používateľ predmetov ochrany počas súdneho konania o určenie obsahu licenč nej zmluvy v súlade s dohodou s organizáciou kolektívnej správy.

K § 170

Ustanovenie upravuje prerozdeľovanie a vyplatenie vybratých príjmov z výkonu kolektívnej správy organizáciou kolektívnej správy. Na účely prerozdelenia a vyplatenia musí organizácia kolektívnej správy vyhotoviť vyúčtovací poriadok v sú lade so zásadami výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv schválenými valným zhromaždením. Vyúčtovací poriadok obsahuje popis metód a postup, akým organizácia kolektívnej správy prerozdeľuje a vyplá ca odmeny nositeľom práv, pričom skupiny nositeľov práv nesmú byť diskriminované napr. vo vzťahu k lehotám na prerozdelenie a výplatu odmien.

V záujme adresnosti príjmov z výkonu kolektívnej správy práv sa musí organizácia kolektívnej správy usilovať podľa vyúčtovacieho poriadku tento príjem čo najpresnejšie prerozdeliť medzi nositeľov pr áv, vrátane príjmu z jeho zhodnotenia, teda napr. z prípadného investovania príjmu z výkonu kolektívnej správy práv.

Za poskytnutie služby kolektívnej správy práv, teda za služby vyplývajúce priamo z jediného alebo hlavného účelu činnosti organizácie kolektívnej správy v zmysle definície organizácie kolektívnej spr ávy, môže organizácia kolektívnej správy požadovať od nositeľov práv úhradu účelne vynaložených nákladov, pričom sa musí riadiť zásadami uplatnenia účelne vynaložených ná kladov na výkon kolektívnej správy práv a zásadami spoločného zhodnocovania príjmov z výkonu kolektívnej správy prá v schválenými valným zhromaždením organizácie kolektívnej správy. Ponecháva sa na rozhodnutí organizácie kolektí vnej správy, akou formou bude realizovať zaplatenie účelne vynaložených nákladov nositeľmi práv (napr. zrážkou). Účelne vynaložené náklady by však mali byť primerané poskytovaniu služby kolekt ívnej správy práv a nemali by presiahnuť výšku reálne zdokumentovaných účelne vynaložených nákladov.

Ods. 4 sa uplatňuje iba na organizáciu kolektívnej správy, ktorá vytvorila fond na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávací ch potrieb členov a nositeľov práv, čím sa zachováva sociálna, kultúrna a vzdelávacia funkcia výkonu kolektívnej správy práv. O vytvorení tohto fondu a podmienky poskytovania finančný ch prostriedkov z tohto fondu členom a nositeľom práv rozhodne valné zhromaždenie. Fond na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb členov a nositeľov práv by mal slúžiť aj v prospech nezastupovaných nositeľov práv, preto organiz ácia kolektívnej správy môže zrážať príspevok do fondu aj z príjmov z výkonu kolektívnej správy práv vybratých za nezastupovaných nositeľov práv. Pokiaľ ide o zahraničných nositeľov prá v zastupovaných na základe dohody o zastúpení s inou organizáciou kolektívnej správy, musí táto iná organizácia kolektívnej správy dať výslovný súhlas na odvádzanie príspevku z príjmov z vý konu kolektívnej správy práv za zahraničných nositeľov práv, ktorý by mali mať v takom prípade tiež prístup k sociálnym, kultúrnym a vzdelávacím službám. Organizácia kolektívnej správy si ur čí výšku príspevku do fondu, ktorá by však podľa medzinárodne zaužívanej praxe nemala presiahnuť 10 % z celkového vybratého príjmu z výkonu kolektívnej správy práv.

K § 171

Ustanovenie sa tý ka adresnosti a transparentnosti výplaty odmien a iných peňažných plnení nositeľom práv. Organizácia kolektívnej správy si môže samostatne určiť termín výplaty odmien a iných peňažných plnen í nositeľom práv a jeho pravidelnosť (napr. raz ročne) za predpokladu, že dodrží lehoty stanovené v ods. 2. Výnimkou, kedy sa od uvedených lehôt možno odchýliť, je iba vznik prekážky buď na strane pou žívateľa alebo na strane nositeľa práv. K prekážke na strane používateľa môže dôjsť vtedy, keď používateľ napr. zaplatil organizácii kolektívnej správy práv odmenu za použitie predmetov ochrany, ale neposkytne organizácii kolektí vnej správy dostatočné informácie o použití predmetov ochrany na prerozdelenie tohto vybratého príjmu z výkonu kolektívnej správy práv nositeľom práv (napr. playlist). Prekážka na strane nositeľa práv môže nastať , ak by nositeľ práv napr. realizoval aj individuálny výkon majetkových práv k svojim predmetom ochrany v zmysle § 164 ods. 4 a 5 tohto zákona, ale o tejto skutočnosti organizáciu kolektívnej správy neinformoval.

K § 172

Ustanovenie upravuje postup hospodá renia organizácie kolektívnej správy s neidentifikovanými odmenami podľa čl. 13 smernice o kolektívnej správe práv. Neidentifikované odmeny musia byť predovšetkým účtované oddelene od ostatných prí jmov z výkonu kolektívnej správy práv, resp. odmien. Neidentifikované odmeny sú definované ako odmeny vybrané organizáciou kolektívnej správy, pri ktorých nie je možné určiť alebo nájsť nositeľ a práv. Osobitné zásady použitia neidentifikovaných odmien, ako aj konkrétny návrh na ich použitie schvaľuje valné zhromaždenie organizácie kolektívnej správy. Následne sa v zmysle smernice o kolektívnej správe práv zavá dza postup s opatreniami, ktoré by mala organizácia kolektívnej správy prijať, aby v čo najväčšej možnej miere dokázala prerozdeliť a vyplatiť aj neidentifikované odmeny, t. j. transformovať ich do podoby adresných, identifikovaných odmien. Najprv musí organizácia kolektívnej správy poskytnúť svojim zastupovaným nositeľom práv a organizáciám, s ktorými má uzavreté dohody o zastúpení informácie podľa ods. 2 písm. a) až c). Informáciou podľa ods. 2 písm. c) sa rozumie informácia napr. o vydavateľovi alebo producentovi. Ak je takéto opatrenie organizácie kolektívnej správy neúspešné, spr ístupní organizácia kolektívnej správy rovnaké informácie verejnosti na svojej internetovej stránke. Ak neprinesú dané opatrenia výsledky umožňujúce organizácií kolektívnej správy určiť a vyhľ adať nositeľov práv v lehote podľa ods. 4, organizácia kolektívnej správy rozhodne o ich použití v súlade so zásadami použitia neidentifikovaný ch odmien prijatých valným zhromaždením. Nositeľ práv sa môže domáhať vyplatenia odmeny v trojročnej lehote od skonč enia účtovného roka, v ktorom boli neidentifikované odmeny vybraté.

K § 173

Ustanovenie vyplýva z č l. 14 a 15 smernice o kolektívnej správe práv. Ide o primeranú aplikáciu ustanovení o výbere, správe a vyplatení príjmu z výkonu kolektívnej správy práv aj na nositeľov práv, ktorých organizácia kolekt ívnej správy zastupuje na základe dohôd o zastúpení s inými organizáciami kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy si môže z vybratého príjmu z výkonu kolektívnej správy práv za t ýchto nositeľov práv uplatniť len účelne vynaložené náklady za poskytnutie služby kolektívnej správy práv. Všetky ostatné peňažné plnenia sú podmienené súhlasom inej organizácie kolektí vnej správy.

K § 174

Predmetné ustanovenie sa týka vzá jomnej úpravy vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy, ktorým bolo udelené oprávnenie podľa tohto zákona. Viacerým organizáciám kolektívnej správy zákon dáva možnosť dohodnúť sa poveriť jednu alebo viaceré z nich vykoná vať kolektívnu správu práv v mene ostatných organizácií kolektívnej správy prostredníctvom uzavretia písomnej dohody o spoločnej správe (dobrovoľná dohoda o spoločnej správe). Poverená organizácia kolektí vnej správy vykonáva kolektívnu správu práv vo všetkých odboroch kolektívnej správy a k všetkým predmetom ochrany všetkých organizácií, ktoré sa na dohode zúčastňujú. Dohoda o spoločnej spr áve by mala byť dostatočne podrobná, aby pokryla všetky vzťahy medzi organizáciami kolektívnej správy, ktoré môžu vzniknúť pri spoločnej správe. Ustanovenie vypočítava minimálne náležitosti tejto dohody.

K § 175

Ustanovenie upravuje povinnosť viacerý ch organizácií kolektívnej správy, ktorým bolo udelené oprávnenie podľa tohto zákona, uzatvoriť dohodu o spoločnej správe. Povinnosť uzatvoriť dohodu o spoločnej správe sa viaže na nasledovné prípady: použitie predmetu ochrany technickým predvedením alebo verejným prenosom v prevá dzkarňach prostredníctvom technického zariadenia okrem vysielania, retransmisie, sprístupňovania verejnosti, a výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu a výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany prostredn íctvom reprografického zariadenia. Ak najmenej dve tretiny organizácií kolektívnej správy vykonávajúcich kolektívnu správu práv v určených odboroch uzavrú dohodu o spoločnej správe, dohoda o spoločnej správe zaväzuje aj ostatné organizá cie kolektívnej správy, ktoré tiež vykon ávajú kolektívnu správu práv v predmetných odboroch kolektívnej správy práv, ale na uzatvorení dohody neparticipovali.

K § 176

Organizácii kolektívnej správy sa nebráni upraviť si postupy vybavovania sťažností a riešenia sporov v osobitnom internom predpise. Aktívne legitimovanou osobou na podanie sťažnosti na činnosť organizácie kolektívnej správy je nositeľ práv alebo iná organizácia kolektívnej správy, s ktorou bola uzavretá dohoda o zastúpení. Na rieš enie sporov s inou organizáciou kolektívnej správy, nositeľmi práv a používateľmi môže organizácia kolektívnej správy využiť inštitút mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediá cii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo rozhodcovské konanie podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Oba osobitné právne predpisy uv ádzajú, že sa vzťahujú na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, ktorými sú podľa § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzť ahy neupravujú iné zákony.

K § 177

Z hľadiska transparentnosti sa spresň uje informačná povinnosť organizácie kolektívnej správy voči nositeľom práv, iným organizáciám kolektívnej správy, používateľom a verejnosti. Zodpovednosť za pravdivosť, úplnosť a aktuálnosť informácií nesie organizácia kolektívnej správy.

K § 178

Stanovuje sa rozsah informácií poskytovaných organizáciou kolektívnej správy všetkým nositeľom práv, ktorým prerozdelila alebo vyplatila odmeny alebo iné pe ňažné plnenia, vrátane nezastupovaných nositeľov práv. V písm. f) ide o vyúčtovanie účelne vynaložených nákladov z konkrétnej odmeny prináležiacej nositeľovi práv, nie z celého príjmu z v ýkonu kolektívnej správy práv. Ustanovenie písm. g) týkajúce sa príspevku do fondu na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb členov a nositeľov práv sa uplatní len vtedy, ak organizá cia kolektívnej správy taký fond vytvorila.

K § 179

V zmysle daného ustanovenia organizá cia kolektívnej správy musí vystupovať transparentne s ohľadom na poskytované informácie aj voči inej organizácii kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení. Organizácia kolektívnej správy musí informácie v rozsahu písm. a) až f) poskytovať elektronicky. Rozdiel medzi pí sm. c) a d) spočíva v tom, že kým písm. c) sa týka vyúčtovania účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv, ak sa zaplatenie týchto nákladov realizovalo formou zrá žky z odmien a iných peňažných plnení, písm. d) sa vzťahuje na vyúčtovanie všetkých ďalších peňažných plnení, na ktorých sa dohodli organizácie kolektívnej správy v dohode o zastúpen í.

K § 180

Ustanovením sa upravujú informá cie, o ktoré môžu organizáciu kolektívnej správy požiadať nositelia práv, používateľ alebo iná organizácia kolektívnej správy, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení. Predpokladom je odôvodnená žiadosť o informácie zo strany nositeľa práv, používateľa alebo inej organizácie kolektívnej správ y, s ktorou uzavrela dohodu o zastúpení. Odôvodnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť podložená reálnymi dôvodmi, ako aj fakt, že musí smerovať napr. od subjektu – používateľa, ktorý ozaj vyž aduje informácie na výkon svojej činnosti (napr. galéria), aby sa predišlo zneužívaniu tohto ustanovenia. Organizácia kolektívnej správy musí čo najskôr dané inform ácie zhromaždiť a následne elektronicky osobám, ktoré o to požiadali, sprístupniť. V prípade zoznamu predmetov ochrany podľa písm. a) môže organizácia kolektívnej správy nahradiť urč enie predmetov ochrany tam, kde nevie vzhľadom na povahu správy práv predmety ochrany individuálne určiť (napr. v prípade povinnej kolektívnej správy práv) aspoň vymedzením druhov predmetov ochrany (t. j. zvukový z áznam, dielo, audiovizuálny záznam a pod.). Ponecháva sa na rozhodnutí organizácie kolektívnej správy, ktorá takéto informácie sprístupňuje, či bude požadovať náhradu bezprostredne súvisiacich ná kladov.

K § 181

Cieľom predmetné ho ustanovenia je zabezpečenie transparentnosti výkonu kolektívnej správy správ prostredníctvom organizácie kolektívnej sprá vy. Organizácii kolektívnej správy sa preto ukladá povinnosť zverejňovať na jej webovom sídle minimálne informácie podľa písm. a) až n). Pí sm. d) a e) je významné z hľadiska predchádzania konfliktu záujmov. Uvedený výpočet informácii je demonštratívny, preto organizácia kolektívnej správy nie je obmedzená v zverejnení aj iných informáci í.

K § 182

Ustanovenie o výročnej správe vych ádza z čl. 22 a z prílohy smernice o kolektívnej správe práv. Výročná správa je dokument, ktorý vyhotovuje každoročne organizácia kolektívnej správy a ktorý zahàňa finančné informá cie, informácie o hospodárení a informácie o štruktúre, fungovaní, riadení a činnosti organizácie kolektívnej správy. Povinnými náležitosťami výročnej správy sú účtovná zá vierka overená audítorom a taxatívny zoznam informácii podľa ods. 2. V ods. 2 písm. i) bode 3 a 4 sa účelom použitia rozumie sociálny, kultúrny alebo vzdelávací účel. V záujme transparentnosti je organizá cia kolektívnej správy povinná zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle a ponechať ju zverejnenú najmenej po dobu 5 rokov. Organizácia nie je povinná zasielať výročnú správu orgánu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy, ale musí ju (vrátane účtovnej závierky) uložiť do verejnej č asti registra účtovných závierok vedenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na povinnosť organizácie kolektí vnej správy zverejniť výročnú správu na jej webovom sídle sa viaže lehota do ôsmeho mesiaca kalendárneho roka, v ktorom bola vyhotovená.

K § 183

Vytvára sa osobitný rež im poskytovania multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel organizáciou kolektívnej správy v zmysle čl. 23 až 30 smernice o kolektívnej správe práv. Uzatvárať multiteritoriálne licenčn é zmluvy na on-line použitie hudobných diel môže iba organizácia kolektívnje správy spĺňajúca podmienky v tomto ustanovení. Ich splnením, najmä pokiaľ ide o písm. b) a c), sa organizácia kolektívnej správy stáva spôsobilou poskytova ť multiteritoriálne licencie na on-line použitie hudobných diel. Pojmom jednoznačný identifikačný znak sa rozumie štandardizované číslo spravované napr. organizáciou CISAC. Na účely poskyto vania multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel musí organizácia kolektívnej správy vedieť tieto údaje aj efektívne a transparentne elektronicky spracovať a aktualizovať.

K § 184

Ustanovenie reguluje vzťahy medzi organiz áciami kolektívnej správy pri poskytovaní multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel. Ods. 1 zohľadňuje situáciu, ak organizácia kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky nespĺňa podmienky na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel na vlastný repertoár. Ak však nechce brániť používateľom - poskytovateľom služ ieb na on-line použitie hudobných diel uzatvárať na predmety ochrany ňou zastupovaných nositeľov práv takéto licenčné zmluvy, môže sa rozhodnúť, že požiada inú organizáciu kolektívnej správy, ktorá bude uzatvárať multiteritoriá lne licenčné zmluvy miesto nej aj k predmetom ochrany ňou zastupovaných nositeľov práv. Požiadaná organizácia kolektívnej spr ávy so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo požiadaná zahraničná organizácia kolektívnej správy, ktorá už ponúka alebo poskytuje multiteritoriálne licencie, musí akceptovať žiadosť o zastupovanie repertoáru tým, že uzavrie dohodu o zastupovaní na účely uzatvárania multiteritoriálnych licenčných zmlúv v pí somnej forme. Zahraničným organizáciám kolektívnej správy to má vyplývať z ich právneho poriadku, keďže uvedená povinnosť vychádza zo smernice o kolektívnej správe, ktorú sú povinné transponova ť všetky členské štáty.

Následne prebehne výmena informácií medzi požiadanou organizáciou kolektívnej správy a žiadajúcou organizáciou kolektí vnej správy. Ak žiadajúca organizácia kolektívnej správy poskytne nedostatočné informácie alebo informácie sprístupnené v takej podobe, ktorá neumožňuje požiadanej organizácii kolektívnej správy splniť podmienky na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel, môže si požiadaná organizácia kolektívnej správy buď nárokovať úhradu nákladov alebo odmietnuť uzavretie dohody o zastupovaní na uzatváranie multiteritoriálnych licenčných zmlúv.

Uzavretím dohody o zastupovaní sa zakladá medzi organizáciami kolektívnej správy vzťah splnomocnenia. Po uzavretí dohody o zastupovaní je zabezpečené, aby bol aj repertoár splnomocňujúcej organizácie kolektívnej správy začleňovaný do všetkých ponúk na uzatváranie multiteritoriálnych licenčných zmlú v splnomocnenou organizáciou kolektívnej správy a aby sa s ním zaobchádzalo za rovnakých (nediskriminačných) podmienok ako s vlastným repertoárom splnomocnenej organizácie kolektívnej správy. Splnomocňujú cej organizácii kolektívnej správy ostáva zachované právo poskytovať monoteritoriálne licencie (na území, na ktorom je usadená) na on-line použitie hudobných diel ňou zastupovaných nositeľov práv, vrátane hudobných diel zahraničných nosite ľov práv, ktorých zastupuje priamo alebo na základe dohody o zastupovaní s inou organizáciou kolektívnej správy.

K § 185

Ustanovenie taxatívne vymenú va rozsah informácií, ktoré organizácia kolektívnej správy udeľujúca multiteritoriálne licencie na on-line použitie hudobných diel elektronicky na základe odôvodnenej žiadosti poskytuje zastupovaným nositeľom práv, poskytovateľom slu žieb na on-line použitie hudobných diel a iným organizáciám kolektívnej správy.

V ods. 2 sa pod dôvernými obchodnými informáciami rozumejú informácie, ktorými disponuje organizácia kolektívnej sprá vy, a ktoré treba chrániť z dôvodu, že môžu byť predmetom záujmu napr. veľkých poskytovateľov služieb (napr. informácie o licenčných podmienkach pre používateľov).

Poskytovatelia služieb na on-line použ itie hudobných diel, iné organizácie kolektívnej správy a zastupovaní nositelia práv môžu žiadať opravu nepresnosti informácií. Elektronické predkladanie inform ácií má organizácia kolektívnej správy umožniť všetkým nositeľom práv, vrátane nositeľov práv k tým hudobným dielam, ktoré boli zahrnuté do ponúk splnomocnenej organizácie kolektívnej správy na základe uzavretej dohody o zastupovaní na uzatváranie multiteritoriálnych licenčných zmlúv.

K § 186

Ustanovenie špecifikuje povinnosť vystaviť daňový doklad za on-line použitie hudobných diel na základe multiteritoriálnej licenčnej zmluvy a jeho nálež itosti. Daňový doklad sa vystaví až po oznámení od poskytovateľa služby na on-line použitie hudobných diel, že došlo k on-line použitiu hudobný ch diel, ktoré sú predmetom multiteritoriálnej licenčnej zmluvy.

K § 187

Ustanovenie osobitne upravuje výplatu odmeny organizáciou kolektívnej správy nositeľom práv z multiteritoriá lnych licenčných zmlúv. Po vystavení daňového dokladu organizáciou kolektívnej správy poskytovateľ služby na on-line použitie hudobných diel uhradí organizácii kolektívnej správy odmenu za on-line použitie hudobných diel podľ a uzavretej multiteritoriálnej licenčnej zmluvy a organizácia kolektívnej správy odmenu prerozdelí a vyplatí nositeľom práv. Toto ustanovenie nebráni organizácii kolektívnej správy uzatvárajúcej multiteritori álne licenčné zmluvy vyplácať odmeny raz ročne alebo aj častejšie.

Zároveň je stanovený minimálny obsah informácii, ktoré organizácia kolektívnej správy uzatvárajúca multiteritoriá lne licenčné zmluvy poskytuje nositeľovi práv spolu s každou výplatou odmeny. Organizácia kolektívnej správy splnomocnená na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobný ch diel poskytuje informácie a realizuje príslušné platby aj tej organizácií kolektívnej správy, ktorá ju splnomocnila. Táto organizácia kolektívnej správy následne poskytne predmetné informácie nositeľ om práv a bezodkladne im vyplatí obdržané platby. Zákon pripúšťa však možnosť dohody na odlišnej úprave vzťahov medzi splnomocnenou a splnomocňujúcou organizáciou kolektívnej správy.

K § 188

Na poskytovanie multiteritoriá lnych licencií na on-line použitie hudobných diel sa budú primerane vzťahovať ustanovenia v rámci vzťahov s používateľmi, konkrétne ustanovenia o návrhu zmluvy a o určení obsahu zmluvy sú dom. Rovnako sa na poskytovanie multiteritoriálnych licencií na on-line použitie hudobných diel budú aplikovať ustanovenia o sťažnostiach a riešení sporov. Pri riešení sporov v rámci poskytovania multiteritoriá lnych licencií na on-line použitie hudobných diel ide predovšetkým o spory, ktoré môžu vzniknúť medzi organizáciou kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky na jednej strane a poskytovate ľmi služieb na on-line použitie hudobných diel, nositeľmi práv alebo inou organizáciou kolektívnej správy na strane druhej.

K § 189

Upravuje sa použitie všeobecného predpisu o sprá vnom konaní – správneho poriadku vo vzťahu k ustanoveniam o konaní o udelenie oprávnenia, o konaní o zmenu oprávnenia, o konaní o odňatí oprávnenia a o konaní o uložení sankcie.

Vo vzťahu k v ýkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv sa uplatnia ustanovenia správneho poriadku o doručovaní písomností a ustanovenia o počítaní lehôt.

Ods. 3 zohľadňuje situáciu, keď má organizácia kolektívnej správy účtovné obdobie (účtovný rok) odlišný od kalendárneho roka.

K § 190

Upravuje sa prechod z predchádzajúcej úpravy (zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov) na novú úpravu.

V ods. 6 sa zakladá dôvod na odňatie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, ak organizácia kolektívnej sprá vy do 10. apríla 2016 nepodá žiadosť o udelenie oprávnenia podľa novej právnej úpravy.

V ods. 7 ide o transpozíciu smernice o kolekt ívnej správe práv v zmysle, aby organizácia kolektívnej správy informovala aj nositeľov práv ňou zastupovaných pred účinnosťou tohto zákona o niektorých právach ako sú napr. podmienky členstva v organizácií kolektívnej správy alebo podmienky uzatvorenia dohody o zastupovaní nositeľa práv pri výkone kolektívnej správy práv. Rovnako organizácia kolektívnej správy informuje ňou zastupovaných nosite ľov práv o tom, či poskytuje alebo bude poskytovať multiteritoriálne licencie na on-line použitie hudobných diel, aby nositeľ práv prípadne vedel, či má vypovedať dohodu o zastupovaní v rozsahu časti súvisiacej s právami viaž ucimi sa na on-line použitie hudobných diel pri multiteritoriálnych licenciách.

K § 191

Ustanovením si Slovenská republika plní záväzky vo vzťahu k členstvu v Európskej únii. Právne záväzné akty Európskej únie preberané do tohto zákona vymen úva príloha č. 1.

K § 192

Ustanovení m sa zrušuje platná autorskoprávna legislatíva, zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorský m právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 193

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje na 1. január 2016.

K prílohe č. 1

Príloha predstavuje transpozíciu smernice o osirelých dielach a zavádza minimálny zoznam zdrojov informácií pre každú kategóriu diel, ktoré je oprávnená osoba povinná preskúmať v rámci vykonávania dôsledného vyhľadávania. Ide o rôzne databázy a registre, napr . WATCH (Writers, Artists and Their Copyright Holders), ISBN (International Standard Book Number), VIAF (Virtual International Authority Files), ARROW (Accessible Registries of Rights Information and Orphan Works), ISSN (International Standard Serial Numb er), ISAN (International Standard Audiovisual Number), ISWC (International Standard Music Work Code) a ISRC (International Standard Recording Code). To však neznamená, že ak osoba podľa § 51 ods. 1 preskúma všetky relevantné zdroje uvedené v prílohe, bude tým naplnená podmienka dobrej viery v prípade, ak má vedomosť o dostupnosti relevantných informácií z iného zdroja.

K prílohe č. 2

Príloha stanovuje základ pre výpočet náhrady odmeny a výšku náhrady odmeny, ktorú uhrádza výrobca, príjemca z členského št átu, dovozca z tretej krajiny alebo iná osoba, ktorá na účely predaja prvýkrát umiestni na trhu v Slovenskej republike, vrátane predaja cez internet, technické zariadenie umožňujúce doč asne alebo trvalo vyhotovenie rozmnoženiny diela, uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela, alebo nenahratý nosič záznamu umožňujúci uloženie alebo uchovanie rozmnoženiny diela a osoba, ktorá poskytuje reprografick é služby za odplatu.

Ná hrada odmeny sa uhrádza za použitie predmetu ochrany pre súkromnú potrebu a za použitie predmetu ochrany vyhotovením rozmnoženiny prenesením na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografické ho zariadenia alebo iného technického zariadenia s podobným účinkom.

K prílohe č. 3

Príloha obsahuje zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

Bratislava 15. apríla 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Marek Maďarič

minister kultúry Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh autorského zákona

K predpisu 185/2015, dátum vydania: 05.08.2015

2

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh Autorského zákona sa predkladá na základe úlohy vyplý vajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 620/2013 k Legislatívnemu z ámeru autorského zákona, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 696/2013 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 484/2014 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2014 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Navrhovaná právna ú prava je komplexnou úpravou autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom, práv k databáze a správy práv, ktorá odráža úpravu medzinárodných zmlúv a dohôd a práva Európskej ú nie v tejto oblasti.

Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iný ch predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Táto zmena spôsobila nielen neistotu na strane autorov (ako aj výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, vysielateľov a zhotoviteľ ov databáz), používateľov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, keď sa neúmyselne (a niekedy dokonca nevyhnutne) stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom .

Doterajšia podoba autorského práva zároveň predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keď že nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete. Ïalšími súvisiacimi problémovými oblasťami (ktorých dynamika a rozvoj sú závislé od tvorby a jej výsledkov) sú napríklad vzdelávanie, umenie či verejný sektor, kde tiež dochádza k zásadným posunom pri nakladaní s autorskými dielami a inými predmetmi ochrany (napríklad v súvislosti s otvorenými zdrojmi vzdelávania, opakovaným používaním informácií verejného sektora, použí vaním autorských diel galériami, knižnicami, múzeami a archívmi).

Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší v ýkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Navrhovaná právna úprava má tak za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitá lneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Napokon, mno žstvo inovácií a iných výsledkov technickej tvorivej činnosti je do momentu získania ochrany prostredníctvom systému práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, atď.) chránených 'iba' prostredníctvom autorského práva, ako napr. parciálne výsledky výskumu a vývoja a pod. Autorskoprávna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je z ákladným kameňom a 'výrobným' priestorom pre spoločnosť a ekonomiku, ktorú označujeme ako 'vzdelanostnú', 'informačnú' či 'vedomostnú'. Len takéto spoločensko-ekonomické usporiadanie ponúka zásadné alternatívy pre obnovu a rozvoj hospodárstva postaveného na akcente kultúry ako základu na budovanie zdravých a dlhodobo udržateľných štruktúr spoločnosti a ukazovateľa kvality života občanov a obyvateľov Slovenskej republiky.

V súčasnosti dochá dza aj k rýchlemu rozvoju medzinárodných i vnútroštátnych štandardov slúžiacich na vymožiteľnosť autorsk ého práva a práv súvisiacich s autorským právom, čo podporujú najmä dva rozhodujúce faktory. Prvým je pokrok v technologickej oblasti a príchod nových digitálnych technológií, ktoré umožňujú tvorbu a používanie diel (napr. tzv. výpočtové mračná, resp. cloud computing) vrátane vyhotovovania ich rozmnoženín, ako aj akýchkoľvek ďal ších výtvorov existujúcich v digitálnej podobe bez ohľadu na to, či sú tieto diela alebo výtvory chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom alebo nie. Druhým faktorom, ktor ý treba brať v súvislosti s ochranou a vymožiteľnosťou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom do úvahy, je nárast ekonomickej hodnoty a dôležitosti tovarov a služieb chránený ch autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom v trhovej ekonomike. Navyše ochrana autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a duševného vlastníctva ako celku dokáže jednoznačne zabezpečiť nielen rast pracovných miest, ale aj podporiť investície, zvýšiť hodnotu produktov a tiež zisky domácich, ako aj európskych spoločností. Nový autorský zákon by preto mal poskytovať dostatočnú mieru ochrany nositeľov práv, avšak zároveň by mal zabezpečovať rovnováhu medzi právami ich nositeľov na jednej strane a verejným záujmom na strane druhej.

Z dôvodu prebiehajúcich digitalizačných procesov vo vzťahu k v ýsledkom tvorby (napr. v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry a mnohých iných aktivít či už v činnostiach verejných inštitúcií alebo súkromných subjektov), ako aj z dôvodu hromadného ťa žiskového presunu používania predmetov ochrany a čiastočne aj tvorby do digitálnej sféry (fenomén internetu) sa v predkladanom návrhu zohľadňujú všetky relevantné aspekty potrebné pre tento proces, ako aj následné využívanie digitálneho obsahu s osobitným zreteľom na ochranu autorských práv a práv sú visiacich s autorským právom.

Cieľom predkladaného n ávrhu je taký právny predpis, ktorý bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultú ry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležit ým prístupom používateľov k chránenému obsahu. Je nevyhnutné posilniť aj mieru vymožiteľnosti práv v prípade ich porušenia a zároveň zabezpečiť nositeľom práv aj širokej verejnosti primeran ú kontrolu nad organizáciami kolektívnej správy.

V novej právnej úprave sú aktualizované a precizované doterajšie zákonné autorskoprávne definície a pojmy tak, aby bola zabezpečená správna aplik ácia ustanovení autorského zákona v praxi a právna istota.

S cieľom prehľadnosti a efektívnosti sa zavádza nová štruktúra a triedenie výnimiek a obmedzení. Úplne sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informač nej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001), ktorá upravuje výnimky a obmedzenia.

Cieľom navrhovanej úpravy je tiež zohľadniť aspekty sú visiace s procesmi digitalizácie chránených obsahov, za tým účelom sa precizuje úprava vyššie spomínaných v ýnimiek a obmedzení a zavádza sa úprava rozšírených hromadných licenčných zmlúv.

Navrhovaná právna úprava upravuje vzťah autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k jeho hmotnému substrá tu a zavádza osobitnú informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v prípade úmyslu zničenia alebo trvalého premiestnenia tejto veci, ak ide o dielo, ktoré je originálom a je umiestnené na verejnom priestranstve.

Samostatná pozornosť sa venuje tzv. osobitným rež imom tvorby (zamestnanecké dielo, dielo na objednávku, spoločné dielo, školské dielo).

Èo sa týka zmluvného práva, odstraňuje sa doterajšia úprava zmluvy o vytvorení diela (zavádza sa úprava diela na objednávku). V záujme posilnenia práv autorov sa upravuje právo autora odstúpiť od výhradnej licenčnej zmluvy v prípade nevyužívania licencie.

Navrhovaná právna úprava zavádza nové zmluvné typy: rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použitie hudobných diel.

Z dôvodu viacerých špecifík sa navrhovaná pr ávna úprava venuje niektorým dielam v osobitnej hlave, a to audiovizuálnemu dielu a počítačovému programu.

Èo sa týka práv súvisiacich s autorským prá vom, nepriamo sa ich dotýka väčšina zmien vzťahujúcich sa na autorské právo, keďže sa veľká časť ustanovení primerane vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom.

Navrhovaná právna úprava sa v osobitnej časti venuje právam k databáze a upravuje samostatne autorské právo k databáze a osobitné právo k databáze.

Samostatná časť upravuje správu práv. Do tejto časti sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licenci í na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti činnosti organizácií kolektívnej spr ávy, účinnejšia kontrola organizácií kolektívnej správy, zefektívnenie ich spravovania a uľahčenie poskytovania multiteritoriálnych licencií na práva autorov na hudobné diela organizáciami kolektívnej spr ávy na účely poskytovania online služieb. Osobitná pozornosť je venovaná výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv a udeľovaniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv. Dôraz je kladený aj na ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu s používateľmi predmetov ochrany a problematiky uzatvárania licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy.

Navrhovaná úprava plne rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, a to najmä na:

-Bernský dohovor o ochrane literá rnych a umeleckých diel (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980),

-Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových zá znamov a organizácií rozhlasu a televízie (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 192/1964 Zb. z 18. septembra 1964),

-Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom prá ve (WCT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 189/2006 Z. z.),

-Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých vý konoch a zvukových záznamoch (WPPT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 177/2006 Z. z.),

-Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS) (ozná menie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.),

-Dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov pred nedovoleným rozmnožovan ím ich zvukových záznamov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1985 Zb. z 18. februára 1985.),

-Dohovor o počítačovej kriminalite (oznámenie Ministerstva zahraničných vec í Slovenskej republiky č. 137/2008 Z. z.).

Rovnako právna úprava premieta právo Európskej únie (ďalej len 'EÚ') v podobe smerníc v danej oblasti, ktoré Slovenská republika doteraz transponovala do svojho právneho poriadku, ktoré regulujú oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a jednu smernicu, ktorá na horizontálnej ú rovni reguluje vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva, konkrétne:

-smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a ká blovej retransmisii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993),

-smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú . v. ES L 290, 24. 11. 1993),

-smernica Rady a Euró pskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15, Ú. v. ES L 77, 27. 3. 1996),

-smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001),

-smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďal šieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 272, 13. 10. 2001),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľ nosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševn ého vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),

-smernica Eur ópskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich prá v (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5. 5. 2009),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27. 10. 2012).

Právnou úpravou sa transponuje nová smernica, ktorá v doterajšej právnej úprave nebola transponovaná, konkrétne:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20. 3. 2014)

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore