Civilný mimosporový poriadok 161/2015 účinný od 01.03.2024 do 31.12.2024

Platnosť od: 17.07.2015
Účinnosť od: 01.03.2024
Účinnosť do: 31.12.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske súdne konanie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11JUD303DS10EUPPČL20

Civilný mimosporový poriadok 161/2015 účinný od 01.03.2024 do 31.12.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 161/2015 s účinnosťou od 01.03.2024 na základe 309/2023

Legislatívny proces k zákonu 309/2023

Vládny návh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 309/2023, dátum vydania: 28.07.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej len ako „smernica (EÚ) 2019/2121“)“) do slovenského právneho poriadku.

Rovnako je cieľom návrhu vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.

V súčasnosti je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva (ďalej ako „spoločnosť“).

Návrh zákona tak vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka. Dopĺňa sa o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Súčasne návrh zákona prichádza so zmenami, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

Predkladaná úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.

Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.

Navrhuje sa zaviesť tieto nové inštitúty:

1.odštiepenie inštitút zodpovedajúci čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Predmetnú úpravu vyžaduje smernica (EÚ) 2019/2121 pre cezhraničné rozdelenia, predkladateľ ju však rozširuje aj na rozdelenia vnútroštátne s cieľom poskytnúť spoločnostiam ďalšiu možnosť ako svoje podnikanie usporiadať,

2.cezhraničné rozdelenie smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, ktorý má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ ide o také rozdelenie spoločnosti, kedy nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ,

3.cezhraničná zmena právnej formy rovnako smernicou (EÚ) 2019/2121 vyžadovaný inštitút, kedy spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.

Navrhovaná právna úprava si vyžiadala zmeny aj v zákone č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláške č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. V súvislosti so zmenami v terminológii ako aj zavedením nových inštitútov cezhraničných premien sa navrhujú ďalšie zmeny a legislatívno-technické úpravy v iných platných právnych predpisoch, nevyhnutné na to, aby sa dali vnútroštátne, ale aj cezhraničné premeny uskutočniť.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1 (Predmet zákona)

Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej ako „smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení e sa zavádzajú nové inštitúty, ktorými cezhraničné rozdelenie a cezhraničná zmena právnej formy a nepriamo aj odštiepenie. Tiež sa dopĺňajú ustanovenia o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach.

V podmienkach Slovenskej republiky ide o právnu úpravu, ktorú doposiaľ upravoval Obchodný zákonník. Na základe viacerých transpozícií smerníc v minulosti, sa stála právna úprava zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností a družstva v Obchodnom zákonníku neprehľadná a roztrieštená. Transpozícia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení dala predkladateľovi príležitosť riešiť túto situáciu a vytvorila priestor pre prípravu úplne novej a samostatnej právnej úpravy.

V súlade s účelom smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a cieľom predkladateľa sa tak navrhuje nová právna úprava premien obchodných spoločností a družstva ako aj cezhraničných premien a zmien právnej formy.

Základným cieľom zákona je vytvoriť jednotnú, ucelenú a prehľadnú právnu úpravu

premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy pre všetky druhy obchodných spoločností a družstva.

Premenou sa rozumie fúzia a rozdelenie obchodných spoločností a družstva. Fúziou sa rozumie zlúčenie a splynutie obchodných spoločností a družstva. V zmysle obchodného práva ide o dobrovoľné zrušenie obchodných spoločností s právnym nástupcom, ktorému predchádza zánik spoločnosti bez likvidácie.

Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničné zlúčenie a splynutie (cezhraničná fúzia) a cezhraničné rozdelenie. Ide o také premeny, kedy aspoň jednou zúčastnenou spoločnosťou je spoločnosť zapísaná v inom členskom štáte.

Zmenami právnej formy sa rozumie zmena právnej formy tak, ako bola vnímaná v Obchodnom zákonníku a cezhraničná zmena právnej formy. predstavuje nový inštitút, ktorý umožňuje spoločnostiam mobilitu v rámci EÚ.

Touto osobitnou právnou úpravou dôjde k vyňatiu ustanovení o zlúčeniach, splynutiach, rozdeleniach a zmene právnej formy z Obchodného zákonníka.

Popis a podmienky jednotlivých transakcií, pri ktorých sa uskutočňujú významné zmeny v živote spoločnosti a družstva, sa budú spravovať výlučne týmto zákon, ak zákon neustanovuje inak.

Tento zákon sa vzťahuje na obchodné spoločnosti a družstvá v zmysle Obchodného zákonníka.

Tento zákon sa na európsku spoločnosť a európske družstvo aplikuje v tom rozsahu, v akom sa tieto spravujú ustanoveniami o akciovej spoločnosti. Uvedené je odôvodnené najmä

existujúcou osobitnou právnou úpravou založenia týchto osobitných subjektov zlúčením alebo splynutím.

K § 2 (Základné pojmy)

Ustanovenie definuje všeobecné pojmy a pojmy, ktoré používa v tomto zákone

Vymedzenie všeobecných pojmov vychádza z Obchodného zákonníka. Zavedenie iných si vyžiadala nová legislatívna úprava alebo nasledovanie pojmov tak, ako ich využíva právna prax alebo akademická pôda. Ako nové sa vymedzujú najmä pojmy premena, cezhraničná premena, fúzia, odštiepenie, cezhraničné rozdelenie, cezhraničná zmena právnej formy.

Zavádza sa pojem premena. Na účely tohto zákona sa premenou rozumie fúzia a rozdelenie.

Predkladaná úprava zavádza aj pojem cezhraničná premena, ktorou sa rozumie cezhraničná fúzia a cezhraničné rozdelenie. Ide o cezhraničný ekvivalent premien.

Zmenami právnej formy sa rozumejú zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy.

So zavedením nového inštitútu odštiepenia je spojený aj pojem rozštiepenie spoločnosti. Predkladateľ považuje za vhodné pre podnikateľské vzťahy zaviesť inštitút tzv. čiastočného rozdelenia odštiepenie. Uvedené v prípade cezhraničných rozdelení vyžaduje aj smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a predkladateľ považuje za vhodné tento inštitút zahrnúť aj v prípade vnútroštátnych transakcií. Z uvedeného dôvodu sa v zákone rozlišuje medzi rozštiepením a odštiepením spoločnosti.

Rozštiepením sa v zmysle doterajšej právnej úpravy v Obchodnom zákonníka rozumelo rozdelenie. Rozdeľovaná spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza na iné jestvujúce spoločnosti, alebo novozaložené spoločnosti, alebo kombinovaných spôsobom na jestvujúcu spoločnosť/spoločnosti a novozaloženú spoločnosť/spoločnosti.

Odštiepením sa rozumie, ak rozdeľovaná spoločnosť nezaniká časť jej imania prechádza na inú spoločnosť alebo viac spoločností, či jestvujúcich alebo novozaložených, prípadne ich kombináciu. Odštiepenie je potrebné odlíšiť od predaja podniku, nakoľko v tomto prípade prichádza k prechodu časti imania a jedným z účinkov je aj zmena v osobách spoločníkov.

Cezhraničné rozdelenie je nový typ cezhraničnej transakcie, ktorého transpozícia vyplýva zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení. Cieľom smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v tomto smere je poskytnúť chýbajúce postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej podporenia a tiež poskytnúť primeranú ochranu vlastníkom podielov/akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Cezhraničné rozdelenie, rovnako ako rozdelenie, môže byť uskutočnené vo forme cezhraničného rozštiepenia alebo cezhraničného odštiepenia, rovnako do úvahy pripadá cezhraničné rozdelenie splynutím a cezhraničné rozdelenie zlúčením.

Cezhraničná zmena právnej formy je rovnako smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení zavádzaný nový inštitút, ktorý podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ. V smernici (EÚ) 2017/1132 v platnom znení je označovaná ako cezhraničná konverzia, alebo cezhraničná premena a ide o transakciu, kedy spoločnosť de facto mení svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého členského štátu, táto transakcia je však nevyhnutne sprevádzaná aj zmenou právnej formy. Pôvodným členským štátom je ten štát, z ktorého

spoločnosť odchádza. Cieľovým členským štátom je štát, do ktorého spoločnosť prichádza a ktorého právnu formu preberá. Spoločnosť, ktorá sa takto vytvorí sa na účely návrhu zákona označuje ako premenená spoločnosť.

Zavádza sa pojem zúčastnená a nástupnícka spoločnosť. Cieľom takejto úpravy je jasne definovať postavenie spoločnosti pri konkrétnej transakcii.

K § 3 (Neprípustnosť premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého je premena spoločnosti a cezhraničná premena spoločnosti neprípustná, ak zúčastnené spoločnosti a nástupnícke spoločnosti majú rozdielnu právnu formu, ak zákon neustanovuje inak. Výnimkou je prípad zlúčenia spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť. Rovnakú výnimku predstavuje zlúčenie jednoduchej spoločnosti na akcie a akciovej spoločnosti, pri ktorom jednoduchá spoločnosť na akcie zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť.

Skutočnosť, že je premena, cezhraničná premena alebo zmena právnej formy znamená, že takáto premena sa nemôže uskutočniť, nakoľko nespĺňa podmienky stanovené zákonom. Štatutárny orgán je povinný sa premeny v danom prípade zdržať (§ 6).

Zmena právnej formy je neprípustná, ak ju ďalej zákon nedovoľuje. Ustanovenie definuje aj podmienky prípustnosti cezhraničnej zmeny právnej formy. Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravuje možnosť cezhraničnej zmeny právnej formy pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. K cezhraničnej zmene právnej formy môže prísť len ak premenená spoločnosť mať niektorú z obdobných právnych foriem podľa práva cieľového štátu. Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v Prílohe definuje, ktoré typy spoločností to pre ktorý členský štát sú.

Súčasne odseky 5 a 6 dopĺňajú ďalšie podmienky, pri naplnení ktorých premena spoločnosti, cezhraničná premena spoločnosti alebo zmeny právnej formy nebudú prípustné.

V odseku 5 písmená a) d) vychádzajú z právnej úpravy, ktorá bola doposiaľ zahrnutá v Obchodnom zákonníku na základe novely Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z., ktorá sa týkala nekalých fúzií. Tým sa sprísnili podmienky na proces zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti. Novela tak reagovala na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami, ktoré boli často realizované s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností.

Zároveň sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré vyhlasuje premenu a cezhraničnú premenu za neprípustnú, ak by v dôsledku odštiepenia rozdeľovaná spoločnosť a niektorá z nástupníckych spoločností boli v hroziacom úpadku. Vymedzenie hroziaceho úpadku je predmetnom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušných vykonávacích predpisov.

Odsek 6 vychádza z podmienok neprípustnosti premeny alebo cezhraničnej premeny. Ak tieto podmienky existujú, zmenu právnej formy alebo cezhraničnú zmenu právnej formy nie je možné uskutočniť.

K § 4 (Účinnosť premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

V prípade vnútroštátnej premeny a zmeny právnej formy je účinnosť premeny spoločnosti naviazaná na zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra sa spravuje zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

V prípade cezhraničnej premeny a cezhraničnej zmeny právnej formy smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rozlišuje právnym poriadkom ktorého členského štátu sa má cezhraničná premena riadiť. Pri cezhraničnej fúzii a cezhraničnej zmene právnej formy sa účinnosť nadobúda podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje nástupnícka spoločnosť. Nástupníckou spoločnosťou je pri cezhraničnej fúzii spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zlučovaných alebo splývajúcich spoločnosti a pri cezhraničnej zmene právnej formy ide o premenenú spoločnosť. Pri cezhraničnom rozdelení sa účinnosť nadobúda podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje rozdeľovaná spoločnosť.

K § 5 (Účinky premeny, cezhraničnej premeny a zmien právnej formy)

Predmetné ustanovenie obsahuje právny režim premien, cezhraničných premien a cezhraničnej zmeny právnej formy obchodných spoločností a ich vzájomné vysporiadanie vzťahov ako aj vysporiadanie vzťahov medzi zúčastnenými spoločnosťami a tretími osobami.

Účinky premeny a cezhraničnej premeny naviazané na deň účinnosti, ktorý nastáva zápisom premeny spoločnosti do obchodného registra.

Je potrebné uviesť, že okrem spomenutých účinkov majú dané transakcie aj iné účinky, v zákone vyslovene neuvedené. Zásadným z nich je prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Uvedené sa spravujú § 27 a § 28 Zákonníka práce, predkladateľ nepovažoval za vhodné ich výslovne uvádzať v ustanovení návrhu, nakoľko právna úprava Zákonníka práce je v tomto ohľade dostatočná.

K § 6 (Osobitná zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu)

Ustanovenie upravuje občianskoprávnu zodpovednosť štatutárnych orgánov voči spoločnosti a jej spoločníkom. Zároveň upravuje situácie, pri ktorých členovia štatutárnych orgánov povinní zdržať sa premeny. Ide o situácie, kedy hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahuje hodnotu majetku nástupníckej spoločnosti. Všeobecné ustanovenia o zodpovednosti štatutárneho orgánu podľa Obchodného zákonníka nie sú dotknuté.

Na štatutárny orgán sa rovnako vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zodpovednosti štatutárneho orgánu.

DRUHÁ ČASŤ

USTANOVENIA O PREMENÁCH

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE FÚZIU A ROZDELENIE

Prvá hlava druhej časti obsahuje všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie. Tieto ustanovenia predstavujú základnú úpravu premien vo všeobecnosti. Osobitné ustanovenia sú upravené pre spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, jednoduchú akciovú spoločnosť a družstvo. Na fúziu alebo rozdelenie verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti sa uplatnia len všeobecné ustanovenia obsiahnuté v tejto hlave.

K § 7 (Vypracovanie návrhu projektu premeny)

Prvým krokom pri vnútroštátnej premene spoločnosti je vypracovanie návrhu projektu premeny. V Obchodnom zákonníku bol doteraz zaužívaný pojem návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločnosti.

Návrh projektu premeny povinne vypracujú štatutárne orgány zúčastnených spoločností vo vzájomnej súčinnosti. Pojem zúčastnené spoločnosti pre jednotlivé typy premien je upravený v § 2 zákona. Osobitné ustanovenia ďalej upravujú povinné náležitosti projektu premeny. Náležitosti projektu premeny rôzne v nadväznosti na to, o aký typ obchodnej spoločnosti ide.

Návrh projektu premeny podlieha schváleniu. Potrebný počet hlasov na schválenie projektu premeny je upravený pri jednotlivých právnych formách a typoch premien.

K § 8 (Všeobecné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie definuje všeobecné náležitosti návrhu projektu premeny. Ide o obligatórne náležitosti. Rozsah uvedených všeobecných náležitostí projektu premeny bol v celom rozsahu prebratý z Obchodného zákonníka. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny a nejde o uzavretý zoznam náležitostí.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstve tieto všeobecné náležitosti ďalej doplnené o ďalšie osobitné náležitosti, ktoré si vyžaduje jednotlivý typ spoločnosti.

Ustanovenie § 8 sa bude v celom rozsahu vzťahovať na osobné spoločnosti.

Jednou z náležitostí projektu premeny je aj určenie účtovného dňa v zmysle písmena d). Uvedené je potrebné vnímať v súvislosti s § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Spätne je možné rozhodný deň určiť najskôr na prvý deň aktuálneho účtovného obdobia len za podmienky, že účtovná závierka za predchádzajúce obdobie nebola schválená. Ak schválená bola, nedá sa do nej vstupovať. Nakoľko pri premene musí účtovná jednotka majetok a záväzky preceniť a vypracovať účtovnú závierku, v danom prípade by bolo možné zvoliť účtovný deň len neskôr a to tak, aby tieto podmienky mohli byť splnené.

K § 9 (Prílohy návrhu projektu premeny)

Spoločenskú zmluvu možno charakterizovať ako základný dokument spoločnosti, v ktorom sú obsiahnuté všetky informácie o spoločnosti.

Nakoľko premeny predstavujú zmenu v živote spoločnosti, zákon stanovuje povinnosť k projektu premeny vyhotoviť a priložiť návrh spoločenskej zmluvy a stanov, ak sa vyhotovujú, v prípade ak vzniká nová nástupnícka spoločnosť. Na schválenie spoločenskej zmluvy sa aplikujú rovnaké ustanovenia ako na schválenie projektu premeny.

K § 10 (Zverejňovanie návrhu projektu premeny)

Ustanovenie o publicite návrhu projektu premeny, ktoré vychádza z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka. táto úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení v časti o zlúčení a splynutí akciových spoločností.

V zmysle doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka sa takáto povinnosť uloženia aplikovala na akciové spoločnosti a primerane aj na spoločnosti s ručením obmedzeným. Návrh predpokladá takéto zverejnenie pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo, nakoľko v danej povinnosti predkladateľ nevidí dôvod na diferenciáciu medzi právnymi formami.

Povinnosť uložiť návrh projektu premeny do Zbierky listín môže zúčastnená spoločnosť splniť aj zverejnením návrhu projektu premeny v Obchodnom vestníku vyplýva z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka, ktorá bola do Obchodného zákonníka zavedená zákonom č. 193/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

K § 11 (Oznámenie správcovi dane)

Povinnosť oznámenia transakcie správcovi dane bola zavedená ako nástroj na boj proti podvodným fúziám a rozdeleniam. Predkladateľ ponecháva túto právnu úpravu, rozširuje ju, okrem spoločností zanikajúcich pri zlúčení alebo splynutí aj na rozdeľovanú spoločnosť v prípade odštiepenia, nakoľko táto síce nezaniká, ale môže sa meniť jej imanie.

K § 12 (Oznámenie záložnému veriteľovi)

Ustanovenie upravuje povinnosť spoločníka zanikajúcej spoločnosti informovať záložných veriteľov o skutočnosti, že bol vypracovaný projekt premeny.

Pôvodná právna úprava túto povinnosť vzťahovala na spoločnosť ako takú. Predkladateľ však túto povinnosť presúva zo spoločnosti na samotného spoločníka, ktorý je vo vzťahu záložcom alebo záložným dlžníkom a tak by mal, najmä v prípade akciovej spoločnosti, lepšie poznať pomery daného záložného práva ako spoločnosť samotná.

K § 13 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Všeobecné ustanovenie o schvaľovaní projektu premeny, aplikuje sa na všetky spoločnosti, pričom špecifiká sú upravené pri jednotlivých právnych formách a transakciách.

K § 14 (Zrušenie schváleného projektu premeny)

Nový inštitút zrušenia projektu premeny dáva spoločnostiam právo zrušiť projekt premeny a od transakcie ustúpiť, avšak len do momentu, kým bol podaný návrh na zápis premeny do obchodného registra. Doposiaľ právna úprava negarantovala možnosť zrušiť schválený projekt premeny, uvedené si vyžiadala aplikačná prax.

Rozhodnutie o zrušení musí byť prijaté za rovnakých podmienok, ako rozhodnutie o premene spoločnosti a vyžaduje sa aj jeho zverejnenie. V zmysle § 769 Obchodného zákonníka je povinnosť zverejnenia údajov splnená ich zverejnením v Obchodnom vestníku.

K § 15 (Správa audítora)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 264/2017 Z. z. Cieľom novelizácie Obchodného zákonníka bolo zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností.

Zavádza sa legislatívna skratka „audítor“, nakoľko je z legislatívno-technického hľadiska kvôli jasnosti a prehľadnosti textu nevyhnutná.

K § 16 (Návrh na zápis premeny do obchodného registra)

Ustanovenie upravuje podávanie návrhu na zápis premeny do obchodného registra.

V zmysle odseku 2 sa k návrhu na zápis premeny spoločnosti do obchodného registra prikladajú prílohy podľa osobitného predpisu. Ide o zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.

K § 17 (Zodpovednosť audítora)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava zodpovednosti audítora bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie, ktoré v súčasnosti už nie sú účinné:

1. Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,2. Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných

od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve,3. Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií kapitálových spoločností,4. Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia kapitálových spoločností,5. Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií y súvislosti s pobočkami kapitálových spoločností otvorených v Členských štátoch, ak sa zahraničná spoločnosť riadi zákonmi iného štátu,6. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových kapitálových spoločnostiach, Acquis communautaire vzťahujúce sa na právo obchodných spoločností doplňuje Smernica Rady č. 86/653/EHS z decembra 1986 o samostatne zárobkových obchodných zástupcoch, ktorá zasahuje do úprava obchodných záväzkových vzťahov.

Úprava v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje, aby bol audítor od zúčastnenej spoločnosti nezávislý, pričom ustanovenia zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov o nezávislosti 21 a nasl.) sa majú použiť primerane v tom zmysle, aby správy vyžadované návrhom zákona boli vypracované nestranne a nezávisle.

K § 18 (Neplatnosť premeny spoločnosti )

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava rozhodnutia o určení neplatnosti premeny spoločnosti bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Zavedenie možnosti domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktoré schválilo projekt premeny predstavuje transpozíciu článkov tretej a šiestej obchodnej smernice Rady.

K § 19 (Ochrana spoločníkov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava ochrany spoločníka bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie. Tieto smernice už v súčasnosti nie sú účinné a boli nahradené smernicou (EÚ) 2017/1132.

K § 20 (Ochrana veriteľov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava ochrany veriteľov bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie. Tieto smernice už v súčasnosti nie sú účinné a boli nahradené smernicou (EÚ) 2017/1132.

Dostatočným zabezpečením sa rozumie také zabezpečenie, ktoré zodpovedá druhu a výške pohľadávky veriteľa. Ak tento so zabezpečením nesúhlasí, resp. ho nepovažuje za dostatočné, v zmysle odkazu na § 215 odsek 4 Obchodného zákonníka rozhodne o zabezpečení súd.

DRUHÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O FÚZII

K § 21 (Všeobecné pravidlá)

Ustanovenie nadväzuje na § 3 zákona, ktorý definuje podmienky neprípustnosti premeny.

Základným pravidlom je, že premenu môžu uskutočniť len spoločnosti rovnakej právnej formy. Predmetné ustanovenie definuje výnimku pre prípad fúzií, kedy pripúšťa aj zlúčenie, prípadne splynutie spoločností, ktoré nemajú rovnakú právnu formu.

Prvý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii spoločnosti s ručením obmedzeným

K § 22 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Na fúziu spoločnosti s ručením obmedzeným sa použijú základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia a osobitné ustanovenia o fúziách pre tento typ obchodnej spoločnosti.

Ustanovenie definuje osobitné náležitosti projektu premeny, ktoré dopĺňajú náležitosti uvedené v § 8 a ktoré sú špecifické pre tento typ obchodnej spoločnosti.

Odsek 2 stanovuje povinnú formu notárskej zápisnice pre projekt premeny spoločnosti s ručením obmedzeným. Z dôvodu právnej istoty vo vzťahoch, ktoré sa v dôsledku premeny upravujú predkladateľ túto povinnosť považuje za opodstatnenú. Návrhom projektu premeny sa označuje transformačný dokument pred tým, ako ho schváli príslušný orgán spoločnosti.

Projektom premeny sa označuje po schválení, je však jasné, že predpísané náležitosti musí obsahovať rovnako návrh projektu premeny, ako aj následne schválený projekt premeny.

K § 23 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje preskúmanie návrhu projektu premeny audítorom a vypracovanie písomnej správy audítora, spolu s náležitosťami písomnej správy. Ustanovenie je potrebné čítať v spojitosti s § 24, ktoré definuje prípady, v ktorých je potrebné takúto správu vypracovať.

Audítora v každom prípade vyberá štatutár spoločnosti. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným nie je potrebné, aby ho potvrdzoval súd, ako je tomu pri akciovej spoločnosti (§ 35 ods. 3).

Oproti doterajšej právnej úprave v Obchodnom zákonníku, predkladateľ nepracuje s pojmom nezávislý expert a ani s pojmom správa nezávislého experta.

Oproti doterajšej právnej úprave sa mení okruh osôb, ktoré môžu pre spoločnosť vypracovať písomnú správu. Predkladateľ túto úlohu zveruje len audítorom. Okrem skutočnosti, že sa týmto smerom obracajú aj iné krajiny Európskej Únie, výhodou je aj to, že audítori do značnej miery štandardizovaní (komora, pravidelné vzdelávanie, pravidlá konfliktu záujmov a vedia zabezpečiť vysoký štandard posúdenia skutočností tak, ako to vyžaduje zákon a aj smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

Právna úprava Správy audítora o návrhu projektu premeny vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení . ju vyžaduje v rámci jej pôsobnosti len pre akciové spoločnosti. Predkladateľ považuje za nevyhnutné, aby sa obdobná správa v užšom okruhu prípadov vyžadovala aj pri premene spoločnosti s ručením obmedzeným. Vyžadovaním správy audítora aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným dochádza ku goldplatingu, nakoľko právna úprava ide nad rámec minimálnych požiadaviek smernice.

Na audítora sa okrem ustanovení tohto zákona vzťahuje aj osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite.

K § 24 (Podmienky preskúmania návrhu projektu premeny audítorom)

Ustanovenie definuje prípady, kedy sa vyžaduje preskúmanie návrhu projektu premeny audítorom podľa predchádzajúceho ustanovenia. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným je to len vtedy, ak o to požiada niektorý zo spoločníkov, prípadne ak je niektorá zo spoločností v kríze.

V zmysle Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.

Náklady na vypracovanie správy audítora znáša relevantná spoločnosť tá, ktorá je v kríze, resp. tá, ktorej spoločník požiadal o vypracovanie tejto správy.

K § 25 (Správa štatutárneho orgánu)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava správy štatutárneho orgánu bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Povinnosť vyhotoviť správu štatutárneho orgánu nie je obligatórnou povinnosťou, zákon v odseku 2 upravuje výnimku, kedy k vypracovaniu správy štatutárneho orgánu nemusí dôjsť.

K § 26 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava osobitnej povinnosti priebežného informovania bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Predkladateľ upúšťa od možnosti dohodou spoločníkov vylúčiť povinnosť štatutárov takéto informácie poskytovať, nakoľko za to, že tieto pre spoločníkov za každých okolností v priebehu procesu prípravy premeny nevyhnutné.

K § 27 (Vyjadrenie dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Zákon upravuje výnimky, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 28 (Sprístupnenie dokumentov spoločníkom)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov spoločníkom bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

V prípade spoločnosti s ručením obmedzením sa dokumenty zásadné pre spoločníkov zasielajú spolu s pozvánkou na valné zhromaždenie resp. poskytnutím dokumentov k nahliadnutiu v sídle spoločnosti.

V zmysle právnej praxe sa ako alternatíva zavádza aj zverejnenie týchto dokumentov na webovej stránke spoločnosti, ktoré môže mať v prípade spoločností s ručením obmedzeným praktický význam.

K § 29 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Popri všeobecných pravidlách týkajúcich sa schvaľovania projektu premeny uvedených v § 13 zákona sa pre spoločnosť s ručením obmedzeným aplikujú aj tieto osobitné ustanovenia.

Pre rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení návrhu projektu premeny sa vyžaduje forma notárskej zápisnice.

§ 30 (Výmena podielov)

Rovnako ako v prípade akciovej spoločnosti, vymedzuje sa okruh prípadov, kedy nemožno vydať podiely v nástupníckej spoločnosti za iné podiely.

§ 31 (Ochrana spoločníkov)

Rovnako ako v prípade akciovej spoločnosti, definuje sa postup ktorým si spoločník môže uplatniť právo na primeraný peňažný doplatok a vyplatenie vyrovnacieho podielu.

K § 32 a 33 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorej podiel dosahuje aspoň 90 % a menej ako 100 % základného imania)

Právna úprava zjednodušeného zlúčenia vychádza z právnej úpravy pre akciové spoločnosti a je upravená pre potreby spoločností s ručením obmedzeným.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii akciovej spoločnosti

§ 34 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje osobitné náležitosti projektu premeny pri fúzii akciovej spoločnosti, ktoré dopĺňajú všeobecné náležitosti projektu premeny uvedené v § 8 zákona. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Súčasne sa ustanovuje pre schválený projekt premeny forma notárskej zápisnice o právnom úkone, tak ako to vyplýva z doterajšej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku.

§ 35 (Správa audítora o návrhu projektu premeny)

Na vypracovanie správy audítora o návrhu projektu premeny sa primerane použijú ustanovenia o správe audítora o návrhu projektu premeny pri spoločnosti s ručením obmedzeným. Popri úprave v § 23, predmetné ustanovenie upravuje osobitné náležitosti správy audítora.

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých k vypracovaniu správu audítora o návrhu projektu premeny nemusí dôjsť.

Uvedenú úpravu sprevádza aj zodpovedajúca zmena v ustanoveniach Civilného mimosporového poriadku, kedy súd potvrdzuje audítora alebo audítorov vybraných spoločnosťami, ktoré sa na premene zúčastňujú. Predmetná úprava vychádza z požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Zároveň sa pridáva aj lehota, v ktorej súd audítora potvrdiť. Uvedené vyžadovala právna prax, nakoľko doterajšie ustanovenie Obchodného zákonníka označila ako vágne a povinnosť obrátiť sa s nezávislým expertom na súd bez určenia lehoty na rozhodnutie, transakcie značne predlžovala.

K § 36 (Správa predstavenstva)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava správy predstavenstva bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Odsek 2 ustanovuje podmienky, za ktorých k vypracovaniu správy predstavenstva nemusí dôjsť.

K § 37 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava osobitnej povinnosti priebežného informovania bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Predkladateľ upúšťa od možnosti dohodou spoločníkov vylúčiť povinnosť členov predstavenstva takéto informácie poskytovať, nakoľko za to, že tieto pre akcionárov za každých okolností v priebehu procesu prípravy premeny nevyhnutné.

K § 38 (Správa dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

Odsek 3 ustanovuje prípady, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 39 (Dokumenty na nahliadnutie pre akcionárov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov akcionárom na nahliadnutie bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 40 (Sprístupnenie dokumentov akcionárom)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava sprístupňovania dokumentov akcionárom na nahliadnutie bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 41 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Popri všeobecných pravidlách týkajúcich sa schvaľovania projektu premeny upravených v § 8 zákona, sa pre akciovú spoločnosť aplikujú aj tieto osobitné ustanovenia.

Pre rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení projektu premeny sa vyžaduje forma notárskej zápisnice, tak ako to upravovala doterajšia právna úprava v Obchodnom zákonníku.

K § 42 (Ochrana majiteľov cenných papierov)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa majiteľov prioritných dlhopisov bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z. Predmetnou novelou Obchodného zákonníka sa do slovenského právneho poriadku transponovalo šesť obchodných smerníc Rady Európskej únie.

K § 43 (Výmena akcií)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

K § 44 až § 46

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa uplatňovania práva na primeraný peňažný doplatok, vzdanie sa práva na peňažný doplatok, konanie o uplatnení práva na primeraný peňažný doplatok a bola pôvodne zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z.

Oproti pôvodnej právnej úprave Obchodného zákonníka predkladateľ v § 44 ods. 3 navrhuje umožniť uplatniť právo na primeraný peňažný doplatok aj akcionárovi, ktorý sa nezúčastnil valného zhromaždenia o schvaľovaní návrhu projektu premeny, ktoré sa zo zákonných dôvodov nekonalo.

Predmetný postup ráta s tým, že vyjadrenie nesúhlasného stanoviska na valnom zhromaždení sa za dostatočné a akcionár nemusí ďalej spoločnosť informovať o tom, že považuje doplatok v peniazoch za neprimeraný.

V zmysle odseku 8 ak bol výmenný pomer neprimeraný, akcionári nie povinní akcie vrátiť. Ustanovenie chrániť tak spoločnosť, ako aj akcionára. Ak bolo určené, že výmenný pomer nebol primeraný a akcionár chce ostať akcionárom spoločnosti, môže si akcie ponechať. Na určenie pomeru vplyv akcionár vplyv nemal a mať nemohol, a je prípadne povinný vrátiť hodnotu, ktorá mu bola vyplatená ako bezdôvodné obohatenie.

K § 47 až 48

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava týkajúca sa uplatňovania práva na odkúpenie akcií bola pôvodne zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z. z.

Predkladateľ v § 47 ods. 3 rozširuje právo na odkúpenie akcií aj na akcionárov spoločností, ktorí sa nezúčastnili na valnom zhromaždení o schvaľovaní návrhu projektu premeny, ktoré sa zo zákonných dôvodov nekonalo.

Predmetný postup ráta s tým, že vyjadrenie nesúhlasného stanoviska na valnom zhromaždení spolu so žiadosťou o odkúpenie akcií sa za dostatočné a nie je potrebné akcionárovi určovať ďalšiu lehotu na podanie tejto žiadosti.

K § 49 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom aspoň 90 % akcií, nie však všetkých jej akcií)

Právna úprava týkajúca sa zjednodušeného zlúčenia spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom aspoň 90%, nie však všetkých jej akcií umožňuje vylúčenie niektorých inštitútov v prípade zlučovania majetkovo prepojených spoločností. Uvedená právna úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 50 (Zjednodušené zlúčenie spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom všetkých jej akcií)

Právna úprava týkajúca sa zjednodušeného zlúčenia spoločnosti so spoločnosťou, ktorá je majiteľom všetkých jej akcií a umožňuje vylúčenie niektorých inštitútov v prípade zlučovania majetkovo prepojených spoločností. Uvedená právna úprava je transpozíciou smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Tretí diel

Osobitné ustanovenia o fúzii jednoduchej spoločnosti

K § 51 (Všeobecné pravidlo)

Predmetné ustanovenie zavádza pravidlo, že na fúziu jednoduchej spoločnosti na akcie sa použijú osobitné ustanovenia o fúzii akciovej spoločnosti.

K § 52 (Osobitné náležitosti návrhu projektu premeny)

Ustanovenie upravuje osobitné náležitosti projektu premeny, ktoré musí obsahovať projekt premeny pri fúzii jednoduchej spoločnosti na akcie popri všeobecných náležitostiach § 8 zákona a osobitných náležitostiach pre projekt premeny akciovej spoločnosti.

Vzhľadom na špecifikum vedľajších dojednaní v akcionárskej zmluve je nevyhnutné, aby spôsob, ako budú tieto vyrovnané, bol uvedený v návrhu projektu premeny a projekte premeny.

Štvrtý diel

Osobitné ustanovenia o fúzii družstva

K § 53 (Schvaľovanie návrhu projektu premeny)

Ustanovenie špecifikuje spôsob schvaľovania projektu premeny schôdzou členov družstva (zavádza sa legislatívna skratka „členská schôdza“), toto rozhodovanie sa vyžadovanou väčšinou odlišuje tak od osobných, ako aj kapitálových spoločností. Zákon vyžaduje z dôvodu právnej istoty pre uznesenie o schválení projektu premeny formu notárskej zápisnice.

K § 54 (Ochrana členov družstva)

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy Obchodného zákonníka a definuje právo vystúpenia člena z družstva v prípade, ak s fúziou nesúhlasí.

Toto právo je doplnené spôsobom uplatnenia a určením povinnosti nástupníckeho družstva vyplatiť členovi vyrovnací podiel v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.

K § 55 a 56

Predmetné ustanovenie vychádza z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ROZDELENÍ

K § 57 (Všeobecné ustanovenia o odštiepení spoločnosti)

Úprava definuje všeobecné pravidlá novozavedeného inštitútu odštiepenia.

Predkladateľ umožňuje odštiepenie len pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Pre dané spoločnosti, podľa názoru predkladateľa, bude mať odštiepenie najväčší ekonomický význam.

K § 58 (Prechod majetku a záväzkov)

Definujú sa pravidlá prechodu majetku a záväzkov pre prípad, že uvedené nie je jasne vymedzené v projekte premeny.

K § 59 (Ručenie spoločností pri rozdelení)

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Nakoľko však návrh zavádza nový inštitút rozštiepenia, je potrebné pri uvedenom odlíšiť aj spôsob ručenia za záväzky, ktoré prechádzajú na nástupnícke spoločnosti.

Pri rozštiepení, ktoré je rozdelením v zmysle doterajšej právnej úpravy, navrhovaná právna úprava kopíruje doterajšiu právnu úpravu v Obchodnom zákonníku. Tejto základom sú ustanovenia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Solidárne ručenie nástupníckych spoločností za záväzok ďalšej nástupníckej spoločnosti je dôležitým nástrojom na ochranu veriteľov. Predkladateľ sa rozhodol zvoliť aj opciu umožnenú smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení kedy spoločnosti môžu ručiť za záväzky len do výšky čistého obchodného imania, ktoré na ne prešlo. Uvedené ustanovenie sa tak dáva do súladu s ustanoveniami o ručení pre cezhraničnom rozdelení.

Prvý diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení spoločnosti s ručením obmedzeným

K § 60 (Všeobecné pravidlo)

V zmysle právnej úpravy sa na rozdelenie spoločnosti s ručením obmedzeným okrem osobitných ustanovení obsiahnutých v tomto diele použijú aj všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie a osobitné ustanovenia pre fúziu spoločnosti s ručením obmedzeným.

K § 61 (Návrh projektu premeny)

Ustanovenie obsahuje náležitosti projektu premeny, ktoré obligatórne a ktoré musí návrh projektu premeny pri rozdelení spoločnosti s ručením obmedzeným obsahovať popri všeobecných náležitostiach projektu premeny a osobitných náležitostiach definovaných pri fúzii spoločnosti s ručením obmedzeným. Tieto náležitosti vyžadované tak pre návrh projektu premeny, ako aj schválený projekt premeny.

Projekt premeny pri rozdelení musí mať v zmysle odkazu na § 22 formu notárskej zápisnice o právnom úkone.

K § 62 (Ochrana spoločníkov pri odštiepení spoločnosti)

Definujú sa pravidlá pre prípad, že niektorý spoločník pri odštiepení chce ostať spoločníkom len v nástupníckej spoločnosti/nástupníckych spoločnostiach. V danom prípade sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov tak, aby sa predišlo jednostrannému odchodu spoločníka zo spoločnosti.

K § 63 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti)

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje pre rozdelenie akciovej spoločnosti upravenie dvoch výnimiek, kedy sa nevyžaduje schválenie projektu premeny valným zhromaždením.

Predmetné ustanovenie návrhu je jednou z nich, prispôsobené na podmienky spoločnosti s ručením obmedzeným. V jeho zmysle, v prípade majetkovo prepojených spoločností, ak sú splnené zákonné predpoklady, nevyžaduje sa rozhodnutie valného zhromaždenia rozdeľovanej spoločnosti.

K § 64 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti)

Výnimka upravená v tomto ustanovení je prebratá z ustanovení o rozdelení akciovej spoločnosti a je prispôsobená na podmienky spoločnosti s ručením obmedzeným.

Za splnenia zákonných predpokladov sa nevyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia nástupníckej spoločnosti o premene spoločnosti s ručením obmedzeným.

Druhý diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie

K § 65 (Všeobecné pravidlá)

V zmysle právnej úpravy sa na rozdelenie akciovej spoločnosti okrem osobitných ustanovení obsiahnutých v tomto diele použijú aj všeobecné ustanovenia pre fúziu a rozdelenie a osobitné ustanovenia pre fúziu akciovej spoločnosti.

Uvedené platí rovnako pre jednoduchú akciovú spoločnosť.

K § 66 (Návrh projektu premeny)

Ustanovenie obsahuje náležitosti projektu premeny, ktoré obligatórne a ktoré musí projekt premeny pri rozdelení akciovej spoločnosti obsahovať popri všeobecných náležitostiach projektu premeny a osobitných náležitostiach definovaných pri fúzii akciovej spoločnosti. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Projekt premeny musí mať v zmysle odkazu na § 34 formu notárskej zápisnice o právnom úkone.

K § 67 (Správa predstavenstva)

Špecifikujú sa náležitosti správy predstavenstva, ktoré musí takáto správa predstavenstva obsahovať popri náležitostiach vyžadovaných pri správe predstavenstva pri fúzii akciovej spoločnosti.

Odsek 2 ustanovuje výnimku z povinnosti vypracovať správu predstavenstva.

K § 68 (Ochrana spoločníkov pri odštiepení spoločnosti)

Definujú sa podmienky ochrany spoločníkov pri odštiepení.

K § 69 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti)

Predmetné ustanovenie definuje podmienky, za splnenia ktorých sa nevyžaduje schvaľovanie rozdelenia akciovej spoločnosti valným zhromaždením rozdeľovanej spoločnosti.

Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 70 (Výnimka zo schvaľovania návrhu projektu premeny valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti)

Ustanovenie definuje podmienky, za splnenia ktorých sa nevyžaduje schvaľovanie rozdelenia akciovej spoločnosti valným zhromaždením nástupníckej spoločnosti.

Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Tretí diel

Osobitné ustanovenia o rozdelení družstva

K § 71 až § 75

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

TRETIA ČASŤ

USTANOVENIA O CEZHRANIČNÝCH PREMENÁCH

K § 76 (Vypracovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

V zmysle vymedzenia základných pojmov sa cezhraničnou premenou rozumie cezhraničná fúzia a cezhraničné rozdelenie.

Cezhraničná fúzia bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 657/2007 Z. z. v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach a splynutiach kapitálových spoločností (ďalej ako „10. smernica“). Cieľom prijatia 10. smernice bolo vyplniť medzeru existujúcu v európskom práve obchodných spoločností, a tak prispieť k uľahčeniu cezhraničných fúzií spoločností v prípadoch, kedy tento postup nebol upravený v národnom práve členských štátov EÚ. Predkladaná úprava vychádza z tejto pôvodnej úpravy, zásadne ju modifikuje v súvislosti s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o

cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej ako „smernica (EÚ) 2019/2121“).

Cezhraničné rozdelenie je novým inštitútom, ktorý za cieľ umožniť spoločnostiam viac možností cezhraničnej mobility v EÚ. Je potrebné uviesť, že v zmysle definícií podľa § 2 je cezhraničné rozdelenie len takým rozdelením, kedy nástupnícka spoločnosť/spoločnosti sú novozaloženými spoločnosťami (rozdelenie splynutím). Európska komisia odôvodnila takéto vymedzenie cezhraničných rozdelení zložitosťou transakcií. Po zhodnotení fungovania tohto inštitútu sa pristúpi k zhodnoteniu, či je možné a vhodné aj jeho rozšírenie.

V zmysle systematiky zákona sa na cezhraničné premeny vzťahujú základné ustanovenia o premenách 1 § 6), všeobecné ustanovenia o cezhraničných premenách (§76 §94) a následne osobitné ustanovenia pre danú konkrétnu transakciu.

Rovnako ako v prípade vnútroštátnych premien, aj v prípade cezhraničných premien je projekt premeny, v danom prípade teda projekt cezhraničnej premeny základným dokumentom, na ktorého podklade prebieha cezhraničná premena.

Jednotlivé cezhraničné premeny majú svoje špecifiká v prípade cezhraničnej fúzie vyhotovujú štatutárne orgány zúčastnených spoločností spoločný návrh projektu cezhraničnej premeny. V prípade rozdelenia vypracúva návrh projektu cezhraničnej premeny len štatutár rozdeľovanej spoločnosti (nakoľko cezhraničné premeny v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravené len pre cezhraničné rozdelenie splynutím).

Pre zrušenie projektu cezhraničnej premeny platia rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri zrušení projektu premeny pri vnútroštátnej premene.

K § 77 (Všeobecné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie obsahuje minimálny zoznam náležitostí návrhu projektu cezhraničnej premeny. Osobitné ustanovenia o jednotlivých formách cezhraničných premien obsahujú aj špecifické náležitosti, ktoré návrh projektu premeny pri tej ktorej transakcii musí obsahovať. Tieto náležitosti musí obsahovať tak návrh, ako aj samotný schválený projekt premeny.

Uvedené ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 78 (Prílohy návrhu projektu cezhraničnej premeny)

K projektu cezhraničnej premeny je potrebné pripojiť aj návrh spoločenskej zmluvy alebo stanov spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničnou premenou alebo premenenej spoločnosti.

K § 79 (Správa štatutárneho orgánu)

Správa štatutárneho orgánu je zásadným dokumentom, ktorý štatutárny orgán každej zúčastnenej spoločnosti vypracúva pre spoločníkov a zamestnancov, nakoľko v danom dokumente vysvetlené dôvody a dôsledky cezhraničnej premeny. Správa obsahuje časť adresovanú spoločníkom a časť adresovanú zamestnancom. Uvedené ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

Ustanovenie zavádza aj niekoľko výnimiek, kedy sa časti správy, prípadne správa ako celok nevyžaduje.

Časť správy pre spoločníkov sa nevyžaduje, ak s tým súhlasili všetci spoločníci.

Časť správy pre zamestnancov sa nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov. Rovnako ani v prípade, ak jej jedinými zamestnancami sú členovia jej štatutárneho orgánu.

Vypracovanie celej správy štatutárneho orgánu sa nevyžaduje v prípade, ak nie je potrebné vypracovanie ani jednej z jej častí.

Rovnako vypracovanie celej správy nie je potrebné ani v prípade, ak spoločnosť jediného spoločníka.

Prílohou správy sa stávajú aj pripomienky zamestnancov k správe štatutárneho orgánu. Návrh hovorí, že tieto pripomienky musia byť predložené v primeranej lehote.

Predkladateľ nepovažuje za vhodné upravovať lehotu taxatívne, necháva na spoločnosti a danej situácii, aby túto lehotu stanovila, alebo pripomienky akceptovala ak ich stihne predložiť spoločníkom a spracovať.

Prílohou správy sa stávajú aj pripomienky zamestnancov k návrhu projektu cezhraničnej premeny.

Návrh stanovuje lehotu, kedy tieto pripomienky musia byť predložené 83 ods. 2). Táto lehota vyplýva zo smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 80 (Osobitná povinnosť priebežného informovania)

Osobitná povinnosť priebežného informovania štatutárneho orgánu je prebratá z vnútroštátnej úpravy. V prípade cezhraničných premien je táto osobitná povinnosť podľa predkladateľa užitočná pre zúčastnené spoločnosti ako aj valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorú sa táto povinnosť viaže, nakoľko dáva prehľad o stave danej spoločnosti.

Predkladateľ nepovažuje za potrebné umožniť vylúčiť túto povinnosť dohodou spoločníkov, nakoľko informácie, ktoré predmetom daného ustanovenia štatutárne orgány majú a informovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov neprináša zvýšenú záťaž v porovnaní s užitočnosťou informácie pre jej adresáta.

K § 81 (Vyjadrenie dozornej rady)

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

Právna úprava vyjadrenia dozornej rady bola zavedená do Obchodného zákonníka zákonom č. 657/2007 Z. z. Základným princípom cezhraničných fúzií je skutočnosť, že smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rieši najmä cezhraničné aspekty fúzií a ponecháva na jednotlivé členské štáty úpravu postupu, pokiaľ ide o časť operácie, ktorá sa týka spoločnosti, ktorá má svoje sídlo na území daného členského štátu.

Zákon upravuje výnimky, kedy k vypracovaniu vyjadrenia dozornej rady nemusí dôjsť.

K § 82 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny)

V prípade cezhraničnej premeny návrh ukladá povinnosť preskúmania návrhu projektu cezhraničnej premeny audítorom. Na rozdiel od vnútroštátnych premien sa nevyžaduje, aby

audítora potvrdil súd je tomu tak preto, že smernica(EÚ) 2019/2121 túto povinnosť nevyžaduje a predkladateľ nepovažoval za potrebné ju do procesu cezhraničnej premeny zahrnúť.

Výnimkou je v tomto smere špecifický prípad pri cezhraničnej fúzii upravený v § 97 návrhu zákona.

O výsledku preskúmania návrhu projektu cezhraničnej premeny vyhotovuje audítor písomnú správu. Náležitosti písomnej správy upravuje odsek 2 predmetného ustanovenia. Výpočet však nie je taxatívny a správa môže na základe požiadavky zúčastnenej spoločnosti obsahovať aj iné informácie, ako uvedené v odseku 2.

Právna úprava obsiahnutá v § 82 je všeobecnou úpravou tak pre cezhraničné fúzie, ako aj pre cezhraničné rozdelenia. Osobitné požiadavky v prípade cezhraničnej fúzie osobitne upravené v § 97.

Preskúmanie návrhu projektu cezhraničnej premeny a vypracovanie správy nie je obligatórnou podmienkou. Návrh upravuje výnimku vypracovania správy v prípade, ak sa na tom zhodnú všetci spoločníci zúčastnených spoločností (odsek 4). Uvedená výnimka je obsiahnutá priamo v smernici (EÚ) 2019/2121. Táto výnimka zodpovedá výnimke, ktorá je upravená aj pri vnútroštátnych premenách.

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení ako opciu pre členské štáty obsahuje možnosť nevyžadovať preskúmanie návrhu projektu cezhraničnej premeny a správu audítora v prípade, že zúčastnenou spoločnosťou je spoločnosť s jediným spoločníkom. Predkladateľ sa rozhodol túto opciu využiť a je upravená rovnako v odseku 4 v danom prípade sa tak nevyžaduje ani rozhodnutie jediného spoločníka, takáto spoločnosť nemusí služby audítora v tomto smere využiť vôbec.

K § 83 (Zverejňovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Návrh v danom bode kopíruje úpravu pre vnútroštátne premeny, so špecifikami vyžadovanými smernicou (EÚ) 2019/2121.

Predkladateľ, nevyužil smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení ponúkanú možnosť obligatórneho uloženia správy audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny do zbierky listín. Javí sa, že zabezpečenie prístupu k takejto správe v zmysle § 86 ods. 2 návrhu je dostatočné.

K § 84 (Oznámenie správcovi dane)

Povinnosť vyžadovaná v prípade vnútroštátnej premeny (pozri § 11), predkladateľ ju v zmysle tohto ustanovenia navrhuje aplikovať aj pre cezhraničné premeny. Vyžadovaním podávania oznámenia správcovi dane v prípade cezhraničných premien dochádza ku goldplatingu, nakoľko navrhovaná právna úprava ide v tomto prípade nad rámec minimálnych požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

K § 85 (Oznámenie záložnému veriteľovi)

Ukladá sa povinnosť spoločníkovi, ktorého podiel je predmetom záložného práva, informovať o tejto skutočnosti záložného veriteľa.

K § 86 (Dokumenty na nahliadnutie pre spoločníkov a zamestnancov)

Rovnako ako pri vnútroštátnych premenách, tak aj pri cezhraničných premenách smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, a teda aj návrh zákona predpokladá, že sa určité dokumenty dostanú k spoločníkom a neostanú k dispozícii len štatutárnym orgánom. Ide o dokumenty, ktoré pre spoločníkov dôležité na to, aby pri schvaľovaní cezhraničnej premeny spravili informované rozhodnutie.

Návrh stanovuje, ktoré dokumenty musia byť k dispozícii spoločníkom na webovej stránke spoločnosti v lehote šiestich týždňov pred konaním valného zhromaždenia, ktoré o cezhraničnej premene rozhoduje.

Najneskôr jeden mesiac pred konaním tohto valného zhromaždenia sa zverejňuje správa audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny. Spoločnosť pri zverejňovaní tejto správy zabezpečí, aby sa dôverné informácie nezverejňovali.

Ak však spoločník požiada o sprístupnenie tejto správy v zmysle § 40, táto sa mu sprístupní aj s dôvernými informáciami.

K § 87 (Osvedčenie predchádzajúce cezhraničnej premene)

Zásadným dokumentom pre úspešnosť cezhraničných premien je osvedčenie notára predchádzajúce cezhraničnej premene, nakoľko osvedčuje splnenie požiadaviek ustanovených právnym poriadkom pre danú transakciu.

Smernica (EÚ) 2019/2121 stanovuje, že členské štáty musia akceptovať takéto osvedčenie a nesmú na zapísanie premeny vyžadovať ďalšie preukázanie podmienok, ktoré mali byť v členskom štáte danej spoločnosti splnené.

Právna úprava špecifikuje v zmysle smernice lehotu, v ktorej je notár povinný vydať osvedčenie, dôvody nevydania osvedčenia aj možnosť spolupráce s orgánmi verejnej správy či znalcami.

Po vydaní osvedčenia notár toto osvedčenie elektronicky uloží do zbierky listín, a prostredníctvom systému prepojenia registrov (BRIS) sa osvedčenie odošle priamo registrom ostatných zúčastnených spoločností. Uvedené je jednou z noviniek, kedy smernica (EÚ) 2019/2121 zavádza čo najširšie využitie systému prepojenia s cieľom zautomatizovať a urýchliť procesy cezhraničných premien.

K § 88 (Ochrana spoločníkov pri cezhraničnej premene)

Ochrana spoločníkov je jedným zo základných pilierov právnej úpravy o premenách a cezhraničných premenách.

Uvedené ustanovenie je obdobou ustanovení pri vnútroštátnych premenách.

K § 89 (Právo na primeraný peňažný doplatok pri cezhraničnej premene)

Spoločníci v prípade premien a cezhraničných premien jedným z okruhov osôb, ktorým je potrebné na ich ochranu garantovať špeciálne práva. Pôvodná právna úprava vychádzala z úpravy pri vnútroštátnych premenách. Smernica (EÚ) 2019/2121 nastavuje základný smer, ktorým sa majú členské štáty pri transpozícii uberať, pričom ide o novú právnu úpravu. Doposiaľ smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení túto oblasť neupravovala, úprava bola ponechaná na jednotlivé členské štáty. Predkladateľ pôvodné ustanovenia ochrany spoločníkov pri cezhraničných premenách upravuje tak, aby boli v súlade so smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Spoločníci, ktorí si neuplatnili právo na odkúpenie akcií/vyrovnací podiel, a ktorí sa domnievajú, že výmenné pomery podielov a akcií v návrhu projektu premeny majú právo na primeraný peňažný doplatok.

V prípade vnútroštátnych premien sa toto právo uplatňuje voči nástupníckej spoločnosti. V prípade cezhraničných fúzií Obchodný zákonník nastavoval uplatnenie práva odlišne, a to voči pôvodnej spoločnosti ešte pred fúziou. Tento postup bol kritizovaný, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení sa však od neho neodchyľuje a výslovne vyžaduje, aby sa konanie o uplatnenie práva na primeraný peňažný doplatok začalo na súde relevantnej zúčastnenej spoločnosti v prípade cezhraničnej fúzie teda spoločnosti, ktorej je spoločník pred nastúpením účinkov cezhraničnej premeny, v prípade cezhraničného rozdelenia rozdeľovanej spoločnosti.

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje, aby sa cezhraničná premena napriek takémuto začatému súdnemu konaniu zapísala. Vylučuje sa tak pôvodná slovenská právna úprava, kedy za určitých okolností nemusel notár v prípade, že konania neskončili, vydať osvedčenie.

Po zápise cezhraničnej premeny a nadobudnutí jej účinnosti do takéhoto konania nastúpi v dôsledku právneho a procesného nástupníctva nástupnícka spoločnosť. bude zaviazaná na vyrovnanie primeraného peňažného doplatku, nakoľko nie je predpoklad, že by súd ukončil konania pred nadobudnutím účinnosti cezhraničnej premeny. V prípade, ak sa má návrh na súd podať po nadobudnutí účinnosti premeny, príslušným na rozhodovanie bude slovenský súd, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva.

K § 90 (Právo na odkúpenie akcií pri cezhraničnej premene)

Predkladaná právna úprava vychádza z aktuálne platnej právnej úpravy Obchodného zákonníka s modifikáciami tak, aby vyhovovala požiadavkám smernice (EÚ) 2019/2121. Tá priznáva spoločníkom (nielen akcionárom, ale v prípade s.r.o., či v prípade smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení neharmonizovaných k.s. a v.o.s.), ktorí by sa v dôsledku cezhraničnej premeny stali spoločníkmi v spoločnosti, ktorá by sa spravovala iným právnym poriadkom, možnosti, ako sa nestať spoločníkmi v nástupníckej spoločnosti a priznáva im právo na odkúpenie akcií (v prípade s.r.o. právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu).

Akcionári, ktorí hlasovali proti schváleniu návrhu projektu cezhraničnej premeny a ktorí požiadali o zápis svojho nesúhlasného stanoviska spolu so žiadosťou o zaslanie návrhu zmluvy o odkúpení akcií, majú právo, aby spoločnosť od nich akcie odkúpila.

V prípade vnútroštátnych premien sa toto právo uplatňuje voči nástupníckej spoločnosti. V prípade cezhraničných fúzií Obchodný zákonník upravoval uplatnenie práva odlišne, a to

voči pôvodnej spoločnosti ešte pred fúziou. Tento postup bol kritizovaný, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení sa však od neho neodchyľuje a vyžaduje, aby sa konanie o uplatnenie práva na primeraný peňažný doplatok začalo na súde relevantnej zúčastnenej spoločnosti v prípade cezhraničnej fúzie teda spoločnosti, ktorej je spoločník pred nastúpením účinkov cezhraničnej premeny, v prípade cezhraničného rozdelenia rozdeľovanej spoločnosti.

Po zápise cezhraničnej premeny a nadobudnutí jej účinnosti do takéhoto konania nastúpi v dôsledku právneho a procesného nástupníctva nástupnícka spoločnosť. bude zaviazaná na vyrovnanie primeraného peňažného doplatku, nakoľko nie je predpoklad, že by súd ukončil konania pred nadobudnutím účinnosti cezhraničnej premeny. V prípade, ak sa má návrh na súd podať po nadobudnutí účinnosti premeny, príslušným na rozhodovanie bude slovenský súd, ktorý bude rozhodovať podľa slovenského práva.

K § 91 (Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri cezhraničnej premene)

Navrhovaná právna úprava predstavuje špecifikum vyplatenia vyrovnacieho podielu pri cezhraničnej premene. Rovnako ako v prípade akcií sa uplatňuje právo na vyplatenie podielu voči slovenskej zúčastnenej spoločnosti.

K § 92 (Ochrana veriteľov)

Ustanovenie upravujúce ochranu veriteľov je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K § 93 (Zodpovednosť audítora)

Obdobne ako pri vnútroštátnych premenách, upravuje sa zodpovednosť audítora pri vypracúvaní správy a jeho nezávislosť od zúčastnenej spoločnosti.

K § 94 (Právo zamestnancov na informácie a právo na prerokovanie)

Vymedzuje sa vzťah k právu zamestnancov na informácie a prerokovanie garantovanému Zákonníkom práce, a to časovým hľadiskom.

DRUHÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CEZHRANIČNÚ FÚZIU

K § 95 (Neprípustnosť cezhraničnej fúzie)

Na neprípustnosť cezhraničnej fúzie sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu zákona, ktoré sú spoločné pre vnútroštátne aj cezhraničné premeny.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku umožňuje úpravu cezhraničných fúzií okrem akciových spoločností, pre ktoré ju vyžaduje smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, aj pre spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti a družstvo.

Smernica (EÚ) 2019/2121 aplikáciu právnej úpravy cezhraničných fúzii vyžaduje, ak je slovenskou zúčastnenou spoločnosťou akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným.

Návrh zákona pokračuje v dobrovoľnej aplikácii ustanovení o cezhraničnej fúzii aj pre verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti, vylučuje však z jej aplikácie družstvo. Kým nepríde v rámci kodifikácie k úprave ustanovení o družstve, nedá sa vylúčiť, že by cezhraničné fúzie družstiev nespôsobovali aplikačné problémy a preto predkladateľ navrhuje, aby sa so zavedením tohto inštitútu pre družstvá počkalo. Aplikovaním ustanovení o cezhraničnej fúzií aj na verejné obchodné spoločnosti a komanditné spoločnosti dochádza ku goldplatingu, nakoľko navrhovaná právna úprava ide v tomto prípade nad rámec minimálnych požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení).

V zmysle predmetného ustanovenia tak zúčastnenými spoločnosťami a nástupníckymi spoločnosťami môžu byť len spoločnosti s obdobnou právnou formou, pričom ustanovenie o výnimkách pri zlúčení platné pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť sa aplikuje tiež (pozri dôvodová správa k § 21).

K § 96 (Osobitné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121. Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 97 (Správa audítora o preskúmaní návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Navrhovaná právna úprava dopĺňa úpravu obsiahnutú v § 82 a žiadnym spôsobom ju nemení.

Úprava vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a uvádza, že pri cezhraničnej fúzii nemusí každá spoločnosť dať preskúmať návrh projektu cezhraničnej premeny a vypracovať k nemu správu vlastnému audítorovi. Zúčastnené spoločnosti sa môžu zhodnúť na jednom alebo viacerých audítoroch, ktorí vypracujú spoločnú správu.

Takýto audítor či audítori musia byť potvrdení súdom (rovnako ako v prípade vnútroštátnych premien). Slovenská verzia prekladu smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení nie je v tomto smere dosť zrejmá, z ostatných jazykových verzií však vyplýva, že postačuje, ak audítora (v prípade iných členských štátov to môže byť aj iný nezávislý expert) potvrdí (v prípade iných členských štátov môže byť nielen potvrdený, ale aj vymenovaný) jeden súd (v prípade iných členských štátov to môže byť aj administratívny orgán) v niektorom členskom štáte zlučovaných spoločností. Je otázne, ako bude dané ustanovenie v praxi fungovať a podľa názoru predkladateľa je ustanovenie smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vhodné na úpravu potvrdenie v inom členskom štáte môže trvať kratšie, inde dlhšie.

K § 98 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej premeny pri cezhraničnej fúzii.

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, v chýbajúcich inštitútoch čerpá aj z úpravy vnútroštátnych premien.

K odseku 8 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú premenu, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

K § 99 (Zjednodušené náležitosti cezhraničnej fúzie)

Smernica (EÚ) 2019/2121 v prípade majetkového prepojenia zúčastnených spoločností umožňuje, aby sa niektoré ustanovenia nevyžadovali.

V danom prípade sa nevyžaduje správa audítora o návrhu projektu cezhraničnej premeny či niektoré náležitosti projektu cezhraničnej premeny, nakoľko sa osoby spoločníkov nemenia.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE CEZHRANIČNÉ ROZDELENIE

K § 100 (Neprípustnosť cezhraničného rozdelenia)

Na neprípustnosť cezhraničného rozdelenia sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu, ktoré sú spoločné pre všetky premeny aj cezhraničné premeny.

Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Predkladateľ nepovažuje aktuálne za potrebné rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť. Ide o nový inštitút a po zvážení jeho fungovania a nadobudnutí skúseností z praxe by sa v budúcnosti malo preskúmať, či by jeho aplikácia bola užitočná a vyžadovaná aj týmito typmi spoločností.

Návrh zároveň definuje, že zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len obdobná spoločnosť, ktorej cezhraničné rozdelenie povoľuje právny poriadok iného členského štátu.

K § 101 (Osobitné náležitosti návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121 a obsahuje osobitné náležitosti projektu cezhraničnej premeny, ktoré vyžadované vzhľadom na typ tejto transakcie.

Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 102 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej premeny)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej premeny pri cezhraničnom rozdelení. Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, v chýbajúcich inštitútoch čerpá aj z úpravy vnútroštátnych premien.

K odseku 6 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú premenu, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

K § 103 (Ručenie zúčastnených spoločností)

Návrh špecificky upravuje ručenie spoločností za záväzky pri cezhraničnom rozdelení, pričom rozlišuje medzi rozštiepením a odštiepením.

K § 104 (Zjednodušené náležitosti)

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121, ktorá v prípade, ak rozdeľovaná spoločnosť nadobúda podiely v nástupníckej spoločnosti, vylučuje použitie niektorých ustanovení týkajúcich sa procesu cezhraničného rozdelenia.

ŠTVRTÁ ČASŤ

USTANOVENIA O ZMENÁCH PRÁVNEJ FORMY

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE ZMENU PRÁVNEJ FORMY

K § 105 (Prípustnosť zmeny právnej formy)

Predkladaná právna úprava špecifikuje, ktorá právna forma spoločnosti môže zmeniť svoju právnu formu na ktorú právnu formu spoločnosti.

K § 106 až 111

Navrhovaná právna úprava vychádza v plnom rozsahu z doterajšej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

DRUHÁ HLAVA

CEZHRANIČNÁ ZMENA PRÁVNEJ FORMY

K § 112

Cezhraničná zmena právnej formy je novým právnym inštitútom, ktorý predstavovať nástroj na zvýšenie cezhraničnej mobility spoločností v EÚ. Na takúto transakciu sa budú

aplikovať základné ustanovenia, všeobecné ustanovenia o cezhraničných premenách (okrem § 76, 78, 89 a 92) a následne ustanovenia tejto hlavy.

Predkladateľ sa rozhodol zaradiť cezhraničnú zmenu právnej formy spolu so zmenou právnej formy do samostatnej časti, hoci proces takéhoto druhu transakcie sa spravuje postupom veľmi podobným cezhraničným premenám.

Spoločnosť pri cezhraničnej premene mení právnu formu z právnej formy podľa práva pôvodného štátu na právnu formu podľa práva cieľového štátu. Spoločnosť po zmene právnej formy sa označuje ako premenená spoločnosť. Takáto spoločnosť neprechádza zrušením alebo likvidáciou. Po zápise v obchodnom registri cieľového štátu sa v registri pôvodného štátu vymaže. Tento proces sa udeje automaticky na základe oznámení v systéme prepojenia obchodných registrov (BRIS).

Na neprípustnosť cezhraničnej zmeny právnej formy sa aplikujú ustanovenia § 3 návrhu, ktoré sú spoločné pre všetky premeny aj cezhraničné premeny.

Slovenskou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Predkladateľ nepovažuje aktuálne za potrebné rozšíriť aplikáciu tejto úpravy aj na verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť. Ide o nový inštitút a po zvážení jeho fungovania a nadobudnutí skúseností z praxe by sa v budúcnosti malo preskúmať, či by jeho aplikácia bola užitočná a vyžadovaná aj týmito typmi spoločností.

Návrh zároveň definuje, že zahraničnou zúčastnenou spoločnosťou môže byť len spoločnosť s obdobnou právnou formou, ktorej cezhraničnú zmenu právnej formy povoľuje právny poriadok iného členského štátu. Obdobnou formou sa myslieť ekvivalentná právna forma k forme spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Právne formy spoločností v iných členských štátoch, ktoré môžu v zmysle smernice (EÚ 2017/1132) meniť cezhranične právnu formu sú uvedené v prílohe II tejto smernice.

K § 113 (Návrh projektu cezhraničnej zmeny právnej formy)

Rovnako ako v prípade vnútroštátnych či cezhraničných premien, aj v prípade cezhraničnej zmeny právnej formy je projekt premeny, v danom prípade teda projekt cezhraničnej premeny základným dokumentom, na ktorého podklade prebieha cezhraničná zmena právnej formy.

Pre zrušenie projektu cezhraničnej premeny platia rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú pri zrušení projektu premeny pri vnútroštátnej premene.

K § 114 a 115

Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121. Ustanovenie sa použije popri ustanovení o všeobecných náležitostiach projektu cezhraničnej premeny.

K § 116 (Ochrana veriteľov)

Smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení predpokladá oproti ochrane veriteľov pri cezhraničných premenách aj ďalší režim.

V zmysle odsekov 5 a 6 tak veritelia, ktorých pohľadávky vznikli pred zverejnením návrhu projektu cezhraničnej premeny môžu do dvoch rokov od účinnosti cezhraničnej premeny

podať návrh na začatie konania nielen na súd v členskom štáte kam spoločnosť premiestnila svoje sídlo spolu so zmenou právnej formy, ale aj na slovenský súd. Takáto úprava dopĺňa možnosti určenia právomoci v zmysle predpisov MPS a európskej právnej úpravy v tomto smere.

K § 117 (Schvaľovanie návrhu projektu cezhraničnej zmeny právnej formy)

Ustanovenie definuje podmienky schvaľovania projektu cezhraničnej zmeny právnej formy. Predmetné ustanovenie je transpozíciou smernice (EÚ) 2019/2121.

K odseku 8 predkladateľ uvádza, že hoci cezhraničnú zmenu právnej formy, ktorá nadobudla účinnosť nie je možné vyhlásiť za neplatnú, smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení vyžaduje predmetnú právnu úpravu. sa ale bude týkať len návrhov na vyslovenie neplatnosti uznesenia podaných do účinnosti premeny. Je pravdepodobné, že v takýchto konaniach súd nestihne rozhodnúť, nakoľko skôr dôjde k nadobudnutiu účinnosti premeny jej zápisom do obchodného registra.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA O ÚČASTI ZAMESTNANCOV PRI CEZHRANIČNEJ PREMENE A CEZHRANIČNEJ ZMENE PRÁVNEJ FORMY

Ustanovenia § 118 § 128 upravujú účasť zamestnancov v nástupníckej spoločnosti pri cezhraničných fúziách, cezhraničných rozdeleniach a cezhraničných zmenách právnej formy. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť, aby účasť zamestnancov po cezhraničnej premene bola garantovaná aj naďalej.

Navrhovaná právna úprava vychádza plne z aktuálnej právnej úpravy, obsiahnutej v § 218la až § 218lk Obchodného zákonníka. Uvedenou právnou úpravou sa prebrala právna úprava, ktorá bola pôvodne obsiahnutá v súčasnosti neúčinnej smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností a smernica (EÚ) 2019/2121 tieto pravidlá neruší ani zásadne nemení, len ich upravuje tak, aby boli aplikovateľné nielen pre cezhraničné fúzie, ale aj cezhraničnú zmenu právnej formy a cezhraničné rozdelenie.

Predkladateľ však upúšťa od pôvodného označenia „účasť zamestnancov na riadení“, ktorá bola doteraz v právnej úprave používaná. De facto totiž nejde o účasť zamestnancov na riadení, keďže jej základom je účasť zástupcov zamestnancov v dozornej rade, ktorá je kontrolným orgánom a spoločnosť neriadi. Zamestnanci tak síce nemajú právo na účasť na riadení, ale svojím spôsobom právo na účasť na rozhodovaní spoločnosti.

Právna úprava smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení odkazuje v značnej miere na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (ďalej ako „smernica 2001/86/ES), ktorá bola v Slovenskej republike transponovaná do zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. pôvodná právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku vychádzala práve z tejto úpravy, uvedené sa nemení, v súlade s upravenými odkazmi sa špecifikuje, ktoré z týchto ustanovení sa vzťahujú na všetky cezhraničné premeny, ktoré len na cezhraničné fúzie, prípadne len na

cezhraničné rozdelenia a cezhraničnú zmenu právnej formy. Aj pojmy používané v tejto časti (napr. osobitný vyjednávací výbor, štandardné pravidlá), vychádzajú z ustanovení transpozície smernice 2001/86/ES v zákone o európskej spoločnosti, a preto ostávajú obdobné.

Účasť zamestnancov pri cezhraničnom rozdelení a cezhraničnej zmene právnej formy má oproti cezhraničným fúziám špecifiká, vyplývajúce z toho, že oproti fúzii je spoločnosťou, ktorá aplikovala účasť zamestnancov pred transakciou len jedna spoločnosť (pri zmene právnej formy spoločnosť pred zmenou právnej formy, pri rozdelení rozdeľovaná spoločnosť).

K § 118 (Účasť zamestnancov)

Základné ustanovenie pre účasť zamestnancov. Predmetné ustanovenie garantuje účasť zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka a ďalej ustanovuje v odseku 2 výnimky, kedy sa § 200 Obchodného zákonníka neaplikuje a použijú sa ustanovenia v zmysle tejto hlavy.

Zároveň je potrebné poznamenať, že splnenie niektorej z podmienok v odseku 2 ešte uplatnenie úpravy § 200 Obchodného zákonníka úplne nevylučuje. Táto môže byť totiž v konečnom dôsledku uplatnená, ako úprava zvolená na základe dohody o účasti zamestnancov, resp. ako dôsledok uplatnenia pravidiel členského štátu z rozhodnutia štatutárnych orgánov alebo osobitného vyjednávacieho orgánu.

K § 118 ods. 2 písm. a)

V predmetnom ustanovení sa stanovuje prah, vyjadrujúci počet zamestnancov nad ktorý sa nebude aplikovať účasť zamestnancov podľa § 200 Obchodného zákonníka, ale ustanovenia tejto hlavy návrhu. Táto prahová hodnota je zavedená smernicou (EÚ) 2019/2121 a vychádza z počtu zamestnancov, pri ktorom sa aktivuje účasť zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka.

Pôvodne smernica (EÚ) 2017/1132 v platnom znení upravovala túto hodnotu fixným číslom (500) pre všetky členské štáty (uvedená hodnota vychádzala z nemeckej právnej úpravy). Je pravdepodobné, že toto číslo bude v slovenskej právnej úprave jedno z najnižších, nakoľko naša právna úprava je v otázke aktivácie účasti zamestnancov jednou z najprísnejších.

K § 118 ods. 2 písm. b) a c)

Navrhovaná právna úprava kopíruje ustanovenie Obchodného zákonníka a predstavuje popri písmene a) dve ďalšie výnimky, kedy sa úprava účasti zamestnancov v zmysle § 200 Obchodného zákonníka aplikovať nebude.

K § 118 ods. 3

Predmetné ustanovenie je premietnutím požiadavky smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, aby cezhraničná premena alebo cezhraničná zmena právnej formy nebola zapísaná do

obchodného registra, pokiaľ nebude uzavretá dohoda o účasti zamestnancov, alebo nebolo prijaté rozhodnutie osobitného vyjednávacieho orgánu podľa § 122 ods. 4 alebo 5, či márne neuplynula lehota na dosiahnutie dohody medzi štatutárnymi orgánmi a osobitným vyjednávacím orgánom.

K § 118 ods. 4

Základným pravidlom pre aplikáciu ustanovení tejto hlavy návrhu je, že nástupnícka spoločnosť (v prípade cezhraničnej zmeny právnej formy premenená spoločnosť) bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Nebude tomu tak v prípade, ak to špecificky uvádza návrh.

Predmetné ustanovenie je transpozíciou ustanovenia smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

K § 119 (Osobitný vyjednávací orgán)

Ustanovenie § 119 návrhu je všeobecným ustanovením o osobitnom vyjednávacom orgáne a tiež povinnostiach a možnostiach štatutárnych orgánov zúčastnených spoločností. Osobitný vyjednávací orgán zastupuje zamestnancov pri vyjednávaniach so štatutárnymi orgánmi o dohode o účasti zamestnancov.

Navrhovaná právna úprava stanovuje aj podmienky, kedy môžu pri cezhraničnej fúzii štatutárne orgány zúčastnených spoločností prijať rozhodnutie o použití štandardných pravidiel bez toho, aby sa začali rokovania o dohode s osobitným vyjednávacím orgánom (pri cezhraničnej zmene právnej formy a cezhraničnom rozdelení štatutárnym orgánom nie je takáto možnosť udelená). Takýto krok môže proces cezhraničnej premeny urýchliť, ale aj ušetriť zúčastneným spoločnostiam prostriedky.

K § 120 (Zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu)

K odsekom 1 až 5

Predmetné ustanovenie obsahuje pravidlá pre vytváranie osobitného vyjednávacieho orgánu, jeho štruktúru a voľbu zástupcov. V zmysle ustanovení smernice (EÚ) 2019/2121 sa mierne odchyľuje úprava pri kreovaní výboru pri cezhraničnej zmene právnej formy a cezhraničnom rozdelení, a to z toho dôvodu, že smernica 2001/86/ES niektoré ustanovenie upravuje špecificky len pre fúzie. V ostatných bodoch vychádza navrhovaná právna úprava v celom rozsahu z aktuálne platnej úpravy Obchodného zákonníka.

Základné pravidlo pre vytváranie osobitného vyjednávacieho výboru vychádza z predpokladu, že každý členský štát v osobitnom vyjednávacom výbore by mal mať jedného zástupcu za každých aj začatých 10% z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností, pričom do počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci všetkých zúčastnených spoločností a ich organizačných zložiek na území tohto členského štátu.

Zamestnanci každej zanikajúcej spoločnosti by mali byť zastúpení aspoň jedným zamestnancom uvedené platí len pri cezhraničnej fúzii, pri cezhraničnej premene a cezhraničnom rozdelení sa toto ustanovenie neaplikuje. V zmysle navrhovaného odseku 3 sa však stanovuje limit počtu členov osobitného vyjednávacieho výboru a pravidlá pre rozdelenie miest v takomto prípade.

K odseku 6

Členovia osobitného vyjednávacieho výboru sa volia podľa právneho poriadku štátu, v ktorom zúčastnená spoločnosť, o ktorej zamestnancov sa jedná, svoje sídlo. V prípade slovenských zúčastnených spoločností pôjde o uplatnenie § 244 ods. 4 Zákonníka práce.

K § 121 (Odborný poradca)

Osobitný vyjednávací orgán, ako orgán zložený zo zástupcov zamestnancov, môže pri vyjednávaniach využiť expertízu odborných poradcov. Predkladateľ navrhuje využiť opciu v zmysle smernice 2001/86/ES čl. 3 ods. 7, ktorá umožňuje preplácanie nákladov len na jedného experta.

Doterajšia právna úprava hovorila o jednom expertovi pre každú právnu oblasť. Je však otázne, čo môže byť takouto oblasťou a ako sa s takýmto širokým výkladom vysporiadať, aby sa uvedené nezneužívalo v neprospech spoločnosti. Prekladateľ preto navrhuje zmenu v tom zmysle, že sa preplatia náklady len na jedného experta.

K § 122 (Rozhodnutie osobitného vyjednávacieho orgánu)

Ustanovenie stanovuje pravidlá pre rozhodovanie osobitného vyjednávacieho výboru, ktorý rozhoduje absolútnou väčšinou pri zachovaní zastúpenia nadpolovičnej väčšiny všetkých zamestnancov zúčastnených spoločností.

Odsek 2 stanovuje špecifické pravidlá pre cezhraničné fúzie a zároveň výnimku z použitia nadpolovičnej väčšiny, kedy v prípade, ak by sa mal znížiť štandard práva zamestnancov na účasť na rozhodovaní, vyžaduje sa kvalifikovaná väčšina doplnená o požiadavku zastúpenia 2/3 všetkých zamestnancov.

Odseky 4 a 5 upravujú právo osobitného vyjednávacieho výboru nezačať, alebo ukončiť rokovania so štatutárnym orgánom, pričom v tomto prípade sa budú uplatňovať na účasť zamestnancov vnútroštátne pravidlá toho členského štátu, v ktorom sídlo nástupnícka spoločnosť. Ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo v Slovenskej republike, v takom prípade sa bude aplikovať ustanovenie § 200 Obchodného zákonníka.

K § 123 (Dohoda o účasti zamestnancov)

Dohodu o účasti zamestnancov uzatvárajú na jednej strane zúčastnené spoločnosti (v zastúpení štatutárneho orgánu) s osobitným vyjednávacím výborom na strane druhej (pravidlá pre rozhodovanie stanovuje predchádzajúci § 122 návrhu).

Predmetné ustanovenie stanovuje pre dohodu písomnú formu ako aj základné obsahové náležitosti. Výsledky vyjednávaní dosiahnuté medzi spoločnosťami a zamestnancami obsiahnuté v dohode musia byť začlenené do stanov spoločnosti.

K § 124 (Dĺžka rokovaní o dohode o účasti zamestnancov)

Ustanovenie o maximálnej možnej dĺžke rokovaní plne vychádza zo smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení, preto bude táto rovnaká vo všetkých členských štátoch. Po uplynutí tejto lehoty bez uzatvorenia dohody medzi štatutárnymi orgánmi a osobitným vyjednávacím orgánom sa budú aplikovať štandardné ustanovenia o účasti zamestnancov.

Po márnom uplynutí stanovenej dĺžky rokovaní sa aplikujú štandardné ustanovenia v zmysle § 125.

K § 125 (Štandardné pravidlá o účasti zamestnancov)

K odseku 1

V prípade, ak sa tak dohodnú zúčastnené spoločnosti a osobitný vyjednávací výbor, ak bolo prijaté rozhodnutie podľa § 119 ods. 3 alebo ak nedôjde k uzatvoreniu dohody v lehotách stanovených v § 124, v nástupníckej spoločnosti sa uplatnia štandardné pravidlá o účasti zamestnancov.

K odseku 2

Výnimku z tohto pravidla v prípade fúzie predstavuje prípad, ak účasť zamestnancov existovala pred fúziou v spoločnostiach, ktorých počet zamestnancov je menší ako 1/3 z celkového počtu zamestnancov zúčastnených spoločností. V danom prípade sa uplatnia príslušné vnútroštátne pravidlá.

K odseku 3

V prípade cezhraničnej fúzie, keď sa použijú štandardné pravidlá, zamestnanci nástupníckej spoločnosti budú mať také právo účasti zamestnancov, aké existovalo v spoločnosti v najpriaznivejšom rozsahu. Ak zamestnanci nemali právo účasti v žiadnej zo zúčastnených spoločností, nebudú mať toto právo ani zamestnanci nástupníckej spoločnosti. Stanovy nástupníckej spoločnosti sa môžu od tohto pravidla odchýliť.

K odsekom 4 až 7

Výbor zamestnancov zastupuje zamestnancov a ustanovenia o osobitnom vyjednávacom výbore sa naňho použijú primerane. Tento výbor rozhodne námietky voči rozdeleniu miest v dozornej rade nástupníckej spoločnosti medzi zamestnancov zúčastnených spoločností.

Návrh ďalej stanovuje pravidlá pre rozhodovanie námietok voči obsadeniu dozornej rady zástupcami zamestnancov, pričom sa hľadí na proporcionalitu a zastúpenie zamestnancov

zo všetkých štátov, v ktorých mali sídlo zúčastnené spoločnosti. V konečnom dôsledku sa však nedostatky v zastúpení riešia menovaním jedného člena za štáty, z ktorých zástupca chýba, pričom prednosť má člen zo štátu nástupníckej spoločnosti.

K §126 (Povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácie)

Prekladateľ navrhuje upraviť povinnosť mlčanlivosti pre členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborných poradcov a členov výboru zamestnancov.

V prípadoch ustanovených v zákone dozorná rada môže odmietnuť poskytovať informácie, ktorých charakter je taký, že by ohrozil fungovanie spoločnosti. Navrhuje sa upraviť mechanizmus obrany proti označeniu informácie za dôvernú i proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu zúčastnenej právnickej osoby. V zmysle daných ustanovení v tomto spojení osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov spôsobilosť byť účastníkom konania.

§ 127 (Ochrana zástupcov zamestnancov)

Navrhuje sa ochrana zástupcov zamestnancov v osobitnom vyjednávacom orgáne, výbore zamestnancov a v dozornej rade v rozsahu ako majú zástupcovia zamestnancov v zmysle právnych predpisov členských štátov, v ktorých zamestnaní. V zmysle slovenského práva to bude najmä ochrana v zmysle Zákonníka práce. Táto ochrana sa týka najmä účasti na zasadnutiach relevantného orgánu.

K § 128 (Ochrana pri následnej premene, cezhraničnej premene a cezhraničnej zmene právnej formy)

Predkladané ustanovenie obsahuje úpravu, ktorá pomôcť predísť obmedzeniu účasti zamestnancov pri následnej premene, zmene právnej formy alebo cezhraničnej premene.

Ustanovenie smeruje k obmedzeniu takých situácií, kedy sa v dôsledku cezhraničnej premeny musia uplatňovať pravidlá účasti zamestnancov prísnejšie, aké sa uplatňujú pri ostatných spoločnostiach v danom členskom štáte, čo by mohlo navádzať k následnej vnútroštátnej transakcii s cieľom vylúčiť smernicou (EÚ) 2017/1132 v platnom znení založenú právnu úpravu.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 129 (Spoločné ustanovenia)

Predmetné ustanovenie definuje podmienky založenia nástupníckych spoločností a podmienky v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné splniť.

K § 130 (Prechodné ustanovenia)

Ustanovenie definuje podmienky, za ktorých sa premena, cezhraničné zlúčenie alebo splynutie a zmena právnej formy budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka a kedy už ustanoveniami predkladaného návrhu.

K § 131 (Transpozičné ustanovenie)

Ustanovenie upravuje transpozičné ustanovenie, nakoľko zákonom sa preberá právne záväzný akt Európskej únie.

K čl. II

(Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 69)

Vzhľadom na vyňatie ustanovení o zlúčeniach, splynutiach a rozdeleniach z Obchodného zákonníka a ich úpravu v osobitnom predpise sa navrhuje ponechať v Obchodnom zákonníku odkaz na ustanovenia aplikovateľné v prípade premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy.

Množstvo osobitných predpisov odkazuje na použitie Obchodného zákonníka v prípade zrušenia subjektov bez likvidácie nakoľko premeny jedným zo spôsobov takéhoto zrušenia subjektu, navrhuje sa takýto odkaz v systematike zrušenia spoločností ponechať.

K bodu 2 (§69 až 69b)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 5 (§152a a 152b)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 7

Navrhuje sa doplnenie nového odseku v súvislosti s vypúšťaným odkazom v bode 6.

K bodu 8 (Finančná asistencia)

Navrhovaná právna úprava umožňuje spoločnostiam poskytovať finančnú asistenciu a teda financovať nadobudnutie ich akcií. Predmetná právna úprava predstavuje transpozíciu smernice (EÚ) 2017/1132, ktorá ju umožňuje členským štátom upraviť ako opčné ustanovenie. V podmienkach slovenského právneho poriadku doposiaľ finančná asistencia dovolená nebola. Prekladateľ reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

Finančná asistencia môže byť poskytnutá len v prípade, že tak stanovia stanovy spoločnosti. O poskytnutí finančnej asistencie rozhodnúť valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou prítomných akcionárov. Nevyhnutným podkladom pre rozhodovanie je správa predstavenstva a v určitých prípadoch správa dozornej rady.

K odseku 1

Stanovujú sa kumulatívne podmienky na poskytnutie finančnej asistencie. Ide o úpravu v zmysle požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Finančná asistencia sa musí poskytnúť za spravodlivých trhových podmienok a v záujme spoločnosti. Poskytuje sa na zodpovednosť predstavenstva, ktorého členovia zodpovedajú za škodu v prípade porušenia svojich povinností.

K odseku 2

Zásadným dokumentom pre poskytnutie finančnej asistencie je správa predstavenstva. Zákon predpisuje jej náležitosti, pričom nie je vylúčené, aby správa obsahovala aj ďalšie informácie, ktoré nevyhnutné pre akcionárov na to, aby spravili informované rozhodnutie. Všeobecné ustanovenia členov štatutárneho orgánu spoločnosti sa aplikujú primerane.

K odseku 3

V špecifickom prípade sa vyžaduje aj správa dozornej rady. Dozorná rada preskúmať správu predstavenstva a posúdiť, či poskytnutie finančnej asistencie za splnenia zákonných podmienok nie je v rozpore s najlepším záujmom spoločnosti Uvedené posúdenie musí byť vykonané v každom prípade osobitne berúc do úvahy konkrétnu spoločnosť, preto predkladateľ nemá ambíciu definovať pojem „najlepší záujem spoločnosti“.

K odseku 4

Stanovujú sa podmienky nadobúdania akcii treťou osobou prostredníctvom finančnej asistencie.

Ak by tretia osoba nadobúdala finančnou asistenciou spoločnosti vlastné akcie tejto spoločnosti alebo upisuje akcie vydané v dôsledku zvyšovania upísaného základného

imania, musí byť takéto nadobudnutie alebo upisovanie uskutočnené za primeranú cenu. Podrobnosti o spôsobe určenia primeranej ceny môžu určiť napríklad stanovy spoločnosti.

K odsekom 5 a 6

Povolenie finančnej asistencie podlieha predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia. Na schválenie poskytnutia finančnej asistencie sa vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov. Správa predstavenstva a dozornej rady sa ukladá do Zbierky listín.

K bodu 9

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení.

K bodu 11

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia Obchodného zákonníka, vzhľadom na novo zavádzanú komplexnú úpravu premien, cezhraničných premien a zmien právnej formy v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 12 a 13

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s úpravou inštitútu finančnej asistencie.

K bodu 14 až 16

Legislatívno – technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami

K Čl. III

(Zákonník práce)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. IV

(Civilný mimosporový poriadok)

K bodu 1

V súvislosti so zmenou terminológie (premena sa vždy uskutočňuje na základe projektu premeny a už nie zmluvy, ako tomu bolo doposiaľ) ako aj zmenou osoby, ktorá preskúmava návrh projektu premeny (jedinou oprávnenou osobou je audítor) sa mení označenie konania uvedeného v písmene f). Audítora, ktorého na preskúmanie danej transakcie navrhne spoločnosť súd potvrdzuje.

V prípade cezhraničnej fúzie sa v osobitnom prípade 98 návrhu) vyžaduje schválenie audítora, prípadne audítorov súdom, na základe uvedeného sa cezhraničné premeny rovnako zahŕňajú do tohto konania.

K bodu 2

Navrhuje sa uviesť špeciálna miestna príslušnosť pre prípady cezhraničných premien, ktoré doteraz zákon nešpecifikoval.

K bodu 3

Navrhuje sa pridať nadpis týkajúci sa konania o potvrdení audítora na preskúmanie návrhu projektu premeny obchodnej spoločnosti a návrhu projektu cezhraničnej premeny obchodnej spoločnosti spolu so zodpovedajúcim paragrafom.

Navrhovaná úprava stanovuje lehotu, v ktorej musí súd o návrhu rozhodnúť. Pripomienky z praxe označovali toto konanie ako značným spôsobom predlžujúce transakcie. Povinnosť potvrdzovať audítora súdom vyplýva z kodifikovanej smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení a členské štáty nemajú možnosť sa od nej odchýliť.

K Čl. V

(Živnostenský zákon)

V súvislosti so zavádzanými zmenami sa navrhuje komplexná úprava pokračovania v živnosti pri premene, cezhraničnej premene, zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy.

Odsek 1 deklaruje, že nakoľko pri zmene právnej formy spoločnosť nezaniká, pokračuje v podnikaní v tých živnostiach, v akých podnikala aj pred zmenou právnej formy.

Zmena v odseku 2 reflektuje skutočnosť, že návrh zavádza spoločný pojem fúzia pre zlúčenia a splynutia.

Odsek 3 obsahuje zmeny vyplývajúce zo zavedenia čiastočného rozdelenia, tzv. odštiepenia, kedy sa zo spoločnosti odštepuje len časť imania (táto ako právnická osoba nezaniká).

V zmysle vyššie uvedených zmien sa uvádza zmena aj pre družstvá. Návrh zákona neumožňuje zmenu právnej formy družstva, preto sa úprava pokračovania v živnosti aplikuje len pri fúzii či rozdelení družstva.

K Čl. VI

(Zákon o správnych poplatkoch)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. VII

(Zákon o ochrane vkladov)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. VIII

(Zákon o neinvestičných fondoch)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. IX

(Zákon o bankách)

K bodom 1-5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. X

(Zákon o cenných papieroch a investičných službách)

Vecné a legislatívno-technické zosúladenie s navrhovanými zmenami. Doplnenie ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o cenných papieroch je navrhované z dôvodu právnej istoty a jednoznačného zakotvenia neprípustnosti zmeny právnej formy obchodníka s cennými papiermi vo všeobecnosti umožnenej navrhovaným zákonom o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže obchodník s cennými papiermi môže mať v zmysle § 54 ods. 1 len formu akciovej spoločnosti.

Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. XI

(Zákon o burze cenných papierov)

K bodom 1-4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XII

(Zákon o účtovníctve)

Cieľom zmien v návrhu zákona o účtovníctve je zosúladenie terminológie ustanovenej v návrhu zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dopĺňa sa ukončenie účtovania a zostavenie účtovnej závierky pri zmene právnej formy a cezhraničnej zmene právnej formy. V nadväznosti na prevzaté princípy stanovenia rozhodného dňa podľa súčasne platnej právnej úpravy Obchodného zákonníka, zostávajú zachované princípy ocenenia v zanikajúcej účtovnej jednotke a prechod majetku a záväzkov na nástupnícku účtovnú jednotku.

K bodu 1

V § 2 ods. 11 sa zmenou reaguje na definície zapracované v návrhu zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Spoločným pojmom pre zlúčenie, splynutie a rozdelenie je premena alebo cezhraničná premena, pričom právnym nástupcom sa stáva novovzniknutá účtovná jednotka.

K bodu 2

V súlade s doterajšími princípmi, ktoré prevzaté do zákona o premenách z Obchodného zákonníka je upravené stanovenie rozhodného dňa na účely účtovníctva. Ide o deň, ktorý je určený v projekte premeny a od tohto dňa sa úkony zanikajúcej účtovnej jednotky považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej účtovnej jednotky. Tento deň môže byť určený spätne pred samotným vypracovaním alebo schválením projektu premeny, môže byť určený po schválení projektu premeny, ale najneskôr do dňa právnych účinkov premeny. Rozhodný deň, ktorý je stanovený spätne, môže byť určený v projekte premeny najskôr k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom je vypracovaný projekt premeny za predpokladu, že účtovná závierka zostavená ku dňu, ktorý predchádza tomuto dňu, nebola schválená príslušným orgánom. V prípade odštiepenia nastávajú tieto účinky len vo vzťahu k majetku a záväzkom, ktoré majú v zmysle projektu premeny prejsť na nástupnícke účtovné jednotky. Uvedené ustanovenie rešpektuje všeobecný princíp zakotvený v § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, na základe ktorého je možné upraviť položky účtovnej závierky do času jej schválenia príslušným orgánom. Ustanovenie upravuje vedenie účtovníctva od rozhodného dňa do dňa právnych účinkov, v prípade ak nástupnícka účtovná jednotka je novozaložená spoločnosť, ktorá k rozhodnému dňu ešte nevznikla. V danom prípade za nástupnícku účtovnú jednotku vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku premenou zanikajúca účtovná jednotka, pričom povinnosť pri vedení účtovníctva postupovať tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia premenou zanikajúcej účtovnej jednotky alebo odštiepením rozdeľovanej časti imania, a to z dôvodu, ak by nenastali právne účinky premeny alebo cezhraničnej premeny.

V súlade so znením zákona o premenách sa upravujú odkazy pre poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Rozhodný deň nemusí byť totožný s dňom právnych účinkov premeny. Môže byť stanovený pred dňom kedy nastávajú právne účinky premeny. Zákon o účtovníctve upravuje, aby

nástupnícka účtovná jednotka otvorila účtovné knihy a zostavila otváraciu súvahu aj v prípade, ak ide o zlúčenie, kedy nástupníckou účtovnou jednotkou je jestvujúca účtovná jednotka, ktorá k tomu dňu prevezme do účtovníctva jednotlivé položky majetku a záväzkov a vlastné imania na základe projektu premeny a princípov účtovníctva. V prípade, ak nástupnícka účtovná jednotka k rozhodnému dňu ešte nevznikla, otvorí účtovné knihy za nástupnícku účtovnú jednotku premenou zanikajúca účtovná jednotka. V prípade cezhraničnej premeny, kedy zanikajúcou právnickou osobou je zahraničný subjekt a nástupníckou účtovnou jednotkou sa stáva novovzniknutá slovenská účtovná jednotka, táto otvorí účtovné knihy a otváraciu súvahu ku dňu právnych účinkov cezhraničnej premeny a k tomu dňu zaúčtuje všetky účtovné prípady od rozhodného dňa do dňa právnych účinkov premeny.

K bodu 4

V nadväznosti na právnu úpravu cezhraničnej zmeny právnej formy, a to z dôvodu zmeny sídla do iného cieľového štátu nastáva výmaz účtovnej jednotky, ktorou je obchodná spoločnosť alebo družstvo z obchodného registra. K tomu dňu zaniká obchodná spoločnosť alebo družstvo ako účtovná jednotka a posledný štatutárny orgán je povinný zabezpečiť ukončenie vedenia účtovníctva, zostavenie účtovnej závierky a jej uloženie do registra účtovných závierok.

K bodu 5

Ak ide o zmenu právnej formy v nadväznosti na zákon o premenách, pričom právny nástupca je opäť slovenská účtovná jednotka, predmetom úpravy je povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky ku dňu účinnosti zmeny právnej formy.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu zosúladenia odkazov pod čiarou v súlade s navrhovanými zmenami.

K bodu 7

Nemení sa spôsob ukladania dokumentov pri premenách, ostáva zachovaná možnosť, aby za zanikajúcu účtovnú jednotku ukladala dokumenty do registra účtovných závierok nástupnícka účtovná jednotka. Do dňa účinkov premeny môže ukladať dokumenty do registra účtovných závierok nástupnícka účtovná jednotka.

K bodu 8

Princíp ocenenia majetku a záväzkov pri premenách oproti súčasne platnému zákonu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení ostáva nezmenený. Principiálne zanikajúca účtovná jednotka oceňuje ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu majetok a záväzky reálnou

hodnotou (okrem v prípadu, ak nástupnícka právnická osoba nie je slovenskou účtovnou jednotkou). Nástupnícka účtovná jednotka preberá od zanikajúcej účtovnej jednotky majetok a záväzky k rozhodnému dňu v ocenení reálnou hodnotou. V prípade odštiepenia ide o ocenenie majetku a záväzkov, ktoré sú predmetom odštepovanej časti imania.

K bodu 9

Princíp ocenenia majetku a záväzkov pri premenách oproti súčasne platnému zákonu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení ostáva nezmenení. Zanikajúca účtovná jednotka má povinnosť oceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. V prípade odštiepenia predmetom ocenenia je majetok a záväzky odštiepením rozdeľovanej účtovnej jednotky. V prípade cezhraničných premien, ak nástupcom nebude slovenská účtovná jednotka, nevzniká povinnosť preceniť majetok a záväzky na reálnu hodnotu ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu. V prípade, ak nástupca bude mať sídlo v zahraničí, ale ostáva podnikať na území SR prostredníctvom organizačnej zložky t.j. slovenskej účtovnej jednotky, vzniká povinnosť precenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu.

K bodu 10

Upravujú sa ustanovenia účinnosti návrhu zákona o účtovníctve v priamej previazanosti so schválením projektu premeny, a to v nadväznosti na návrh zákona o premenách, cezhraničných premenách a o zmene právnej formy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

K Čl. XIII

(Zákon o obchodnom registri)

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu sa navrhuje komplexne upraviť ustanovenia zákona o obchodnom registri, ktoré definujú aké skutočnosti sa pri ktorej transakcii do obchodného registra zapisujú.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na novú terminológiu a označenie citovaného predpisu.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu vnútorných odkazov.

K bodu 7

V zmysle požiadaviek návrhu zákona ukladá osvedčenie o cezhraničnej premene a cezhraničnej zmene právnej formy bezodkladne po jeho vydaní notár 87). Uznesenie sa uloží do zbierky listín elektronicky a následne sa zašle prostredníctvom systému prepojenia registrov (BRIS) automatizovane obchodným registrom ďalších zúčastnených spoločností. Uvedené vyplýva z požiadaviek smernice, kedy sa v oblasti práva obchodných spoločností buduje ďalej na vybudovanom systéme BRIS a práve pri cezhraničnej mobilite spoločností sa jeho využitie značne využíva.

K bodu 8

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu vnútorných odkazov.

K bodom 9 až 11

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu definujúcu neprípustnosť premeny a cezhraničnej premeny sa navrhuje právna úprava, v zmysle ktorej tieto skutočnosti preveruje obchodný register pri zápise premeny a cezhraničnej premeny do obchodného registra.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami spojenými s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 13

Predkladané ustanovenie v odseku 2 oddeľuje časť textu pôvodne obsiahnutú v odseku 1 tak, aby bola lepšie čitateľná. Navrhovaný odsek 3 predkladá právnu úpravu zápisu v spojení s premenou spoločností alebo družstiev.

K bodom 14 a 15

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami spojenými s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 16

Smernica (EÚ) 2019/2121 vyžaduje v každom prípade pri cezhraničných premenách výmenu informácií medzi obchodnými registrami členských štátov prostredníctvo systému prepojenia obchodných registrov (BRIS). Európska komisia dlhodobo prezentuje túto platformu ako predpoklad pre ďalšiu právnu úpravu na európskej úrovni spojenú s mobilitou spoločností.

Vyžaduje tak, aby obchodné register medzi sebou komunikovali prostredníctvom tejto platformy tak, aby na základe zasielaných notifikácií členské štáty ostatných zúčastnených

osôb vedeli, aký úkon vykonal obchodný register a či došlo k nadobudnutiu účinnosti danej cezhraničnej premeny. Uvedené ustanovenia transpozíciou požiadaviek smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Ustanovenie §10f a § 10g sa týka cezhraničnej fúzie, kedy obchodný register nástupníckej spoločnosti (po tom, čo zapíše túto spoločnosť na návrh danej spoločnosti) zašle notifikáciu obchodnému registru zanikajúcej spoločnosti, týkajúci sa toho, že transakcia nadobudla účinnosť (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení fúzia nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu nástupníckej spoločnosti). Na základe tejto notifikácie je obchodný register povinný vymazať zanikajúcu spoločnosť.

Ustanovenie §10h a § 10i sa týka cezhraničnej zmeny právnej formy, kedy obchodný register premenenej spoločnosti, teda spoločnosti po zmene právnej formy, (po tom, čo zapíše túto spoločnosť na návrh danej spoločnosti) zašle notifikáciu obchodnému registru v ktorom bola spoločnosť zapísaná pred cezhraničnou zmenou právnej formy, týkajúcu sa toho, že transakcia nadobudla účinnosť (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení cezhraničná zmena právnej formy nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu premenenej spoločnosti). Na základe tejto notifikácie je obchodný register povinný vymazať zanikajúcu spoločnosť.

Ustanovenie §10j, §10k a §10l sa týka cezhraničného rozdelenia. V danom prípade prebieha v rámci systému BRIS viacero notifikácií. Po zápise nástupníckych spoločností do obchodného registra (po tom, čo zapíše tieto spoločnosti na ich návrh) informujú príslušné obchodné registre obchodný register zanikajúcej spoločnosti o tom, že nástupnícke spoločnosti boli zapísané. Na základe tejto notifikácie je obchodný register zanikajúcej spoločnosti povinný vykonať výmaz spoločnosti a o tejto skutočnosti opätovne notifikovať cez BRIS obchodným registrom nástupníckych spoločností (v zmysle smernice (EÚ) 2017/1132 v platnom znení rozdelenie nadobúda účinnosť podľa právneho poriadku členského štátu rozdeľovanej spoločnosti). V prípade odštiepenia register rozdeľovanej spoločnosti sa výmaz nevykonáva, nakoľko rozdeľovaná spoločnosť nezaniká. Register zapíše zmeny zapísaných údajov rozdeľovanej spoločnosti (na základe návrhu spoločnosti) až po prijatí notifikácií o zápise nástupníckych spoločností a následne ich notifikuje o tom, že cezhraničné rozdelenie nadobudlo účinnosť.

K bodu 17

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zabezpečenie odkazu na preberanú smernicu (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Čl. XIV

(Zákon o dani z príjmov)

K bodu 1

Ustanovuje sa, že predmetom dane nie je príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov ako aj príjmu plynúceho z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodom 2 a 3

Legislatívno technická zmena v nadväznosti na predkladanú úpravu.

K bodu 4

Navrhuje sa ustanoviť osobitný moment nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní na účely uplatnenia oslobodenia príjmu (výnosu) z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev. Týmto dňom nadobudnutia je deň zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky odštiepenia, a to tak pre prípad, že ide o predaj akcií alebo obchodného podielu, ktoré:

-nadobudol v dôsledku odštiepenia nástupník od daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

-nadobudol akcionár alebo spoločník na nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.

K bodu 5

Nakoľko k vzniku oceňovacích rozdielov z precenenia majetku a záväzkov, ktoré môžu byť následne určené na výplatu spoločníkom, môže prichádzať celkovo pri všetkých druhoch premien, ide o legislatívno-technickú úpravu v prípade výplaty spoločníkom, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a táto výplata im plynie zo zdroja na území Slovenskej republiky.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické doplnenie úpravy základu dane zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technické doplnenie úpravy základu dane pri osobitnom spôsobe zahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov aj pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností. V prípade odštiepenia sa tento inštitút sprístupňuje pre nástupníka pri tých pohľadávkach a záväzkoch, ktoré sú predmetom odštiepenia.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 12

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev formou odštiepenia sa navrhuje doplniť v zákone o dani z príjmov úpravu základu dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a aj u jeho nástupníka v reálnych hodnotách. Ustanovenie tiež obsahuje spôsob ocenenia majetku a záväzkov nadobudnutých nástupníkom a spôsob odpisovania takto získaného majetku. V ods. 5 9 ustanovené pravidlá úpravy základu dane a ocenenia majetku a záväzkov v prípade odštiepenia s cezhraničným prvkom. Ods. 11 obsahuje pravidlá zdanenia, ak príde k výplate oceňovacích rozdielov z precenia pri odštiepení pri uplatnení reálnych hodnôt.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností

K bodu 16

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev formou odštiepenia sa navrhuje doplniť v zákone o dani z príjmov úpravu základu

dane u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a aj u jeho nástupníka v pôvodných cenách. Ustanovenie tiež obsahuje spôsob ocenenia majetku a záväzkov nadobudnutých nástupníkom a spôsob odpisovania takto získaného majetku. V ods. 7 ustanovené podmienky na uplatnenie § 17ea, t. j. na uplatnenie prístupu úpravy základu dane a ocenenia pôvodnými cenami. Ods. 13 obsahuje pravidlá zdanenia, ak príde k výplate oceňovacích rozdielov z precenia pri odštiepení pri uplatnení pôvodných cien.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technické doplnenie definície nehmotného majetku pri inštitúte odštiepenia v nadväznosti na jeho zavedenie v zákone o premenách obchodných spoločností.

K bodom 18 až 20

Dopĺňa sa stanovenie vstupnej ceny finančného majetku, ktorý vzniká alebo sa preberá nástupníkom v procese rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v závislosti od toho, či sa na účely úpravy základu dane postupovalo pri odštiepení v súlade s princípom reálnych hodnôt alebo pôvodných cien. Ak ide o finančný majetok akcionára alebo spoločníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, pri stanovení vstupnej ceny jeho finančného majetku, ktorý mu ostane na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením a tiež ktorý získa na jeho nástupníkovi, sa bude vychádzať z pôvodného ocenenia akcií alebo obchodného podielu, ktorými boli tieto akcie alebo obchodný podiel ocenené pred odštiepením. Ocenenie finančného majetku sa následne stanoví v pomernej výške zodpovedajúcej pomeru vlastného imania daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením prevzatého jeho nástupníkom. Týmto spôsobom sa tiež určí vstupná cena finančného majetku, ktorý ostane akcionárovi alebo spoločníkovi na daňovníkovi, ktorý sa rozdeľuje odštiepením po realizácii odštiepenia.

K bodom 21 až 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na základné pojmy zavedené zákonom o premenách obchodných spoločností.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovení týkajúcich sa úpravy základu dane pri inštitúte rozdelenia odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na prijatie nového zákona o premenách, ktorý novo definuje rozdelenie ako formu premeny obchodných spoločností, ktoré sa

realizuje buď formou rozštiepenia, ktoré na účely zákona o dani z príjmov doteraz predstavovalo rozdelenie alebo formou odštiepenia. Preto bolo potrebné zosúladiť pojmy aj na účely zákona o dani z príjmov s pojmami podľa zákona o premenách obchodných spoločností alebo družstiev.

K Čl. XV

(Zákon o starobnom dôchodkovom sporení)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktoré je potrebné reflektovať v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. XVI

(Zákon o dani z pridanej hodnoty)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa ustanoviť, aby v prípade rozdelenia spoločnosti odštiepením, v rámci ktorého dochádza k prechodu hmotného alebo nehmotného majetku rozdeľovanej spoločnosti, registrovanej za platiteľa dane, na nástupnícku spoločnosť, sa táto nástupnícka spoločnosť stala ex lege platiteľom dane ku dňu účinnosti premeny, ak je zdaniteľnou osobou. Navrhuje sa, aby sa platiteľom podľa § 4 zákona o DPH stala aj zdaniteľná osoba so sídlom v inom členskom štáte EÚ, resp. so sídlom v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorá je nástupníckou spoločnosťou aj pri odštiepení v inom členskom štáte alebo v zmluvnom štáte alebo pri cezhraničnom odštiepení, ak prechádzané imanie rozdeľovanej obchodnej spoločnosti je možné na účely zákona o DPH považovať za prevádzkareň v tuzemsku. Ak nástupnícka spoločnosť nie je zdaniteľnou osobou, prechod hmotného alebo nehmotného majetku bude rozdeľovaná spoločnosť povinná vysporiadať v súlade s § 8 ods. 3 a § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH.

V prípade, ak sa platiteľom podľa § 4 ods. 4 písm. a), b) alebo písm. e) zákona o DPH stane zdaniteľná osoba so sídlom v inom štáte, navrhuje sa, aby doklady, ktoré je zdaniteľná osoba povinná predložiť na osvedčenie skutočnosti, na základe ktorej sa stala platiteľom, boli úradne overené; uvedená povinnosť sa nebude vyžadovať, ak sa táto skutočnosť zapisuje do obchodného registra (napríklad cezhraničné rozdelenie tuzemskej spoločnosti).

K bodu 3

V § 5 sa navrhuje ustanoviť, aby sa zahraničná osoba v určitých, presne vymedzených prípadoch, stala platiteľom zo zákona, podobne ako je tomu v prípade ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o DPH. Dôvodom takéhoto návrhu je zachovanie kontinuity štatútu platiteľa v prípadoch, kedy na zahraničnú osobu, ktorá sa stáva právnym nástupcom platiteľa zaniknutého bez likvidácie, alebo ktorá je nástupníckou spoločnosťou platiteľa rozdeleného odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok, ktorý by bol v prípade, že by išlo o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu,

posudzovaný podľa pravidiel zákona o DPH ustanovujúcich miesto dodania tovaru alebo služby za dodaný v tuzemsku. Navrhované prípady sa týkajú len situácií, kedy právny nástupca alebo nástupnícka spoločnosť bude aj v prípade, že nastala skutočnosť, na základe ktorej sa stala platiteľom, posudzovaná ako zahraničná osoba, teda v dôsledku, že nastane predmetná skutočnosť, jej nevznikne v tuzemsku prevádzkareň, keďže na takýto prípad sa vzťahuje ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o DPH.

K bodom 4 a 5

Navrhované ustanovenia spresňujú doterajšie znenie § 10 ods. 1 zákona o DPH o skutočnosť, že nadobúdateľ podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa na účely uplatňovania práv a povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH, založených právnymi skutočnosťami, ku ktorým došlo po dni účinnosti prevodu, resp. vkladu, považuje v rozsahu na neho prevádzaného hmotného a nehmotného majetku za právneho nástupcu prevodcu, resp. vkladateľa podniku alebo jeho časti. Okrem už uplatňovaného ustanovenia § 54b zákona o DPH pôjde napríklad o práva a povinnosti vyplývajúce z § 53, 53b alebo § 81 zákona o DPH. Tieto následky nenastanú, ak ide o prevod, resp. vklad podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku podľa navrhovaného § 10 ods. 2 zákona o DPH.

Súčasne sa z dôvodu právnej istoty navrhuje výslovne ustanoviť, že v prípade rozdelenia spoločnosti odštiepením (či odštiepením zlúčením alebo odštiepením splynutím) alebo v prípade cezhraničného odštiepenia, sa za dodanie tovaru alebo služby nepovažuje prechod hmotného majetku alebo nehmotného majetku na nástupnícku spoločnosť, ak je táto ku dňu účinnosti premeny platiteľom (odštiepenie zlúčením) alebo sa platiteľom stáva podľa § 4 ods. 4 písm. e) alebo podľa § 5 ods. 3 písm. b) zákona o DPH (odštiepenie splynutím) alebo podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o DPH (cezhraničné odštiepenie) . Aj v tomto prípade sa nástupnícka spoločnosť považuje striktne v rozsahu prevádzaného majetku na účely zákona o DPH za právneho nástupcu rozdeľovanej spoločnosti. Z toho vyplýva, že nástupnícka spoločnosť nenadobúda práva a povinnosti z na ňu prejdených záväzkov, ak sa tieto nevzťahujú k majetku, ktorý je predmetom prechodu. Napríklad, ak na nástupnícku spoločnosť prešla povinnosť zaplatiť za tovar kúpený rozdeľovanou spoločnosťou, ktorá už tento tovar dodala tretej osobe, alebo ak predmetný tovar ostáva v majetku rozdeľovanej spoločnosti, rozdeľovaná spoločnosť ostáva naďalej povinná vykonať opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

V prípade odštiepenia, resp. cezhraničného odštiepenia, podobne ako je posudzované právne nástupníctvo na účely zákona o DPH pri prevode, resp. vklade podniku platiteľa, je však právne následky právneho nástupníctva potrebné vykladať s ohľadom na právne následky, ku ktorým dochádza pri tejto forme premeny, keďže rozdeľovaná spoločnosť nezaniká. Z uvedeného vyplýva, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH vo vzťahu k prechádzanému majetku budú nástupníckej spoločnosti vznikať, len ak ku právnej skutočnosti, ktorá vznik práva alebo povinnosti založila, dôjde po dni účinnosti premeny. Napríklad, ak 100 dní od splatnosti záväzku za dodanie tovaru, za ktoré rozdeľovaná spoločnosť nezaplatila protihodnotu, uplynulo predo dňom účinnosti rozdelenia spoločnosti odštiepením, bude na splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 53b ods. 1 písm. a) zákona o DPH povinná rozdeľovaná spoločnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, že následne dôjde

v dôsledku odštiepenia k prechodu tohto tovaru na nástupnícku spoločnosť spolu so záväzkom jeho úhrady. Následne, v prípade úplnej alebo čiastočnej úhrady tohto záväzku, ku ktorej dôjde po účinnosti premeny, nástupníckou spoločnosťou, bude táto oprávnená na vykonanie opravy opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 zákona o DPH.

K bodom 6 až 8

V prípade, že je predmetom prechodu investičný majetok podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH, navrhuje sa, ako tomu je v súčasnosti pri prevode, resp. vklade podniku alebo časti podniku, aby spoločnosť, ktorá sa rozdeľuje odštiepením resp. cezhraničným odštiepením, bola povinná oznámiť nástupníckej spoločnosti údaje týkajúce sa úpravy odpočítanej dane (§ 54, 54a a § 54d zákona o DPH), čím sa sleduje kontinuita pri uplatňovaní tohto inštitútu, tak z hľadiska plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, ako aj z hľadiska presnosti uplatneného práva na odpočítanie dane. Ak k uvedenému odovzdaniu informácie nedôjde, navrhuje sa aj v prípade tejto formy premeny obchodnej spoločnosti ustanoviť právnu domnienku, ktorá predpokladá, že k odpočítaniu došlo rozdeľovanou spoločnosťou v plnej výške a v roku rozdelenia spoločnosti odštiepením alebo cezhraničným odštiepením.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby daňová povinnosť podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH nevznikala ani v prípade zániku platiteľa bez likvidácie, ktorého právny nástupca sa stáva platiteľom podľa navrhovaného § 5 ods. 3 písm. a) zákona o DPH.

K Čl. XVII

(Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon))

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenami spojeným s predkladanou právnou úpravou.

K bodu 2

Uvedené ustanovenie súvisí s požiadavkou „prelicencovania“ nástupníckej spoločnosti, resp. pôvodného držiteľa povolenia v prípade zmeny právnej formy tak, aby boli zachované všetky podmienky na vydanie súhlasu a povolenia podľa atómového zákona. Je nevyhnutné, aby boli zachované podmienky mierového využívania jadrovej energie, zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom a ďalšie aspekty zaručenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti aj po premene, cezhraničnej premene, zmene a cezhraničnej zmene právnej formy.

K Čl. XVIII

(Zákon o európskej spoločnosti)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení obsiahnutých v pôvodných odkazoch.

K bodu 6

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K Čl. XVIX

(Zákon o zdravotných poisťovniach)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XX

(Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení

K bodom 1 a 2

Legislatívno technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXI

(Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXII

(Zákon o správcoch)

Navrhuje sa zaviesť informačná povinnosť správcu v prípade premeny alebo zmeny právnej formy, kedy je potrebné informovať ministerstvo v stanovenej lehote o tom, že takáto transakcia sa chystá.

K Čl. XXIII

(Zákon o európskom družstve)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou pojmov obsiahnutých v návrhu.

K bodom 2 až 3

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vypustením ustanovení obsiahnutých v pôvodných odkazoch.

K Čl. XXIV

(Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXV

(Zákon o kolektívnom investovaní)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 2

V novelizačnom bode 2 je obsiahnutý odkaz na právne záväzné akty Európskej únie upravujúce podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov po schválení projektu cezhraničnej zmeny právnej formy na akciovú spoločnosť. Ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady

2009/65/ES

z 13. júla 2009 o koordinácii

zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. L 302, 17. 11. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 (Ú. v. L 331, 15. 12. 2010). V danom predpise je zaužívané takéto odkazovanie na európsku legislatívu.

K bodu 3

V novelizačnom bode 3 sa odkazuje na právne záväzné akty Európskej únie upravujúce správcov alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov. V danom prípade ide o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. L 174, 1. 7. 2011). V danom predpise je zaužívané takéto odkazovanie na európsku legislatívu.

K bodom 4 až 8

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. XXVI

(Zákon o energetike)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXVII

(Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zabezpečenie odkazu na preberanú smernicu (EÚ) 2017/1132 v platnom znení.

Čl. XXVIII

(Zákon o poisťovníctve)

K bodu 1 a 3

Úprava v § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona o poisťovníctve je navrhovaná z dôvodu potreby jasného zakotvenia neprípustnosti zmeny právnej formy poisťovne a zaisťovne, keďže predmetné spoločnosti môžu mať v zmysle § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 len formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.

K bodu 2

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

V novelizačnom bode sa používa spojenie „poisťovňa z iného členského štátu“. Ide o pojem zavedený v § 4 ods. 3 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, ktorý je v tejto oblasti bežne zaužívaný.

K bodu 4

V súvislosti s možnosťou cezhraničnej zmeny právnej formy je potrebné zabezpečiť licenčný proces pre poisťovňu z iného členského štátu meniacu svoju právnu formu v súlade so slovenským obchodným právom. Na tieto účely sa navrhuje rozšírenie definície žiadateľa o povolenie na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti s tým, že rozhodujúcim momentom je prijatie projektu cezhraničnej zmeny právnej formy príslušným orgánom.

K bodom 5 až 13

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

K Čl. XXIX

(Zákon o štatutárnom audite)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

Čl. XXX

(Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K bodu 2

K zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa pridáva aj predaj podniku ako úkon na nadobudnutie platnosti ktorého sa vyžaduje súhlas sudcu v zmysle predmetného ustanovenia. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby takýto spôsob odčlenenia majetku v trestnom konaní nebol robený svojvoľne s cieľom zbavenia sa časti majetku spoločnosti, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie.

K Čl. XXXI

(Zákon o hazardných hrách)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXII

(Zákon o ochrane hospodárskej súťaže)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXIII

(Zákon o riešení hroziaceho úpadku)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXIV

(Zákon o mediálnych službách)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

K Čl. XXXV

(Účinnosť)

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje k 1. marcu 2024.

V Bratislave, 14. apríl 2023

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Viliam Karas, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona Civilný mimosporový poriadok

K predpisu 161/2015, dátum vydania: 17.07.2015

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Ná rodnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona Civilný mimosporový poriadok (ďalej len 'vládny návrh zákona').

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesné ho (ďalej len 'legislatívny zámer'), ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, ktorým zároveň poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona vypracovaného na základe schváleného legislatívneho zámeru na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a na z áklade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Súdnictvo: 'V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva občanov na včasné sú dne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.'. Predkladaný materiál je súčasťou Národného programu reforiem, ako aj opatrením pre uplatnenie ex ante kondicionalít, ktorých splnenie bolo Slovenskej republike uložené v rámci 'Spôsobu uplatnenia ex ante kondicionalít pri prí prave implementačného mechanizmu súdržnosti EÚ po roku 2014 v podmienkach Slovenskej republiky'.

Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Civilného mimosporové ho poriadku sú to Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., pričom všetky tri navrhované procesné kódexy sú do legislatívneho procesu predložené súčasne. Predkladateľ si uvedomuje, že nová právna úprava si vyžiada rozsiahle zmeny vo veľkom počte právnych predpisov, pričom návrhy týchto zmien budú súč asťou samostatného zákona, ktorý bude predložený do legislatívneho procesu neskôr.

Zložitosť a predovšetkým rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom civilného súdneho konania, odôvodňuje, aby pre súdne konania rôzneho druhu platili rôzne procesné pravidlá. Nie je mo žné spochybňovať základné delenie nachádzacieho (základného) súdneho konania na konania sporové a osobitné (tzv. 'mimosporové').

Na rozdiel od konania sporového ('spor o hmotné právo') bude Civilný mimosporový poriadok vychádzať z toho, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V tý chto právnych otázkach je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Dôvodom je záujem na ochrane rodiny, statusu, vyššieho záujmu maloletého, ochrane hodnôt s cie ľom zachovania právnej istoty. Vzhľadom na uvedené je potrebné hľadať kritérium pre členenie vzťahov na sporové a mimosporové v hmotnom práve – charaktere predmetu konania. Následne treba zdôrazniť z toho vyplývajúcu špecifikáciu určitých osobitých spoločenských vzťahov, ktoré si svojou právnou povahou vyžadujú iný rozsah a formu ochrany, a tá vyvoláva potrebu diferencovania právnej ú pravy procesného postupu.

Súčasnú skladbu mimosporových konaní predstavujú konania upravené v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku – de lege lata však toto zoskupenie vecí nie je dôsledné. Dôvodné pochybnosti vyvstávajú najmä vo veciach určenia otcovstva, zapretia otcovstva, rozvodu manželstva a pod.

Mimosporové konania ponechávajú širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri sú časnom presadzovaní verejného záujmu. Treba zdôrazniť, že hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory oh ľadne predmetu konania (napr. v konaní o dedičstve, pri otázkach výchovy, výživného, či v konaniach v niektorých veciach právnických osôb a i.). Mimosporové konania nepredstavujú konania, v ktorý ch neexistuje spor, ale konania, ktoré sú svojou povahou osobité.

V novej právnej úprave sa zavádza taxatívny výpočet mimosporových konaní podľa rakúskeho či nemeckého vzoru. Sporovými konaniami potom budú tie, ktoré nebudú explicitne zaradené medzi konania mimosporov é.

Procesnoprávna úprava pri akceptovaní diferenciácie konania na sporové a mimosporové by mala určovať medze a mieru procesnej aktivity súdu v týchto konaniach. Mimosporové konanie z tohto uhla pohľadu treba vníma ť ako 'materiálne konanie' (ovládané vyhľadávacím princípom), teda procesná úprava musí poskytovať súdu dostatok priestoru na to, aby zistil stav veci. V tejto súvislosti môže a musí zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Vyšetrovací (vyhľadávací) princíp teda subsumuje mieru dôkaznej iniciatívy a procesnej aktivity súdu.

Naplnenie účelu týchto osobitných konaní je úzko späté aj s funkciou preventívnou – t. j. aby sa v týchto vzťahoch poskytovala ochrana právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozen ím. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu. Pre dôsledné naplnenie cieľu vyjadreného týmto princípom je potrebné uplatňovať aj iné metódy sú dneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.

Myšlienka rozdelenia kódexov predstavuje veľkú koncepčnú zmenu prinášajúcu prehľadnosť v otázke vedenia konania, ktoré má byť bezpochyby v prípade sporových a mimosporových vecí rozdielne. Pre mimosporové konania sa upravili iba tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, aby bolo dostatočne jasné, že v týchto prípadoch je vylúčená aplikácia Civilného sporového poriadku. Naopak procesné inštitúty, ktoré budú totožné v sporovom aj v mimosporovom konaní, sa osobitne vo všeobecnej časti mimosporového kódexu neupravili, ale sa odká zalo na subsidiárnu aplikáciu sporového kódexu.

Vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí pomocou všeobecných kritérií sa pristupuje k ich vymedzeniu taxatívnym výpočtom v druhej časti Civilného mimosporového poriadku.

Pre naplnenie účelu mimosporového konania predkladateľ považoval za potrebné zaviesť nové inštitúty, resp. precizovať inštitúty už existujúce, ktoré odstraňujú aplikačné nedostatky a nejasnosti súčasnej právnej úpravy.

Za účastníkov konania sa bude považovať navrhovateľ a tí, o ktorých to ustanoví samotný zákon. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, budú účastníkmi konania aj tí, o ktorých pr ávach a povinnostiach sa má konať.

Nakoľko si konanie v mimosporových veciach vyžaduje záujem spoločnosti, posilnená bude ingerencia prokurátora. Prokurátor bude mať právo podať návrh na začatie konania vo veciach, ktoré ustanoví zákon. V z ákonom ustanovených konaniach bude mať prokurátor právo do konania vstúpiť.

Konanie v mimosporových veciach bude začínať na návrh účastníka konania a v taxatívne stanovených veciach vydaním uznesenia súdu o začatí konania. Proces dokazovania bude ovládaný vyšetrovacou zá sadou a možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Na postup vykonávania dôkazov sa bude subsidiárne aplikovať Civilný sporový poriadok.

Súd môže rozhodnúť aj ultra petitum, ak Civilný mimosporový poriadok neustanoví inak. Rozhodnutie súdu bude m ôcť súd zmeniť aj po jeho právoplatnosti v súlade so zásadou rebus sic stantibus, ak dôjde k zmene pomerov v z ákonom stanovených prípadoch.

Opravné prostriedky sú primárne upravené v Civilnom sporovom poriadku, pričom Civilný mimosporový poriadok upraví iba výnimky zo všeobecnej úpravy.

V osobitnej časti Civilného mimosporového poriadku sú samostatne upravené jednotlivé mimosporové konania, pričom dôraz sa v nich kladie najmä na špecifikáciu inštitútov ako miestna príslušnosť, zač atie konania, účastníci konania, potreba nariaďovať pojednávanie, forma rozhodnutia súdu vo veci samej, možnosť podania opravných prostriedkov a tiež možnosť zmeniť rozhodnutie napr. v dôsledku zmeny okolnost í.

Konania vo veciach rodinnoprávnych sú v zákone taxatívne stanovené, pričom ich enumerácia je závislá od hmotnoprávnej úpravy rodinného práva v Občianskom zákonníku. Patria sem konanie o povolení uzavrieť manželstvo, o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti a neexistencie manželstva, vo veciach určenia rodičovstva, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprá vnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a vo veciach výživného plnoletých osôb.

Za účelom odbremenenia súdov sa celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Sprehľadnila sa úprava účastníkov dedičsk ého konania, ktorá je v súčasnosti roztrúsená vo viacerých ustanoveniach, aby v praxi nepretrvávali problémy, najmä s účasťou veriteľov v konaní o dedičstve a ich právami a povinnosťami. Novým sp ôsobom sa upravil procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva tak, aby sa odstránili doterajšie výkladové problémy a nejednoznačná výkladová prax. Nová právna úprava je preto podrobnejšia, prec íznejšia, nepripúšťajúca divergentný výklad.

Konania v statusových veciach fyzických osôb sú taxatívne upravené v tomto zákone v závislosti od hmotnoprávnej úpravy. Predkladateľ sem zaraďuje najmä konanie o vyhlásení za màtveho, konanie o spô sobilosti na právne úkony, detenčné konanie, opatrovnícke konanie.

Predmet osobitého mimosporového konania vo veciach obchodného registra stanovuje predkladateľ taxatívnym výpočtom konaní. Osobitne sa zavádza konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, ktoré doposiaľ v právnej úprave absentovalo.

V Civilnom mimosporovom poriadku sú upravené procesnoprávne inštitúty týkajú ce sa konaní vo veciach právnických osôb, ktoré sú určené taxatívnym výpočtom. Upravujú otázky týkajúce sa zrušenia a likvidácie právnických osôb, konanie vo veci menovania, odvolania a zmeny likvidátora, ako aj konanie o odmene likvidátora, konanie o vyhlásení obchodnej spoločnosti za neplatnú, kedy súd môže rozhodnúť o neplatnosti obchodnej spoločnosti iba z dôvodov stanovených zá konom, konanie o návrhu na vyhlásenie uznesenia obchodnej spoločnosti alebo družstva za neplatné, konanie o poverenie zvolať valné zhromaždenie, konanie o vymenovanie nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti a pod.

Ïalej medzi mimosporové konania patria konanie o umorenie listiny a konanie vo veciach solučných úschov, ktoré sa z dôvodu potreby odbremenenia súdov zverujú notárom, ako aj ustanovenia upravujúce osvedčenie o eur ópskom exekučnom titule.

Samostatnú časť Civilného mimosporového poriadku tvoria niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy Civilného sporové ho poriadku.

Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú i v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fázu druhú.

Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Občianskeho súdneho poriadku, ako aj predchádzajúca právna úprava, ktorá sa osvedčila. Na rekodifikácii pracovala Rekodifika čná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v júli 2012. Èlenovia Rekodifikačnej komisie boli účelne vybraní tak, aby sa vytvorila rôznorodá skupina, v ktorej p ôsobia odborníci z radov sudcov, advokátov, exekútorov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo. Zastúpenie majú právni teoretici aj praktizujúci odborníci. Èlenmi Rekodifikačnej komisie s ú aj českí odborníci na civilné právo procesné. Okrem stálych členov však Rekodifikačná komisia využila pri svojich prácach i názory a podnety ďalších expertov, ktorí pôsobia ako ad hoc členovia, či ako stáli členovia pracovných skupín pre jednotlivé oblasti civilného procesu.

Navrhovaný zákon sa skladá z piatich častí.

Pred samotným paragrafovým znením uvádzajú zákon základné princípy, na ktor ých má stáť samotný zákon. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku.

Prvá časť navrhovaného zákona obsahuje ustanovenia, ktoré sú odchyľujú od v šeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, konkrétne sú tu ustanovenia o predmete zákona, o príslušnosti súdov, o účastníkoch konania a ich úkonoch, postupy v rámci konania v prvej inš tancii a pod. Prvá časť ďalej obsahuje niektoré ustanovenia o dokazovaní, o súdnych rozhodnutiach, o trovách konania a o opravných prostriedkoch.

Druhá časť je časťou osobitnou, teda upravuje konkrétne mimosporové konania, a to konania vo veciach rodinnoprávnych, konanie o dedičstve, konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb, konania vo veciach obchodného registra, konania v niektorých veciach právnických osôb, konanie o umorení listiny a konania vo veciach notárskych úschov.

Tretia časť upravuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach sú du. Podobne ako prvá časť nadväzuje na všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku.

Štvrtá časť navrhovaného zákona obsahuje výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.

Piata časť vymedzuje spoločné, prechodné ustanovenia a účinnosť zákona.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zá kona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa apliká ciou zákona dosiahne. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona Civilný mimosporový poriadok

K predpisu 161/2015, dátum vydania: 17.07.2015

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „vládny návrh zákona“).
 
Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného (ďalej len „legislatívny zámer“), ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, ktorým zároveň poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona vypracovaného na základe schváleného legislatívneho zámeru na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Súdnictvo: „V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.“. Predkladaný materiál je súčasťou Národného programu reforiem, ako aj opatrením pre uplatnenie ex ante kondicionalít, ktorých splnenie bolo Slovenskej republike uložené v rámci „Spôsobu uplatnenia ex ante kondicionalít pri príprave implementačného mechanizmu súdržnosti EÚ po roku 2014 v podmienkach Slovenskej republiky“.   
 
Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Civilného mimosporového poriadku sú to Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., pričom všetky tri navrhované procesné kódexy sú do legislatívneho procesu predložené súčasne. Predkladateľ si uvedomuje, že nová právna úprava si vyžiada rozsiahle zmeny vo veľkom počte právnych predpisov, pričom návrhy týchto zmien budú súčasťou samostatného zákona, ktorý bude predložený do legislatívneho procesu neskôr.
 
Zložitosť a predovšetkým rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom civilného súdneho konania, odôvodňuje, aby pre súdne konania rôzneho druhu platili rôzne procesné pravidlá. Nie je možné spochybňovať základné delenie nachádzacieho (základného) súdneho konania na konania sporové a osobitné (tzv. „mimosporové“).
 
Na rozdiel od konania sporového („spor o hmotné právo“) bude Civilný mimosporový poriadok vychádzať z toho, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V týchto právnych otázkach je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Dôvodom je záujem na ochrane rodiny, statusu, vyššieho záujmu maloletého, ochrane hodnôt s cieľom zachovania právnej istoty. Vzhľadom na uvedené je potrebné hľadať kritérium pre členenie vzťahov na sporové a mimosporové v hmotnom práve – charaktere predmetu konania. Následne treba zdôrazniť z toho vyplývajúcu špecifikáciu určitých osobitých spoločenských vzťahov, ktoré si svojou právnou povahou vyžadujú iný rozsah a formu ochrany, a tá vyvoláva potrebu diferencovania právnej úpravy procesného postupu.
 
Súčasnú skladbu mimosporových konaní predstavujú konania upravené v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku – de lege lata však toto zoskupenie vecí nie je dôsledné. Dôvodné pochybnosti vyvstávajú najmä vo veciach určenia otcovstva, zapretia otcovstva, rozvodu manželstva a pod.
 
Mimosporové konania ponechávajú širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. Treba zdôrazniť, že hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadne predmetu konania (napr. v konaní o dedičstve, pri otázkach výchovy, výživného, či v konaniach v niektorých veciach právnických osôb a i.). Mimosporové konania nepredstavujú konania, v ktorých neexistuje spor, ale konania, ktoré sú svojou povahou osobité.
 
V novej právnej úprave sa zavádza taxatívny výpočet mimosporových konaní podľa rakúskeho či nemeckého vzoru. Sporovými konaniami potom budú tie, ktoré nebudú explicitne zaradené medzi konania mimosporové.
   
Procesnoprávna úprava pri akceptovaní diferenciácie konania na sporové a mimosporové by mala určovať medze a mieru procesnej aktivity súdu v týchto konaniach. Mimosporové konanie z tohto uhla pohľadu treba vnímať ako „materiálne konanie“ (ovládané vyhľadávacím princípom), teda procesná úprava musí poskytovať súdu dostatok priestoru na to, aby zistil stav veci. V tejto súvislosti môže a musí zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Vyšetrovací (vyhľadávací) princíp teda subsumuje mieru dôkaznej iniciatívy a procesnej aktivity súdu.  
 
Naplnenie účelu týchto osobitných konaní je úzko späté aj s funkciou preventívnou – 
t. j. aby sa v týchto vzťahoch poskytovala ochrana právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu. Pre dôsledné naplnenie cieľu vyjadreného týmto princípom je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.
 
Myšlienka rozdelenia kódexov predstavuje veľkú koncepčnú zmenu prinášajúcu prehľadnosť v otázke vedenia konania, ktoré má byť bezpochyby v prípade sporových a mimosporových vecí rozdielne. Pre mimosporové konania sa upravili iba tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, aby bolo dostatočne jasné, že v týchto prípadoch je vylúčená aplikácia Civilného sporového poriadku. Naopak procesné inštitúty, ktoré budú totožné v sporovom aj v mimosporovom konaní, sa osobitne vo všeobecnej časti mimosporového kódexu neupravili, ale sa odkázalo na subsidiárnu aplikáciu sporového kódexu.
 
Vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí pomocou všeobecných kritérií sa pristupuje k ich vymedzeniu taxatívnym výpočtom v druhej časti Civilného mimosporového poriadku.
 
Pre naplnenie účelu mimosporového konania predkladateľ považoval za potrebné zaviesť nové inštitúty, resp. precizovať inštitúty už existujúce, ktoré odstraňujú aplikačné nedostatky a nejasnosti súčasnej právnej úpravy.
 
Za účastníkov konania sa bude považovať navrhovateľ a tí, o ktorých to ustanoví samotný zákon. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, budú účastníkmi konania aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať.
 
Nakoľko si konanie v mimosporových veciach vyžaduje záujem spoločnosti, posilnená bude ingerencia prokurátora. Prokurátor bude mať právo podať návrh na začatie konania vo veciach, ktoré ustanoví zákon. V zákonom ustanovených konaniach bude mať prokurátor právo do konania vstúpiť.
 
Konanie v mimosporových veciach bude začínať na návrh účastníka konania a v taxatívne stanovených veciach vydaním uznesenia súdu o začatí konania. Proces dokazovania bude ovládaný vyšetrovacou zásadou a možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Na postup vykonávania dôkazov sa bude subsidiárne aplikovať Civilný sporový poriadok.
 
Súd môže rozhodnúť aj ultra petitum, ak Civilný mimosporový poriadok neustanoví inak. Rozhodnutie súdu bude môcť súd zmeniť aj po jeho právoplatnosti v súlade so zásadou rebus sic stantibus, ak dôjde k zmene pomerov v zákonom stanovených prípadoch.
 
Opravné prostriedky sú primárne upravené v Civilnom sporovom poriadku, pričom Civilný mimosporový poriadok upraví iba výnimky zo všeobecnej úpravy.
 
V osobitnej časti Civilného mimosporového poriadku sú samostatne upravené jednotlivé mimosporové konania, pričom dôraz sa v nich kladie najmä na špecifikáciu inštitútov ako miestna príslušnosť, začatie konania, účastníci konania, potreba nariaďovať pojednávanie, forma rozhodnutia súdu vo veci samej, možnosť podania opravných prostriedkov a tiež možnosť zmeniť rozhodnutie napr. v dôsledku zmeny okolností.
 
Konania vo veciach rodinnoprávnych sú v zákone taxatívne stanovené, pričom ich  enumerácia je závislá od hmotnoprávnej úpravy rodinného práva v Občianskom zákonníku. Patria sem konanie o povolení uzavrieť manželstvo, o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti a neexistencie manželstva, vo veciach určenia rodičovstva, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a vo veciach výživného plnoletých osôb.
 
Za účelom odbremenenia súdov sa celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Sprehľadnila sa úprava účastníkov dedičského konania, ktorá je v súčasnosti roztrúsená vo viacerých ustanoveniach, aby v praxi nepretrvávali problémy, najmä s účasťou veriteľov v konaní o dedičstve a ich právami a povinnosťami. Novým spôsobom sa upravil procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva tak, aby sa odstránili doterajšie výkladové problémy a nejednoznačná výkladová prax. Nová právna úprava je preto podrobnejšia, precíznejšia, nepripúšťajúca divergentný výklad.
 
Konania v statusových veciach fyzických osôb sú taxatívne upravené v tomto zákone v závislosti od hmotnoprávnej úpravy. Predkladateľ sem zaraďuje najmä konanie o vyhlásení za mŕtveho, konanie o spôsobilosti na právne úkony, detenčné konanie, opatrovnícke konanie.
 
Predmet osobitého mimosporového konania vo veciach obchodného registra stanovuje predkladateľ taxatívnym výpočtom konaní. Osobitne sa zavádza konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, ktoré doposiaľ v právnej úprave absentovalo.
 
V Civilnom mimosporovom poriadku sú upravené procesnoprávne inštitúty týkajúce sa konaní vo veciach právnických osôb, ktoré sú určené taxatívnym výpočtom. Upravujú otázky týkajúce sa zrušenia a likvidácie právnických osôb, konanie vo veci menovania, odvolania a zmeny likvidátora, ako aj konanie o odmene likvidátora, konanie o vyhlásení obchodnej spoločnosti za neplatnú, kedy súd môže rozhodnúť o neplatnosti obchodnej spoločnosti iba z dôvodov stanovených zákonom, konanie o návrhu na vyhlásenie uznesenia obchodnej spoločnosti alebo družstva za neplatné, konanie o poverenie zvolať valné zhromaždenie, konanie o vymenovanie nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti a pod.
 
Ďalej medzi mimosporové konania patria konanie o umorenie listiny a konanie vo veciach solučných úschov, ktoré sa z dôvodu potreby odbremenenia súdov zverujú notárom, ako aj ustanovenia upravujúce osvedčenie o európskom exekučnom titule.
 
Samostatnú časť Civilného mimosporového poriadku tvoria niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku.
 
Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú i v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fázu druhú.
 
Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Občianskeho súdneho poriadku, ako aj predchádzajúca právna úprava, ktorá sa osvedčila. Na rekodifikácii pracovala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v júli 2012. Členovia Rekodifikačnej komisie boli účelne vybraní tak, aby sa vytvorila rôznorodá skupina, v ktorej pôsobia odborníci z radov sudcov, advokátov, exekútorov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo. Zastúpenie majú právni teoretici aj praktizujúci odborníci. Členmi Rekodifikačnej komisie sú aj českí odborníci na civilné právo procesné. Okrem stálych členov však Rekodifikačná komisia využila pri svojich prácach i názory a podnety ďalších expertov, ktorí pôsobia ako ad hoc členovia, či ako stáli členovia pracovných skupín pre jednotlivé oblasti civilného procesu.
 
Navrhovaný zákon sa skladá z piatich častí.
Pred samotným paragrafovým znením uvádzajú zákon základné princípy, na ktorých má stáť samotný zákon. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku.
 
Prvá časť navrhovaného zákona obsahuje ustanovenia, ktoré sú odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, konkrétne sú tu ustanovenia o predmete zákona, o príslušnosti súdov, o účastníkoch konania a ich úkonoch, postupy v rámci konania v prvej inštancii a pod. Prvá časť ďalej obsahuje niektoré ustanovenia o dokazovaní, o súdnych rozhodnutiach, o trovách konania a o opravných prostriedkoch.
 
Druhá časť je časťou osobitnou, teda upravuje konkrétne mimosporové konania, a to konania vo veciach rodinnoprávnych, konanie o dedičstve, konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb, konania vo veciach obchodného registra, konania v niektorých veciach právnických osôb, konanie o umorení listiny a konania vo veciach notárskych úschov.
 
Tretia časť upravuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. Podobne ako prvá časť nadväzuje na všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku. 
 
Štvrtá časť navrhovaného zákona obsahuje výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.
 
Piata časť vymedzuje spoločné, prechodné ustanovenia a účinnosť zákona.
 
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
 
Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie.
 
B. Osobitná časť


K čl. 1
Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Subsidiárne sa použijú aj princípy upravené v článkoch Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Základné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť.
Článok 1 zdôrazňuje podstatu mimosporového konania, v ktorom je najdôležitejším princípom ochrana verejného záujmu. Pre splnenie tohto cieľa je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.
 
K čl. 2
V navrhovanom článku 2 CMP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CMP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie CMP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ.
 
K čl. 3
Navrhovaný článok 3 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.
V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka ZGB.
 
K čl. 4
CMP v článku 4 vyjadruje všeobecný ústavný princíp rovnosti účastníkov konania, podľa ktorého majú účastníci konania pri aplikácii procesných predpisov pred súdom rovné postavenie. Zákon v konaní pred súdom vyrovnáva faktickú nerovnosť účastníkov podpornými opatreniami, napr. ustanovením procesného opatrovníka, poučením o procesných právach a povinnostiach, účasťou dôverníka na konaní Rovnosť účastníkov konania vychádza všeobecne zo zásady, že postavenie procesných strán nesmie byť závislé na pohlaví, náboženstve, rase, národnosti ani sociálnom pôvode.
Celý CMP akcentuje práva vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa (najmä čl. 12), zo súvisiacich Všeobecných komentárov k Dohovoru o právach dieťaťa (najmä č. 10, 12 a 14) a z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (najmä čl. 13).
 
K čl. 5
V navrhovanom článku 5 je upravený princíp oficiality, jeden z najcharakteristickejších princípov mimosporového konania. Ochrana záujmov vyjadrených konkrétnymi právnymi normami alebo povahou mimosporových konaní môže byť efektívne zabezpečená jedine možnosťou orgánov ochrany práva (najmä súdu) postupovať aj bez procesnej iniciatívy účastníkov konania, ktorých iniciatíva však môže zostať ako fakultatívny a subsidiárny nástroj tejto ochrany.
Rovnako je v tomto článku vyjadrený princíp rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv, teda princíp hospodárneho konania súdu, ako i iných subjektov konania, ktorého zmyslom je efektívna, teda adekvátna ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv presahujúcich rámec bežných súkromnoprávnych vzťahov – ide teda o ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, na ktorých je širší celospoločenský (verejný) záujem.
 
K čl. 6
V článku 6 je vyjadrený nosný princíp mimosporového konania, a to princíp materiálnej pravdy. Dichotómia princípu materiálnej pravdy a princípu formálnej pravdy je esenciou diferenciácie civilného súdneho konania na sporové a mimosporové. Z dôvodu akcentácie širšieho verejného záujmu na poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania (protektívna funkcia) je súd v mimosporovom konaní povinný zisťovať skutočný stav veci, nie len skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci. Súd teda zisťuje z úradnej povinnosti, či sú naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy a z takto zisteného skutočného stavu veci vyvodzuje konkrétnu formu ochrany z dispozície právnej normy, prípadne trestá (sankcia právnej normy).
Rovnako je v čl. 6 vyjadrený princíp vyšetrovací (druhá veta) ktorý funkčne i teleologicky súvisí s princípom oficiality vyjadreným vo vete prvej. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je obmedzenie procesnej diligencie účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd.
 
K čl. 7
Čl. 7 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu. Namietanie formálnych nedostatkov konania sa obmedzuje iba na prípady, v ktorých malo toto pochybenie skutočný vplyv na výsledok konania, čím sa sleduje zabránenie prieťahov v konaní. Tretia veta čl. 7 reflektuje zásadu oficiality a protektívnu funkciu mimosporových konaní. Súd môže vo výnimočných prípadoch upustiť od určitých procesných úkonov za účelom dosiahnutia ochrany verejného záujmu.
 
K čl. 8
Navrhované znenie čl. 8 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon ustanovuje, kedy pojednávanie nariaďovať netreba a v ktorých prípadoch sa môže súd spoľahnúť na písomnú formu konania. Uvedené rešpektuje povahu predmetu konania a dôraz na efektívnu ochranu práv a právom chránených záujmov.
 
K čl. 9
Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci. Verejnosť môže byť z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená len v taxatívne ustanovených prípadoch.
 
K čl. 10
Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
 
K čl. 11
Navrhovaný čl. 11 zakotvuje princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarchia právnych predpisov (napríklad prednosť úniového práva, medzinárodnej zmluvy atď.).
Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo druhého účastníka ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).
Postup súdu v súlade s platnými právnymi predpismi nevylučuje aplikáciu neúčinných právnych predpisov, na ktoré odkazujú intertemporálne ustanovenia.
 
K čl. 12
Navrhované znenie čl. 12 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j. účinná a rýchla.
 
K čl. 13
Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku účastníkov so súdom. Čl. 13 reflektuje aj právo nechať sa v konaní zastúpiť ako i povinnosť byť zastúpený a obligatórnosť zastúpenia advokátom v zákonom ustanovených prípadoch.
 
K čl. 14
Navrhované znenie čl. 14 je vyjadrením princípu voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci európskeho priestoru, ako i vyjadrením princípu materiálnej reciprocity medzinárodného práva.
 
K § 1
V navrhovanom znení sa premieta ustanovenie tzv. taxatívne výlučnej právomoci súdov v mimosporovej agende. CMP sa ako procesný kódex uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v samotnom CMP.
 
K § 2
Vyjadruje sa všeobecná subsidiarita CSP spočívajúca v koncepcii, že CMP upravuje iba odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny procesný kódex. Tomu je prispôsobená systematika zákona a označenie jednotlivých častí a dielov, a to ako základné ustanovenia a niektoré ustanovenia napr. o príslušnosti, účastníkoch a pod. Zdôraznenie procesných rozdielov sa premieta aj do terminológie.
Za účelom precizovania generálna norma odseku 2 ustanovuje výkladové pravidlo, podľa ktorého sa rozdielna terminológia sporového a mimosporového konania výkladovo zjednocuje.
 
K § 3
CMP používa pojem "niektoré ustanovenia o..." v prípadoch, ak sú v CMP upravené len špecifiká daného inštitútu, ktorý komplexne upravuje CSP a tieto ustanovenia CSP sa použijú subisidárne. Ak v nadpise nie sú uvedené slová "niektoré ustanovenia o...", znamená to, že CMP upravuje inštitút komplexne. Takáto technika sa používa v celom kódexe.
Upravuje sa všeobecná subsidiarita CSP a navrhované znenie upravuje odchýlku od všeobecnej súdnej príslušnosti. Príslušnosť upravuje CMP spravidla v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní ako výlučnú miestnu príslušnosť, ktorá je reflexiou zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa tohto zákona Ak takto príslušnosť ustanovená nie je, z povahy mimosporového konania sa zákonodarca priklonil k odlišnej generálnej klauzule príslušnosti ako v CSP a ustanovuje sa príslušnosť podľa všeobecného súdu navrhovateľa.
 
K § 4
Odlišnosť procesného režimu proti CSP sa prejavuje v práve účastníkov konania vyjadriť sa k delegácii z dôvodu vhodnosti. Najmä vo vzťahu ku konaniam, ktoré je možné začať aj ex offo, z dôvodu hospodárnosti konania, priznáva zákon právo vyjadriť sa k možnej delegácii veci inému ako príslušnému súdu len tým účastníkom, ktorí sú v čase začatia konania známi.
 
K § 5 a 6
Odlišnosť oproti generálnemu kódexu CSP spočíva v ex officio skúmaní všetkých druhov príslušnosti počas celého konania. Civilný mimosprový proces identifikuje základné procesné podmienky a ich skúmanie s dôrazom na potrebu zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa CMP bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov. Odlišný procesný režim je odôvodnený aj v prípade odchýlok pri postupovaní veci, pričom ostáva zachovaná povinnosť súdu upovedomiť účastníkov konania o postúpení.
 
K § 7
V mimosporovom konaní sa navrhuje ponechať pojem účastníci konania a rovnako sa navrhuje ponechať druhú (odsek 1) a tretiu (odsek 2) doktrinálnu definíciu účastníctva. Tieto definície sú dostatočne pokryté judikatúrou i právnou náukou, reflektujú veci prejednávané podľa tohto kódexu a preto sa nemenia.
 
K § 8
Navrhuje sa procesne riešiť situácie, kedy návrh na začatie konania uplatní subjekt, ktorému nesvedčí ani druhá ani tretia definícia účastníctva. V kontexte princípu oficiality pri začatí konaní považuje predkladateľ za potrebné zdôrazniť, že ak z takéhoto odmietnutého návrhu (podania) zistí súd skutočnosti odôvodňujúce konanie vo veci samej, vydá uznesenie o začatí konania.
 
K § 9
Povaha mimosporového konania odôvodňuje osobitný procesný režim pri nedostatku procesnej spôsobilosti v navrhovanom znení. Ustanovenie je zvýšenou právnou ochranou subjektov, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ale v konaní pred súdom je dôvodné ich zastúpenie zákonným zástupcom, hoci v hmotnoprávnych vzťahoch by mohli konať samostatne. Uvedené súvisí so špecifickosťou procesných úkonov a s postupom v konaní pred súdom.
 
K § 10
Tradičný inštitút pribratia do mimosporového konania sa navrhuje ponechať v CMP ako osobitný inštitút, ktorý bude mať opodstatnenie tam, kde určenie okruhu účastníkov nemusí byť v čase začatia konania jednoznačné. Z procesného hľadiska je tiež nevyhnuté zastavenie konania voči tomu, kto získal procesné postavenie účastníka, ale jeho práva resp. povinnosti nie sú predmetom konania.
 
K § 11
Povaha mimosporového konania odôvodňuje vylúčiť intervenciu (vedľajšie účastníctvo) v CMP. Vylúčenie intervencie súvisí s odlišným nazeraním na procesné postavenie účastníkov mimosporových konaní a ktorých zvýšená procesná ochrana sa realizuje inými inštitútmi (vstup prokurátora tiež iných subjektov do konania, zastúpenie).
 
K § 12
V jednotlivých osobitných konaniach podľa druhej časti zákona môže byť odôvodnená zvýšená ochrana prostredníctvom subjektov, ktorým uvedené vyplýva z ich právomoci. V tých mimosporových konaniach, ktoré sa týkajú detí a ide o právne vzťahy s cudzím prvkom, ustanovenie reflektuje povahu a funkcie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, rovnako súd môže do konania pribrať orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo právnoochranné subjekty. V konaní môžu tieto subjekty vykonávať procesné práva a povinnosti s obmedzením tých, ktoré majú dopad do sféry hmotného práva.
 
K § 13
Účasť prokurátora ako orgánu ochrany práva je v CMP dôkladne posilnená ako návrhovými, tak i vstupovými oprávneniami a aj inštitútom dovolania generálneho prokurátora. Nastavenie týchto oprávnení vyplýva z penza špecifických predmetov v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona, ktorým je takto garantovaná zvýšená právna ochrana. Úprava súčasne precizuje vstup prokurátora v konaní o rozvod manželstva s maloletými deťmi len v časti o úprave pomerov manželov k deťom na čas po rozvode.
 
K § 14 a 15
Predkladateľ považuje za opodstatnené ponechať vo veciach mimosporových možnosť spísania podania do zápisnice, čím sa garantuje zvýšená ochrana subjektov v mimosporovom konaní. Povaha mimosporových vecí nevylučuje uzavretie dohody o predmete konania, verifikovanie tejto dohody je potom potrebné podpísaním zápisnice, ktorá dohodu obsahuje.
 
K § 16 až 22
Komplexná právna úprava je odôvodnená zvýšenou ingerenciou notára v mimosporových konaniach ustanovených v osobitnej časti tohto zákona. Ustanovenia vyjadrujú delegovanie decíznej právomoci na súdneho komisára, ako aj kvalitatívne vnímanie úkonov ním realizovaných na základe poverenia. Súčasne diferencuje možnosť odňatia veci notárovi a poverenie iného notára, ak sú dané dôvody pre vylúčenie notára. Zavádza sa primeraná aplikácia ustanovení CSP, na rozdiel od generálnej subsidiarity vyjadrenej v § 2. Podmienky pre ustanovenie zástupcu alebo náhradníka notára upravuje zákon č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „Notársky poriadok“).
 
K § 23
Princíp oficiality charakteristický pre mimosporové konania sa prejavuje zásadnou možnosťou súdu začať konanie bez procesnej iniciatívy účastníka – táto však vylúčená nie je, čo predkladateľ reflektuje možnosťou podať návrh na začatie konania. Pokiaľ z právnej úpravy výslovne nevyplýva možnosť začať konanie výlučne na návrh, uplatní sa čo do začatia konania princíp oficiality. Dôsledná diferenciácia CSP a CMP sa prejavuje aj v odlišnej terminológii základného procesného úkonu – pre účely CMP návrh na začatie konania.
 
K § 24
Osobitosť procesného režimu momentu začatia konania je prispôsobená princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania a reflektuje časový okamih podania návrhu, resp. vydanie uznesenia o začatí konania.
 
K § 25
Špeciálna právna úprava CMP v oblasti procesnej iniciatívy účastníkov konania smerujúcej k začatiu konania sa prejavuje povinnosťou pravdivo a úplne substancovať skutkové tvrdenia, čo v sporovom konaní predkladateľ vyžadovať nemôže. Táto povinnosť úzko súvisí s dôrazom na taký procesný postup súdu, ktorý je zameraný na zistenie čo najobjektívnejšieho stavu veci a ktorý je spätý aj s procesnou súčinnosťou účastníkov konania.
 
K § 26
Navrhovaný procesný režim zohľadňuje špecifiká mimosporového konania vo vzťahu k zvýšenej protektívnej funkcii voči účastníkom konania. Ustanovenie reflektuje v zmysle základných princípov, na ktorých je kódex budovaný, snahu o efektívnu a účinnú ochranu, ktorá v opodstatnených prípadoch môže znamenať menej prísny režim pri plnení procesných povinností účastníkov.
 
K § 27
Povinnosť doručiť rozhodnutie, ktorým sa konanie začína, do vlastných rúk, je prejavom protektívnej funkcie mimosporového konania a súčasne garantuje účastníkom konania právo na spravodlivý proces a realizáciu procesných práv a povinností.
 
K § 28 a 29
Klasické dispozičné úkony, zmena návrhu, či späťvzatie návrhu sú procesne modifikované vo vzťahu k osobitným funkciám mimosporového konania. Uvedené sa výrazne prejavuje v možnosti súdu pokračovať v konaniach, ktoré sú ovládané princípov oficiality pri ich začatí.
 
K § 30 a 31
Princíp oficiality ovládajúci mimosporové konanie sa prejavuje v navrhovaných ustanoveniach, ako aj v ďalších ustanoveniach CMP zvýšenou procesnou ingerenciou súdu, pričom princíp hospodárnosti je vyžadovaný o to viac, že na väčšine mimosporových konaní a ich vyriešení v čo najkratšom možnom čase je eminentný verejný záujem. Zisťovanie skutočného stavu veci predpokladá široké spektrum informácií a je dôvodné využitie súčinnosti čo najširšieho spektra subjektov. Nečinnosť účastníkov konania nemôže byť na úkor dôrazu na efektívne a pružné prejedanie a rozhodnutie veci.
 
K § 32
Napriek panujúcemu princípu oficiality v mimosporovom konaní sa i tu v istej miere prejavuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť účastníkov konania ako základné procesné povinnosti; to však nemení povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci a postupovať v konaní aj prípade nečinnosti účastníkov.
 
K § 33
Ustanovenie reflektuje základné ústavné princípy, typické tak pre konanie sporové ako aj mimosporové a to princíp ústnosti, priamosti a bezprostrednosti, ktoré sa prejavujú v prejedaní veci za prítomnosti účastníkov konania, spravidla na pojednávaní. Povaha predmetu konania môže byť dôvodom, kedy zákon dáva možnosť prejednať vec bez nariadenia pojednávania (vyhlásenie za mŕtveho). Predkladateľ zachováva primeraný časový priestor na prípravu účastníka pred pojednávaním.
Osobitným dôvodom vylúčenia verejnosti z kontroly verejnej moci predstavuje dôvod mravnosti, ktorý v mimosporových konaniach najčastejšie bude splývať s verejným záujmom.
Ak súd vylúčil verejnosť z pojednávania podľa odseku 1 preto, že verejné prejednanie veci by ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, môže súd povoliť prítomnosť jednotlivým osobám na pojednávaní alebo jeho časti podľa odseku 2 iba vtedy, ak sú tieto osoby oprávnené oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).
 
K § 34
Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii sú zo všeobecných inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty a tým sa pre mimosporový proces vymedzujú odlišne hranice procesnej aktivity účastníkov a tiež sa vylučuje prísnosť zákona vyjadrená v CSP koncentráciou konania.
 
K § 35 až 37
Mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania v tom smere, že sa súd nemôže spoliehať na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale dôkladne aplikuje tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu. Uvedené nevylučuje, aby súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, ktoré ale musia byť konfrontované s výsledkami vykonaného dokazovania.
 
K § 38
Predkladateľ dôsledne aplikuje ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, v tomto prípade konkrétne právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie svojho názoru v prebiehajúcom súdnom konaní (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa). Zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť a to primárne samostatne. Predkladateľ sa snažil eliminovať zisťovanie názoru dieťaťa sprostredkovane, pričom spôsob zisťovania názoru dieťaťa ponecháva na sudcu a predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti dieťaťa.
 
K § 39
Vo veciach podľa tohto zákona má rozsiahle penzum vecí povahu statusovú, preto sa preferuje ako meritórne rozhodnutie rozsudok. Povaha mimosporového konania a dôraz na jeho efektívnosť umožňuje vydávať meritórne uznesenia v prípadoch taxatívne ustanovených v osobitnej časti tohto zákona, prípadne v iných častiach tohto zákona.
 
K § 40
Princíp oficiality a princíp materiálnej pravdy sa prejavujú v mimosporových konaniach aj tým, že neplatí zásada ne ultra petitum, teda že súd zásadne nie je viazaný návrhom účastníkov.
 
K § 41
Ústne prejednanie veci je v mimosporovom konaní pravidlom, preto je ustanovený okamih vyhlásenia meritórneho rozhodnutia zásadne na pojednávanie, na ktorom súd ukončil dokazovanie. Tento postup plne korešponduje základným princípom zdôrazňujúcim efektívny postup konaní a čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci.
 
K § 42
V navrhovanom ustanovení predkladateľ reflektuje zvýšenú protektívnu funkciu mimosporového konania skrátením všeobecnej lehoty na vyhotovenie meritórneho rozhodnutia.
 
K § 43
Navrhuje sa zásadná odchýlka od tzv. materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia v CSP rozšírením subjektívnej hranice záväznosti statusových rozhodnutí, ktoré zásadne budú pôsobiť erga omnes.
 
K § 44
Úprava reflektuje funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. Tento osobitný účel pri všetkých druhoch vyživovacích povinností, vrátane vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom zdôrazňuje predkladateľ nastavením predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom, a to ex lege.
 
K § 45
V prípadoch meritórnych uznesení sa primerane aplikujú ustanovenia o rozsudkoch, čo vyplýva z ustanovení CSP, a to vrátane povinnosti doručiť toto meritórne rozhodnutie do vlastných rúk, čím sa stiera rozdiel medzi formou rozhodnutia, pokiaľ sa ním rozhoduje v merite veci.
 
K § 46
Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii sú zo všeobecných inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty. S ohľadom na základné princípy CMP považuje predkladateľ za dôvodné vylúčenie využitia skrátených foriem konania a rozhodnutí v nich vydaných.
 
K § 47 a 48
V katalogizácii druhov trov konania sa prejavuje osobitný charakter trov konania, do ktorých popri subsidiárne aplikovateľných ustanoveniach CSP predkladateľ zaradil aj niektoré osobitné druhy trov podľa § 47 a § 48.
 
K § 49 až 51
Predkladateľ ponecháva princíp diferenciácie platenia a náhrady trov konania s tým, že vo fáze platenia trov konania si v zásade účastníci trovy platia sami, okrem prípadov, kedy podľa osobitnej časti tohto zákona trovy konania platí štát (§ 49).
Osobitne sú ustanovené zásady platenia trov v dedičskom konaní (§ 50), ako aj v konaní o umorení istiny (§ 51).
 
K § 52
Generálne sa vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56.
 
K § 53
V navrhovaných typoch konaní môže za istých okolností prichádzať náhrada trov konania podľa princípu úspechu v konaní, no koncepcia oproti CSP je úplne odlišná vo fakultatívnej možnosti súdu priznať takúto náhradu, a to len s použitím materiálneho korektívu možnosti spravodlivo náhradu trov konania požadovať. Súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj rozsah takto priznanej náhrady so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, s použitím spomínaného materiálneho korektívu.
 
K § 54
Aj v mimosporových konaniach prichádza do úvahy obmedzená aplikácia princípu zavinenia pri porušení procesných povinností s využitím náhrady takto vzniknutých trov konania. Procesná zodpovednosť za zavinené trovy sa prejaví v možnosti ich separácie, a to i v prípadoch, ak sa priznáva náhrada podľa § 53.
 
K § 55
Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.
 
K § 56
Povinnosť náhrady trov konania v prípadoch, kedy súd podľa § 53 až § 55 náhradu trov konania prizná, nemožno z povahy veci uložiť prokurátorovi.
 
K § 57 a  58
Nakoľko z ustanovení § 52 až § 56 vyplýva, že inštitút náhrady trov konania bude v mimosporových konaniach mimoriadne zriedkavo aplikovateľný, je účelné, aby v týchto zriedkavých prípadoch rozhodoval súd len na návrh. Ak o tomto nároku rozhodne, na rozdiel od všeobecnej koncepcie CSP rozhoduje jediným rozhodnutím o nároku, aj o vyčíslení náhrady trov konania.
 
K § 59
Zo všeobecnej subsidiarity CSP vyplýva, že ustanovenia CMP budú korigovať iba určité odchýlky od všeobecnej úpravy. Nad rámec uznesení, voči ktorým pripúšťa odvolanie CSP, bude v CMP odvolanie prípustné aj proti uzneseniam súdu prvej inštancie vo veci samej, s výnimkou uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia.
 
K § 60
Predkladateľ sa pridržiava pravidla, že v prípade, ak uznesenie vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nie je opravným prostriedkom, ale osobitným prostriedkom procesnej obrany, podobne ako odpor, námietky a pod. Uvedené riešenia prispieva k zrýchleniu konania za súčasného zachovania práv účastníkov na preskúmanie rozhodnutia.
 
K § 61
Odpustenie zmeškania lehoty, a tým navrátenie do predošlého stavu nie je vo vymenovaných prípadoch možné pripustiť s ohľadom na zákonný zákaz dvojmanželstva, ku ktorému by aplikáciou všeobecných inštitútov odpustenia zmeškania lehoty mohlo dôjsť.
Navrhovaná lehota 15 dní v odseku 2 reflektuje predovšetkým právnu istotu účastníkov v konaniach spravidla statusového charakteru, resp. vo vzťahu k špecifickým predmetom konaní, na rozdiel od všeobecného režimu CSP v prípadoch, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie, resp. obsahuje nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania.
 
K § 62
Osobitný režim odvolacích dôvodov, resp. odchýlky od všeobecného režimu ustanoveného v CSP sú odôvodnené predovšetkým systémom úplnej apelácie, ktorý sa v mimosporových konaniach uplatňuje a ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu veci ako podkladu meritórneho rozhodnutia. Modifikácia odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania.
 
K § 63
CMP neobmedzuje procesnú aktivitu účastníkov princípom koncentrácie. Navrhované ustanovenie dôsledne dodržiava koncepciu úplného apelačného systému v mimosporových konaniach vrátane tzv. práva novôt v odvolacom konaní.
 
K § 64
S ohľadom na princíp úplnej apelácie v mimosporových konaniach je dispozícia s návrhom na začatie konania v zásade prípustná aj v štádiu odvolacieho konania.
 
K § 65 až 67
Z princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania je odvodená i zásadná neviazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania i odvolacími dôvodmi. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli.
O vady konania podľa § 67 pôjde vždy, ak sa vyskytne vada, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Ak sa síce vyskytne procesná vada, ktorá však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na takúto vadu konania neprihliada.
 
K § 68
Princíp materiálnej pravdy a tiež princíp vyšetrovací sa v odvolacom konaní prejavuje okrem iného aj povinnosťou zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak to z povinnosti zistiť skutočný, úplný, stav veci vyplýva.
 
K § 69 a 70
Osobitne sa navrhuje riešiť prípustnosť odvolania voči uzneseniam vydaným notárom ako súdnym komisárom. Súdny komisár vykonáva decíznu právomoc na základe delegovania tejto právomoci verifikovanej poverením a proti takýmto uzneseniam je odvolanie zásadne prípustné.
Takéto odvolanie sa podáva priamo u notára, ktorý bol poverený ako súdny komisár, prípadne priamo na súde prvej inštancie, ktorý o tomto odvolaní bude rozhodovať alebo na príslušnom odvolacom súde.
                                                                                          
K § 71
Na konanie o odvolaní voči uzneseniu notára vo funkcii súdneho komisára je zásadne funkčne príslušný súd prvej inštancie s výnimkami podľa § 72 a § 73.
 
K § 72
Po predložení odvolania súdu prvej inštancie v prípadoch meritórnych uznesení podľa odseku 1 je procesný postup diferencovaný podľa toho, či súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako dôvodné alebo nie. Ak odvolanie vyhodnotí ako dôvodné, napadnuté rozhodnutie sám zmení alebo ho zruší a vráti súdnemu komisárovi na ďalšie konanie – v tomto prípade vysloví právny názor, ako v konaní ďalej postupovať, ktorým je súdny komisár viazaný. Ak napadnuté rozhodnutie uznesením zmení, je proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd.
Ak súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako nedôvodné, predloží ho na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
 
K § 73
Ak nejde o prípady meritórnych uznesení vymenovaných v § 72, funkčná príslušnosť na odvolanie svedčí súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie ani dovolanie prípustné nie je. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa v tomto prípade nepovažuje za rozhodnutie odvolacieho súdu, preto predkladateľ len proklamatívne zdôraznil neprípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu.
 
K § 74
Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanželstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť.
 
K § 75
Navrhované ustanovenie je potrebné z hľadiska systematiky diferenciácie sporového a mimosporového konania. Predstavuje ďalšie rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pokiaľ nie je možná modifikácia iným zákonným postupom, a z povahy veci nemôže byť uvedený v CSP.
 
K § 76
Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanželstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť. Obmedzenie vo vzťahu k prípustnosti sa vzťahuje aj na rozhodnutie v konaní o návrat maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
 
K § 77
Princíp oficiality, ktorý dôsledne ovláda mimosporové konanie, sa prejavuje i v zásadnej neviazanosti dovolacieho súdu rozsahom dovolania.
 
K § 78 až 86
Osobitná povaha, ako aj funkcie mimosporového konania odôvodňujú zavedenie komplexnej právnej úpravy osobitného mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania generálneho prokurátora. V mimosporovom konaní, ktorého základným rysom je silný verejný záujem na vyriešení otázok tvoriacich predmet týchto konaní sa nemôže vyskytnúť otázka súladnosti tohto inštitútu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či s konštantnou judikatúrnou líniou ESĽP. Generálny prokurátor ako osobitný orgán ochrany práva je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku tam, kde to vyžaduje verejný záujem či ochrana práv a nápravu nemožno zjednať inak. Prípustnosť mimoriadneho dovolania je na posúdení hodnotového balansu nad vážnosťou zásahu do práv a právom chránených záujmov, ktoré sú predmetom konania vo vzťahu k princípu zachovania právnej istoty integrovaného v právoplatnom rozhodnutí súdu.
Dovolanie generálneho prokurátora sa nepripúšťa voči rozhodnutiu najvyššieho súdneho orgánu sústavy všeobecného súdnictva a z dôvodov právnej istoty proti rozsudkom o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva a vo veci návratu maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
Navrhuje sa zachovať lehota jedného roka od právoplatnosti napádaného rozhodnutia, ako aj náležitosti a dôvody v zásade v intenciách doterajšieho inštitútu mimoriadneho dovolania.
Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia CSP, vrátane ustanovení o rozhodnutí dovolacieho súdu.
 
K osobitnej časti
V osobitnej časti CMP predkladateľ ustanovuje spôsobom taxatívneho výpočtu konania, ktoré majú mimosporový charakter. Všeobecná subsidiarita CSP sa v osobitnej časti CMP prejavuje osobitnou osnovou týchto konaní, pričom v ostatných veciach, ktoré nie sú výslovne upravené v CMP, sa postupuje podľa všeobecných ustanovení CSP (normatívne vyjadrené: niektoré ustanovenia o...). Predkladateľ v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní precizuje predovšetkým predmet konania, miestnu príslušnosť, účastníkov konania, návrhovosť alebo beznávrhovosť konkrétneho typu konania, otázku nariadenia pojednávania alebo možnosti konať aj bez pojednávania a otázku formy a spôsobu meritórneho rozhodnutia (či sa rozhoduje rozsudkom alebo uznesením vo veci samej).
Tejto všeobecnej štruktúre zásadne zodpovedá štruktúra jednotlivých typov mimosporových konaní.
 
K § 87 až 91
Tradičné mimosporové konanie predkladateľ upravil na báze doterajších aplikačných skúseností, pričom nóvum spočíva aj v možnosti podať spoločný návrh účastníkmi konania. Aj keď sa spoločný návrh nepodáva, účastníkmi sú obe osoby, ktoré hodlajú uzavrieť manželstvo, a to podľa osvedčenej druhej doktrinálnej definície účastníctva, ktorá je preferenčnou definíciou pre celé mimosporové konanie, t.j. účastníkmi konania sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Otázka miestnej príslušnosti nie je výslovne riešená, teda sa postupuje podľa všeobecnej časti CMP.
Ide len o návrhové konanie, meritórne sa rozhoduje rozsudkom, po predchádzajúcom pojednávaní.
 
Ku konaniu o rozvod manželstva
Predkladateľ medzi mimosporové konania výslovne zavádza konanie o rozvod manželstva, čo je determinované súčasnou hmotnoprávnou úpravou, i celkovou zmenou koncepcie konaní tzv. nesporového charakteru. CMP vnímame ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem. Uvedené ako aj osobitosti procesného režimu týkajúce sa predmetu konania a účastníkov odôvodňujú zaradenie konania o rozvod manželstva medzi konania mimosporové. Predkladateľ tým zdôrazňuje verejný záujem na ochrane manželstva aj v procese rozhodovania o jeho zrušení rozvodom.
 
K § 92
Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.
 
K § 93
Z povahy veci vyplýva obligatórnosť návrhu na začatie konania o rozvod manželstva jedným z manželov, čo korešponduje autonómii vôle subjektov tohto právneho vzťahu.
 
K § 94
Predkladateľ ustanovuje druhú definíciu účastníctva, ktorá je determinovaná hmotnoprávnou úpravou manželstva v zákone o č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o rodine“).
 
K § 95
Osobitný procesný režim späťvzatia návrhu je odôvodnený ochranou pred zneužitím dispozície návrhom na začatie konania vo vzťahu k manželovi, ktorý návrh nepodal.
 
K § 96
Predkladateľ rešpektuje existenciu manželstva ako základného rodinnoprávneho vzťahu, preto pri posudzovaní existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi preferuje zmierovaciu funkciu súdu.
 
K § 97
Nová úprava zastavenia konania ako procesnej sankcie za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, súčasne sa rešpektuje autonómia vôle manžela prítomného na pojednávaní.
 
K § 98
Navrhované ustanovenie je plne v súlade s koncepčnou líniou preferencie zmierlivého riešenia rozporov účastníkov konania a zachovania inštitútu manželstva pred jeho zánikom.
 
K § 99
Nová právna úprava pamätá aj na situácie, keď jeden z manželov zomrie po tom, ako bol rozsudok vyhlásený, ale ešte nenadobudol právoplatnosť. Keďže primárnou objektívnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik manželstva je v takom prípade smrť, úprava rieši procesný postup, ktorý uvedené reflektuje. Súd rozhodne jedným uznesením s dvoma výrokmi (o zrušení rozsudku o rozvode a o zastavení konania). Rozhodnutie súd doručí druhému účastníkovi konania.
 
K § 100
Predkladateľ zachováva obligatórnosť spojenia konania o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
 
K § 101 až 103
Predkladateľ ponecháva svojou povahou tradičné mimosporové konanie v režime CMP. K otázke miestnej príslušnosti treba uviesť, že ak sa konanie začína ex offo a účastníci konania nebývajú spoločne, tak sú príslušné oba súdy, kde bývajú.
Navrhované ustanovenia § 102 a 103 sa týkajú konania vo veciach neplatnosti manželstva, nie neexistencie manželstva.
Ide o konanie obligatórne návrhové. Osobitným predpisom, ktorý ustanoví, kedy sa toto konanie môže začať aj bez návrhu, je zákon o rodine. Účastníctvo je ustanovené režimom druhej definície účastníctva (§ 103), nakoľko právna úprava § 17 Zákona o rodine ustanovuje len dôvody, pre ktoré je manželstvo ničotné (neexistentné), nevyplýva z nej možný procesný postup súdu a predmetné ustanovenie sa obmedzuje len na konštatovanie hmotnoprávnych následkov.
 
Ku konaniu vo veciach určenia rodičovstva
Predkladateľ navrhuje komplexne upraviť inštitút konaní o určenie rodičovstva v režime mimosporových konaní, čo je odôvodnené povahou týchto zásadných rodinnoprávnych vzťahov a determinované do značnej miery hmotnoprávnou úpravou de lege lata.
 
K § 104
Predkladateľ preberá bývalé konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením, ktoré sa nemení. Jeho systematickým zaradením sa zdôrazňuje jeho preferencia pred konaním o určení otcovstva treťou zákonnou domnienkou podľa zákona o rodine. V zákone o rodine je špecifikovaný prípad, kedy súd upustí od výsluchu matky - ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (§ 91 ods. 4).
 
K § 105
Taxatívnym výpočtom konaní, ktoré sú konaniami o určení rodičovstva reflektuje predkladateľ hmotnoprávny stav de lege lata.
 
K § 106
Osobitný režim miestnej príslušnosti sleduje ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, len subsidiárne sa aplikujú kritériá všeobecného súdu matky, resp. všeobecného súdu muža, ktorého otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
 
K § 107
Povaha veci odôvodňuje obligatórnosť návrhu na začatie konania.
 
K § 108
Predkladaná procesná úprava je reflexiou na hmotnoprávny predmet konania a predstavuje druhú definíciu účastníctva.
Pojem „navrhovateľ“ sa vykladá ako iná osoba, než je vymenovaná pri jednotlivých typoch konania, pričom takto nastavené penzum účastníkov ponecháva priestor pre prípadné kreovanie novej právnej úpravy určovania rodičovstva bez potreby zásahu do procesného kódexu.
 
K § 109
Povaha veci a záujem maloletého dieťaťa preferuje určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, prípadne osvojenie dieťaťa. Preto je odôvodnené konanie o určení otcovstva zastaviť v prípadoch uvádzaných v hypotéze ustanovenia § 109.
 
K § 110
Obligatórnosť spojenia konania s konaním o výchove a výžive je odôvodnené len pri konaní o určenie otcovstva. Nie je dôvodné predpokladať, že by bolo potrebné rozhodnúť o výchove a výžive k maloletému pri konaní o určenie materstva, a to z toho dôvodu, že ak je sporné, kto je matka, nebude zrejmé, kto je otec dieťaťa.
 
K § 111
Predkladateľ v tradičnom type mimosporového konania ustanovuje tzv. numerus clausus konaní predstavujúcich veci starostlivosti súdu o maloletých, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu, pričom písmeno p) tohto ustanovenia ponecháva možnosť osobitným predpisom ustanoviť ďalšie typy konaní bez potreby normatívnej zmeny navrhovaného ustanovenia.
 
K § 112
Miestna príslušnosť súdu je podriadená záujmu maloletého dieťaťa. Iný zákonný spôsob určenia bydliska maloletého predstavuje umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti, určenie bydliska jedným z rodičov, pokiaľ druhý nežije a pod.
Inštitút prenesenia príslušnosti súdu predkladateľ ponecháva v doterajšom režime OSP, s dôrazom na fakultatívny postup zo strany súdu, podmienený zmenou pomerov a ochranu záujmov maloletého.
 
K § 113
Osobitný dôraz na efektívnosť postupu súdu pri rozhodovaní vo veciach maloletých premieta predkladateľ aj do úpravy procesného režimu, umožňujúceho sa dočasne odchýliť od procesných podmienok. V navrhovanom ustanovení sa prejavuje protektívna funkcia mimosporových konaní – ak neexistuje právne bydlisko podľa navrhovaného režimu podľa § 112, vykoná procesné úkony v záujme maloletého súd, kde sa maloletý fakticky zdržiava. Preferuje sa však, aby o dieťati rozhodoval príslušný súd.
 
K § 114
Navrhované ustanovenie predstavuje osobitné návrhové oprávnenie prokurátora na uloženie ochrannej výchovy podľa Trestného zákona.
 
K § 115
Otázka súčinnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má zásadný význam pre garantovanie efektívnej a kvalifikovanej ochrany. V predmetnom ustanovení sa zdôrazňuje protektívna funkcia predovšetkým tohto typu konania a preferuje sa princíp oficiality, podľa ktorého, ak sa súd dozvie o potrebe začať konanie starostlivosti súdu o maloletých, takéto konanie ex officio začne. Pri realizácii procesných úkonov súd využije súčinnosť ďalších subjektov, aby sa zabezpečila riadna starostlivosť o maloletých.
 
K § 116
Navrhované ustanovenie predstavuje právo na informácie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo v širšom kontexte vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred súdmi a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.

K § 117
Predkladateľ zachováva ochranu maloletého v konaní prostredníctvom osobitného hmotnoprávneho opatrovníka, ktorý má v konaní postavenie zákonného zástupcu. Právna úprava vytvára priestor pre ustanovenie osoby blízkej do funkcie opatrovníka. Ak pre uvedené nie sú splnené predpoklady, ustanoví súd za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí.
 
K § 118
Predkladateľ uprednostňuje dohodu účastníkov o starostlivosti o maloletých, preto preferuje zmierovaciu funkciu súdu.
 
K § 119
V určitých prípadoch hmotné právo vyžaduje ingerenciu súdu pre zachovanie ochrany maloletých – napr. § 28 Občianskeho zákonníka. Predkladateľ zásadne nemení pôvodnú právnu úpravu § 179 OSP a zásadným kritériom na posúdenie uvedeného je záujem maloletého.
 
K § 120
Z hľadiska spôsobu a formy rozhodnutia sa preferuje rozhodovanie rozsudkom. V taxatívne ustanovených prípadoch sa pripúšťa vydanie meritórneho uznesenia.
Osobitosťou meritórnych rozhodnutí v tomto type konania je špeciálna poučovacia povinnosť podľa odseku 3, ktorá v sebe subsumuje preventívne výchovný prvok a má viesť k dobrovoľnému plneniu judikovaných povinností.
 
K § 121
Predkladateľ akcentuje zásadu zmeniteľnosti ustanovených typov rozsudkov podľa zásady výhrady nezmenených pomerov (rebus sic stantibus), rozhodnutie teda bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov.
 
K § 122
Novokoncipovaný inštitút zdôrazňuje protektívnu funkciu mimosporových konaní a jeho zmyslom je zamedziť šikanóznym podávaniam odvolania tam, kde rozhodnutie vychádza z konsenzuálneho prejavu vôle účastníkov.
 
Ku konaniu o návrat maloletého do cudziny vo veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania
Predkladateľ zavádza nový typ mimosporového konania, ktorý je reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.
 
K § 123
Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a o veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“).
Obmedzenie zásady oficiality a vyšetrovacieho princípu pri zisťovaní skutočného stavu veci, ktoré vyplýva z odseku 2, je odôvodnené potrebou uskutočniť konanie v čo najkratšom čase, čo bude v záujme predovšetkým maloletého dieťaťa.
 
K § 124
Predkladateľ ponecháva tzv. kauzálnu príslušnosť z hľadiska potreby špecializácie súdov a sudcov, ako aj z hľadiska procesnej ekonómie – kauzálna príslušnosť v tomto prípade predstavuje aj zjednodušenie skúmania podmienok miestnej príslušnosti súdu.
 
K § 125
Povaha veci vylučuje možnosť začať konanie aj bez návrhu, konanie je teda obligatórne návrhovým.
 
K § 126
Predkladateľ určuje okruh účastníkov tohto konania druhou definíciou účastníctva a reflektuje pri tom hmotnoprávnu úpravu vyplývajúcu z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
 
K § 127
Z hľadiska procesnej ekonómie a bezproblémového doručovania písomností v tomto konaní sa zavádza osobitná procesná povinnosť navrhovateľa nezastúpeného v tomto konaní advokátom.
 
K § 128
Z dôvodov procesnej ekonómie predkladateľ obmedzil možnosť prerušiť konanie, čo je odôvodnené záujmom maloletého dieťaťa a špecifickým predmetom tohto konania.
 
K § 129
Rovnako z dôvodu procesnej ekonómie a snahe o rýchle rozhodnutie vo veci nie je možné využitie inštitútu odpustenia zmeškanej lehoty.
 
K § 130
Osobitná povaha tohto konania odôvodňuje princíp oficiality ustanovený v odseku 1. Súd môže na návrh, ale aj bez návrhu rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým alebo primeranými opatreniami prispieť k vytvoreniu podmienok pre návrat dieťaťa.
 
K § 131
Procesný postup sleduje súčinnosť účastníka, ktorý porušuje právo navrhovateľa, pričom cieľom je získať jeho vyjadrenie, resp. listinné, prípadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež jeho stanovisko k prejedaniu veci bez pojednávania. Výzvu súd realizuje uznesením, ktoré sa doručuje do vlastných rúk.
 
K § 132
Upustenie od nariadenia pojednávania v zákonom ustanovených prípadoch sleduje dôraz na efektívne rozhodnutie veci.
 
K § 133
Predkladateľ navrhuje ustanoviť výnimku vo forme meritórneho uznesenia v tomto type konania z dôvodov procesnej ekonómie.
Odsek 2 predstavuje osobitný procesný režim vykonateľnosti, ktorého cieľom je, aby rozhodnutie o návrate dieťaťa nebolo vykonané počas odvolacieho konania.
 
K § 134
Protektívna funkcia celého mimosporového konania a osobitne tohto typu konania s cudzím medzinárodným prvkom odôvodňujú ustanovenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Šesťtýždňová lehota na rozhodnutie predstavuje splnenie záväzku Slovenskej republiky z čl. 11 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
V meritórnom uznesení platí osobitná poučovacia povinnosť podľa odseku 2 z dôvodu zvýšenej ochrannej funkcie vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa.
 
Ku konaniu o osvojenie
Predkladateľ zachováva tradičné konanie mimosporového charakteru, pričom doterajšie konanie o osvojiteľnosti a konanie o osvojenie zjednocuje pod súhrnnú rubriku siedmeho dielu tejto časti zákona a dopĺňa ho o úpravu konania o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ako obligatórneho inštitútu predchádzajúceho rozhodnutiu súdu o osvojení.
 
K § 135
Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu zákona o rodine, odstraňuje terminologické nejasnosti. Ustanovenie zdôrazňuje, že konaniami vo veciach osvojenia sú tri relatívne samostatné konania, pričom konanie o osvojiteľnosti zásadne predchádza konaniu o osvojenie dieťaťa a konaniu o osvojenie predchádza konanie o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.
 
K § 136
Zohľadňuje sa právne bydlisko, ale aj fakticita bydliska (kde sa dieťa skutočne zdržuje).
Ako kritérium príslušnosti súdu je odôvodnené ustanoviť aj iný zákonný spôsob, napr. obvyklé umiestnenie dieťaťa v ústavnom zariadení.
 
K § 137
Toto konanie možno začať aj bez návrhu, čo samozrejme nevylučuje možnosť podať návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Nová úprava rozširuje účastníctvo vo veciach osvojenia tým, že výslovne umožňuje podať návrh aj zariadeniu, do ktorého je dieťa prípadne umiestnené, ak podalo návrh na začatie konania, čo vnímame ako pozitívne nóvum.
 
K § 138
Zásadne sa ponecháva okruh účastníkov nezmenený v režime druhej definície účastníctva. Právna úprava sa zásadne preberá z pôvodného § 180a ods. 2, 3, 4 OSP.
Dôvod, pre ktorý sa predkladateľ priklonil k hranici 16 rokov na samostatné konanie maloletého rodiča pred súdom je predpoklad jeho dostatočnej vyspelosti, podobne ako v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo.
 
K § 139
Predkladateľ navrhovaným ustanovením zdôrazňuje záujmy maloletého dieťaťa, čo plne odôvodňuje uplatnenie princípu oficiality a vyšetrovacieho princípu.
 
K § 140
Predkladateľ rieši nedostatok súčasnej úpravy a vymedzuje postup súdu, ak nie sú splnené podmienky osvojiteľnosti. V takom prípade súd konanie zastaví.
 
K § 141
Aj keď nový CMP sa snaží eliminovať prípady, kedy ex lege vyplývajú lehoty pre rozhodnutie súdu, protektívna funkcia mimosporových konaní a osobitne záujmy maloletého dieťaťa odôvodňujú zásadné ponechanie pôvodnej právnej úpravy § 180a ods. 6 OSP – o lehotách na rozhodnutie súdu.
 
K § 142
V navrhovanom ustanovení sa prejavuje zásada výhrady zmenených pomerov, avšak z povahy veci vyplýva, že túto výhradu môže súd reflektovať len na návrh podaný do momentu, kým nie je dieťa odovzdané do starostlivosti budúcich osvojiteľov – zákonodarca totiž uprednostňuje právnu istotu vzťahov medzi osvojiteľmi a dieťaťom pred povinnosťou prihliadať na zmenu pomerov.
 
K § 143
Povaha veci odôvodňuje obligatórnu návrhovosť tohto typu konania.
 
K § 144
Predkladateľ ponecháva účastníctvo v tomto type mimosporového konania v režime druhej definície účastníctva a predovšetkým sa reflektuje hmotnoprávna úprava. Týmto ustanovením sa preberá § 181 ods. 1 až 4 OSP.
 
K § 145
Právny záujem na efektívnom postupe v konaní a meritórnom rozhodnutí veci v krátkom čase v tomto type statusového konania plne odôvodňuje ponechanie lehoty na rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, pričom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy § 181 ods. 5 OSP túto lehotu skracuje na šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch od podania návrhu možno konať len ak súd nemohol vykonať dôkazy nevyhnutne potrebné na rozhodnutie o osvojení.
 
K § 146
Rozhoduje sa s pojednávaním a posilňuje sa princíp priamosti a ústnosti, čo predkladateľ považuje za plne odôvodnené účelom tohto typu mimosporového konania. Ustanovenie je s ohľadom na aplikačnú bezproblémovosť prebraté z pôvodného § 182 OSP.
 
K § 147 až 150
Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú právnu úpravu § 183 až § 185 OSP. Nóvum právnej úpravy spočíva v povinnosti súdu zisťovať zdravotný stav dieťaťa komplexne, podľa potreby nie len na základe lekárskeho vyšetrenia ale napr. tiež psychologického posúdenia a nóvum úpravy je aj povinnosť súdu zasielať právoplatný rozsudok o osvojení orgánu poverenému vedením matriky vzhľadom na kompetenciu tohto orgánu.
 
K § 151 až 153
Úprava reflektuje obligatórnosť zverenia dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov, pričom konanie možno začať výlučne na návrh budúceho osvojiteľa. O účastníkoch konania platia primerane ustanovenia o účastníkoch konania o osvojenie. V merite veci rozhoduje súd s ohľadom na procesnú ekonómiu uznesením.
 
K § 154 až 157
Reflektuje sa hmotnoprávna úprava zákona o rodine, ktorý medzi vyživovacie povinnosti a príspevky zaraďuje i vyživovaciu povinnosť voči plnoletým osobám. Zaradenie týchto konaní reflektuje rozdiely v nastavení procesného priebehu pri určovaní výživného pre plnoleté osoby. Hmotnoprávna úprava determinuje obligatórnu návrhovosť konania, ako i ustanovený okruh účastníkov konania podľa druhej definície. Návrhovosť sa prejavuje i v uplatnení výhrady zmenených pomerov (§ 157).
V dôsledku subsidiárnej aplikácie Civilného sporového poriadku je aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb možné uzavrieť zmier, avšak v súvislosti s aplikačnými problémami je potrebné upozorniť na povinnosť súdu skúmať hmotnoprávne podmienky uzavretia zmieru, keďže v mimosporových konaniach platí zásada materiálnej pravdy.
 
Ku konaniu o dedičstve
Predkladateľ ponecháva tradičné mimosporové konanie v režime CMP s mnohými procesnými novotami, no v zásade reflektuje súčasnú hmotnoprávnu úpravu dedičského práva v Slovenskej republike.
 
K § 158 a 159
Ostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu ako osobitná výlučná príslušnosť, ktorá je určená kritériami adresy trvalého pobytu poručiteľa, majetku alebo miesta úmrtia poručiteľa, podľa pravidiel subsidiarity (§ 158).
Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne ustanovuje miestna príslušnosť súdu podľa § 159.
Príslušnosť súdu na dodatočné konanie o dedičstve nebola doteraz osobitne upravená, no prax odôvodnila aj prijatie takejto výslovnej úpravy, keďže sa objavili prípady, kedy z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov, museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch, pričom dedičské spisy po jednom poručiteľovi boli takisto vedené na rôznych súdoch - pri dodatočnom konaní o dedičstve dedičský spis obsahuje aj zoznam pripojených skorších dedičských spisov po tom istom poručiteľovi - § 176 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací poriadok“).
 
K § 160
Navrhovaná nová právna úprava má za cieľ výrazne zjednodušiť a zhospodárniť schvaľovanie právnych úkonov maloletého dediča súdom. Doterajšia právna úprava sa častokrát javila ako neefektívna a nehospodárna, preto predkladateľ pristúpil k novej úprave v tomto ustanovení. V praxi sa nie ojedinele stalo, že príslušným na schválenie právneho úkonu nespôsobilej osoby bol iný súd, ako dedičský súd (poručenský súd podľa bydliska nespôsobilej osoby), čo predlžovalo režim schvaľovania právneho úkonu.
V prípade postupu podľa § 160 ods. 3 sa použijú subsidiárne najmä § 64 a § 65 CSP.
 
K § 161
Predkladateľ ponecháva právnu úpravu súdneho komisariátu, teda konanie a rozhodovanie notára v konaní o dedičstve na základe poverenia súdu, pričom poverenie nie je rozhodnutím súdu. Rozširuje sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony a rozhodnutia, okrem taxatívne vymenovaných procesných úkonov podľa odseku 2, podľa písmena b) ide o situáciu, kedy môže o poskytnutie právnej pomoci požiadať výlučne súd, čo vyplýva napríklad zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z. z.)
 
K § 162
Predkladateľ navrhuje zmeniť súčasný režim poverovania súdnych komisárov, a to z dôvodu zhospodárnenia a zefektívnenia tohto režimu. Právomoc vydať rozvrh práce notárov ako súdnych komisárov na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky prechádza z predsedu krajského súdu na predsedu okresného súdu do obvodu, do ktorého boli notári vymenovaní.
 
K § 163 a 164
Osobitná povaha konania o dedičstve umožňuje predkladateľovi ponechať súčasný režim rozhodovania uznesením aj vo veci samej. Predkladateľ navrhuje ustanoviť osobitné náležitosti uznesenia oproti všeobecnému režimu CSP, čo je odôvodnené povahou veci.
 
K § 165 až 167
Predkladateľ navrhuje ponechať účastníctvo v režime druhej doktrinálnej definície účastníctva zásadne podľa doterajšieho právneho stavu. Všeobecne sú účastníkmi konania dedičia poručiteľa, ktorí sú účastníkmi konania aj v prípade zastavenia konania, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok, na rozdiel od zastavenia konania podľa § 188, kedy je účastníkom len usporiadateľ pohrebu. Predkladateľ výslovne ustanovuje, v ktorých prípadoch je účastníkom štát, mimo postavenia závetného dediča.
 
K § 168
Osobitne je ustanovené účastníctvo veriteľa poručiteľa taxatívnym výpočtom.
Vyporiadaním pohľadávky podľa písm. a) sa myslí taká situácia, kedy má prejsť pohľadávka veriteľa na dedičov inak, ako zo zákona podľa § 470 Občianskeho zákonníka (dohodou).
Precizuje sa, že účastníkom konania je veriteľ až po nariadení likvidácie (prihlásení svojej pohľadávky).
 
K § 169 až 171
Predkladateľ nemení doterajšiu právnu úpravu a špecifické subjekty v týchto ustanoveniach rovnako podliehajú režimu účastníctva podľa doterajšej druhej zákonnej definície účastníctva.
 
K § 172
V odseku 1 predkladateľ výslovne zavádza a rešpektuje inštitút dedičskej transmisie v nadväznosti na inštitút účastníctva konaní o dedičstve. Inštitút transmisie nebol v súčasnej právnej úprave obsiahnutý a v praxi spôsoboval nejednotný postup súdov a notárov.
V odseku 2 predkladateľ rieši aplikačné problémy doterajšej právnej úpravy a výslovne ustanovuje, v ktorom konaní bude poučený dedič zomretého dediča o dedičskom práve. Prioritne by mal súdny komisár v konaní o dedičstve disponovať dedičským rozhodnutím po zomretom dedičovi, resp. potvrdením o okruhu dedičov, ktoré mu môže vyhotoviť notár, ktorý vedie konanie po zomretom dedičovi až po tom, čo sa dedičia vyjadria k možnosti dedičstvo prijať alebo odmietnuť (takisto až po vysporiadaní sa so závetom alebo listinou o vydedení). Súdny komisár sám realizuje poučenie a určí okruh dedičov po zomretom dedičovi až po tom, čo takýto postup nie je možný, alebo napr. konanie po zomretom dedičovi bolo zastavené pre nemajetnosť alebo pre vydanie majetku nepatrnej hodnoty. Rovnako normatívnou úpravou podľa odseku 3 sa odstraňujú doterajšie aplikačné problémy výslovným ustanovením režimu neprejednania majetku po zomretom dedičovi.
 
K § 173
Predkladateľ ponecháva doterajšiu právnu úpravu § 175a ods. 1 OSP, ktorá je bezproblémová.
 
K § 174
Predkladateľ ponecháva konanie o dedičstve v režime fakultatívnej návrhovosti, t.j. konanie o dedičstve sa môže začať na návrh, ale i bez návrhu. Začatie konania v dodatočnom konaní o dedičstve upravuje § 210, pričom ostáva zachovaný aj možnosť podať podnet na začatie konania určenými osobami.
 
K § 175
Inštitút predbežného vyšetrenia sa ponecháva v doterajšej aplikačne bezproblémovej rovine § 175d OSP s prispôsobením terminológie novému CMP.
 
K § 176
Právna úprava sa zosúlaďuje s predpismi Európskej únie, konkrétne s ustanovením čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 07. 2012).
Novotou je aj to, že zistenie stavu a obsahu závetu robí notár poverený na prejednanie dedičstva a nie ten, u ktorého je závet uložený.
 
K § 177
Ustanovenie predstavuje nóvum právnej úpravy. V konkrétnej situácii právny záujem osvedčí najmä zákonný dedič a blízka osoba.
 
K § 178
§ 178 predstavuje praktické nóvum nadväzujúce na úpravu v paragrafe § 177. Závet ostáva u notára až do právoplatného skončenia konania.
 
K § 179 až 181
Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú úpravu s prispôsobením terminológie novému CMP.
V § 180 ods. 1 nejde o úschovu kvalifikovanú ako notársku úschovu, ale len úschovu u notára v dedičskom konaní v zmysle § 100 Spravovacieho poriadku.
Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré povahou nemožno uschovať, sa primerane použije ustanovenie o likvidácii dedičstva.
V ustanovení § 180 ods. 3 sa notárskou úschovou rozumie tzv. solučná úschova s účinkami splnenia dlhu.
 
K § 182 až 184
Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú úpravu s prispôsobením terminológie novému CMP s tým, že sa spresňuje, že správcom dedičstva môže byť aj notár nevykonávajúci v konkrétnom konaní o dedičstve funkciu súdneho komisára. Inštitút správcu dedičstva by mal byť v praxi využívaný najmä v prípadoch kedy poručiteľ bol jediným konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ale aj v iných prípadoch, kedy by bez odbornej správy došlo k zníženiu alebo zániku majetkových hodnôt poručiteľa.
 
K § 185
Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje možnosť súdu zbaviť správcu dedičstva funkcie a prípadne možnosť ustanoviť nového správcu dedičstva – v prípadoch, kedy to potrebné nebude, môže súd ďalej konať aj bez správcu dedičstva, pričom predkladateľ zdôrazňuje formálne uskutočnenie postupu podľa tohto ustanovenia uznesením.
 
K § 186
Osobitne je riešený zánik funkcie správcu dedičstva (odseky 1 a 2) a povinnosti správcu po skončení funkcie (odsek 3). Častým prípadom v praxi pravdepodobne bude, že funkciu správcu bude vykonávať so súhlasom ostatných dedičov jeden z dedičov (ten u koho na to budú najlepšie predpoklady). Preto bude možné, aby si správca nenárokoval svoju odmenu, ani náhradu hotových výdavkov za výkon funkcie.
 
K § 187
Známym pobytom podľa odseku 2 sa rozumie pobyt v čase vydania uznesenia podľa odseku 1. Prax súdov pri doručovaní uznesenia o zastavení konania pre nemajetnosť doteraz nebola jednotná. Kým niektoré súdy doručovali uznesenie všetkým „potenciálnym“ dedičom (v prípade, že poručiteľ nezanechal majetok, účastníci neboli poučovaní o dedičskom práve, keďže neexistoval jeden z predpokladov dedenia – zanechaný majetok poručiteľa), iné ho doručovali len usporiadateľovi pohrebu a ďalšie ho len založili v spise. Nová úprava by mala odstrániť aj tento problém, navyše navrhované znenie, s úmyslom zbytočne nepredlžovať konanie, a s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, počíta s prípadmi, kedy nebudú známe adresy pobytov všetkých dedičov.
 
K § 188
Nová právna úprava reaguje na aplikačné problémy a ako alternatívne kritérium k pojmu majetok nepatrnej hodnoty zavádza kritérium majetku, ktorý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.
Zjednocujú sa následky v prípade, ak je sporné, kto sa postaral o pohreb s následkami nesúhlasu s prevzatím majetku podľa odseku 2.
Nová právna úprava posilňuje protektívnu funkciu mimosporových konaní doručením uznesenia podľa odseku 1. Toto uznesenie sa bude doručovať osobám známym podľa výsledku predbežného vyšetrenia. Pri zisťovaní ich adresy vykoná notár iba základné šetrenia, ďalšie náročnejšie úkony, ktoré by inak vykonával, odpadávajú. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, kvôli zaručeniu procesných práv účastníkov.
 
K § 189
Novokoncipované upovedomenie o dedičskom práve zvyšuje protektívnu funkciu dediča povinnosťou doručiť upovedomenie do vlastných rúk alebo ústne do zápisnice. Na účinnosť doručenia do vlastných rúk je potrebné osobitné plnomocenstvo, nestačí napríklad splnomocnenie na preberanie poštových zásielok.
Odsek 2 vylučuje použitie ustanovení o tzv. fikcii doručenia podľa všeobecných ustanovení CSP. Ustanovenie je lex specialis vo vzťahu k právnej úprave CSP.
Potrebné šetrenia podľa odseku 3 predstavujú lustráciu matriky, registra obyvateľov, zahraničnej polície a pod. Odsek 3 je potrebné vykladať v súvislosti s § 468 Občianskeho zákonníka.
 
K § 190
Akcentujú sa moderné formy elektronickej komunikácie, čím sa výrazne zvyšuje ochranná funkcia dedičského práva vo vzťahu k tomu, o kom možno dôvodne predpokladať, že je dedičom, avšak jeho pobyt nie je známy.
Osoba, ktorá nie je známa, ale o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je napríklad osoba zistená z predbežného vyšetrenia bez akýchkoľvek ďalších informácií o nej.
 
K § 191
V odseku 1 sa navrhuje zaviesť obligatórnosť pojednávania; z povahy veci vyplýva fakultatívnosť nariadenia pojednávania podľa odseku 3. Predkladateľ ponecháva pojednávanie vzhľadom na jeho povahu v konaní o dedičstve v súčasnom režime obligatórnej neverejnosti.
 
K § 192
Napriek mimosporovému charakteru konania o dedičstve sa môžu v jeho priebehu vyskytnúť sporné otázky incidenčného charakteru. Ich riešenie predkladateľ upravuje v § 193 a § 194.
 
K § 193
Navrhuje sa zaviesť pojem ukončenie účastníctva o dedičstve, ako osobitný procesný režim rozhodovania o spornosti dedičského práva potenciálnych dedičov, znamená to, že účasť na konaní sa danej osobe končí, teda sa na ňu nebude prihliadať. Uznesenie, ktorým sa účasť na konaní ukončuje, je poslednou písomnosťou, ktorú takej osobe notár doručí. Toto ustanovenie upravuje tzv. právny spor, v ktorom skutočnosti medzi účastníkmi síce nie sú sporné (napr. existencia závetu), ale sporné je právne posúdenie veci (napr. posúdenie, či konkrétnej osobe svedčí dedičský titul zákonného dedenia). Navrhovaná úprava je inšpirovaná právnou úpravou Českej republiky.
 
K § 194
Žalobná žiadosť (petit žaloby) znie na určenie spornej skutočnosti. V tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, lebo je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením (§ 194). Nevyvrátiteľná domnienka ustanovená v odseku 3 je nevyhnutná pre pokračovanie v konaní o dedičstve, ak o žalobe nebolo meritórne rozhodnuté. Ustanovenie upravuje tzv. skutkový spor.
 
K § 195 a 196
Predkladateľ precizoval pôvodnú právnu úpravu § 175l OSP, avšak zásadným spôsobom ju nemenil, nakoľko nevykazovala zásadné aplikačné nedostatky.
 
K § 197
Predkladateľ navrhuje zaviesť legálny pojem majetok na pokrytie všetkých aktív poručiteľa a legálny pojem dlhy na pokrytie všetkých pasív poručiteľa. Tieto legálne pojmy viac korešpondujú so súkromnoprávnou úpravou, predovšetkým v Občianskom zákonníku.
 
K § 198
Čistá hodnota dedičstva sa rozumie absolútna hodnota majetku, od ktorého sa odpočíta hodnota dlhov poručiteľa.
 
K § 199
Na zistenie čistej hodnoty dedičstva možno na návrh dedičov využiť postup podľa odseku 1, pričom notifikácia tohto uznesenia je zabezpečená elektronickými prostriedkami.
V praxi má konvokácia význam najmä v prípadoch, kedy dedičia neboli v „blízkom kontakte“ s poručiteľom, prípadne nemajú informácie o všetkých jeho prípadných dlhoch.
 
K § 200
Odstraňujú sa výkladové problémy pri určovaní všeobecnej hodnoty majetku, pričom sa postupuje podľa všeobecných ustanovení o dokazovaní a v zmysle princípu materiálnej pravdy.
 
K § 201
Predkladateľ nemení súčasnú právnu úpravu § 175r OSP a ponecháva ju v pôvodnom znení.
 
K § 202
Predkladateľ nemení súčasnú právnu úpravu § 175p OSP a ponecháva ju v pôvodnom znení. Dohoda dedičov a veriteľov o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov musí byť v súlade s právnym poriadkom SR, predovšetkým s Občianskym zákonníkom, so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a pod.
 
K § 203
Nahrádza sa doterajší inštitút osvedčenia o dedičstve. Pod pojmom súd sa tu rozumie notár poverený funkciou súdneho komisára, ktorému je zverené vydávanie uznesenia o dedičstve. V prípade, ak notár vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, postupuje napríklad podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb., alebo podľa § 22 a 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Fakultatívnou súčasťou tohto uznesenia môžu byť aj uznesenia podľa odseku 2, čo bude spravidla odôvodnené princípom procesnej ekonómie.
 
K § 204
Fáza prejednania dedičstva je skončená právoplatnosťou uznesenia o dedičstve podľa § 203.
V zmysle ustanovenia odseku 2 sa zrušia najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané.
 
K § 205
Namiesto fázy prejednania dedičstva možno fakultatívne uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva s obligatórnou konvokáciou veriteľov (odsek 3) s procesnými následkami ustanovenými pre prípad neprihlásenia pohľadávok veriteľov do likvidácie. Publicita uznesenia o nariadení likvidácie je zabezpečená predovšetkým elektronickými prostriedkami.
 
K § 206
Z pôvodnej právnej úpravy nebolo zrejmé, čo sa stane s exekučným konaním na majetok poručiteľa nariadením likvidácie dedičstva. Z dôvodu odstránenia doterajších aplikačných nejasností, navrhované ustanovenie explicitne ustanovuje, že nariadením likvidácie sa exekučné konanie zastavuje a majetok poručiteľa sa bude ďalej speňažovať likvidáciou.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 upravujú situácie, v ktorých exekútor vymohol peňažné prostriedky v exekučnom konaní a tieto ešte neboli vyplatené oprávnenému (odsek 2) alebo bola vykonaná dražba nehnuteľnosti a nebolo rozhodnuté o schválení príklepu (odsek 3).
 
K § 207
Pojem notár v odseku 2 je predkladateľom volený zámerne z dôvodu, že ide o úkon, ktorý celkom výnimočne nemôže vykonať súd, ale iba notár vo funkcii súdneho komisára.
Účet zriadi notár na každú prebiehajúcu likvidáciu zvlášť.
V odseku 2 a 3 ponecháva predkladateľ pôvodnú právnu úpravu terminologicky precizovanú pre potreby nového CMP.
 
K § 208
Predkladateľ navrhuje ponechať jednu generálnu procesnú normu ustanovujúcu postup pri rozvrhu výťažku a tou je Exekučný poriadok (§ 154 až 165 Exekučného poriadku). V Exekučnom poriadku ako generálnej norme je pomerne podrobne upravený postup pri speňažovaní majetku. Nejaví sa ako vhodné ani účelné zavádzať osobitný procesný režim v CMP, predkladateľ preto volí formu primeranej aplikácie ustanovení Exekučného poriadku. Niektoré aplikačné problémy, ktoré tým môžu byť vyvolané však podľa názoru predkladateľa nepredstavujú takú komplikáciu, ktorá by opodstatňovala potrebu ustanovovania osobitného procesného režimu v CMP.
Pri postupe podľa Exekučného poriadku sa trovy pohrebu budú považovať za akúkoľvek inú nezabezpečenú pohľadávku.
 
K § 209
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 175v ods. 4 OSP. Predpokladom zániku neuspokojených pohľadávok veriteľov poručiteľa voči dedičom je to, že po speňažení majetku neboli aspoň čiastočne uspokojené v rámci rozvrhu výťažku a poručiteľ iný majetok nezanechal. V prípade, že sa neskôr objaví iný majetok poručiteľa, ktorý nebol speňažený v rámci likvidácie, bude tento majetok predmetom dodatočného postupu, po ktorom budú pohľadávky uspokojované v rámci poradia rozvrhu výťažku, bez ohľadu na tento zánik pohľadávok.
 
K § 210 a 211
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 175w OSP a § 175x OSP.
Podľa § 211, ak sa po skončení dedičského konania objaví majetok aj dlh poručiteľa, postupuje sa podľa prvej vety. Ak sa objaví iba dlh, postupuje sa podľa druhej vety.
 
K § 212
Ponecháva sa súčasný režim tzv. hereditatis petitio, čo reflektuje predovšetkým hmotnoprávnu úpravu.
 
K § 213
V prípade právomoci cudzieho štátu vo veci prejednania dedičstva sa úkony súdu Slovenskej republiky obmedzia len na predbežné šetrenia podľa odseku 1. V prípade povinnosti vydať majetok do cudziny sa preferuje doručenie upovedomenia podľa odseku 2 známym účastníkom. Publicita vo vzťahu k neznámym účastníkom je zabezpečená elektronickými prostriedkami.
 
K § 214 až 219
Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou transponuje príslušné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve do slovenského právneho poriadku.
 
K tretej hlave
Predkladateľ v navrhovanej úprave sumarizuje tie typy konaní, ktoré súvisia s právnym statusom fyzických osôb, teda rozhodnutia v týchto konaniach majú i výrazné hmotnoprávne účinky. Doterajšia právna úprava vykazovala zásadné nedostatky vo vzťahu k ochrane práv a právom chránených záujmov osôb, ktorých sa predmet konania bezprostredne týkal a nezodpovedala judikatúre významných medzinárodných súdnych autorít.
 
K § 220
Miestna príslušnosť súdu sa navrhovanou právnou úpravou nemení.
 
K § 221
Začatie konania je reflexiou nosného princípu oficiality v konaniach podľa CMP, pričom navrhovaná právna úprava vychádza z fakultatívnej návrhovosti tohto konania (pôvodný § 195 ods. 1 OSP). Doterajšia právna úprava sa terminologicky spresňuje a prispôsobuje novému CMP.
 
K § 222
Na zastupovanie záujmov fyzickej osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, ustanoví súd obligatórne procesného opatrovníka (na ustanovenie procesného opatrovníka sa subsidiárne použije CSP).
 
K § 223
Povaha veci a realizácia procesných úkonov pripúšťa možnosť rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Právna úprava precizuje postup, keď súd v priebehu konania zistí neexistenciu podmienok pre vyhlásenie za mŕtveho – v takomto prípade sa konanie o vyhlásení za mŕtveho uznesením zastaví.
 
K § 224
Navrhovaná právna úprava predstavuje eventualitu konania bez vydania tzv. ediktu, kedy je nad všetky rozumné pochybnosti isté, že fyzická osoba už nežije (napr. letecké katastrofy, banské nešťastia a pod.), len nie je daná možnosť reálneho vykonania ohliadky tela a vyslovenie smrti. V týchto prípadoch nie je dôvodné podmieňovať rozhodnutie súdu uplynutím ediktálnej doby, ak sú splnené ostatné predpoklady pre vydanie rozhodnutia. Výrok rozhodnutia potom obsahuje deň smrti fyzickej osoby.
 
K § 225
Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy § 196 OSP, ide o postup pri prezumpcii smrti a právna úprava korešponduje súčasnej, len ju terminologicky spresňuje.
 
K § 226
V odseku 1 je riešená publicita ediktu. Iným vhodným spôsobom podľa odseku 2 je zabezpečenie publicity prostredníctvom obce, rozhlasu, či iných masovokomunikačných prostriedkov alebo informačných médií.
 
K § 227 a 228
Ak aj po šetrení súdu prostredníctvom orgánov polície a iných štátnych orgánov, výsluchom svedkov a pod. sa javí ako pravdepodobné, že fyzická osoba už nežije, rozhodne súd rozsudkom o jej vyhlásení za mŕtvu, pričom tento rozsudok musí spĺňať náležitosti podľa § 228 odsek 2, s dôrazom na to, že výrok rozsudku obsahuje identifikáciu len prezumptívneho dňa smrti, resp. dňa, ktorý fyzická osoba neprežila.
 
K § 229
Meritórne rozhodnutie o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu má zásadné právne následky, preto v prípade nesprávne určeného tzv. prezumptívneho dňa smrti, súd ex officio vydá nový rozsudok o vyhlásení za mŕtveho, v ktorom vykoná nápravu.
 
K § 230
V modifikovanej podobe sa preberá doterajšia právna úprava § 199 odsek 1 OSP, pričom je kladený dôraz na procesný postup podmieňujúci primárne začatie konania a následne zrušenie vydaného rozhodnutia s precizovaním formy rozhodnutia.
 
K § 231
Predkladateľ ustanovuje predmet konania spôsobilosti na právne úkony v rámci jedného typu konania z dôvodu procesnej účelnosti, pričom vylúčil už v súčasnosti protiprávne pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony, ktoré je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami.
 
K § 232
V otázke miestnej príslušnosti súdu sa ponecháva doterajšia právna úprava, ktorá rešpektuje princíp priamosti, hospodárnosti konania a ochranu osôb, o spôsobilosti ktorých sa koná.
 
K § 233
Otázka okruhu účastníkov je podstatným spôsobom precizovaná, a to aj podľa odseku 2, kde pôjde o fyzickú osobu žiadajúcu navrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
 
K § 234
Ustanovenie osobitných náležitostí návrhu na začatie konania je plne odôvodnené zásahom do integrity fyzickej osoby týmto druhom konania. Z tohto dôvodu predkladateľ ustanovuje ako obligatórnu náležitosť návrhu aj preukázanie skutočností, že menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby neprichádzajú do úvahy. Uvedené ustanovenie rovnako reflektuje princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. členom domácnosti) alebo ustanovenie opatrovníka.
 
K § 235
Ustanovenie osobitných náležitostí návrhu na začatie konania v prípadoch podľa odseku 1, prípadne odseku 2 je odôvodnené pomerne radikálnym zásahom do integrity fyzickej osoby a cieľom prekladateľa je zamedziť podávaniu šikanóznych návrhov, preto v prípadoch nesplnenia povinnosti podľa odseku 1 a 2 súd konanie obligatórne zastaví.
 
K § 236
Ustanovenie okruhu účastníkov je pokryté tzv. druhou definíciou účastníctva v konaní.
 
K § 237
V prípadoch, keď osoba uvedená v tomto ustanovení nepodala návrh, predkladateľ navrhuje nanovo koncipovať možnosť pribratia tejto osoby do konania ako účastníka z dôvodu, aby mala právo sa vyjadriť. Súd posúdi vhodnosť a účelnosť tohto pribratia z pohľadu existencie právneho záujmu a tiež ochrany práv osoby o ktorej spôsobilosti sa koná.
 
K § 238
Ponecháva sa na posúdenie súdu, či je potrebné informovať blízke osoby, a to podľa individuálnych okolností.
Súd bude informovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak prichádza do úvahy riešenie právnych pomerov maloletých detí.
 
K § 239
Navrhuje sa ponechať fikcia konštitutívnosti rozhodnutia súdu v tom zmysle, že do momentu právoplatnosti rozsudku sa prezumuje procesná spôsobilosť toho, o koho spôsobilosť na právne úkony ide.
 
K § 240
Nóvum právnej úpravy spočíva v paralelnom priznaní plnej procesnej spôsobilosti toho, o koho spôsobilosť na právne úkony ide a na strane druhej za túto osobu koná buď zákonný zástupca, procesný opatrovník alebo advokát. Pre prípad kolízie úkonov týchto subjektov platí pravidlo podľa odseku 2.
Nóvum právnej úpravy spočíva aj v tom, že podľa odseku 3 sa osobe, o ktorej spôsobilosť na právne úkony ide, doručí rozhodnutie vo veci samej bezvýnimočne; v prípade ak o to požiada, musí jej súd doručovať všetky písomnosti v konaní bez ohľadu na jej zastúpenie.
 
K § 241
Navrhované ustanovenie zohľadňuje špecifickosť manudukčnej povinnosti v týchto prípadoch a akcentuje vhodnosť spôsobu poučenia v zmysle princípu efektívneho a účinného prístupu k spravodlivosti.
 
K § 242
Právo podľa navrhovaného ustanovenia vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; osobu nemožno k zastúpeniu nútiť, ale na jej žiadosť sa môže konania zúčastňovať ten, komu dôveruje, kto je jej známy, s kým sa poradí, kto pozná jej návyky.
 
K § 243
Preferuje sa výsluch osoby z dôvodu akcentovania princípu priamosti a bezprostrednosti. V prípade nariadeného výsluchu sa zdôrazňuje vhodnosť a primeranosť tohto procesného úkonu vzhľadom na zdravotný stav vyslúchaného. Od výsluchu možno upustiť len výnimočne z dôvodov podľa odseku 3. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Účelom „vzhliadnutia“ je bezprostredný kontakt sudcu  s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Tento inštitút je inšpirovaný právnou úpravou z Českej republiky, ktorá sa podľa Zákona o zvláštních řízeních soudních (zákon č. 292/2013 Sb.) osvedčila. Pravidlo podľa odseku 4 má však vždy prednosť pred pravidlom podľa odseku 3.
 
K § 244
Obligatórnosť ustanovenia a vyslúchnutia znalca vyplýva z povahy zásahu do integrity fyzickej osoby a odborného posúdenia dôvodnosti predpokladov pre takýto zásah. Zisťovanie skutočného stavu veci predpokladá dokazovanie aj inými relevantnými dôkaznými prostriedkami, pričom súd musí vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
 
K § 245
Predkladateľ považuje internovanie v zdravotníckom zariadení, prípadne zariadení sociálnej starostlivosti za krajné riešenie (ultima ratio), pretože to predstavuje pomerne radikálny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Z tohto dôvodu aj dobu núteného umiestnenia skrátil z troch mesiacov v pôvodnej úprave § 187 ods. 3 OSP na štyri týždne.
 
K § 246
Znalecké dokazovanie je preferovaným dôkazným prostriedkom v tomto type konania, preto len celkom výnimočne v kontexte vykonaného dokazovania možno od neho upustiť a uspokojiť sa s výsluchom ošetrujúceho lekára.
 
K § 247
V prípade nesplnenia zákonných predpokladov na obmedzenie, zmenu či prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd konanie uznesením zastaví. Pravidlo podľa odseku 2 je odôvodnené princípom procesnej ekonómie a nezahlcovaním súdnej sústavy bezpredmetnými návrhmi.
 
K § 248
Predkladateľ vyjadruje v navrhovanej právnej úprave obligatórne spojenie týchto konaní ex lege, čo doteraz z právnej úpravy nevyplývalo jednoznačne.
V odseku 2 ide o opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo.
 
K § 249
Ustanovenie je priestorom pre reflexiu na možnú zmenu rozhodnutia v prípade zmeny stavu, ktorý bol v čase vyhlásenia rozhodnutia. Oproti doterajšej právnej úprave predkladateľ precizuje formu rozhodnutia podľa tohto ustanovenia na rozsudok. Uvedené platí aj pre zrušenie rozhodnutia, ak pre jeho vydanie neboli dané dôvody.
 
K § 250
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 189a ods. 2 OSP a úprava je prevenciou a ochranou tretích osôb v rôznych sférach spoločenských a právnych vzťahov.
 
K § 251
Trovy vzniknuté v súvislosti s týmto typom konania, najmä trovy znaleckého dokazovania, platí štát, avšak zjavne bezdôvodný návrh na začatie tohto konania je sankcionovaný povinnosťou nahradiť ujmu, ktorá v dôsledku takéhoto zjavne bezdôvodného návrhu vznikla osobám v odseku 2.
 
K § 252 a 253
Miestna príslušnosť zostáva oproti pôvodnej právnej úprave nezmenená a predkladateľ ponecháva i doterajšiu právnu úpravu § 191a OSP a notifikačnú povinnosť zdravotníckeho zariadenia, ktorá sa javí ako aplikačne bezproblémová. Dôvody, keď možno osobu prevziať do zdravotníckeho zariadenia alebo ju v ňom držať upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
K § 254
Fakultatívna návrhovosť konania zostáva zachovaná, pričom súbeh začatia konania na návrh alebo bez návrhu je precizovaný v odseku 2.
 
K § 255
Okruh účastníkov konania je ustanovený povahou veci podľa druhej definície účastníctva, pričom osoba blízka, ktorá nepodala návrh na začatie konania, môže získať status účastníka konania postupom podľa odseku 2.
 
K § 256
Okrem všeobecných dôvodov ustanovenia procesného opatrovníka v CSP, toto ustanovenie zavádza ďalšiu možnosť ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému. Hypotéza tohto ustanovenia bude dopadať najmä na prípady, kedy sudca nevie z dôvodu času zodpovedne vyhodnotiť, či má osoba spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
 
K § 257
Osobitný procesný režim je ustanovený vo vzťahu k procesnej spôsobilosti umiestneného (odsek 1). Prípadný rozpor úkonov zákonného zástupcu, resp. procesného opatrovníka s úkonmi umiestneného, súd posúdi pri preferencii záujmov umiestneného (odsek 2). Ustanovenie upresňuje okruh tých, ktorým sa doručuje meritórne rozhodnutie. Nóvum právnej úpravy spočíva aj v tom, že podľa odseku 3 sa osobe, o ktorej spôsobilosť na právne úkony ide, doručí rozhodnutie vo veci samej bezvýnimočne; v prípade ak o to požiada, musí jej súd doručovať všetky písomnosti v konaní bez ohľadu na jej zastúpenie.
 
K § 258
Stanovuje sa osobitná manudukčná povinnosť súdu, pri ktorej sa akcentuje osobitné kritérium procesnej vhodnosti so zreteľom na zdravotný stav umiestneného v zmysle zachovania princípu účinného prístupu k spravodlivosti.
 
K § 259
Z dôvodu špecifickej povahy tohto konania súd umožní z psychologických dôvodov umiestnenému prizvať si do konania dôverníka. Napriek obligatórnosti zastúpenia dôverník nemá status účastníka konania, ani osoby na konaní zúčastnenej, a jeho úlohou je len morálna intervencia a podpora umiestneného. Na túto možnosť sa vzťahuje špecifická manudukčná povinnosť súdu.
 
K § 260
Akcentovaním zásady priamosti a bezprostrednosti v statusových konaniach má predkladateľ snahu docieliť čo možno najobjektívnejšie zistenie skutočného stavu, čo je plne odôvodnené špecifickou povahou zásahu určitých typov mimosporových konaní do integrity fyzických osôb. Medzi takéto prostriedky uplatnenia princípu priamosti a bezprostrednosti mimosporového konania patrí i výsluch umiestneného v intenciách § 260 s dôrazom obligatórnosti tohto postupu na žiadosť umiestneného vždy. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s umiestneným.
 
K § 261
Obligatórna povinnosť súdu oboznámiť sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou umiestneného, ako i s názorom ošetrujúceho lekára vyplýva z dôsledného uplatňovania princípu materiálnej pravdy, a teda povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci.
 
K § 262
Z povahy veci, ako i z časových súvislostí podľa odseku 2 vyplýva objektívna nemožnosť nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie sa doručuje iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Prípadným ďalším účastníkom nie je objektívne možné v ustanovených lehotách uznesenie doručiť.
 
K § 263
Povinnosť umiestneného bezodkladne prepustiť zo zdravotníckeho zariadenia je logickým následkom konštatovania súdu o neprípustnosti prevzatia umiestneného do takéhoto zariadenia. Bez právneho dôvodu nemožno ani v tomto prípade fyzickú osobu dlhšie obmedzovať na osobnej slobode.
 
K § 264
Vzhľadom na uznesenie súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, ktorého povaha je prísne deklaratórna a plní kontrolnú funkciu, je pochopiteľne ponechané právo zdravotníckeho zariadenia rozhodnúť o prepustení umiestneného kedykoľvek, a to aj v prípade, že súd v uznesení konštatoval prípustnosť tohto prevzatia.
 
K § 265
Obligatórnym následkom právoplatnosti uznesenia, ktorým bola konštatovaná prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, je pokračovanie vo forme druhej fázy tohto konania, a tou je prípustnosť držania v tomto zariadení.
 
K § 266
V tejto fáze konania je obligatórne nariadenie pojednávania a zásadne obligatórne nariadenie znaleckého dokazovania. Z obligatórnosti znaleckého dokazovania je prípustná reštriktívna výnimka podľa tretej vety odseku 2. V zmysle princípu vyšetrovacieho a princípu materiálnej pravdy sa súd nemôže obmedziť výlučne na vykonanie znaleckého dokazovania ale podklad rozhodnutia bude tvoriť komplexne zistený skutočný stav veci .V tomto prípade netreba čakať na pomerne zdĺhavé znalecké dokazovanie.
 
K § 267
Z dôvodu osobitnej povahy tohto konania je plne odôvodnené zotrvať na limitovaní rozhodnutia súdu lehotou, pričom predkladateľ zotrval v tomto prípade na pôvodnej právnej úprave § 191d ods. 4 OSP.
 
K § 268
Obligatórnym následkom súdom konštatovanej neprípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, je bezodkladné prepustenie umiestneného. Oprávnenie zdravotníckeho zariadenia prepustiť umiestneného aj skôr tým nie je dotknuté.
 
K § 269
Nóvum predkladateľom navrhovaného procesného postupu podľa odseku 1 je obligatórne vydanie uznesenia o začatí konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. V tomto ďalšom konaní sa aplikujú ustanovenia upravujúce konanie o prípustnosti držania v ústave zdravotnej starostlivosti.
 
K § 270
Predkladateľ taxatívne ustanovuje okruh osôb procesne legitimovaných na podanie návrhu na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení.. Procesná legitimácia týchto osôb sa vzťahuje aj na dobu pred uplynutím lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
V konaní o návrhu podľa odseku 1 sa aplikujú ustanovenia o konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení (odsek 2).
Ak je výsledkom tohto konania meritórne rozhodnutie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení, je účelné zakotviť možnosť súdu v tomto uznesení limitovať možnosť podania ďalšieho návrhu na vyslovenie prípustnosti ďalšieho držania v tomto zariadení lehotou troch mesiacov. Zmena formy rozhodnutia na uznesenie o prípustnosti držania v ústave zdravotnej starostlivosti sleduje procesnú ekonómiu a menšiu formálnu striktnosť v procese vydávania tohto typu rozhodnutia na rozdiel od rozsudku, čo v tomto type považuje predkladateľ za dôvodné.
 
K § 271
Trovy vzniknuté v súvislosti s týmto typom konania, najmä trovy znaleckého dokazovania platí štát, čo je plne odôvodnené protektívnou funkciou tohto typu konania vo vzťahu k sociálnym funkciám štátu.
 
K § 272
Opatrovnícke konanie je naviazané na predpisy hmotného práva, ktoré spravidla ustanovujú opatrovníka ako zákonného zástupcu fyzickej osoby. Osobitným predpisom sa tak rozumie najmä Občiansky zákonník a Zákon o rodine.
Účastníctvo v konaní je tu ustanovené tzv. treťou definíciou účastníctva, z čoho vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, sú účastníkmi konania, ak by bol podaný návrh na začatie konania, okrem navrhovateľa aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa koná.
 
K § 273
Kritériá osobitnej miestnej príslušnosti súdu sú prispôsobené povahe opatrovníckeho konania a režimu hmotného práva (kritérium majetku), pričom je možné využiť dve kritériá pre určenie príslušnosti. Preferované je kritérium bydliska z hľadiska procesnej ekonómie, ak uvedený identifikátor nemožno určiť, zákon ustanovuje sekundárne kritérium.
 
K § 274
Meritórne súd rozhoduje uznesením so špecifickými náležitosťami enunciátu podľa odseku 2.
 
K § 275
Preberá sa pôvodná právna úprava, ktorá nevykazuje závažné aplikačné defekty.
 
K § 276
Funkcia opatrovníka je čestnou funkciou, pričom jej výkon je podmienený súhlasom toho, kto ju má vykonávať, čo súčasne ovplyvňuje riadny výkon oprávnení z tejto funkcie vyplývajúcich. Úprava rešpektuje prejav vôle opatrovníka, keď funkciu nechce vykonávať.
 
K § 277
Okrem prípadov odvolania opatrovníka na jeho návrh právna úprava pamätá i na prípady, kedy je opatrovníka nevyhnutné odvolať z dôvodu zachovania ochrany záujmov opatrovanca. Posúdenie dôvodnosti postupu je na úvahe súdu.
 
K § 278
Právna úprava obchodného registra je obsiahnutá predovšetkým v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“). Predkladateľ ustanovuje predmet osobitého mimosporového konania vo veciach obchodného registra taxatívnym výpočtom druhov konaní. Osobitne sa zavádza konanie pod písm. c), a to najmä na účely odstránenia tých zápisov, ktoré sú konštitutívne, ktoré by konaním podľa písm. b) nebolo možné odstrániť.
 
K § 279
Kauzálna príslušnosť v konaní vo veciach obchodného registra sa ponecháva podľa doterajších predpisov – zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“).
 
K § 280
Pri ustanovení miestnej príslušnosti sa vychádza zo  zákona o obchodnom registri - § 4. .
 
K § 281
Zavádza sa pojem zápis údajov, pod ktorým sa rozumie nielen zápis vo vlastnom zmysle (t.j. zaznamenanie údajov do registra), ale aj zmena a odstránenie údajov.
 
K niektorým ustanoveniam o konaní o zápise údajov
Predkladateľ navrhuje upraviť len niektoré ustanovenia o konaní, keďže ťažisková a všeobecná právna úprava, podľa ktorej sa postupuje, sa nachádza v zákone o obchodnom registri, ktorý sa ako generálny predpis subsidiárne aplikuje aj v tomto druhu mimosporového konania.
 
K § 282 až 285
Ponecháva sa pôvodná právna úprava § 200b ods. 1 až 4 OSP.
 
K § 286
Uznesenie sa považuje za rozhodnutie vo veci samej. Predkladateľ odstraňuje prípadné pochybnosti v otázke, či ide o meritórne uznesenie, preto sa výslovne v texte právnej normy pripúšťa proti tomuto uzneseniu odvolanie.
 
K § 287 a 288
Zásadne sa ponecháva pôvodná právna úprava § 200b ods. 5 a § 200ba OSP. Predkladateľ zosúladil terminológiu s CSP a zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Pri podávaní listín podľa tohto ustanovenia sa primerane použijú aj ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o obchodnom registri.
 
Ku konaniu o zosúladenie údajov
Cieľom konania o zosúladení údajov v obchodnom registri je zosúladiť zápisy, ktorých povaha je deklaratórna.
 
K § 289
V uvedenom ustanovení sú obsiahnuté prípady, keď účastník má záujem na začatí takéhoto konania, napr. spoločník obchodnej spoločnosti, avšak nevie dosiahnuť, aby návrh podala samotná obchodná spoločnosť alebo v prípade, keď súd zistí skutočnosti nasvedčujúce naplneniu hypotézy § 289. Konanie môže začať aj bez návrhu.
 
K § 290
Osoba zapísaná v obchodnom registri môže využiť iba prísne formalizovaný postup zo zákona o obchodnom registri. Návrh podľa tohto ustanovenia môžu podať iba iné (nezapísané) osoby, ktoré majú právny záujem na zosúladení zápisov v obchodnom registri so skutočným stavom.
 
K § 291
Predkladateľ zosúlaďuje konania návrhové s konaniami prebiehajúcimi na základe princípu oficiality, kedy požiadavky kladené na petit návrhu na začatie konania o zosúladení údajov v obchodnom registri sú premietnuté aj do výroku uznesenia, ktorým sa toto konanie začína bez návrhu. Doterajšia aplikačná prax súdov v beznávrhových konaniach nešpecifikovala, akých konkrétnych údajov sa konanie a zápis týka. Predkladateľ zavádza aj v beznávrhových konaniach jasnú rozpoznateľnosť účastníkov konania a predmetu konania od počiatku.
V odseku 2 je upravený hlavný zdroj informácií, na základe ktorých môže súd iniciovať konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri.
 
K § 292
Okruh účastníkov konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva v konaní, t.j. účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka výslovne označil. Osoba navrhovateľa je špecifikovaná v § 290 a navrhovaným okruhom účastníkov sa rozširuje ochrana osôb, ktoré majú byť do obchodného registra zapísané, prípadne z neho vymazané. Zmena oproti pôvodnej právnej úprave nastáva v tom, že podľa novej úpravy je možné vyvolať takéto konanie expressis verbis.
V odseku 2 sa posilňuje pozícia osôb, ktoré osvedčia právny záujem na zosúladení údajov v obchodnom registri a môžu sa tak stať účastníkmi tohto konania (napr. veritelia).
 
K § 293
Predkladateľ zavádza osobitný procesný režim spojenia vecí v tomto type konania z dôvodu procesnej ekonómie.
 
K § 294
Vychádzajúc z princípu materiálnej pravdy je zavedená povinnosť doručiť návrh na začatie konania alebo uznesenie o začatí konania bez návrhu účastníkom podľa § 392, ako aj povinnosť týchto účastníkov tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti alebo uvádzať právne dôvody rozhodujúce pre vykonanie alebo nevykonanie zápisu.
 
K § 295
Predkladateľ zavádza novú metódu riešenia sporných skutočností v mimosporovom konaní. Výslovne sa zavádza povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, pričom výnimka z tejto povinnosti sa upravuje pre prípad, že ide iba o otázku právneho posúdenia veci. Podľa potreby však môže súd zvážiť nariadenie pojednávania aj v týchto prípadoch.
 
K § 296
Predkladateľ zavádza osobitné dôvody prerušenia konania. V odseku 1 sa navrhuje fakultatívne prerušenie konania z dôvodu, že prebiehajú iné konania s účinkami erga omnes, resp. s účinkami voči viacerým subjektom, ako len účastníkom konania. Registrový súd si môže posúdiť otázku zjavnej bezdôvodnosti žaloby podľa odseku 1, ktorá bude spočívať v úplne zrejmej nedôvodnosti žaloby, napr. pri zmeškaní lehoty na uplatnenie tejto žaloby a pod.
Právna úprava v odseku 2 nepripúšťa prerušenie konania o zosúladenie zápisov v obchodnom registri z dôvodov potenciálnej prejudiciality, pretože v sporových konaniach je zavedená iná metóda zisťovania sporných skutočností, a to na princípe formálnej pravdy.
 
K § 297
V tomto type konania je účelné a hospodárne rozhodovať meritórne uznesením, pričom sa zavádza osobitný spôsob vykonateľnosti rozhodnutia v tomto konaní – zápis sa vykoná už v deň vydania uznesenia bez ohľadu na to, či bolo právoplatné, doručené, či bol voči nemu podaný opravný prostriedok a pod.
 
K § 298
Navrhujú sa osobitné formy procesných sankcií, pričom pokuta podľa odseku 1 je pokutou poriadkovou, ktorú vymáha Justičná pokladnica.
V odseku 2 sa navrhuje inštitucionálne zabránenie obchádzania všeobecnej poplatkovej povinnosti.
 
K § 299
Tento nový typ konania vo veciach obchodného registra slúži na odstránenie nesprávnych zápisov spravidla po stránke materiálnej (po formálnej stránke môže byť zápis správny). Takýto zápis je za určitých okolností potrebné z obchodného registra odstrániť, pričom iné konanie neumožňuje zápis odstrániť, najmä, ak išlo o zápis konštitutívny.
Ako príklad možno uviesť zápis na základe listiny so sfalšovaným podpisom.
Takéto konanie možno začať len na návrh.
 
K § 300
V navrhovanom ustanovení ide o také právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Ak však vznikne obchodná spoločnosť, možno jej neplatnosť dosiahnuť v konaní o neplatnosti obchodnej spoločnosti, v konaní o zrušenie zápisu údajov nie je možné už ex tunc konať o jej vzniku.
 
K § 301
Okruh účastníkov konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva v konaní, t.j. účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka výslovne označil.
 
K § 302
Ustanovenia o spojení veci, doručovaní, prípadnom pojednávaní či prerušení konania platia primerane i v konaní o zrušenie zápisu údajov.
 
K § 303
V tomto prípade z dôvodu povahy zapísaného údaju je potrebné viazať účinky rozhodnutia až na jeho právoplatnosť a nepriznať tomuto uzneseniu vlastnosť predbežnej vykonateľnosti.
Dôvody zrušenia zápisu sa uvádzajú aj v obchodnom registri.
 
K § 304
Predkladateľ taxatívnym spôsobom vymedzuje predmet tohto typu mimosporového konania,
pričom sa zásadne preberá doterajšia právna úprava. Uvedená právna úprava nadväzuje na inštitúty upravené v Obchodnom zákonníku.
 
K § 305
 Na konania je kauzálne príslušný registrový súd, a to z dôvodu obsahovej príbuznosti typu agendy. Miestna príslušnosť sa spravuje kritériom sídla právnickej osoby, ktorej sa konanie týka.
 
K § 306
S výnimkou konaní podľa § 304 písm. a) a b) ide o obligatórne návrhové typy konaní, čo vyplýva z povahy týchto konaní.
 
K § 307
Predkladateľ zavádza novú metódu riešenia sporných skutočností v mimosporovom konaní. Výslovne sa zavádza povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, pričom výnimka z tejto povinnosti sa zavádza pre prípad, že ide iba o otázku právneho posúdenia veci. Podľa potreby však môže súd zvážiť nariadiť pojednávanie aj v týchto prípadoch.
 
K § 308
Z dôvodu procesnej ekonómie a vo vzťahu k povahe tohto typu konania sa umožňuje rozhodovať vo veci samej uznesením.
 
K § 309
Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je v nadväznosti na zmenu v hmotnoprávnych predpisoch vylúčiť výmaz právnickej osoby, pokiaľ dôjde k zrušeniu spoločnosti a dôvody na prerušenie konania budú dané. Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktoré môžu navrhnúť prerušenie konania podľa odseku 1, v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, sú:  ministerstvo financií SR, 
finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva a Kriminálny úrad finančnej správy zapojený na rozpočet finančného riaditeľstva. Situácia bude rozdielna v prípade, keď sa už exekúcia na majetok právnickej osoby vedie. Nadväzujúca zmena hmotnoprávnych a procesných predpisov bude spočívať v tom, aby sa exekúcia nezastavovala zánikom osoby povinného, ale dokončila sa na majetok, na ktorý sa má exekúcia viesť. Pokiaľ sa ešte exekučné konanie nezačalo a oprávnený nestihne získať exekučný titul, musí sa prihlásiť do konania o dodatočnú likvidáciu.
 
K § 310
Predpoklady pre umorenie listiny ako aj pozitívne a negatívne vymedzenie predmetu konania ostáva zachované ako v úprave § 185i OSP, predkladateľ nastavenie právnej úpravy v zásade nemení, keďže nevykazuje žiadne aplikačné nedostatky. Predkladateľ v odseku 3 vymenúva, čo nepodlieha umoreniu, pričom lístkami a známkami denného obehu sú napríklad vstupenky a cestovné lístky.
 
K § 311
V otázke miestnej príslušnosti súdu sa ponecháva doterajšia koncepcia OSP s formulačnou precizáciou.
 
K § 312
Predkladateľ navrhuje zaviesť nóvum do procesného predpisu vo forme rozšírenia decíznej rozhodovacej činnosti notára. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy o konanie, ktoré svojou povahou umožňuje jeho vedenie notárom ako osobou už z historickej tradície dotovanou istými formami decíznych oprávnení, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou rozširujú i o konanie o umorenie listiny, s negatívnou enumeráciou vecí, na ktoré sa poverenie notára nevzťahuje.
 
K § 313
Dispozičné oprávnenie navrhovateľa sa vzťahuje i na výber notára, avšak je obmedzené územným obvodom súdu miestne príslušného na konanie o umorenie listiny, a to z dôvodu procesnej ekonómie (komunikácia medzi notárom a súdom).
 
K § 314
Doterajšia právna úprava expressis verbis neupravovala otázku pojednávania o sporných skutočnostiach, preto navrhovaná právna úprava prezumuje možnosť vykonať dokazovanie sporných skutočností na pojednávaní.
 
K § 315 a 316
Povaha tohto typu konania predpokladá meritórne rozhodovanie uznesením.
Osobitné náležitosti uznesenia vyplývajú zo zavedenia decíznych oprávnení notára v tomto konaní.
 
K § 317
Účastníctvo v tomto type konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva, pričom obsahovo sa oproti doterajšej úprave nemení.
 
K § 318
Predkladateľ zotrváva na obligatórnej návrhovosti tohto typu konania, pretože povaha veci neumožňuje uplatnenie princípu oficiality.
 
K § 319
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 185l OSP, ktorá dostatočne enumeruje náležitosti návrhu na umorenie listiny a jej prílohy.
 
K § 320
Štruktúra konania o umorenie listiny sa člení do dvoch fáz. Prvá fáza trvá do upovedomenia o začatí konania a skúmajú sa v nej formálne náležitosti. Výsledkom tejto fázy je buď uznesenie o upovedomení o začatí konania alebo odmietnutie návrhu.
 
K § 321
Upovedomenie o začatí konania o umorení listiny má formu uznesenia s osobitnými obsahovými náležitosťami podľa odseku 2.
 
K § 322
Ustanovenie kopíruje doterajšiu právnu úpravu § 185m ods. 2 a § 185n OSP, identifikujúcu edikt a ediktálnu dobu .
 
K § 323
Predkladateľ zotrváva na osobitnom režime zmenky alebo šeku, ktoré sa najmä v minulosti používali ako prostriedok rýchlych platieb, pričom iné cenné papiere spravidla túto vlastnosť nemali. Napriek ústupu platobných vlastností zmenky a šeku frekvencia zmenkových právnych vzťahov podľa predkladateľa stále odôvodňuje potrebu osobitosti procesného režimu zmenky a šeku.
 
K § 324
Navrhovaná úprava špecifikuje okruh prípustných tvrdení v námietkach. Na iné skutočnosti uvádzané v námietkach sa neprihliada.
 
K § 325
Doručenie upovedomenia enumerovaným osobám je odôvodnené potrebou publicity uznesenia a možnosťou uplatniť špecifické prostriedky procesnej obrany.
 
K § 326
Publicita upovedomenia sa zabezpečuje i modernými prostriedkami elektronickej komunikácie.
 
K § 327
Nóvum procesného postupu spočíva v následkoch odmietnutia nedôvodného návrhu, nakoľko v tomto prípade lehoty uvedené v tomto ustanovení nespočívajú. Doterajšia právna úprava obsahovala iba možnosť zamietnutia návrhu, preto predkladateľ precizoval procesné pravidlá pre prípad spočívania lehôt.
 
K § 328
Ponechávajú sa účinky osobitného typu tzv. inhibitória z dôvodu zachovania právnej istoty.
 
K § 329
Predkladateľ koncepčne prispôsobuje povahu úschovy zo súdnej na notársku, čo je plne odôvodnené zavedením decíznych oprávnení notára. 
 
K § 330 až 332
Obsahovo sa ponecháva doterajšia právna úprava s formulačnou precizáciou a prispôsobením terminológie CMP. V režime § 332 ods. 1 sa už nevyžaduje ďalší návrh po uplynutí lehoty, čo z hľadiska procesnej ekonómie výrazne zjednodušuje procesný postup.
 
Ku konaniu vo veciach notárskych úschov
Predkladateľ navrhuje zaviesť rozšírenie decíznej právomoci notára vo forme vykonávania niektorých úkonov notárom. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy o konanie, ktoré svojou povahou umožňuje jeho vedenie notárom, ako osobou už z historickej tradície dotovanou istými formami decíznych oprávnení, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou rozširujú i o konanie vo veciach notárskych úschov.
 
K § 333
Predkladateľ špecifikuje predmet tohto typu mimosporového konania taxatívnym výpočtom troch druhov konaní. Pre všetky typy konania je spoločné, že o prípadných námietkach voči postupu notára rozhoduje súd, notár teda nevystupuje v pozícii súdneho komisára.
Konanie podľa písmena b) je úplne novým typom konania, ktoré doteraz v procesných predpisoch absentovalo. Konania podľa písm. a) a b) sa týkajú špecifického typu úschov, pričom konanie podľa písm. c) sa týka všetkých druhov úschov a je tak konaním spoločným.
 
K § 334
Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje miestna príslušnosť súdu podľa sídla notára.
 
K § 335
Predkladateľ zavádza konanie o tzv. solučných úschovách pred notárom, pričom navrhované ustanovenie rieši situácie, keď niekto rozporuje vydanie predmetu tzv. solučnej úschovy.
 
K § 336
Účastníctvo v konaní je definované výslovným zákonným označením osôb, ktoré sú účastníkmi konania.
 
K § 337
Definícia zložiteľa podľa odseku 1 vychádza z normatívneho textu Občianskeho zákonníka. Príjemcom úschovy je osoba, ktorá je zložiteľom označená za prijímateľa predmetu úschovy.
 
K § 338
Zloženie premetu úschovy pre neznámeho veriteľa predpokladá súhlas zložiteľa s vydaním predmetu úschovy. V ostatných prípadoch súhlas zložiteľa potrebný nie je, pretože je prezumovaný samotným zložením predmetu úschovy.
 
K § 339
Ak sa predmet úschovy zloží pre neznámeho veriteľa, je zložiteľ oprávnený vziať predmet úschovy kedykoľvek späť, ak sa však predmet úschovy zloží pre konkrétneho veriteľa, môže zložiteľ predmet úschovy zobrať späť len so súhlasom daného veriteľa.
 
K § 340
Doterajšia právna úprava sa obsahovo dopĺňa zavedením fikcie podľa odseku 2 z dôvodu procesnej ekonómie a urýchlenia konania.
 
K § 341
Konštrukcia procesných úkonov notára, ktorý nevystupuje vo funkcii súdneho komisára predpokladá rozhodnutie o špecifickom prostriedku procesnej obrany súdom. Na neskôr podané námietky sa neprihliada.
 
K § 342 a 343
Rozpory v skutkových tvrdeniach účastníkov, ktoré súd zisťuje prostredníctvom vyjadrení podľa § 342 sa odstraňujú procesom dokazovania na pojednávaní. Fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojednávanie aj v iných prípadoch je prostriedkom, ktorý súdu umožňuje vyčerpať princíp materiálnej pravdy.
 
K § 344
Uznesenie súdu o námietkach je rozhodnutím vo veci samej a pre vyvrátenie prípadných aplikačných pochybností sa výslovne proti nemu pripúšťa odvolanie. Právoplatnosť uznesenia súdu vyvoláva účinky podľa odsekov 3 a 4.
 
Konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy
Predkladateľ novým typom konania reaguje na praktické problémy, keď bol výťažok z predaja zálohu zložený notárovi a skutočnosti rozhodujúce pre vydanie výťažku sú pre veriteľov sporné. Nová právna úprava zavádza možnosť podania námietky, o ktorej rozhodne súd.
 
K § 345 a 346
Navrhovaná právna úprava vychádza z predpokladu, že ešte pred vydaním výťažku úschovy (zloženej podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) je nevyhnutné pre zachovanie práv účastníkov právnych vzťahov upovedomiť ich o subjektoch a právnych dôvodoch vydania výťažku. Proti upovedomeniu je prípustný špecifický prostriedok procesnej obrany – námietky, o ktorých rozhoduje súd, keďže v tomto prípade nevystupuje notár v pozícii súdneho komisára.
 
K § 347
Osobitne je ustanovené účastníctvo v incidenčnom konaní o námietkach, pričom účastníctvo v tomto incidenčnom konaní sleduje ustanovenia hmotného práva.
 
K § 348 a 349
Rozpory v skutkových tvrdeniach účastníkov, ktoré súd zisťuje prostredníctvom vyjadrení podľa § 348 sa odstraňujú procesom dokazovania na pojednávaní. Fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojednávanie aj v iných prípadoch je prostriedkom, ktorý súdu umožňuje vyčerpať princíp materiálnej pravdy.
 
K § 350
V konaní o námietkach sa nerozhoduje o sporných skutočnostiach medzi účastníkmi konania, v takom prípade sa konanie preruší a pokračuje sa v ňom v závislosti od výsledku rozhodnutia sporu.
Účastníkov konania vymedzí súd v uznesení podľa odseku 2. Bude to väčšinou ten, kto podal námietky a ten, kto má výťažok dostať.
Fikcia podľa odseku 3 je nástrojom zabezpečenia procesnej ekonómie.
Účinky právoplatnosti rozsudku podľa odseku 4 sa vzťahujú na všetkých účastníkov konania o námietkach, aj keby v predmetnom konaní podľa odseku 1 ako účastníci nevystupovali.
 
K § 351
Uznesenie súdu o námietkach je meritórnym rozhodnutím, proti ktorému sa pripúšťa odvolanie. Účinky právoplatnosti meritórneho uznesenia ustanovujú odseky 2 a 3.
 
K § 352
Tento osobitný typ konania sa bude týkať všetkých typov úschov a v zásade pôjde o kadučné konanie o tzv. starých úschovách.
Z povahy veci vyplýva, že na začatie konania sa v plnej miere uplatňuje princíp oficiality.
 
K § 353
Účastníctvo v konaní je ustanovené tzv. druhou definíciou účastníctva, teda účastníkmi sú tí, ktorých zákon v tomto ustanovení za účastníkov označuje.
 
K § 354
Publicita uznesenia má význam pre uplatnenie práv neznámych osôb, preto je zabezpečená aj prostriedkami elektronickej komunikácie.
 
K § 355
V prípade, ak sa prihlási na základe uznesenia podľa § 354 ods. l záložný veriteľ, túto žiadosť postúpi súd notárovi, ktorý procesne postupuje podľa predchádzajúcich ustanovení.
Ak sa prihlási niekto, kto nemal právo na vydanie predmetu úschovy, súd jeho žiadosť uznesením zamietne.
Uznesenie podľa odseku 2 predstavuje meritórne rozhodnutie kvôli odstráneniu prípadných aplikačných problémov. Predkladateľ výslovne pripustil voči tomuto uzneseniu odvolanie. Po právoplatnosti tohto uznesenia sa postupuje podľa odseku 3.
 
K § 356
Navrhovaná osnova vychádza z predpokladu, že pred kadučným konaním má prednosť vydanie predmetu úschovy oprávnenému subjektu, iba ak k vydaniu predmetu úschovy nedôjde, môže prepadnúť štátu. Ak k vydaniu dôjde, kadučné konanie sa zastavuje.
 
K § 357 a 358
Osnova vychádza zo súčasnej právnej úpravy, tzv. kadučného konania. Právoplatným prepadnutím predmetu úschovy štátu zanikajú všetky práva k predmetu úschovy účastníkov a iných osôb.
 
K § 359
Iný prípad úschovy nastane napríklad podľa § 340 CSP, podľa ktorého uloží súd navrhovateľovi dôkazného prostriedku, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia, ak si zabezpečenie dôkazného prostriedku vyžiada trovy.
 
K § 360
Osobitný procesný režim neodkladných opatrení je prispôsobený charakteru mimosporového konania. V mimosporových konaniach, ktoré môže súd podľa predchádzajúcej časti CMP začať aj bez návrhu, môže súd rovnako bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie.
Procesné následky vo forme začatia konania vo veci samej sú riešené postupom podľa odseku 2.
 
K § 361
Uvedeným ustanovením sleduje predkladateľ zvýšenú protektívnu funkciu mimosporových konaní a umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu, ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov.
 
K § 362
Pokiaľ v sporovom konaní na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vždy vecne príslušný súd prvej inštancie, v mimosporovom konaní je plne odôvodnené, aby neodkladné opatrenie mohol nariadiť i súd odvolací. Vyplýva to nielen z verejného záujmu (napr. ochrana maloletého dieťaťa) ale i z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Postup odvolacieho súdu pri nariadení neodkladného opatrenia je rovnako ovládaný princípom oficiality v konaniach, v ktorých sa pri začatí uplatní tento princíp.
 
K § 363
Navrhovaná právna úprava plne zodpovedá charakteru mimosporového konania a je protipólom konania sporového a reflektuje možnú zmenu pomerov, ktorá vo veciach mimosporového charakteru je dôvodná. Na rozdiel od uvedeného v sporových konaniach totiž môže súd zrušiť neodkladné opatrenie iba na návrh.
 
K § 364
Charakter mimosporových konaní a tomu prispôsobená procesná úprava vylučujú uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú neodkladným opatrením podľa CSP, napriek subsidiarite predpisov.
 
K § 365
Rozdelenie súdnej ochrany na veci sporové a mimosporové sporové, vrátane samostatných kódexov, vyvolalo potrebu ochrany maloletých podriadiť režimu CMP vrátane neodkladných opatrení (bývalých predbežných opatrení). V zásade sa vychádza z doterajšej právnej úpravy predbežných opatrení v tejto oblasti, ktorej účelom je okamžitá ochrana života, zdravia alebo vývoja dieťaťa, ak je tu dôvodná hrozba, čo reflektuje nie len povinnosť rozhodnúť vo veľmi krátkom časovom rozmedzí 24 hodín od doručenia návrhu, ale rovnako sa ukladá súdu aj povinnosť v tejto lehote vyhotoviť rozhodnutie.
Vykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia podľa odseku 3 v sebe implicitne predpokladá povinnosť plniť, pretože len rozhodnutia ukladajúce povinnosť plniť disponujú vlastnosťou vykonateľnosti.
Zvýšená ochranná funkcia tohto inštitútu je zdôraznená úpravou v odseku 4, kedy súd nemusí ustanovovať maloletému zástupcu, pretože ide o urgentnú potrebu zabezpečenia ochrany maloletého.
Zvýšená protektívna funkcia sa prejavuje i osobitným režimom doručovania podľa odseku 5.
 
K § 366
Podriadenie procesného režimu konania o výživnom v CMP indikuje potrebu upraviť i neodkladné opatrenia v týchto typoch konaní.
 
K § 367
Komplexná úprava starostlivosti súdu o maloletých v CMP indikuje potrebu normatívne upraviť aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti, ako aj vo veciach výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Pri neodkladnom opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého predkladateľ zachováva lehotu 7 dní od doručenia návrhu na rozhodnutie vrátane jeho vyhotovenia, pričom zohľadňuje osobitnú vykonateľnosť tak ako je to uvedené v ods. 3.
 
K § 368
Úprava zavádza nový druh neodkladného opatrenia, ktorého účelom je zabezpečenie decíznej právomoci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, spočívajúcej v povolení vstupu do obydlia. Procesný režim reflektuje čo najmenej komplikované nastavenie, za účelom dosiahnutia efektívneho rozhodnutia a realizácie oprávnení legitimovaného subjektu.
 
K § 369
Princíp oficiality charakteristický pre mimosporové konanie sa nevyhnutne premieta i do otázky zabezpečenia dôkazu podľa tohto ustanovenia.
 
K výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých
Predkladateľ sa snaží o zachovanie komplexného poňatia systematiky úpravy vecí mimosporového charakteru a preto upravuje aj vykonávacie konanie vo veciach maloletých. Jeho zaradenie do štvrtej časti zákona identifikuje tento postup ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Novo koncipované ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú i v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fázu druhú. Medzi týmito dvoma fázami prebieha fáza mediačná (zmierovacia), ktorá doteraz prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia.
 
K § 370
Navrhované ustanovenie formuluje osobitosti exekučného titulu ako materiálneho predpokladu začatia personálnej exekúcie. Podľa tejto časti sa postupuje napríklad aj vtedy, ak ide o vykonateľnú dohoda podľa zákona o rodine. Hoci explicitne nie je formulované uloženie povinnosti, implicitne je zrejmé, že ten rodič, ktorý nemá u seba dieťa, je oprávneným a ten, ktorý má dieťa u seba, je povinným.
 
K § 371
Ustanovenie kritérií miestnej príslušnosti súdu je podriadené výlučne záujmom maloletého dieťaťa. Preferuje sa všeobecný súd maloletého podľa kritéria odseku 1, no v záujme maloletého môže byť príslušný i tzv. zakročovací súd podľa odseku 3, prípadne je možné príslušnosť z dôvodov vhodnosti preniesť podľa odseku 2.
Na výkon neodkladného opatrenia je vždy príslušný súd prvej inštancie, a to aj v prípade, ak neodkladné opatrenia nariadil odvolací súd, čo predkladateľ odôvodňuje princípom procesnej ekonómie.
Režim osobitného konania o návrat maloletého do cudziny odôvodňuje ustanovenie príslušnosti na výkon tohto rozhodnutia podľa odseku 5.
 
K § 372
Predkladateľ vychádza z tzv. druhej definície účastníctva, teda že účastníkom konania o personálnej exekúcii sú oprávnený, povinný a maloleté dieťa (teda osoby výslovne označené zákonom).
 
K § 373
Navrhované ustanovenie vychádza z koncepcie generality a špeciality právnych noriem v rámci právneho predpisu, podľa ktorej sa ustanovenia štvrtej časti považujú za špeciálne ustanovenia voči prvej časti CMP (všeobecná časť) a voči ustanoveniam piateho dielu prvej hlavy druhej časti CMP (konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých).
 
K § 374
V režime personálnej exekúcie predkladateľ vychádza z fakultatívnosti pojednávania, ktorého nariadenie bude zrejme prichádzať do úvahy iba výnimočne, čo vyplýva z povahy konania o výkone rozhodnutia.
 
K § 375
Povaha personálnej exekúcie predpokladá meritórne rozhodovanie súdu uznesením.
 
K § 376
Doterajšia právna úprava nebola jednoznačná a bezrozporná v otázke začatia tohto typu vykonávacieho konania, preto predkladateľ precizuje spôsob začatia personálnej exekúcie, v ktorom sa prejavuje princíp oficiality typický pre mimosporové konania.
 
K § 377
Nóvum predloženej právnej úpravy spočíva v zavedení odvolania bez suspenzívneho účinku.
Bude na uvážení súdu prvej inštancie, či zakročí až po rozhodnutí odvolacieho súdu, alebo už pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, najmä v prípadoch, kedy je dieťa ohrozené.
Navrhovaná právna úprava umožňuje okamžité nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia sa doručí až pri jeho uskutočnení, kedy sa môže dieťa hneď i odobrať.
 
K § 378
Medzi fázou nariadenia výkonu rozhodnutia a uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd uskutočniť úkony a opatrenia mediačného a zmierovacieho charakteru, v čom sa napĺňa výchovná funkcia mimosporových konaní.
 
K § 379
Predkladateľ ponecháva súčasnú úpravu § 272 ods. 3 a 4 OSP prakticky nezmenenú.
 
K § 380
Ustanovenie napĺňa princíp materiálnej pravdy ovládajúci všetky typy mimosporových konaní, teda i konanie o personálnej exekúcii.
 
K § 381
Prejavom mediačnej funkcie súdu v mimosporových konaniach je i využitie inštitútu mediácie, ktorú je súd oprávnený fakultatívne nariadiť.
 
K § 382
Pod opakovaným porušením podľa odseku 2 sa rozumie situácia, kedy sa uložením pokuty dosiahol jej účel a povinný sa podrobil výkonu rozhodnutia a po určitý časový úsek rozhodnutie rešpektuje a následne opätovne povinnosť poruší.
 
K § 383
Predkladateľ vychádza z inštitútu uplatňovaného i v doterajšej právnej úprave § 273 ods. 2 OSP, ktorá však neriešila obnovu výplaty dávok (zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v prípade, ak povinný začal plniť rozhodnutie dobrovoľne.
 
K § 384
Predkladateľ nepripúšťa v osnove suspenzívny účinok odvolania voči uzneseniu o nariadení o výkone rozhodnutia, ktoré tak môže byť vykonané okamžite. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané, nevyžaduje sa ani jeho doručenie povinnému.
 
K § 385 až 388
Predkladateľ v zásade ponecháva súčasnú právnu úpravu nezmenenú, keďže sa v praxi osvedčila.
 
K § 389
Predkladateľ vychádza z možnosti odkladu výkonu rozhodnutia iba v osobitných prípadoch, a to aj bez návrhu. Osobitným predpisom sa rozumejú predovšetkým nariadenie Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti súvisiace s personálnou exekúciou.
 
K § 390
Predkladateľ pri zastavení výkonu rozhodnutia vychádza z tradičných dôvodov, pričom z dôvodu právnej istoty sa uznesením výkon rozhodnutia zastavuje aj v prípadoch podľa písmen e) a f).
 
K § 391
Uznesením, ktorým sa výkon rozhodnutia končí (zastavuje), rozhoduje súd aj o povinnosti náhrady trov konania.
 
K § 392
V navrhovanom ustanovení sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uvedie podrobnosti  o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.
 
K § 393
Z dôvodu vyjasnenia aplikácie osobitných procesných režimov navrhovateľ prikročil ku koncipovaniu súhrnného ustanovenia, ktoré výslovne deklaruje prioritu osobitných procesných režimov v súvislosti s klasifikovanými údajmi, či s osobitným procesným statusom definovaných osôb. Tieto procesné režimy budú mať aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami civilného procesu v súvislosti s inštitútmi ako je identifikácia svedka, zaznamenávanie priebehu pojednávania, verejnosť pojednávania, nahliadanie do spisu a pod. Napríklad účelom zákona č. 215/2004 Z. z. je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Podstata ochrany utajovaných skutočností spočíva v prijatí preventívnych opatrení v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, šifrovej ochrany informácii, fyzickej bezpečnosti, objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a priemyselnej bezpečnosti, ktoré budú predchádzať ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov Slovenskej republiky neoprávnenou manipuláciou s utajovanou skutočnosťou (jej vyzradeniu nepovolanej osobe alebo cudzej moci, neoprávnenému rozmnoženiu, zničeniu, strate alebo odcudzeniu). Pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov tohto zákona a uplatňovaní práv a povinnosti z neho vyplývajúcich sú súd, účastníci konania a ďalšie zúčastnené osoby povinné dôsledne rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom č. 215/2004 Z. z. a všeobecne záväznými právnymi predpismi.
K § 394
Súdna moc je výkonom štátno-mocenských oprávnení a preto všetky pokuty uložené súdmi SR patria štátnej pokladnici.
 
K § 395 a 396
Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno – právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. V odôvodnených prípadoch sú ustanovené výnimky z tohto základného pravidla.
 
K § 397
Účinnosť CM P sa navrhuje po dostatočne dlhej legisvakačnej lehote, tak aby právno – aplikačné orgány mali dostatok času sa s novou úpravou oboznámiť, prípadne absolvovať vzdelávacie a školiace aktivity organizované Justičnou akadémiou, prípadne inými subjektmi.
 
V Bratislave, 17. decembra 2014


Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Tomáš Borec, v.r.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona Civilný mimosporový poriadok

K predpisu 161/2015, dátum vydania: 17.07.2015

B. Osobitná časť

K čl. 1

Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku (ďalej len 'CMP'). Subsidiárne sa použijú aj princípy upravené v článkoch Civilného sporového poriadku (ďalej len 'CSP' ). Základné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť.

Èlánok 1 zdôrazňuje podstatu mimosporového konania, v ktorom je najdôležitejším princípom ochrana verejného záujmu. Pre splnenie tohto cieľa je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže kona ť z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.

K čl. 2

V navrhovanom článku 2 CMP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CMP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatick ý výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie CMP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujú c judikatúru ES¼P a Súdneho dvora EÚ.

K čl. 3

Navrhovaný článok 3 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňat é neboli.

V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka ZGB.

K čl. 4

CMP v článku 4 vyjadruje všeobecný ústavný princíp rovnosti účastníkov konania, podľa ktorého majú účastníci konania pri aplikácii procesných predpisov pred súdom rovné postavenie. Zá kon v konaní pred súdom vyrovnáva faktickú nerovnosť účastníkov podpornými opatreniami, napr. ustanovením procesného opatrovníka, poučením o procesných právach a povinnostiach, účasťou dôvern íka na konaní Rovnosť účastníkov konania vychádza všeobecne zo zásady, že postavenie procesných strán nesmie byť závislé na pohlaví, náboženstve, rase, národnosti ani sociálnom pôvode.

Celý CMP akcentuje práva vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa (najmä čl. 12), zo súvisiacich Všeobecných komentárov k Dohovoru o právach dieťaťa (najmä č. 10, 12 a 14) a z Dohovoru OSN o pr ávach osôb so zdravotným postihnutím (najmä čl. 13).

K čl. 5

V navrhovanom článku 5 je upravený princíp oficiality, jeden z najcharakteristickejších princípov mimosporového konania. Ochrana záujmov vyjadrených konkrétnymi právnymi normami alebo povahou mimosporových konan í môže byť efektívne zabezpečená jedine možnosťou orgánov ochrany práva (najmä súdu) postupovať aj bez procesnej iniciatívy účastníkov konania, ktorých iniciatíva však môže zostať ako fakultatívny a subsidiárny nástroj tejto ochrany.

Rovnako je v tomto článku vyjadrený princíp rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv, teda princíp hospodárneho konania súdu, ako i iných subjektov konania, ktorého zmyslom je efektívna, teda adekvá tna ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv presahujúcich rámec bežných súkromnoprávnych vzťahov – ide teda o ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, na ktor ých je širší celospoločenský (verejný) záujem.

K čl. 6

V článku 6 je vyjadrený nosný princíp mimosporového konania, a to princíp materiálnej pravdy. Dichotómia princípu materiálnej pravdy a princípu formálnej pravdy je esenciou diferenciácie civilného sú dneho konania na sporové a mimosporové. Z dôvodu akcentácie širšieho verejného záujmu na poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania (protektívna funkcia) je súd v mimosporovom konaní povinný zisťovať skutočný stav veci, nie len skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu prá vnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci. Súd teda zisťuje z úradnej povinnosti, či sú naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy a z takto zistené ho skutočného stavu veci vyvodzuje konkrétnu formu ochrany z dispozície právnej normy, prípadne trestá (sankcia právnej normy).

Rovnako je v čl. 6 vyjadrený princíp vyšetrovací (druhá veta) ktorý funkčne i teleologicky súvisí s princípom oficiality vyjadreným vo vete prvej. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princí pu je obmedzenie procesnej diligencie účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd.

K čl. 7

Èl. 7 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu. Namietanie formálnych nedostatkov konania sa obmedzuje iba na prípady, v ktorý ch malo toto pochybenie skutočný vplyv na výsledok konania, čím sa sleduje zabránenie prieťahov v konaní. Tretia veta čl. 7 reflektuje zásadu oficiality a protektívnu funkciu mimosporových konaní. Súd môž e vo výnimočných prípadoch upustiť od určitých procesných úkonov za účelom dosiahnutia ochrany verejného záujmu.

K čl. 8

Navrhované znenie čl. 8 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon ustanovuje, kedy pojednávanie nariaďovať netreba a v ktorých prípadoch sa môže súd spoľahnúť na písomnú formu konania. Uvedené rešpektuje povahu predmetu konania a dôraz na efektívnu ochranu práv a právom chránených záujmov.

K čl. 9

Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci. Verejnosť môže byť z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená len v taxatívne ustanovených prípadoch.

K čl. 10

Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dô kazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

K čl. 11

Navrhovaný čl. 11 zakotvuje princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarchia právnych predpisov (napríklad prednosť úniového práva, medzinárodnej zmluvy atď.).

Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz z ískaný v rozpore so zákonom, ak je právo druhého účastníka ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykoná va. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachyten é, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazný m prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).

Postup súdu v súlade s platnými právnymi predpismi nevylučuje aplikáciu neúčinných právnych predpisov, na ktoré odkazujú intertemporálne ustanovenia.

K čl. 12

Navrhované znenie čl. 12 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princí p je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j. účinná a rýchla.

K čl. 13

Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku účastníkov so súdom. Èl. 13 reflektuje aj právo nechať sa v konaní zastúpiť ako i povinnosť byť zast úpený a obligatórnosť zastúpenia advokátom v zákonom ustanovených prípadoch.

K čl. 14

Navrhované znenie čl. 14 je vyjadrením princípu voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci európskeho priestoru, ako i vyjadrením princípu materiálnej reciprocity medzinárodného práva.

K § 1

V navrhovanom znení sa premieta ustanovenie tzv. taxatívne výlučnej právomoci súdov v mimosporovej agende. CMP sa ako procesný kódex uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v samotnom CMP.

K § 2

Vyjadruje sa všeobecná subsidiarita CSP spočívajúca v koncepcii, že CMP upravuje iba odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generá lny procesný kódex. Tomu je prispôsobená systematika zákona a označenie jednotlivých častí a dielov, a to ako základné ustanovenia a niektoré ustanovenia napr. o príslušnosti, účastníkoch a pod. Zd ôraznenie procesných rozdielov sa premieta aj do terminológie.

Za účelom precizovania generálna norma odseku 2 ustanovuje výkladové pravidlo, podľa ktorého sa rozdielna terminológia sporového a mimosporového konania výkladovo zjednocuje.

K § 3

CMP používa pojem "niektoré ustanovenia o..." v prípadoch, ak sú v CMP upravené len špecifiká daného inštitútu, ktorý komplexne upravuje CSP a tieto ustanovenia CSP sa použijú subisidárne. Ak v nadpise nie s ú uvedené slová "niektoré ustanovenia o...", znamená to, že CMP upravuje inštitút komplexne. Takáto technika sa používa v celom kódexe.

Upravuje sa všeobecná subsidiarita CSP a navrhované znenie upravuje odchýlku od všeobecnej súdnej príslušnosti. Príslušnosť upravuje CMP spravidla v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní ako výlučnú miestnu príslušnosť, ktorá je reflexiou zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa tohto zákona Ak takto príslušnosť ustanovená nie je, z povahy mimosporového konania sa zá konodarca priklonil k odlišnej generálnej klauzule príslušnosti ako v CSP a ustanovuje sa príslušnosť podľa všeobecného súdu navrhovateľa.

K § 4

Odlišnosť procesného režimu proti CSP sa prejavuje v práve účastníkov konania vyjadriť sa k delegácii z dôvodu vhodnosti. Najmä vo vzťahu ku konaniam, ktoré je možné začať aj ex offo, z dô vodu hospodárnosti konania, priznáva zákon právo vyjadriť sa k možnej delegácii veci inému ako príslušnému súdu len tým účastníkom, ktorí sú v čase začatia konania známi.

K § 5 a 6

Odlišnosť oproti generálnemu kódexu CSP spočíva v ex officio skúmaní všetkých druhov príslušnosti počas celého konania. Civilný mimosprový proces identifikuje základné procesné podmienky a ich skúmanie s dô razom na potrebu zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa CMP bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov. Odlišný procesný režim je odôvodnený aj v prípade odchýlok pri postupovaní veci, pričom ostáva zachovaná povinnosť súdu upovedomiť účastníkov konania o postúpení.

K § 7

V mimosporovom konaní sa navrhuje ponechať pojem účastníci konania a rovnako sa navrhuje ponechať druhú (odsek 1) a tretiu (odsek 2) doktrinálnu definíciu účastníctva. Tieto definície sú dostatočne pokryt é judikatúrou i právnou náukou, reflektujú veci prejednávané podľa tohto kódexu a preto sa nemenia.

K § 8

Navrhuje sa procesne riešiť situácie, kedy návrh na začatie konania uplatní subjekt, ktorému nesvedčí ani druhá ani tretia definícia účastníctva. V kontexte princípu oficiality pri začatí konaní pova žuje predkladateľ za potrebné zdôrazniť, že ak z takéhoto odmietnutého návrhu (podania) zistí súd skutočnosti odôvodňujúce konanie vo veci samej, vydá uznesenie o začatí konania.

K § 9

Povaha mimosporového konania odôvodňuje osobitný procesný režim pri nedostatku procesnej spôsobilosti v navrhovanom znení. Ustanovenie je zvýšenou právnou ochranou subjektov, ktoré nemajú spôsobilosť na prá vne úkony v plnom rozsahu, ale v konaní pred súdom je dôvodné ich zastúpenie zákonným zástupcom, hoci v hmotnoprávnych vzťahoch by mohli konať samostatne. Uvedené súvisí so špecifickosťou procesný ch úkonov a s postupom v konaní pred súdom.

K § 10

Tradičný inštitút pribratia do mimosporového konania sa navrhuje ponechať v CMP ako osobitný inštitút, ktorý bude mať opodstatnenie tam, kde určenie okruhu účastníkov nemusí byť v čase zač atia konania jednoznačné. Z procesného hľadiska je tiež nevyhnuté zastavenie konania voči tomu, kto získal procesné postavenie účastníka, ale jeho práva resp. povinnosti nie sú predmetom konania.

K § 11

Povaha mimosporového konania odôvodňuje vylúčiť intervenciu (vedľajšie účastníctvo) v CMP. Vylúčenie intervencie súvisí s odlišným nazeraním na procesné postavenie účastníkov mimosporov ých konaní a ktorých zvýšená procesná ochrana sa realizuje inými inštitútmi (vstup prokurátora tiež iných subjektov do konania, zastúpenie).

K § 12

V jednotlivých osobitných konaniach podľa druhej časti zákona môže byť odôvodnená zvýšená ochrana prostredníctvom subjektov, ktorým uvedené vyplýva z ich právomoci. V tých mimosporový ch konaniach, ktoré sa týkajú detí a ide o právne vzťahy s cudzím prvkom, ustanovenie reflektuje povahu a funkcie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, rovnako súd môže do konania pribra ť orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo právnoochranné subjekty. V konaní môžu tieto subjekty vykonávať procesné práva a povinnosti s obmedzením tých, ktoré majú dopad do sfé ry hmotného práva.

K § 13

Účasť prokurátora ako orgánu ochrany práva je v CMP dôkladne posilnená ako návrhovými, tak i vstupovými oprávneniami a aj inštitútom dovolania generálneho prokurátora. Nastavenie týchto oprávnení vyplýva z penza špecifických predmetov v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona, ktorým je takto garantovaná zvýšená právna ochrana. Úprava súčasne precizuje vstup prokurátora v konaní o rozvod manželstva s maloletými deťmi len v časti o úprave pomerov manželov k deťom na čas po rozvode.

K § 14 a 15

Predkladateľ považuje za opodstatnené ponechať vo veciach mimosporových možnosť spísania podania do zápisnice, čím sa garantuje zvýšená ochrana subjektov v mimosporovom konaní. Povaha mimosporových vecí nevylučuje uzavretie dohody o predmete konania, verifikovanie tejto dohody je potom potrebné podpísaním zápisnice, ktorá dohodu obsahuje.

K § 16 až 22

Komplexná právna úprava je odôvodnená zvýšenou ingerenciou notára v mimosporových konaniach ustanovených v osobitnej časti tohto zákona. Ustanovenia vyjadrujú delegovanie decíznej právomoci na sú dneho komisára, ako aj kvalitatívne vnímanie úkonov ním realizovaných na základe poverenia. Súčasne diferencuje možnosť odňatia veci notárovi a poverenie iného notára, ak sú dané dôvody pre vylú čenie notára. Zavádza sa primeraná aplikácia ustanovení CSP, na rozdiel od generálnej subsidiarity vyjadrenej v § 2. Podmienky pre ustanovenie zástupcu alebo náhradníka notára upravuje zákon č. 323/1992 o notá roch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len 'Notársky poriadok').

K § 23

Princíp oficiality charakteristický pre mimosporové konania sa prejavuje zásadnou možnosťou súdu začať konanie bez procesnej iniciatívy účastníka – táto však vylúčená nie je, čo predkladate ľ reflektuje možnosťou podať návrh na začatie konania. Pokiaľ z právnej úpravy výslovne nevyplýva možnosť začať konanie výlučne na návrh, uplatní sa čo do začatia konania princí p oficiality. Dôsledná diferenciácia CSP a CMP sa prejavuje aj v odlišnej terminológii základného procesného úkonu – pre účely CMP návrh na začatie konania.

K § 24

Osobitosť procesného režimu momentu začatia konania je prispôsobená princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania a reflektuje časový okamih podania návrhu, resp. vydanie uznesenia o začatí konania.

K § 25

Špeciálna právna úprava CMP v oblasti procesnej iniciatívy účastníkov konania smerujúcej k začatiu konania sa prejavuje povinnosťou pravdivo a úplne substancovať skutkové tvrdenia, čo v sporovom konaní predkladateľ vyžadovať nemôže. Táto povinnosť úzko súvisí s dôrazom na taký procesný postup súdu, ktorý je zameraný na zistenie čo najobjektívnejšieho stavu veci a ktorý je spätý aj s procesnou súčinnosťou účastníkov konania.

K § 26

Navrhovaný procesný režim zohľadňuje špecifiká mimosporového konania vo vzťahu k zvýšenej protektívnej funkcii voči účastníkom konania. Ustanovenie reflektuje v zmysle základných princí pov, na ktorých je kódex budovaný, snahu o efektívnu a účinnú ochranu, ktorá v opodstatnených prípadoch môže znamenať menej prísny režim pri plnení procesných povinností účastníkov.

K § 27

Povinnosť doručiť rozhodnutie, ktorým sa konanie začína, do vlastných rúk, je prejavom protektívnej funkcie mimosporového konania a súčasne garantuje účastníkom konania právo na spravodlivý proces a realizáciu procesných práv a povinností.

K § 28 a 29

Klasické dispozičné úkony, zmena návrhu, či späťvzatie návrhu sú procesne modifikované vo vzťahu k osobitným funkciám mimosporového konania. Uvedené sa výrazne prejavuje v možnosti súdu pokrač ovať v konaniach, ktoré sú ovládané princípov oficiality pri ich začatí.

K § 30 a 31

Princíp oficiality ovládajúci mimosporové konanie sa prejavuje v navrhovaných ustanoveniach, ako aj v ďalších ustanoveniach CMP zvýšenou procesnou ingerenciou súdu, pričom princíp hospodárnosti je vyžadovan ý o to viac, že na väčšine mimosporových konaní a ich vyriešení v čo najkratšom možnom čase je eminentný verejný záujem. Zisťovanie skutočného stavu veci predpokladá široké spektrum informácií a je dôvodné využitie súčinnosti čo najširšieho spektra subjektov. Nečinnosť účastníkov konania nemôže byť na úkor dôrazu na efektívne a pružné prejedanie a rozhodnutie veci.

K § 32

Napriek panujúcemu princípu oficiality v mimosporovom konaní sa i tu v istej miere prejavuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť účastníkov konania ako základné procesné povinnosti; to však nemení povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci a postupovať v konaní aj prípade nečinnosti účastníkov.

K § 33

Ustanovenie reflektuje základné ústavné princípy, typické tak pre konanie sporové ako aj mimosporové a to princíp ústnosti, priamosti a bezprostrednosti, ktoré sa prejavujú v prejedaní veci za prítomnosti ú častníkov konania, spravidla na pojednávaní. Povaha predmetu konania môže byť dôvodom, kedy zákon dáva možnosť prejednať vec bez nariadenia pojednávania (vyhlásenie za màtveho). Predkladateľ zachová va primeraný časový priestor na prípravu účastníka pred pojednávaním.

Osobitným dôvodom vylúčenia verejnosti z kontroly verejnej moci predstavuje dôvod mravnosti, ktorý v mimosporových konaniach najčastejšie bude splývať s verejným záujmom.

Ak súd vylúčil verejnosť z pojednávania podľa odseku 1 preto, že verejné prejednanie veci by ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, môže súd povoliť prítomnosť jednotlivým osobám na pojedná vaní alebo jeho časti podľa odseku 2 iba vtedy, ak sú tieto osoby oprávnené oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 215/2004 Z. z.').

K § 34

Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii sú zo všeobecný ch inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty a tým sa pre mimosporový proces vymedzujú odlišne hranice procesnej aktivity účastníkov a tiež sa vylučuje prísnosť zákona vyjadrená v CSP koncentráciou konania.

K § 35 až 37

Mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania v tom smere, že sa súd nemôž e spoliehať na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale dôkladne aplikuje tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu. Uvedené nevylučuje, aby súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, ktoré ale musia byť konfrontované s výsledkami vykonaného dokazovania.

K § 38

Predkladateľ dôsledne aplikuje ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, v tomto prípade konkrétne právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie svojho názoru v prebiehajúcom súdnom konaní (čl. 12 Dohovoru o prá vach dieťaťa). Zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť a to prim árne samostatne. Predkladateľ sa snažil eliminovať zisťovanie názoru dieťaťa sprostredkovane, pričom spôsob zisťovania názoru dieťaťa ponecháva na sudcu a predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti dieťaťa.

K § 39

Vo veciach podľa tohto zákona má rozsiahle penzum vecí povahu statusovú, preto sa preferuje ako meritórne rozhodnutie rozsudok. Povaha mimosporového konania a dôraz na jeho efektívnosť umožňuje vydávať meritó rne uznesenia v prípadoch taxatívne ustanovených v osobitnej časti tohto zákona, prípadne v iných častiach tohto zákona.

K § 40

Princíp oficiality a princíp materiálnej pravdy sa prejavujú v mimosporových konaniach aj tým, že neplatí zásada ne ultra petitum, teda že súd zásadne nie je viazaný návrhom účastníkov.

K § 41

Ústne prejednanie veci je v mimosporovom konaní pravidlom, preto je ustanovený okamih vyhlásenia meritórneho rozhodnutia zásadne na pojednávanie, na ktorom súd ukončil dokazovanie. Tento postup plne korešponduje základn ým princípom zdôrazňujúcim efektívny postup konaní a čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci.

K § 42

V navrhovanom ustanovení predkladateľ reflektuje zvýšenú protektívnu funkciu mimosporového konania skrátením všeobecnej lehoty na vyhotovenie meritórneho rozhodnutia.

K § 43

Navrhuje sa zásadná odchýlka od tzv. materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia v CSP rozšírením subjektívnej hranice záväznosti statusových rozhodnutí, ktoré zásadne budú pôsobiť erga omnes.

K § 44

Úprava reflektuje funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. Tento osobitný účel pri všetkých druhoch vyživovacích povinností, vrá tane vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom zdôrazňuje predkladateľ nastavením predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom, a to ex lege.

K § 45

V prípadoch meritórnych uznesení sa primerane aplikujú ustanovenia o rozsudkoch, čo vyplýva z ustanovení CSP, a to vrátane povinnosti doručiť toto meritórne rozhodnutie do vlastných rúk, čí m sa stiera rozdiel medzi formou rozhodnutia, pokiaľ sa ním rozhoduje v merite veci.

K § 46

Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii sú zo všeobecný ch inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty. S ohľadom na základné princípy CMP považuje predkladateľ za dôvodné vylúčenie využitia skrátených foriem konania a rozhodnutí v nich vydaných.

K § 47 a 48

V katalogizácii druhov trov konania sa prejavuje osobitný charakter trov konania, do ktorých popri subsidiárne aplikovateľných ustanoveniach CSP predkladateľ zaradil aj niektoré osobitné druhy trov podľa § 47 a § 48.

K § 49 až 51

Predkladateľ ponecháva princíp diferenciácie platenia a náhrady trov konania s tým, že vo fáze platenia trov konania si v zásade účastníci trovy platia sami, okrem prípadov, kedy podľa osobitnej č asti tohto zákona trovy konania platí štát (§ 49).

Osobitne sú ustanovené zásady platenia trov v dedičskom konaní (§ 50), ako aj v konaní o umorení istiny (§ 51).

K § 52

Generálne sa vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56.

K § 53

V navrhovaných typoch konaní môže za istých okolností prichádzať náhrada trov konania podľa princípu úspechu v konaní, no koncepcia oproti CSP je úplne odlišná vo fakultatívnej možnosti sú du priznať takúto náhradu, a to len s použitím materiálneho korektívu možnosti spravodlivo náhradu trov konania požadovať. Súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať ná hradu trov konania, ako aj rozsah takto priznanej náhrady so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, s použitím spomínaného materiálneho korektívu.

K § 54

Aj v mimosporových konaniach prichádza do úvahy obmedzená aplikácia princípu zavinenia pri porušení procesných povinností s využitím náhrady takto vzniknutých trov konania. Procesná zodpovednosť za zavinen é trovy sa prejaví v možnosti ich separácie, a to i v prípadoch, ak sa priznáva náhrada podľa § 53.

K § 55

Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľ adiska úspechu v konaní.

K § 56

Povinnosť náhrady trov konania v prípadoch, kedy súd podľa § 53 až § 55 náhradu trov konania prizná, nemožno z povahy veci uložiť prokurátorovi.

K § 57 a 58

Nakoľko z ustanovení § 52 až § 56 vyplýva, že inštitút náhrady trov konania bude v mimosporových konaniach mimoriadne zriedkavo aplikovateľný, je účelné, aby v týchto zriedkavých prí padoch rozhodoval súd len na návrh. Ak o tomto nároku rozhodne, na rozdiel od všeobecnej koncepcie CSP rozhoduje jediným rozhodnutím o nároku, aj o vyčíslení náhrady trov konania.

K § 59

Zo všeobecnej subsidiarity CSP vyplýva, že ustanovenia CMP budú korigovať iba určité odchýlky od všeobecnej úpravy. Nad rámec uznesení, voči ktorým pripúšťa odvolanie CSP, bude v CMP odvolanie prí pustné aj proti uzneseniam súdu prvej inštancie vo veci samej, s výnimkou uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia.

K § 60

Predkladateľ sa pridržiava pravidla, že v prípade, ak uznesenie vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nie je opravný m prostriedkom, ale osobitným prostriedkom procesnej obrany, podobne ako odpor, námietky a pod. Uvedené riešenia prispieva k zrýchleniu konania za súčasného zachovania práv účastníkov na preskúmanie rozhodnutia.

K § 61

Odpustenie zmeškania lehoty, a tým navrátenie do predošlého stavu nie je vo vymenovaných prípadoch možné pripustiť s ohľadom na zákonný zákaz dvojmanželstva, ku ktorému by aplikáciou všeobecný ch inštitútov odpustenia zmeškania lehoty mohlo dôjsť.

Navrhovaná lehota 15 dní v odseku 2 reflektuje predovšetkým právnu istotu účastníkov v konaniach spravidla statusového charakteru, resp. vo vzťahu k špecifickým predmetom konaní, na rozdiel od všeobecného re žimu CSP v prípadoch, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie, resp. obsahuje nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania.

K § 62

Osobitný režim odvolacích dôvodov, resp. odchýlky od všeobecného režimu ustanoveného v CSP sú odôvodnené predovšetkým systémom úplnej apelácie, ktorý sa v mimosporových konaniach uplatňuje a ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu veci ako podkladu meritórneho rozhodnutia. Modifikácia odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania.

K § 63

CMP neobmedzuje procesnú aktivitu účastníkov princípom koncentrácie. Navrhované ustanovenie dôsledne dodržiava koncepciu úplného apelačného systému v mimosporových konaniach vrátane tzv. práva novôt v odvolacom konaní.

K § 64

S ohľadom na princíp úplnej apelácie v mimosporových konaniach je dispozícia s návrhom na začatie konania v zásade prípustná aj v štádiu odvolacieho konania.

K § 65 až 67

Z princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania je odvodená i zásadná neviazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania i odvolacími dôvodmi. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli.

O vady konania podľa § 67 pôjde vždy, ak sa vyskytne vada, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Ak sa síce vyskytne procesná vada, ktorá však nemala za následok nesprá vne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na takúto vadu konania neprihliada.

K § 68

Princíp materiálnej pravdy a tiež princíp vyšetrovací sa v odvolacom konaní prejavuje okrem iného aj povinnosťou zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak to z povinnosti zistiť skutočný, úplný , stav veci vyplýva.

K § 69 a 70

Osobitne sa navrhuje riešiť prípustnosť odvolania voči uzneseniam vydaným notárom ako súdnym komisárom. Súdny komisár vykonáva decíznu právomoc na základe delegovania tejto právomoci verifikovanej poveren ím a proti takýmto uzneseniam je odvolanie zásadne prípustné.

Takéto odvolanie sa podáva priamo u notára, ktorý bol poverený ako súdny komisár, prípadne priamo na súde prvej inštancie, ktorý o tomto odvolaní bude rozhodovať alebo na príslušnom odvolacom súde.

K § 71

Na konanie o odvolaní voči uzneseniu notára vo funkcii súdneho komisára je zásadne funkčne príslušný súd prvej inštancie s výnimkami podľa § 72 a § 73.

K § 72

Po predložení odvolania súdu prvej inštancie v prípadoch meritórnych uznesení podľa odseku 1 je procesný postup diferencovaný podľa toho, či súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako dôvodné alebo nie. Ak odvolanie vyhodnotí ako dôvodné, napadnuté rozhodnutie sám zmení alebo ho zruší a vráti súdnemu komisárovi na ďalšie konanie – v tomto prípade vysloví právny názor, ako v konan í ďalej postupovať, ktorým je súdny komisár viazaný. Ak napadnuté rozhodnutie uznesením zmení, je proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd.

Ak súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako nedôvodné, predloží ho na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

K § 73

Ak nejde o prípady meritórnych uznesení vymenovaných v § 72, funkčná príslušnosť na odvolanie svedčí súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie ani dovolanie prípustné nie je. Rozhodnutie sú du prvej inštancie sa v tomto prípade nepovažuje za rozhodnutie odvolacieho súdu, preto predkladateľ len proklamatívne zdôraznil neprípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu.

K § 74

Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanž elstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť.

K § 75

Navrhované ustanovenie je potrebné z hľadiska systematiky diferenciácie sporového a mimosporového konania. Predstavuje ďalšie rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pokiaľ nie je možn á modifikácia iným zákonným postupom, a z povahy veci nemôže byť uvedený v CSP.

K § 76

Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanž elstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť. Obmedzenie vo vzťahu k prípustnosti sa vzťahuje aj na rozhodnutie v konaní o návrat maloletého vo veciach neoprávnené ho premiestnenia alebo zadržania.

K § 77

Princíp oficiality, ktorý dôsledne ovláda mimosporové konanie, sa prejavuje i v zásadnej neviazanosti dovolacieho súdu rozsahom dovolania.

K § 78 až 86

Osobitná povaha, ako aj funkcie mimosporového konania odôvodňujú zavedenie komplexnej právnej úpravy osobitného mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania generálneho prokurátora. V mimosporovom konaní, ktorého z ákladným rysom je silný verejný záujem na vyriešení otázok tvoriacich predmet týchto konaní sa nemôže vyskytnúť otázka súladnosti tohto inštitútu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a zá kladných slobôd či s konštantnou judikatúrnou líniou ES¼P. Generálny prokurátor ako osobitný orgán ochrany práva je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku tam, kde to vyž aduje verejný záujem či ochrana práv a nápravu nemožno zjednať inak. Prípustnosť mimoriadneho dovolania je na posúdení hodnotového balansu nad vážnosťou zásahu do práv a právom chránených zá ujmov, ktoré sú predmetom konania vo vzťahu k princípu zachovania právnej istoty integrovaného v právoplatnom rozhodnutí súdu.

Dovolanie generálneho prokurátora sa nepripúšťa voči rozhodnutiu najvyššieho súdneho orgánu sústavy všeobecného súdnictva a z dôvodov právnej istoty proti rozsudkom o rozvode, neplatnosti č i neexistencii manželstva a vo veci návratu maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.

Navrhuje sa zachovať lehota jedného roka od právoplatnosti napádaného rozhodnutia, ako aj náležitosti a dôvody v zásade v intenciách doterajšieho inštitútu mimoriadneho dovolania.

Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia CSP, vrátane ustanovení o rozhodnutí dovolacieho súdu.

K osobitnej časti

V osobitnej časti CMP predkladateľ ustanovuje spôsobom taxatívneho výpočtu konania, ktoré majú mimosporový charakter. Všeobecná subsidiarita CSP sa v osobitnej časti CMP prejavuje osobitnou osnovou týchto konaní , pričom v ostatných veciach, ktoré nie sú výslovne upravené v CMP, sa postupuje podľa všeobecných ustanovení CSP (normatívne vyjadrené: niektoré ustanovenia o...). Predkladateľ v ustanoveniach o jednotlivý ch typoch konaní precizuje predovšetkým predmet konania, miestnu príslušnosť, účastníkov konania, návrhovosť alebo beznávrhovosť konkrétneho typu konania, otázku nariadenia pojednávania alebo mož nosti konať aj bez pojednávania a otázku formy a spôsobu meritórneho rozhodnutia (či sa rozhoduje rozsudkom alebo uznesením vo veci samej).

Tejto všeobecnej štruktúre zásadne zodpovedá štruktúra jednotlivých typov mimosporových konaní.

K § 87 až 91

Tradičné mimosporové konanie predkladateľ upravil na báze doterajších aplikačných skúseností, pričom nóvum spočíva aj v možnosti podať spoločný návrh účastníkmi konania. Aj keď sa spoločný návrh nepodáva, účastníkmi sú obe osoby, ktoré hodlajú uzavrieť manželstvo, a to podľa osvedčenej druhej doktrinálnej definície účastníctva, ktorá je preferenčnou definí ciou pre celé mimosporové konanie, t.j. účastníkmi konania sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Otázka miestnej príslušnosti nie je výslovne riešená, teda sa postupuje podľa všeobecnej časti CMP.

Ide len o návrhové konanie, meritórne sa rozhoduje rozsudkom, po predchádzajúcom pojednávaní.

Ku konaniu o rozvod manželstva

Predkladateľ medzi mimosporové konania výslovne zavádza konanie o rozvod manželstva, čo je determinované súčasnou hmotnoprávnou úpravou, i celkovou zmenou koncepcie konaní tzv. nesporového charakteru. CMP vní mame ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem. Uvedené ako aj osobitosti procesného re žimu týkajúce sa predmetu konania a účastníkov odôvodňujú zaradenie konania o rozvod manželstva medzi konania mimosporové. Predkladateľ tým zdôrazňuje verejný záujem na ochrane manželstva aj v p rocese rozhodovania o jeho zrušení rozvodom.

K § 92

Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou s účasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt ('právne bydlisko'), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.

K § 93

Z povahy veci vyplýva obligatórnosť návrhu na začatie konania o rozvod manželstva jedným z manželov, čo korešponduje autonómii vôle subjektov tohto právneho vzťahu.

K § 94

Predkladateľ ustanovuje druhú definíciu účastníctva, ktorá je determinovaná hmotnoprávnou úpravou manželstva v zákone o č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ' zákon o rodine').

K § 95

Osobitný procesný režim späťvzatia návrhu je odôvodnený ochranou pred zneužitím dispozície návrhom na začatie konania vo vzťahu k manželovi, ktorý návrh nepodal.

K § 96

Predkladateľ rešpektuje existenciu manželstva ako základného rodinnoprávneho vzťahu, preto pri posudzovaní existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi preferuje zmierovaciu funkciu súdu.

K § 97

Nová úprava zastavenia konania ako procesnej sankcie za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základné ho rodinnoprávneho zväzku, súčasne sa rešpektuje autonómia vôle manžela prítomného na pojednávaní.

K § 98

Navrhované ustanovenie je plne v súlade s koncepčnou líniou preferencie zmierlivého riešenia rozporov účastníkov konania a zachovania inštitútu manželstva pred jeho zánikom.

K § 99

Nová právna úprava pamätá aj na situácie, keď jeden z manželov zomrie po tom, ako bol rozsudok vyhlásený, ale ešte nenadobudol právoplatnosť. Keďže primárnou objektívnou skutočnosťou spôsobujú cou zánik manželstva je v takom prípade smrť, úprava rieši procesný postup, ktorý uvedené reflektuje. Súd rozhodne jedným uznesením s dvoma výrokmi (o zrušení rozsudku o rozvode a o zastavení konania). Rozhodnutie súd doručí druhému účastníkovi konania.

K § 100

Predkladateľ zachováva obligatórnosť spojenia konania o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

K § 101 až 103

Predkladateľ ponecháva svojou povahou tradičné mimosporové konanie v režime CMP. K otázke miestnej príslušnosti treba uviesť, že ak sa konanie začína ex offo a účastníci konania nebývajú spoločne, tak sú príslušné oba sú dy, kde bývajú.

Navrhované ustanovenia § 102 a 103 sa týkajú konania vo veciach neplatnosti manželstva, nie neexistencie manželstva.

Ide o konanie obligatórne návrhové. Osobitným predpisom, ktorý ustanoví, kedy sa toto konanie môže začať aj bez návrhu, je zákon o rodine. Účastníctvo je ustanovené režimom druhej definície úč astníctva (§ 103), nakoľko právna úprava § 17 Zákona o rodine ustanovuje len dôvody, pre ktoré je manželstvo ničotné (neexistentné), nevyplýva z nej možný procesný postup súdu a predmetné ustanovenie sa obmedzuje len na konštatovanie hmotnoprávnych následkov.

Ku konaniu vo veciach určenia rodičovstva

Predkladateľ navrhuje komplexne upraviť inštitút konaní o určenie rodičovstva v režime mimosporových konaní, čo je odôvodnené povahou týchto zásadných rodinnoprávnych vzťahov a determinované do značnej miery hmotnoprávnou úpravou de lege lata.

K § 104

Predkladateľ preberá bývalé konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením, ktoré sa nemení. Jeho systematickým zaradením sa zdôrazňuje jeho preferencia pred konaním o určení otcovstva treťou z ákonnou domnienkou podľa zákona o rodine. V zákone o rodine je špecifikovaný prípad, kedy súd upustí od výsluchu matky - ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadová ženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (§ 91 ods. 4).

K § 105

Taxatívnym výpočtom konaní, ktoré sú konaniami o určení rodičovstva reflektuje predkladateľ hmotnoprávny stav de lege lata.

K § 106

Osobitný režim miestnej príslušnosti sleduje ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, len subsidiárne sa aplikujú kritériá všeobecného súdu matky, resp. všeobecného súdu muža, ktoré ho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

K § 107

Povaha veci odôvodňuje obligatórnosť návrhu na začatie konania.

K § 108

Predkladaná procesná úprava je reflexiou na hmotnoprávny predmet konania a predstavuje druhú definíciu účastníctva.

Pojem 'navrhovateľ' sa vykladá ako iná osoba, než je vymenovaná pri jednotlivých typoch konania, pričom takto nastavené penzum účastníkov ponecháva priestor pre prípadné kreovanie novej právnej ú pravy určovania rodičovstva bez potreby zásahu do procesného kódexu.

K § 109

Povaha veci a záujem maloletého dieťaťa preferuje určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, prípadne osvojenie dieťaťa. Preto je odôvodnené konanie o určení otcovstva zastaviť v prí padoch uvádzaných v hypotéze ustanovenia § 109.

K § 110

Obligatórnosť spojenia konania s konaním o výchove a výžive je odôvodnené len pri konaní o určenie otcovstva. Nie je dôvodné predpokladať, že by bolo potrebné rozhodnúť o výchove a výžive k maloletému pri konaní o určenie materstva, a to z toho dôvodu, že ak je sporné, kto je matka, nebude zrejmé, kto je otec dieťaťa.

K § 111

Predkladateľ v tradičnom type mimosporového konania ustanovuje tzv. numerus clausus konaní predstavujúcich veci starostlivosti súdu o maloletých, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu, pričom písmeno p) tohto ustanovenia ponecháva možnosť osobitn ým predpisom ustanoviť ďalšie typy konaní bez potreby normatívnej zmeny navrhovaného ustanovenia.

K § 112

Miestna príslušnosť súdu je podriadená záujmu maloletého dieťaťa. Iný zákonný spôsob určenia bydliska maloletého predstavuje umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti, určenie bydliska jedný m z rodičov, pokiaľ druhý nežije a pod.

Inštitút prenesenia príslušnosti súdu predkladateľ ponecháva v doterajšom režime OSP, s dôrazom na fakultatívny postup zo strany súdu, podmienený zmenou pomerov a ochranu záujmov maloletého.

K § 113

Osobitný dôraz na efektívnosť postupu súdu pri rozhodovaní vo veciach maloletých premieta predkladateľ aj do úpravy procesného režimu, umožňujúceho sa dočasne odchýliť od procesných podmienok. V navrhovanom ustanovení sa prejavuje protektívna funkcia mimosporových konaní – ak neexistuje právne bydlisko podľa navrhovaného režimu podľa § 112, vykoná procesné úkony v záujme maloletého sú d, kde sa maloletý fakticky zdržiava. Preferuje sa však, aby o dieťati rozhodoval príslušný súd.

K § 114

Navrhované ustanovenie predstavuje osobitné návrhové oprávnenie prokurátora na uloženie ochrannej výchovy podľa Trestného zákona.

K § 115

Otázka súčinnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má zásadný význam pre garantovanie efektívnej a kvalifikovanej ochrany. V predmetnom ustanovení sa zdôrazňuje protektívna funkcia predovšetký m tohto typu konania a preferuje sa princíp oficiality, podľa ktorého, ak sa súd dozvie o potrebe začať konanie starostlivosti súdu o maloletých, takéto konanie ex officio začne. Pri realizácii procesných úkonov súd využije súčinnosť ďal ších subjektov, aby sa zabezpečila riadna starostlivosť o maloletých.

K § 116

Navrhované ustanovenie predstavuje právo na informácie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo v širšom kontexte vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred sú dmi a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe vzájomné ho rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.

K § 117

Predkladateľ zachováva ochranu maloletého v konaní prostredníctvom osobitného hmotnoprávneho opatrovníka, ktorý má v konaní postavenie zákonného zástupcu. Právna úprava vytvá ra priestor pre ustanovenie osoby blízkej do funkcie opatrovníka. Ak pre uvedené nie sú splnené predpoklady, ustanoví súd za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí.

K § 118

Predkladateľ uprednostňuje dohodu účastníkov o starostlivosti o maloletých, preto preferuje zmierovaciu funkciu súdu.

K § 119

V určitých prípadoch hmotné právo vyžaduje ingerenciu súdu pre zachovanie ochrany maloletých – napr. § 28 Občianskeho zákonníka. Predkladateľ zásadne nemení pôvodnú právnu úpravu § 179 OSP a zásadným kritériom na posúdenie uvedeného je záujem maloletého.

K § 120

Z hľadiska spôsobu a formy rozhodnutia sa preferuje rozhodovanie rozsudkom. V taxatívne ustanovených prípadoch sa pripúšťa vydanie meritórneho uznesenia.

Osobitosťou meritórnych rozhodnutí v tomto type konania je špeciálna poučovacia povinnosť podľa odseku 3, ktorá v sebe subsumuje preventívne výchovný prvok a má viesť k dobrovoľnému plneniu judikovaný ch povinností.

K § 121

Predkladateľ akcentuje zásadu zmeniteľnosti ustanovených typov rozsudkov podľa zásady výhrady nezmenených pomerov (rebus sic stantibus), rozhodnutie teda bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov.

K § 122

Novokoncipovaný inštitút zdôrazňuje protektívnu funkciu mimosporových konaní a jeho zmyslom je zamedziť šikanóznym podávaniam odvolania tam, kde rozhodnutie vychádza z konsenzuálneho prejavu vôle účastn íkov.

Ku konaniu o návrat maloletého do cudziny vo veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania

Predkladateľ zavádza nový typ mimosporového konania, ktorý je reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Cieľom je zabezpečenie primá rnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadrž iavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.

K § 123

Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a vý kone rozsudkov v manželských veciach a o veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len 'nariadenie Brusel IIa').

Obmedzenie zásady oficiality a vyšetrovacieho princípu pri zisťovaní skutočného stavu veci, ktoré vyplýva z odseku 2, je odôvodnené potrebou uskutočniť konanie v čo najkratšom čase, čo bude v zá ujme predovšetkým maloletého dieťaťa.

K § 124

Predkladateľ ponecháva tzv. kauzálnu príslušnosť z hľadiska potreby špecializácie súdov a sudcov, ako aj z hľadiska procesnej ekonómie – kauzálna príslušnosť v tomto prí pade predstavuje aj zjednodušenie skúmania podmienok miestnej príslušnosti súdu.

K § 125

Povaha veci vylučuje možnosť začať konanie aj bez návrhu, konanie je teda obligatórne návrhovým.

K § 126

Predkladateľ určuje okruh účastníkov tohto konania druhou definíciou účastníctva a reflektuje pri tom hmotnoprávnu úpravu vyplývajúcu z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných ú nosov detí.

K § 127

Z hľadiska procesnej ekonómie a bezproblémového doručovania písomností v tomto konaní sa zavádza osobitná procesná povinnosť navrhovateľa nezastúpeného v tomto konaní advokátom.

K § 128

Z dôvodov procesnej ekonómie predkladateľ obmedzil možnosť prerušiť konanie, čo je odôvodnené záujmom maloletého dieťaťa a špecifickým predmetom tohto konania.

K § 129

Rovnako z dôvodu procesnej ekonómie a snahe o rýchle rozhodnutie vo veci nie je možné využitie inštitútu odpustenia zmeškanej lehoty.

K § 130

Osobitná povaha tohto konania odôvodňuje princíp oficiality ustanovený v odseku 1. Súd môže na návrh, ale aj bez návrhu rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým alebo primeraný mi opatreniami prispieť k vytvoreniu podmienok pre návrat dieťaťa.

K § 131

Procesný postup sleduje súčinnosť účastníka, ktorý porušuje právo navrhovateľa, pričom cieľom je získať jeho vyjadrenie, resp. listinné, prípadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež jeho stanovisko k prejedaniu veci bez pojednávania. Výzvu súd realizuje uznesením, ktoré sa doručuje do vlastných rúk.

K § 132

Upustenie od nariadenia pojednávania v zákonom ustanovených prípadoch sleduje dôraz na efektívne rozhodnutie veci.

K § 133

Predkladateľ navrhuje ustanoviť výnimku vo forme meritórneho uznesenia v tomto type konania z dôvodov procesnej ekonómie.

Odsek 2 predstavuje osobitný procesný režim vykonateľnosti, ktorého cieľom je, aby rozhodnutie o návrate dieťaťa nebolo vykonané počas odvolacieho konania.

K § 134

Protektívna funkcia celého mimosporového konania a osobitne tohto typu konania s cudzím medzinárodným prvkom odôvodňujú ustanovenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Šesťtýždňová lehota na rozhodnutie predstavuje splnenie záväzku Slovenskej republiky z čl. 11 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.

V meritórnom uznesení platí osobitná poučovacia povinnosť podľa odseku 2 z dôvodu zvýšenej ochrannej funkcie vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa.

Ku konaniu o osvojenie

Predkladateľ zachováva tradičné konanie mimosporového charakteru, pričom doterajšie konanie o osvojiteľnosti a konanie o osvojenie zjednocuje pod súhrnnú rubriku siedmeho dielu tejto časti zákona a dopĺňa ho o úpravu konania o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ako obligatórneho inštitútu predchádzajúceho rozhodnutiu súdu o osvojení.

K § 135

Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu zákona o rodine, odstraňuje terminologické nejasnosti. Ustanovenie zdôrazňuje, že konaniami vo veciach osvojenia sú tri relatívne samostatné konania, pričom konanie o osvojiteľnosti zásadne predchádza konaniu o osvojenie dieťaťa a konaniu o osvojenie predchádza konanie o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

K § 136

Zohľadňuje sa právne bydlisko, ale aj fakticita bydliska (kde sa dieťa skutočne zdržuje).

Ako kritérium príslušnosti súdu je odôvodnené ustanoviť aj iný zákonný spôsob, napr. obvyklé umiestnenie dieťaťa v ústavnom zariadení.

K § 137

Toto konanie možno začať aj bez návrhu, čo samozrejme nevylučuje možnosť podať návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Nová úprava rozširuje účastníctvo vo veciach osvojenia tým, že vý slovne umožňuje podať návrh aj zariadeniu, do ktorého je dieťa prípadne umiestnené, ak podalo návrh na začatie konania, čo vnímame ako pozitívne nóvum.

K § 138

Zásadne sa ponecháva okruh účastníkov nezmenený v režime druhej definície účastníctva. Právna úprava sa zásadne preberá z pôvodného § 180a ods. 2, 3, 4 OSP.

Dôvod, pre ktorý sa predkladateľ priklonil k hranici 16 rokov na samostatné konanie maloletého rodiča pred súdom je predpoklad jeho dostatočnej vyspelosti, podobne ako v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo.

K § 139

Predkladateľ navrhovaným ustanovením zdôrazňuje záujmy maloletého dieťaťa, čo plne odôvodňuje uplatnenie princípu oficiality a vyšetrovacieho princípu.

K § 140

Predkladateľ rieši nedostatok súčasnej úpravy a vymedzuje postup súdu, ak nie sú splnené podmienky osvojiteľnosti. V takom prípade súd konanie zastaví.

K § 141

Aj keď nový CMP sa snaží eliminovať prípady, kedy ex lege vyplývajú lehoty pre rozhodnutie súdu, protektívna funkcia mimosporových konaní a osobitne záujmy maloletého dieťaťa odôvodňujú zásadn é ponechanie pôvodnej právnej úpravy § 180a ods. 6 OSP – o lehotách na rozhodnutie súdu.

K § 142

V navrhovanom ustanovení sa prejavuje zásada výhrady zmenených pomerov, avšak z povahy veci vyplýva, že túto výhradu môže súd reflektovať len na návrh podaný do momentu, kým nie je dieťa odovzdané do starostlivosti budúcich osvojiteľov – zákonodarca totiž uprednostňuje právnu istotu vzťahov medzi osvojiteľmi a dieťaťom pred povinnosťou prihliadať na zmenu pomerov.

K § 143

Povaha veci odôvodňuje obligatórnu návrhovosť tohto typu konania.

K § 144

Predkladateľ ponecháva účastníctvo v tomto type mimosporového konania v režime druhej definície účastníctva a predovšetkým sa reflektuje hmotnoprávna úprava. Týmto ustanovením sa preberá § 181 ods. 1 až 4 OSP.

K § 145

Právny záujem na efektívnom postupe v konaní a meritórnom rozhodnutí veci v krátkom čase v tomto type statusového konania plne odôvodňuje ponechanie lehoty na rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, prič om na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy § 181 ods. 5 OSP túto lehotu skracuje na šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch od podania návrhu možno konať len ak súd nemohol vykonať dôkazy nevyhnutne potrebn é na rozhodnutie o osvojení.

K § 146

Rozhoduje sa s pojednávaním a posilňuje sa princíp priamosti a ústnosti, čo predkladateľ považuje za plne odôvodnené účelom tohto typu mimosporového konania. Ustanovenie je s ohľadom na aplikačnú bez problémovosť prebraté z pôvodného § 182 OSP.

K § 147 až 150

Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú právnu úpravu § 183 až § 185 OSP. Nóvum právnej úpravy spočíva v povinnosti súdu zisťovať zdravotný stav dieťaťa komplexne, podľ a potreby nie len na základe lekárskeho vyšetrenia ale napr. tiež psychologického posúdenia a nóvum úpravy je aj povinnosť súdu zasielať právoplatný rozsudok o osvojení orgánu poverenému vedení m matriky vzhľadom na kompetenciu tohto orgánu.

K § 151 až 153

Úprava reflektuje obligatórnosť zverenia dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov, pričom konanie možno začať výlučne na návrh budúceho osvojiteľa. O účastní koch konania platia primerane ustanovenia o účastníkoch konania o osvojenie. V merite veci rozhoduje súd s ohľadom na procesnú ekonómiu uznesením.

K § 154 až 157

Reflektuje sa hmotnoprávna úprava zákona o rodine, ktorý medzi vyživovacie povinnosti a príspevky zaraďuje i vyživovaciu povinnosť voči plnoletým osobám. Zaradenie týchto konaní reflektuje rozdiely v nastaven í procesného priebehu pri určovaní výživného pre plnoleté osoby. Hmotnoprávna úprava determinuje obligatórnu návrhovosť konania, ako i ustanovený okruh účastníkov konania podľa druhej definície. N ávrhovosť sa prejavuje i v uplatnení výhrady zmenených pomerov (§ 157).

V dôsledku subsidiárnej aplikácie Civilného sporového poriadku je aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb možné uzavrieť zmier, avšak v súvislosti s aplikačnými problémami je potrebn é upozorniť na povinnosť súdu skúmať hmotnoprávne podmienky uzavretia zmieru, keďže v mimosporových konaniach platí zásada materiálnej pravdy.

Ku konaniu o dedičstve

Predkladateľ ponecháva tradičné mimosporové konanie v režime CMP s mnohými procesnými novotami, no v zásade reflektuje súčasnú hmotnoprávnu úpravu dedičského práva v Slovenskej republike.

K § 158 a 159

Ostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu ako osobitná výlučná príslušnosť, ktorá je určená kritériami adresy trvalého pobytu poručiteľa, majetku alebo miesta úmrtia poručiteľa, podľ a pravidiel subsidiarity (§ 158).

Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne ustanovuje miestna príslušnosť súdu podľa § 159.

Príslušnosť súdu na dodatočné konanie o dedičstve nebola doteraz osobitne upravená, no prax odôvodnila aj prijatie takejto výslovnej úpravy, keďže sa objavili prípady, kedy z dôvodov zmeny obvodov okresný ch súdov, museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch, pričom dedičské spisy po jednom poručiteľovi boli takisto vedené na rôznych súdoch - pri dodatočnom konaní o dedičstve dedičský spis obsahuje aj zoznam pripojených skorších dedičských spisov po tom istom poručiteľovi - § 176 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresn é súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len 'Spravovací poriadok').

K § 160

Navrhovaná nová právna úprava má za cieľ výrazne zjednodušiť a zhospodárniť schvaľovanie právnych úkonov maloletého dediča súdom. Doterajšia právna úprava sa častokrát javila ako neefekt ívna a nehospodárna, preto predkladateľ pristúpil k novej úprave v tomto ustanovení. V praxi sa nie ojedinele stalo, že príslušným na schválenie právneho úkonu nespôsobilej osoby bol iný súd, ako dedi čský súd (poručenský súd podľa bydliska nespôsobilej osoby), čo predlžovalo režim schvaľovania právneho úkonu.

V prípade postupu podľa § 160 ods. 3 sa použijú subsidiárne najmä § 64 a § 65 CSP.

K § 161

Predkladateľ ponecháva právnu úpravu súdneho komisariátu, teda konanie a rozhodovanie notára v konaní o dedičstve na základe poverenia súdu, pričom poverenie nie je rozhodnutím súdu. Rozširuje sa pôsobnos ť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony a rozhodnutia, okrem taxatívne vymenovaných procesných úkonov podľa odseku 2, podľa písmena b) ide o situáciu, kedy môže o poskytnutie právnej pomoci požiadať výlučne súd, čo vyplýva napríklad zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Èeskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnyc h vzťahov v občianskych a trestných veciach (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z. z.)

K § 162

Predkladateľ navrhuje zmeniť súčasný režim poverovania súdnych komisárov, a to z dôvodu zhospodárnenia a zefektívnenia tohto režimu. Právomoc vydať rozvrh práce notárov ako súdnych komisárov na n ávrh Notárskej komory Slovenskej republiky prechádza z predsedu krajského súdu na predsedu okresného súdu do obvodu, do ktorého boli notári vymenovaní.

K § 163 a 164

Osobitná povaha konania o dedičstve umožňuje predkladateľovi ponechať súčasný režim rozhodovania uznesením aj vo veci samej. Predkladateľ navrhuje ustanoviť osobitné náležitosti uznesenia oproti všeobecn ému režimu CSP, čo je odôvodnené povahou veci.

K § 165 až 167

Predkladateľ navrhuje ponechať účastníctvo v režime druhej doktrinálnej definície účastníctva zásadne podľa doterajšieho právneho stavu. Všeobecne sú účastníkmi konania dedičia poručite ľa, ktorí sú účastníkmi konania aj v prípade zastavenia konania, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok, na rozdiel od zastavenia konania podľa § 188, kedy je účastníkom len usporiadateľ pohrebu. Predkladateľ výslovne ustanovuje, v ktorých prípadoch je účastníkom štát, mimo postavenia závetného dediča.

K § 168

Osobitne je ustanovené účastníctvo veriteľa poručiteľa taxatívnym výpočtom.

Vyporiadaním pohľadávky podľa písm. a) sa myslí taká situácia, kedy má prejsť pohľadávka veriteľa na dedičov inak, ako zo zákona podľa § 470 Občianskeho zákonníka (dohodou).

Precizuje sa, že účastníkom konania je veriteľ až po nariadení likvidácie (prihlásení svojej pohľadávky).

K § 169 až 171

Predkladateľ nemení doterajšiu právnu úpravu a špecifické subjekty v týchto ustanoveniach rovnako podliehajú režimu účastníctva podľa doterajšej druhej zákonnej definície účastníctva.

K § 172

V odseku 1 predkladateľ výslovne zavádza a rešpektuje inštitút dedičskej transmisie v nadväznosti na inštitút účastníctva konaní o dedičstve. Inštitút transmisie nebol v súčasnej právnej úprave obsiahnutý a v praxi spôsoboval nejednotný postup súdov a notárov.

V odseku 2 predkladateľ rieši aplikačné problémy doterajšej právnej úpravy a výslovne ustanovuje, v ktorom konaní bude poučený dedič zomretého dediča o dedičskom práve. Prioritne by mal súdny komis ár v konaní o dedičstve disponovať dedičským rozhodnutím po zomretom dedičovi, resp. potvrdením o okruhu dedičov, ktoré mu môže vyhotoviť notár, ktorý vedie konanie po zomretom dedičovi až po tom, čo sa dedičia vyjadria k možnosti dedičstvo prijať alebo odmietnuť (takisto až po vysporiadaní sa so závetom alebo listinou o vydedení). Súdny komisár sám realizuje poučenie a určí okruh dedič ov po zomretom dedičovi až po tom, čo takýto postup nie je možný, alebo napr. konanie po zomretom dedičovi bolo zastavené pre nemajetnosť alebo pre vydanie majetku nepatrnej hodnoty. Rovnako normatívnou úpravou podľ a odseku 3 sa odstraňujú doterajšie aplikačné problémy výslovným ustanovením režimu neprejednania majetku po zomretom dedičovi.

K § 173

Predkladateľ ponecháva doterajšiu právnu úpravu § 175a ods. 1 OSP, ktorá je bezproblémová.

K § 174

Predkladateľ ponecháva konanie o dedičstve v režime fakultatívnej návrhovosti, t.j. konanie o dedičstve sa môže začať na návrh, ale i bez návrhu. Začatie konania v dodatočnom konaní o dedič stve upravuje § 210, pričom ostáva zachovaný aj možnosť podať podnet na začatie konania určenými osobami.

K § 175

Inštitút predbežného vyšetrenia sa ponecháva v doterajšej aplikačne bezproblémovej rovine § 175d OSP s prispôsobením terminológie novému CMP.

K § 176

Právna úprava sa zosúlaďuje s predpismi Európskej únie, konkrétne s ustanovením čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a v ýkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 07. 2012).

Novotou je aj to, že zistenie stavu a obsahu závetu robí notár poverený na prejednanie dedičstva a nie ten, u ktorého je závet uložený.

K § 177

Ustanovenie predstavuje nóvum právnej úpravy. V konkrétnej situácii právny záujem osvedčí najmä zákonný dedič a blízka osoba.

K § 178

§ 178 predstavuje praktické nóvum nadväzujúce na úpravu v paragrafe § 177. Závet ostáva u notára až do právoplatného skončenia konania.

K § 179 až 181

Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú úpravu s prispôsobením terminológie novému CMP.

V § 180 ods. 1 nejde o úschovu kvalifikovanú ako notársku úschovu, ale len úschovu u notára v dedičskom konaní v zmysle § 100 Spravovacieho poriadku.

Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré povahou nemožno uschovať, sa primerane použije ustanovenie o likvidácii dedičstva.

V ustanovení § 180 ods. 3 sa notárskou úschovou rozumie tzv. solučná úschova s účinkami splnenia dlhu.

K § 182 až 184

Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú úpravu s prispôsobením terminológie novému CMP s tým, že sa spresňuje, že správcom dedičstva môže byť aj notár nevykonávajúci v konkré tnom konaní o dedičstve funkciu súdneho komisára. Inštitút správcu dedičstva by mal byť v praxi využívaný najmä v prípadoch kedy poručiteľ bol jediným konateľom spoločnosti s ručení m obmedzeným, ale aj v iných prípadoch, kedy by bez odbornej správy došlo k zníženiu alebo zániku majetkových hodnôt poručiteľa.

K § 185

Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje možnosť súdu zbaviť správcu dedičstva funkcie a prípadne možnosť ustanoviť nového správcu dedičstva – v prípadoch, kedy to potrebné nebude, môže s úd ďalej konať aj bez správcu dedičstva, pričom predkladateľ zdôrazňuje formálne uskutočnenie postupu podľa tohto ustanovenia uznesením.

K § 186

Osobitne je riešený zánik funkcie správcu dedičstva (odseky 1 a 2) a povinnosti správcu po skončení funkcie (odsek 3). Èastým prípadom v praxi pravdepodobne bude, že funkciu správcu bude vykonávať so sú hlasom ostatných dedičov jeden z dedičov (ten u koho na to budú najlepšie predpoklady). Preto bude možné, aby si správca nenárokoval svoju odmenu, ani náhradu hotových výdavkov za výkon funkcie.

K § 187

Známym pobytom podľa odseku 2 sa rozumie pobyt v čase vydania uznesenia podľa odseku 1. Prax súdov pri doručovaní uznesenia o zastavení konania pre nemajetnosť doteraz nebola jednotná. Kým niektoré súdy doruč ovali uznesenie všetkým 'potenciálnym' dedičom (v prípade, že poručiteľ nezanechal majetok, účastníci neboli poučovaní o dedičskom práve, keďže neexistoval jeden z predpokladov dedenia – zanechaný majetok poručiteľa), iné ho doručovali len usporiadateľovi pohrebu a ďalšie ho len založili v spise. Nová úprava by mala odstrániť aj tento problém, navyše navrhované znenie, s úmyslom zbyto čne nepredlžovať konanie, a s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, počíta s prípadmi, kedy nebudú známe adresy pobytov všetkých dedičov.

K § 188

Nová právna úprava reaguje na aplikačné problémy a ako alternatívne kritérium k pojmu majetok nepatrnej hodnoty zavádza kritérium majetku, ktorý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.

Zjednocujú sa následky v prípade, ak je sporné, kto sa postaral o pohreb s následkami nesúhlasu s prevzatím majetku podľa odseku 2.

Nová právna úprava posilňuje protektívnu funkciu mimosporových konaní doručením uznesenia podľa odseku 1. Toto uznesenie sa bude doručovať osobám známym podľa výsledku predbežného vyš etrenia. Pri zisťovaní ich adresy vykoná notár iba základné šetrenia, ďalšie náročnejšie úkony, ktoré by inak vykonával, odpadávajú. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, kvôli zaruč eniu procesných práv účastníkov.

K § 189

Novokoncipované upovedomenie o dedičskom práve zvyšuje protektívnu funkciu dediča povinnosťou doručiť upovedomenie do vlastných rúk alebo ústne do zápisnice. Na účinnosť doručenia do vlastných rú k je potrebné osobitné plnomocenstvo, nestačí napríklad splnomocnenie na preberanie poštových zásielok.

Odsek 2 vylučuje použitie ustanovení o tzv. fikcii doručenia podľa všeobecných ustanovení CSP. Ustanovenie je lex specialis vo vzťahu k právnej úprave CSP.

Potrebné šetrenia podľa odseku 3 predstavujú lustráciu matriky, registra obyvateľov, zahraničnej polície a pod. Odsek 3 je potrebné vykladať v súvislosti s § 468 Občianskeho zákonníka.

K § 190

Akcentujú sa moderné formy elektronickej komunikácie, čím sa výrazne zvyšuje ochranná funkcia dedičského práva vo vzťahu k tomu, o kom možno dôvodne predpokladať, že je dedičom, avša k jeho pobyt nie je známy.

Osoba, ktorá nie je známa, ale o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je napríklad osoba zistená z predbežného vyšetrenia bez akýchkoľvek ďalších informácií o nej.

K § 191

V odseku 1 sa navrhuje zaviesť obligatórnosť pojednávania; z povahy veci vyplýva fakultatívnosť nariadenia pojednávania podľa odseku 3. Predkladateľ ponecháva pojednávanie vzhľadom na jeho povahu v konaní o dedičstve v súčasnom režime obligatórnej neverejnosti.

K § 192

Napriek mimosporovému charakteru konania o dedičstve sa môžu v jeho priebehu vyskytnúť sporné otázky incidenčného charakteru. Ich riešenie predkladateľ upravuje v § 193 a § 194.

K § 193

Navrhuje sa zaviesť pojem ukončenie účastníctva o dedičstve, ako osobitný procesný režim rozhodovania o spornosti dedičského práva potenciálnych dedičov, znamená to, že účasť na konaní sa danej osobe končí, teda sa na ňu nebude prihliadať. Uznesenie, ktorým sa účasť na konaní ukončuje, je poslednou písomnosťou, ktorú takej osobe notár doručí. Toto ustanovenie upravuje tzv. prá vny spor, v ktorom skutočnosti medzi účastníkmi síce nie sú sporné (napr. existencia závetu), ale sporné je právne posúdenie veci (napr. posúdenie, či konkrétnej osobe svedčí dedičský titul zákonn ého dedenia). Navrhovaná úprava je inšpirovaná právnou úpravou Èeskej republiky.

K § 194

Žalobná žiadosť (petit žaloby) znie na určenie spornej skutočnosti. V tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, lebo je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením (§ 194). Nevyvrátiteľ ná domnienka ustanovená v odseku 3 je nevyhnutná pre pokračovanie v konaní o dedičstve, ak o žalobe nebolo meritórne rozhodnuté. Ustanovenie upravuje tzv. skutkový spor.

K § 195 a 196

Predkladateľ precizoval pôvodnú právnu úpravu § 175l OSP, avšak zásadným spôsobom ju nemenil, nakoľko nevykazovala zásadné aplikačné nedostatky.

K § 197

Predkladateľ navrhuje zaviesť legálny pojem majetok na pokrytie všetkých aktív poručiteľa a legálny pojem dlhy na pokrytie všetkých pasív poručiteľa. Tieto legálne pojmy viac korešpondujú so súkromnopr ávnou úpravou, predovšetkým v Občianskom zákonníku.

K § 198

Èistá hodnota dedičstva sa rozumie absolútna hodnota majetku, od ktorého sa odpočíta hodnota dlhov poručiteľa.

K § 199

Na zistenie čistej hodnoty dedičstva možno na návrh dedičov využiť postup podľa odseku 1, pričom notifikácia tohto uznesenia je zabezpečená elektronickými prostriedkami.

V praxi má konvokácia význam najmä v prípadoch, kedy dedičia neboli v 'blízkom kontakte' s poručiteľom, prípadne nemajú informácie o všetkých jeho prípadných dlhoch.

K § 200

Odstraňujú sa výkladové problémy pri určovaní všeobecnej hodnoty majetku, pričom sa postupuje podľa všeobecných ustanovení o dokazovaní a v zmysle princípu materiálnej pravdy.

K § 201

Predkladateľ nemení súčasnú právnu úpravu § 175r OSP a ponecháva ju v pôvodnom znení.

K § 202

Predkladateľ nemení súčasnú právnu úpravu § 175p OSP a ponecháva ju v pôvodnom znení. Dohoda dedičov a veriteľov o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov musí byť v súlade s prá vnym poriadkom SR, predovšetkým s Občianskym zákonníkom, so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a pod.

K § 203

Nahrádza sa doterajší inštitút osvedčenia o dedičstve. Pod pojmom súd sa tu rozumie notár poverený funkciou súdneho komisára, ktorému je zverené vydávanie uznesenia o dedičstve. V prípade, ak notá r vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, postupuje napríklad podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb., alebo podľa § 22 a 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Fakultatívnou súčasťou tohto uznesenia môžu byť aj uznesenia podľa odseku 2, čo bude spravidla odôvodnené princípom procesnej ekonómie.

K § 204

Fáza prejednania dedičstva je skončená právoplatnosťou uznesenia o dedičstve podľa § 203.

V zmysle ustanovenia odseku 2 sa zrušia najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané.

K § 205

Namiesto fázy prejednania dedičstva možno fakultatívne uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva s obligatórnou konvokáciou veriteľov (odsek 3) s procesnými následkami ustanovenými pre prípad neprihlá senia pohľadávok veriteľov do likvidácie. Publicita uznesenia o nariadení likvidácie je zabezpečená predovšetkým elektronickými prostriedkami.

K § 206

Z pôvodnej právnej úpravy nebolo zrejmé, čo sa stane s exekučným konaním na majetok poručiteľa nariadením likvidácie dedičstva. Z dôvodu odstránenia doterajších aplikačných nejasností , navrhované ustanovenie explicitne ustanovuje, že nariadením likvidácie sa exekučné konanie zastavuje a majetok poručiteľa sa bude ďalej speňažovať likvidáciou.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 upravujú situácie, v ktorých exekútor vymohol peňažné prostriedky v exekučnom konaní a tieto ešte neboli vyplatené oprávnenému (odsek 2) alebo bola vykonaná dražba nehnuteľ nosti a nebolo rozhodnuté o schválení príklepu (odsek 3).

K § 207

Pojem notár v odseku 2 je predkladateľom volený zámerne z dôvodu, že ide o úkon, ktorý celkom výnimočne nemôže vykonať súd, ale iba notár vo funkcii súdneho komisára.

Účet zriadi notár na každú prebiehajúcu likvidáciu zvlášť.

V odseku 2 a 3 ponecháva predkladateľ pôvodnú právnu úpravu terminologicky precizovanú pre potreby nového CMP.

K § 208

Predkladateľ navrhuje ponechať jednu generálnu procesnú normu ustanovujúcu postup pri rozvrhu výťažku a tou je Exekučný poriadok (§ 154 až 165 Exekučného poriadku). V Exekučnom poriadku ako generá lnej norme je pomerne podrobne upravený postup pri speňažovaní majetku. Nejaví sa ako vhodné ani účelné zavádzať osobitný procesný režim v CMP, predkladateľ preto volí formu primeranej apliká cie ustanovení Exekučného poriadku. Niektoré aplikačné problémy, ktoré tým môžu byť vyvolané však podľa názoru predkladateľa nepredstavujú takú komplikáciu, ktorá by opodstatň ovala potrebu ustanovovania osobitného procesného režimu v CMP.

Pri postupe podľa Exekučného poriadku sa trovy pohrebu budú považovať za akúkoľvek inú nezabezpečenú pohľadávku.

K § 209

Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 175v ods. 4 OSP. Predpokladom zániku neuspokojených pohľadávok veriteľov poručiteľa voči dedičom je to, že po speňažení majetku neboli aspoň čiastoč ne uspokojené v rámci rozvrhu výťažku a poručiteľ iný majetok nezanechal. V prípade, že sa neskôr objaví iný majetok poručiteľa, ktorý nebol speňažený v rámci likvidá cie, bude tento majetok predmetom dodatočného postupu, po ktorom budú pohľadávky uspokojované v rámci poradia rozvrhu výťažku, bez ohľadu na tento zánik pohľadávok.

K § 210 a 211

Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 175w OSP a § 175x OSP.

Podľa § 211, ak sa po skončení dedičského konania objaví majetok aj dlh poručiteľa, postupuje sa podľa prvej vety. Ak sa objaví iba dlh, postupuje sa podľa druhej vety.

K § 212

Ponecháva sa súčasný režim tzv. hereditatis petitio, č o reflektuje predovšetkým hmotnoprávnu úpravu.

K § 213

V prípade právomoci cudzieho štátu vo veci prejednania dedičstva sa úkony súdu Slovenskej republiky obmedzia len na predbežné šetrenia podľa odseku 1. V prípade povinnosti vydať majetok do cudziny sa preferuje doru čenie upovedomenia podľa odseku 2 známym účastníkom. Publicita vo vzťahu k neznámym účastníkom je zabezpečená elektronickými prostriedkami.

K § 214 až 219

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou transponuje príslušné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve do slovenského právneho poriadku.

K tretej hlave

Predkladateľ v navrhovanej úprave sumarizuje tie typy konaní, ktoré súvisia s právnym statusom fyzických osôb, teda rozhodnutia v týchto konaniach majú i výrazné hmotnoprávne účinky. Doterajšia právna úprava vykazovala zásadné nedostatky vo vzťahu k ochrane práv a právom chránených záujmov osôb, ktorých sa predmet konania bezprostredne týkal a nezodpovedala judikatúre významných medzinárodných s údnych autorít.

K § 220

Miestna príslušnosť súdu sa navrhovanou právnou úpravou nemení.

K § 221

Začatie konania je reflexiou nosného princípu oficiality v konaniach podľa CMP, pričom navrhovaná právna úprava vychádza z fakultatívnej návrhovosti tohto konania (pôvodný § 195 ods. 1 OSP). Doterajšia prá vna úprava sa terminologicky spresňuje a prispôsobuje novému CMP.

K § 222

Na zastupovanie záujmov fyzickej osoby, ktorá má byť vyhlásená za màtvu, ustanoví súd obligatórne procesného opatrovníka (na ustanovenie procesného opatrovníka sa subsidiárne použije CSP).

K § 223

Povaha veci a realizácia procesných úkonov pripúšťa možnosť rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Právna úprava precizuje postup, keď súd v priebehu konania zistí neexistenciu podmienok pre vyhlásenie za màtveho – v takomto prípade sa konanie o vyhlásení za màtveho uznesením zastaví.

K § 224

Navrhovaná právna úprava predstavuje eventualitu konania bez vydania tzv. ediktu, kedy je nad všetky rozumné pochybnosti isté, že fyzická osoba už nežije (napr. letecké katastrofy, banské nešťastia a pod.), len nie je daná možnosť reálneho vykonania ohliadky tela a vyslovenie smrti. V týchto prípadoch nie je dôvodné podmieňovať rozhodnutie súdu uplynutím ediktálnej doby, ak sú splnené ostatné predpoklady pre vydanie rozhodnutia. Výrok rozhodnutia potom obsahuje deň smrti fyzickej osoby.

K § 225

Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy § 196 OSP, ide o postup pri prezumpcii smrti a právna úprava korešponduje súčasnej, len ju terminologicky spresňuje.

K § 226

V odseku 1 je riešená publicita ediktu. Iným vhodným spôsobom podľa odseku 2 je zabezpečenie publicity prostredníctvom obce, rozhlasu, či iných masovokomunikačných prostriedkov alebo informačných médií.

K § 227 a 228

Ak aj po šetrení súdu prostredníctvom orgánov polície a iných štátnych orgánov, výsluchom svedkov a pod. sa javí ako pravdepodobné, že fyzická osoba už nežije, rozhodne súd rozsudkom o jej vyhlá sení za màtvu, pričom tento rozsudok musí spĺňať náležitosti podľa § 228 odsek 2, s dôrazom na to, že výrok rozsudku obsahuje identifikáciu len prezumptívneho dňa smrti, resp. dňa, ktorý fyzická osoba neprežila.

K § 229

Meritórne rozhodnutie o vyhlásení fyzickej osoby za màtvu má zásadné právne následky, preto v prípade nesprávne určeného tzv. prezumptívneho dňa smrti, súd ex officio vydá nový rozsudok o vyhlásení za màtveho, v ktorom vykoná nápravu.

K § 230

V modifikovanej podobe sa preberá doterajšia právna úprava § 199 odsek 1 OSP, pričom je kladený dôraz na procesný postup podmieňujúci primárne začatie konania a následne zrušenie vydaného rozhodnutia s precizovaním formy rozhodnutia.

K § 231

Predkladateľ ustanovuje predmet konania spôsobilosti na právne úkony v rámci jedného typu konania z dôvodu procesnej účelnosti, pričom vylúčil už v súčasnosti protiprávne pozbavovanie spôsobilosti na pr ávne úkony, ktoré je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami.

K § 232

V otázke miestnej príslušnosti súdu sa ponecháva doterajšia právna úprava, ktorá rešpektuje princíp priamosti, hospodárnosti konania a ochranu osôb, o spôsobilosti ktorých sa koná.

K § 233

Otázka okruhu účastníkov je podstatným spôsobom precizovaná, a to aj podľa odseku 2, kde pôjde o fyzickú osobu žiadajúcu navrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.

K § 234

Ustanovenie osobitných náležitostí návrhu na začatie konania je plne odôvodnené zásahom do integrity fyzickej osoby týmto druhom konania. Z tohto dôvodu predkladateľ ustanovuje ako obligatórnu náležitosť n ávrhu aj preukázanie skutočností, že menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby neprichádzajú do úvahy. Uvedené ustanovenie rovnako reflektuje princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným posti hnutím. Miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. členom domácnosti) alebo ustanovenie opatrovníka.

K § 235

Ustanovenie osobitných náležitostí návrhu na začatie konania v prípadoch podľa odseku 1, prípadne odseku 2 je odôvodnené pomerne radikálnym zásahom do integrity fyzickej osoby a cieľom prekladateľa je zamedzi ť podávaniu šikanóznych návrhov, preto v prípadoch nesplnenia povinnosti podľa odseku 1 a 2 súd konanie obligatórne zastaví.

K § 236

Ustanovenie okruhu účastníkov je pokryté tzv. druhou definíciou účastníctva v konaní.

K § 237

V prípadoch, keď osoba uvedená v tomto ustanovení nepodala návrh, predkladateľ navrhuje nanovo koncipovať možnosť pribratia tejto osoby do konania ako účastníka z dôvodu, aby mala právo sa vyjadriť. Sú d posúdi vhodnosť a účelnosť tohto pribratia z pohľadu existencie právneho záujmu a tiež ochrany práv osoby o ktorej spôsobilosti sa koná.

K § 238

Ponecháva sa na posúdenie súdu, či je potrebné informovať blízke osoby, a to podľa individuálnych okolností.

Súd bude informovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak prichádza do úvahy riešenie právnych pomerov maloletých detí.

K § 239

Navrhuje sa ponechať fikcia konštitutívnosti rozhodnutia súdu v tom zmysle, že do momentu právoplatnosti rozsudku sa prezumuje procesná spôsobilosť toho, o koho spôsobilosť na právne úkony ide.

K § 240

Nóvum právnej úpravy spočíva v paralelnom priznaní plnej procesnej spôsobilosti toho, o koho spôsobilosť na právne úkony ide a na strane druhej za túto osobu koná buď zákonný zástupca, procesný opatrovník alebo advokát. Pre prípad kolízie úkonov týchto subjektov platí pravidlo podľa odseku 2.

Nóvum právnej úpravy spočíva aj v tom, že podľa odseku 3 sa osobe, o ktorej spôsobilosť na právne úkony ide, doručí rozhodnutie vo veci samej bezvýnimočne; v prípade ak o to požiada, musí jej sú d doručovať všetky písomnosti v konaní bez ohľadu na jej zastúpenie.

K § 241

Navrhované ustanovenie zohľadňuje špecifickosť manudukčnej povinnosti v týchto prípadoch a akcentuje vhodnosť spôsobu poučenia v zmysle princípu efektívneho a účinného prístupu k spravodlivosti.

K § 242

Právo podľa navrhovaného ustanovenia vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; osobu nemožno k zastúpeniu nútiť, ale na jej žiadosť sa môže konania zúčastňovať ten, komu dôveruje, kto je jej známy, s kým sa poradí, kto pozná jej návyky.

K § 243

Preferuje sa výsluch osoby z dôvodu akcentovania princípu priamosti a bezprostrednosti. V prípade nariadeného výsluchu sa zdôrazňuje vhodnosť a primeranosť tohto procesného úkonu vzhľadom na zdravotný stav vysl úchaného. Od výsluchu možno upustiť len výnimočne z dôvodov podľa odseku 3. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Účelom 'vzhliadnutia' je bezprostredný kontakt sudcu s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Tento inštitút je inšpirovaný právnou úpravou z Èeskej republiky, ktorá sa podľa Zákona o zvláštní ch øízeních soudních (zákon č. 292/2013 Sb.) osvedčila. Pravidlo podľa odseku 4 má však vždy prednosť pred pravidlom podľa odseku 3.

K § 244

Obligatórnosť ustanovenia a vyslúchnutia znalca vyplýva z povahy zásahu do integrity fyzickej osoby a odborného posúdenia dôvodnosti predpokladov pre takýto zásah. Zisťovanie skutočného stavu veci predpokladá dokazovanie aj inými relevantnými dôkaznými prostriedkami, pričom súd musí vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

K § 245

Predkladateľ považuje internovanie v zdravotníckom zariadení, prípadne zariadení sociálnej starostlivosti za krajné riešenie (ultima ratio), pretože to predstavuje pomerne radikálny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Z tohto dôvodu aj dobu nútené ho umiestnenia skrátil z troch mesiacov v pôvodnej úprave § 187 ods. 3 OSP na štyri týždne.

K § 246

Znalecké dokazovanie je preferovaným dôkazným prostriedkom v tomto type konania, preto len celkom výnimočne v kontexte vykonaného dokazovania možno od neho upustiť a uspokojiť sa s výsluchom ošetrujúceho leká ra.

K § 247

V prípade nesplnenia zákonných predpokladov na obmedzenie, zmenu či prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd konanie uznesením zastaví. Pravidlo podľa odseku 2 je odôvodnené princípom procesnej ekonó mie a nezahlcovaním súdnej sústavy bezpredmetnými návrhmi.

K § 248

Predkladateľ vyjadruje v navrhovanej právnej úprave obligatórne spojenie týchto konaní ex lege, čo doteraz z právnej úpravy nevyplývalo jednoznačne.

V odseku 2 ide o opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo.

K § 249

Ustanovenie je priestorom pre reflexiu na možnú zmenu rozhodnutia v prípade zmeny stavu, ktorý bol v čase vyhlásenia rozhodnutia. Oproti doterajšej právnej úprave predkladateľ precizuje formu rozhodnutia podľ a tohto ustanovenia na rozsudok. Uvedené platí aj pre zrušenie rozhodnutia, ak pre jeho vydanie neboli dané dôvody.

K § 250

Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 189a ods. 2 OSP a úprava je prevenciou a ochranou tretích osôb v rôznych sférach spoločenských a právnych vzťahov.

K § 251

Trovy vzniknuté v súvislosti s týmto typom konania, najmä trovy znaleckého dokazovania, platí štát, avšak zjavne bezdôvodný návrh na začatie tohto konania je sankcionovaný povinnosťou nahradiť ujmu, ktor á v dôsledku takéhoto zjavne bezdôvodného návrhu vznikla osobám v odseku 2.

K § 252 a 253

Miestna príslušnosť zostáva oproti pôvodnej právnej úprave nezmenená a predkladateľ ponecháva i doterajšiu právnu úpravu § 191a OSP a notifikačnú povinnosť zdravotníckeho zariadenia, ktorá sa jav í ako aplikačne bezproblémová. Dôvody, keď možno osobu prevziať do zdravotníckeho zariadenia alebo ju v ňom držať upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách sú visiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 254

Fakultatívna návrhovosť konania zostáva zachovaná, pričom súbeh začatia konania na návrh alebo bez návrhu je precizovaný v odseku 2.

K § 255

Okruh účastníkov konania je ustanovený povahou veci podľa druhej definície účastníctva, pričom osoba blízka, ktorá nepodala návrh na začatie konania, môže získať status účastní ka konania postupom podľa odseku 2.

K § 256

Okrem všeobecných dôvodov ustanovenia procesného opatrovníka v CSP, toto ustanovenie zavádza ďalšiu možnosť ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému. Hypotéza tohto ustanovenia bude dopadať najmä na prípady, kedy sudca nevie z dôvodu času zodpovedne vyhodnotiť, či má osoba spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

K § 257

Osobitný procesný režim je ustanovený vo vzťahu k procesnej spôsobilosti umiestneného (odsek 1). Prípadný rozpor úkonov zákonného zástupcu, resp. procesného opatrovníka s úkonmi umiestneného, súd pos údi pri preferencii záujmov umiestneného (odsek 2). Ustanovenie upresňuje okruh tých, ktorým sa doručuje meritórne rozhodnutie. Nóvum právnej úpravy spočíva aj v tom, že podľa odseku 3 sa osobe, o ktorej sp ôsobilosť na právne úkony ide, doručí rozhodnutie vo veci samej bezvýnimočne; v prípade ak o to požiada, musí jej súd doručovať všetky písomnosti v konaní bez ohľadu na jej zastúpenie.

K § 258

Stanovuje sa osobitná manudukčná povinnosť súdu, pri ktorej sa akcentuje osobitné kritérium procesnej vhodnosti so zreteľom na zdravotný stav umiestneného v zmysle zachovania princípu účinného prístupu k spravodlivosti.

K § 259

Z dôvodu špecifickej povahy tohto konania súd umožní z psychologických dôvodov umiestnenému prizvať si do konania dôverníka. Napriek obligatórnosti zastúpenia dôverník nemá status účastní ka konania, ani osoby na konaní zúčastnenej, a jeho úlohou je len morálna intervencia a podpora umiestneného. Na túto možnosť sa vzťahuje špecifická manudukčná povinnosť súdu.

K § 260

Akcentovaním zásady priamosti a bezprostrednosti v statusových konaniach má predkladateľ snahu docieliť čo možno najobjektívnejšie zistenie skutočného stavu, čo je plne odôvodnené špecifickou povahou zá sahu určitých typov mimosporových konaní do integrity fyzických osôb. Medzi takéto prostriedky uplatnenia princípu priamosti a bezprostrednosti mimosporového konania patrí i výsluch umiestneného v intenciách § 260 s dôrazom obligatórnosti tohto postupu na žiadosť umiestneného vždy. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s umiestneným.

K § 261

Obligatórna povinnosť súdu oboznámiť sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou umiestneného, ako i s názorom ošetrujúceho lekára vyplýva z dôsledného uplatňovania princípu materiálnej pravdy, a teda povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci.

K § 262

Z povahy veci, ako i z časových súvislostí podľa odseku 2 vyplýva objektívna nemožnosť nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie sa doručuje iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Prípadným ďalším účastníkom nie je objektívne možné v ustanovených lehotá ch uznesenie doručiť.

K § 263

Povinnosť umiestneného bezodkladne prepustiť zo zdravotníckeho zariadenia je logickým následkom konštatovania súdu o neprípustnosti prevzatia umiestneného do takéhoto zariadenia. Bez právneho dôvodu nemožno ani v tomto prípade fyzickú osobu dlhšie obmedzovať na osobnej slobode.

K § 264

Vzhľadom na uznesenie súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, ktorého povaha je prísne deklaratórna a plní kontrolnú funkciu, je pochopiteľne ponechané právo zdravotníckeho zariadenia rozhodn úť o prepustení umiestneného kedykoľvek, a to aj v prípade, že súd v uznesení konštatoval prípustnosť tohto prevzatia.

K § 265

Obligatórnym následkom právoplatnosti uznesenia, ktorým bola konštatovaná prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, je pokračovanie vo forme druhej fázy tohto konania, a tou je prípustnosť držania v tomto zariadení.

K § 266

V tejto fáze konania je obligatórne nariadenie pojednávania a zásadne obligatórne nariadenie znaleckého dokazovania. Z obligatórnosti znaleckého dokazovania je prípustná reštriktívna výnimka podľ a tretej vety odseku 2. V zmysle princípu vyšetrovacieho a princípu materiálnej pravdy sa súd nemôže obmedziť výlučne na vykonanie znaleckého dokazovania ale podklad rozhodnutia bude tvoriť komplexne zistený skuto čný stav veci .V tomto prípade netreba čakať na pomerne zdĺhavé znalecké dokazovanie.

K § 267

Z dôvodu osobitnej povahy tohto konania je plne odôvodnené zotrvať na limitovaní rozhodnutia súdu lehotou, pričom predkladateľ zotrval v tomto prípade na pôvodnej právnej úprave § 191d ods. 4 OSP.

K § 268

Obligatórnym následkom súdom konštatovanej neprípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, je bezodkladné prepustenie umiestneného. Oprávnenie zdravotníckeho zariadenia prepustiť umiestnené ho aj skôr tým nie je dotknuté.

K § 269

Nóvum predkladateľom navrhovaného procesného postupu podľa odseku 1 je obligatórne vydanie uznesenia o začatí konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. V tomto ďalšom konaní sa aplikujú ustanovenia upravujúce konanie o prípustnosti držania v ústave zdravotnej starostlivosti.

K § 270

Predkladateľ taxatívne ustanovuje okruh osôb procesne legitimovaných na podanie návrhu na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení.. Procesná legitimácia týchto osôb sa vz ťahuje aj na dobu pred uplynutím lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.

V konaní o návrhu podľa odseku 1 sa aplikujú ustanovenia o konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení (odsek 2).

Ak je výsledkom tohto konania meritórne rozhodnutie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení, je účelné zakotviť možnosť súdu v tomto uznesení limitovať možnosť podania ďal šieho návrhu na vyslovenie prípustnosti ďalšieho držania v tomto zariadení lehotou troch mesiacov. Zmena formy rozhodnutia na uznesenie o prípustnosti držania v ústave zdravotnej starostlivosti sleduje procesnú ekonó miu a menšiu formálnu striktnosť v procese vydávania tohto typu rozhodnutia na rozdiel od rozsudku, čo v tomto type považuje predkladateľ za dôvodné.

K § 271

Trovy vzniknuté v súvislosti s týmto typom konania, najmä trovy znaleckého dokazovania platí štát, čo je plne odôvodnené protektívnou funkciou tohto typu konania vo vzťahu k sociálnym funkciám štátu.

K § 272

Opatrovnícke konanie je naviazané na predpisy hmotného práva, ktoré spravidla ustanovujú opatrovníka ako zákonného zástupcu fyzickej osoby. Osobitným predpisom sa tak rozumie najmä Občiansky zákonník a Zá kon o rodine.

Účastníctvo v konaní je tu ustanovené tzv. treťou definíciou účastníctva, z čoho vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, sú účastníkmi konania, ak by bol podaný ná vrh na začatie konania, okrem navrhovateľa aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa koná.

K § 273

Kritériá osobitnej miestnej príslušnosti súdu sú prispôsobené povahe opatrovníckeho konania a režimu hmotného práva (kritérium majetku), pričom je možné využiť dve kritériá pre určenie prí slušnosti. Preferované je kritérium bydliska z hľadiska procesnej ekonómie, ak uvedený identifikátor nemožno určiť, zákon ustanovuje sekundárne kritérium.

K § 274

Meritórne súd rozhoduje uznesením so špecifickými náležitosťami enunciátu podľa odseku 2.

K § 275

Preberá sa pôvodná právna úprava, ktorá nevykazuje závažné aplikačné defekty.

K § 276

Funkcia opatrovníka je čestnou funkciou, pričom jej výkon je podmienený súhlasom toho, kto ju má vykonávať, čo súčasne ovplyvňuje riadny výkon oprávnení z tejto funkcie vyplývajúcich. Úprava reš pektuje prejav vôle opatrovníka, keď funkciu nechce vykonávať.

K § 277

Okrem prípadov odvolania opatrovníka na jeho návrh právna úprava pamätá i na prípady, kedy je opatrovníka nevyhnutné odvolať z dôvodu zachovania ochrany záujmov opatrovanca. Posúdenie dô vodnosti postupu je na úvahe súdu.

K § 278

Právna úprava obchodného registra je obsiahnutá predovšetkým v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o obchodnom registri'). Predkladateľ ustanovuje predmet osobitého mimosporového konania vo veciach obchodného registra taxatívnym výpočtom druhov konaní. Osobitne sa zavádza konanie pod písm. c), a to najmä na úč ely odstránenia tých zápisov, ktoré sú konštitutívne, ktoré by konaním podľa písm. b) nebolo možné odstrániť.

K § 279

Kauzálna príslušnosť v konaní vo veciach obchodného registra sa ponecháva podľa doterajších predpisov – zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č . 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o sídlach a obvodoch súdov').

K § 280

Pri ustanovení miestnej príslušnosti sa vychádza zo zákona o obchodnom registri - § 4. .

K § 281

Zavádza sa pojem zápis údajov, pod ktorým sa rozumie nielen zápis vo vlastnom zmysle (t.j. zaznamenanie údajov do registra), ale aj zmena a odstránenie údajov.

K niektorým ustanoveniam o konaní o zápise údajov

Predkladateľ navrhuje upraviť len niektoré ustanovenia o konaní, keďže ťažisková a všeobecná právna úprava, podľa ktorej sa postupuje, sa nachádza v zákone o obchodnom registri, ktorý sa ako generá lny predpis subsidiárne aplikuje aj v tomto druhu mimosporového konania.

K § 282 až 285

Ponecháva sa pôvodná právna úprava § 200b ods. 1 až 4 OSP.

K § 286

Uznesenie sa považuje za rozhodnutie vo veci samej. Predkladateľ odstraňuje prípadné pochybnosti v otázke, či ide o meritórne uznesenie, preto sa výslovne v texte právnej normy pripúšť a proti tomuto uzneseniu odvolanie.

K § 287 a 288

Zásadne sa ponecháva pôvodná právna úprava § 200b ods. 5 a § 200ba OSP. Predkladateľ zosúladil terminológiu s CSP a zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgá nov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

Pri podávaní listín podľa tohto ustanovenia sa primerane použijú aj ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Ku konaniu o zosúladenie údajov

Cieľom konania o zosúladení údajov v obchodnom registri je zosúladiť zápisy, ktorých povaha je deklaratórna.

K § 289

V uvedenom ustanovení sú obsiahnuté prípady, keď účastník má záujem na začatí takéhoto konania, napr. spoločník obchodnej spoločnosti, avšak nevie dosiahnuť, aby návrh podala samotná obchodná spoločnosť alebo v prípade, keď súd zistí skutočnosti nasvedčujúce naplneniu hypotézy § 289. Konanie môže začať aj bez návrhu.

K § 290

Osoba zapísaná v obchodnom registri môže využiť iba prísne formalizovaný postup zo zákona o obchodnom registri. Návrh podľa tohto ustanovenia môžu podať iba iné (nezapísané) osoby, ktoré majú pr ávny záujem na zosúladení zápisov v obchodnom registri so skutočným stavom.

K § 291

Predkladateľ zosúlaďuje konania návrhové s konaniami prebiehajúcimi na základe princípu oficiality, kedy požiadavky kladené na petit návrhu na začatie konania o zosúladení údajov v obchodnom registri sú premietnuté aj do výroku uznesenia, ktorým sa toto konanie začína bez návrhu. Doterajšia aplikačná prax súdov v beznávrhových konaniach nešpecifikovala, akých konkrétnych údajov sa konanie a zápis t ýka. Predkladateľ zavádza aj v beznávrhových konaniach jasnú rozpoznateľnosť účastníkov konania a predmetu konania od počiatku.

V odseku 2 je upravený hlavný zdroj informácií, na základe ktorých môže súd iniciovať konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri.

K § 292

Okruh účastníkov konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva v konaní, t.j. účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka výslovne označil. Osoba navrhovateľa je špecifikovan á v § 290 a navrhovaným okruhom účastníkov sa rozširuje ochrana osôb, ktoré majú byť do obchodného registra zapísané, prípadne z neho vymazané. Zmena oproti pôvodnej právnej úprave nastáva v tom, že podľa novej úpravy je možné vyvolať takéto konanie expressis verbis.

V odseku 2 sa posilňuje pozícia osôb, ktoré osvedčia právny záujem na zosúladení údajov v obchodnom registri a môžu sa tak stať účastníkmi tohto konania (napr. veritelia).

K § 293

Predkladateľ zavádza osobitný procesný režim spojenia vecí v tomto type konania z dôvodu procesnej ekonómie.

K § 294

Vychádzajúc z princípu materiálnej pravdy je zavedená povinnosť doručiť návrh na začatie konania alebo uznesenie o začatí konania bez návrhu účastníkom podľa § 392, ako aj povinnosť týchto ú častníkov tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti alebo uvádzať právne dôvody rozhodujúce pre vykonanie alebo nevykonanie zápisu.

K § 295

Predkladateľ zavádza novú metódu riešenia sporných skutočností v mimosporovom konaní. Výslovne sa zavádza povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, pričom výnimka z tejto povinnosti sa upravuje pre prí pad, že ide iba o otázku právneho posúdenia veci. Podľa potreby však môže súd zvážiť nariadenie pojednávania aj v týchto prípadoch.

K § 296

Predkladateľ zavádza osobitné dôvody prerušenia konania. V odseku 1 sa navrhuje fakultatívne prerušenie konania z dôvodu, že prebiehajú iné konania s účinkami erga omnes, resp. s účinkami voči viacerým subjektom, ako len účastní kom konania. Registrový súd si môže posúdiť otázku zjavnej bezdôvodnosti žaloby podľa odseku 1, ktorá bude spočívať v úplne zrejmej nedôvodnosti žaloby, napr. pri zmeškaní lehoty na uplatnenie tejto žaloby a pod.

Právna úprava v odseku 2 nepripúšťa prerušenie konania o zosúladenie zápisov v obchodnom registri z dôvodov potenciálnej prejudiciality, pretože v sporových konaniach je zavedená iná metóda zisť ovania sporných skutočností, a to na princípe formálnej pravdy.

K § 297

V tomto type konania je účelné a hospodárne rozhodovať meritórne uznesením, pričom sa zavádza osobitný spôsob vykonateľnosti rozhodnutia v tomto konaní – zápis sa vykoná už v deň vydania uznesenia bez ohľadu na to, či bolo právoplatné, doručené, či bol voči nemu podaný opravný prostriedok a pod.

K § 298

Navrhujú sa osobitné formy procesných sankcií, pričom pokuta podľa odseku 1 je pokutou poriadkovou, ktorú vymáha Justičná pokladnica.

V odseku 2 sa navrhuje inštitucionálne zabránenie obchádzania všeobecnej poplatkovej povinnosti.

K § 299

Tento nový typ konania vo veciach obchodného registra slúži na odstránenie nesprávnych zápisov spravidla po stránke materiálnej (po formálnej stránke môže byť zápis správny). Takýto zápis je za urč itých okolností potrebné z obchodného registra odstrániť, pričom iné konanie neumožňuje zápis odstrániť, najmä, ak išlo o zápis konštitutívny.

Ako príklad možno uviesť zápis na základe listiny so sfalšovaným podpisom.

Takéto konanie možno začať len na návrh.

K § 300

V navrhovanom ustanovení ide o také právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Ak však vznikne obchodná spoločnosť, možno jej neplatnosť dosiahnuť v konaní o neplatnosti obchodnej spoloč nosti, v konaní o zrušenie zápisu údajov nie je možné už ex tunc konať o jej vzniku.

K § 301

Okruh účastníkov konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva v konaní, t.j. účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka výslovne označil.

K § 302

Ustanovenia o spojení veci, doručovaní, prípadnom pojednávaní či prerušení konania platia primerane i v konaní o zrušenie zápisu údajov.

K § 303

V tomto prípade z dôvodu povahy zapísaného údaju je potrebné viazať účinky rozhodnutia až na jeho právoplatnosť a nepriznať tomuto uzneseniu vlastnosť predbežnej vykonateľnosti.

Dôvody zrušenia zápisu sa uvádzajú aj v obchodnom registri.

K § 304

Predkladateľ taxatívnym spôsobom vymedzuje predmet tohto typu mimosporového konania,

pričom sa zásadne preberá doterajšia právna úprava. Uvedená právna úprava nadväzuje na inštitúty upravené v Obchodnom zákonníku.

K § 305

Na konania je kauzálne príslušný registrový súd, a to z dôvodu obsahovej príbuznosti typu agendy. Miestna príslušnosť sa spravuje kritériom sídla právnickej osoby, ktorej sa konanie týka.

K § 306

S výnimkou konaní podľa § 304 písm. a) a b) ide o obligatórne návrhové typy konaní, čo vyplýva z povahy týchto konaní.

K § 307

Predkladateľ zavádza novú metódu riešenia sporných skutočností v mimosporovom konaní. Výslovne sa zavádza povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, pričom výnimka z tejto povinnosti sa zavádza pre prí pad, že ide iba o otázku právneho posúdenia veci. Podľa potreby však môže súd zvážiť nariadiť pojednávanie aj v týchto prípadoch.

K § 308

Z dôvodu procesnej ekonómie a vo vzťahu k povahe tohto typu konania sa umožňuje rozhodovať vo veci samej uznesením.

K § 309

Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je v nadväznosti na zmenu v hmotnoprávnych predpisoch vylúčiť výmaz právnickej osoby, pokiaľ dôjde k zrušeniu spoločnosti a dôvody na prerušenie konania budú dané . Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktoré môžu navrhnúť prerušenie konania podľa odseku 1, v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní , poplatkov a colníctva, sú: ministerstvo financií SR, finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva a Kriminálny úrad finančnej spr ávy zapojený na rozpočet finančného riaditeľstva. Situácia bude rozdielna v prípade, keď sa už exekúcia na majetok právnickej osoby vedie. Nadväzujúca zmena hmotnoprávnych a procesných predpisov bude spo čívať v tom, aby sa exekúcia nezastavovala zánikom osoby povinného, ale dokončila sa na majetok, na ktorý sa má exekúcia viesť. Pokiaľ sa ešte exekučné konanie nezačalo a oprávnený nestihne získa ť exekučný titul, musí sa prihlásiť do konania o dodatočnú likvidáciu.

K § 310

Predpoklady pre umorenie listiny ako aj pozitívne a negatívne vymedzenie predmetu konania ostáva zachované ako v úprave § 185i OSP, predkladateľ nastavenie právnej úpravy v zásade nemení, keďže nevykazuje ž iadne aplikačné nedostatky. Predkladateľ v odseku 3 vymenúva, čo nepodlieha umoreniu, pričom lístkami a známkami denného obehu sú napríklad vstupenky a cestovné lístky.

K § 311

V otázke miestnej príslušnosti súdu sa ponecháva doterajšia koncepcia OSP s formulačnou precizáciou.

K § 312

Predkladateľ navrhuje zaviesť nóvum do procesného predpisu vo forme rozšírenia decíznej rozhodovacej činnosti notára. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy o konanie, ktoré svojou povahou umožň uje jeho vedenie notárom ako osobou už z historickej tradície dotovanou istými formami decíznych oprávnení, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou rozširujú i o konanie o umorenie listiny, s negatívnou enumerá ciou vecí, na ktoré sa poverenie notára nevzťahuje.

K § 313

Dispozičné oprávnenie navrhovateľa sa vzťahuje i na výber notára, avšak je obmedzené územným obvodom súdu miestne príslušného na konanie o umorenie listiny, a to z dôvodu procesnej ekonómie (komunik ácia medzi notárom a súdom).

K § 314

Doterajšia právna úprava expressis verbis neupravovala otá zku pojednávania o sporných skutočnostiach, preto navrhovaná právna úprava prezumuje možnosť vykonať dokazovanie sporných skutočností na pojednávaní.

K § 315 a 316

Povaha tohto typu konania predpokladá meritórne rozhodovanie uznesením.

Osobitné náležitosti uznesenia vyplývajú zo zavedenia decíznych oprávnení notára v tomto konaní.

K § 317

Účastníctvo v tomto type konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva, pričom obsahovo sa oproti doterajšej úprave nemení.

K § 318

Predkladateľ zotrváva na obligatórnej návrhovosti tohto typu konania, pretože povaha veci neumožňuje uplatnenie princípu oficiality.

K § 319

Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 185l OSP, ktorá dostatočne enumeruje náležitosti návrhu na umorenie listiny a jej prílohy.

K § 320

Štruktúra konania o umorenie listiny sa člení do dvoch fáz. Prvá fáza trvá do upovedomenia o začatí konania a skúmajú sa v nej formálne náležitosti. Výsledkom tejto fázy je buď uznesenie o upovedomen í o začatí konania alebo odmietnutie návrhu.

K § 321

Upovedomenie o začatí konania o umorení listiny má formu uznesenia s osobitnými obsahovými náležitosťami podľa odseku 2.

K § 322

Ustanovenie kopíruje doterajšiu právnu úpravu § 185m ods. 2 a § 185n OSP, identifikujúcu edikt a ediktálnu dobu .

K § 323

Predkladateľ zotrváva na osobitnom režime zmenky alebo šeku, ktoré sa najmä v minulosti používali ako prostriedok rýchlych platieb, pričom iné cenné papiere spravidla túto vlastnosť nemali. Napriek ú stupu platobných vlastností zmenky a šeku frekvencia zmenkových právnych vzťahov podľa predkladateľa stále odôvodňuje potrebu osobitosti procesného režimu zmenky a šeku.

K § 324

Navrhovaná úprava špecifikuje okruh prípustných tvrdení v námietkach. Na iné skutočnosti uvádzané v námietkach sa neprihliada.

K § 325

Doručenie upovedomenia enumerovaným osobám je odôvodnené potrebou publicity uznesenia a možnosťou uplatniť špecifické prostriedky procesnej obrany.

K § 326

Publicita upovedomenia sa zabezpečuje i modernými prostriedkami elektronickej komunikácie.

K § 327

Nóvum procesného postupu spočíva v následkoch odmietnutia nedôvodného návrhu, nakoľko v tomto prípade lehoty uvedené v tomto ustanovení nespočívajú. Doterajšia právna úprava obsahovala iba možnos ť zamietnutia návrhu, preto predkladateľ precizoval procesné pravidlá pre prípad spočívania lehôt.

K § 328

Ponechávajú sa účinky osobitného typu tzv. inhibitória z dôvodu zachovania právnej istoty.

K § 329

Predkladateľ koncepčne prispôsobuje povahu úschovy zo súdnej na notársku, čo je plne odôvodnené zavedením decíznych oprávnení notára.

K § 330 až 332

Obsahovo sa ponecháva doterajšia právna úprava s formulačnou precizáciou a prispôsobením terminológie CMP. V režime § 332 ods. 1 sa už nevyžaduje ďalší návrh po uplynutí lehoty, čo z hľ adiska procesnej ekonómie výrazne zjednodušuje procesný postup.

Ku konaniu vo veciach notárskych úschov

Predkladateľ navrhuje zaviesť rozšírenie decíznej právomoci notára vo forme vykonávania niektorých úkonov notárom. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy o konanie, ktoré svojou povahou umožň uje jeho vedenie notárom, ako osobou už z historickej tradície dotovanou istými formami decíznych oprávnení, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou rozširujú i o konanie vo veciach notárskych úschov.

K § 333

Predkladateľ špecifikuje predmet tohto typu mimosporového konania taxatívnym výpočtom troch druhov konaní. Pre všetky typy konania je spoločné, že o prípadných námietkach voči postupu notára rozhoduje sú d, notár teda nevystupuje v pozícii súdneho komisára.

Konanie podľa písmena b) je úplne novým typom konania, ktoré doteraz v procesných predpisoch absentovalo. Konania podľa písm. a) a b) sa týkajú špecifického typu úschov, pričom konanie podľa písm. c) sa t ýka všetkých druhov úschov a je tak konaním spoločným.

K § 334

Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje miestna príslušnosť súdu podľa sídla notára.

K § 335

Predkladateľ zavádza konanie o tzv. solučných úschovách pred notárom, pričom navrhované ustanovenie rieši situácie, keď niekto rozporuje vydanie predmetu tzv. solučnej úschovy.

K § 336

Účastníctvo v konaní je definované výslovným zákonným označením osôb, ktoré sú účastníkmi konania.

K § 337

Definícia zložiteľa podľa odseku 1 vychádza z normatívneho textu Občianskeho zákonníka. Príjemcom úschovy je osoba, ktorá je zložiteľom označená za prijímateľa predmetu úschovy.

K § 338

Zloženie premetu úschovy pre neznámeho veriteľa predpokladá súhlas zložiteľa s vydaním predmetu úschovy. V ostatných prípadoch súhlas zložiteľa potrebný nie je, pretože je prezumovaný samotným zlo žením predmetu úschovy.

K § 339

Ak sa predmet úschovy zloží pre neznámeho veriteľa, je zložiteľ oprávnený vziať predmet úschovy kedykoľvek späť, ak sa však predmet úschovy zloží pre konkrétneho veriteľa, môže zložite ľ predmet úschovy zobrať späť len so súhlasom daného veriteľa.

K § 340

Doterajšia právna úprava sa obsahovo dopĺňa zavedením fikcie podľa odseku 2 z dôvodu procesnej ekonómie a urýchlenia konania.

K § 341

Konštrukcia procesných úkonov notára, ktorý nevystupuje vo funkcii súdneho komisára predpokladá rozhodnutie o špecifickom prostriedku procesnej obrany súdom. Na neskôr podané námietky sa neprihliada.

K § 342 a 343

Rozpory v skutkových tvrdeniach účastníkov, ktoré súd zisťuje prostredníctvom vyjadrení podľa § 342 sa odstraňujú procesom dokazovania na pojednávaní. Fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojedn ávanie aj v iných prípadoch je prostriedkom, ktorý súdu umožňuje vyčerpať princíp materiálnej pravdy.

K § 344

Uznesenie súdu o námietkach je rozhodnutím vo veci samej a pre vyvrátenie prípadných aplikačných pochybností sa výslovne proti nemu pripúšťa odvolanie. Právoplatnosť uznesenia súdu vyvoláva úč inky podľa odsekov 3 a 4.

Konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy

Predkladateľ novým typom konania reaguje na praktické problémy, keď bol výťažok z predaja zálohu zložený notárovi a skutočnosti rozhodujúce pre vydanie výťažku sú pre veriteľov sporné. Nová právna úprava zavádza možnosť podania námietky, o ktorej rozhodne súd.

K § 345 a 346

Navrhovaná právna úprava vychádza z predpokladu, že ešte pred vydaním výťažku úschovy (zloženej podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej ná rodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) je nevyhnutné pre zachovanie práv účastníkov právnych vzťahov upovedomiť ich o subjektoch a pr ávnych dôvodoch vydania výťažku. Proti upovedomeniu je prípustný špecifický prostriedok procesnej obrany – námietky, o ktorých rozhoduje súd, keďže v tomto prípade nevystupuje notár v pozícii s údneho komisára.

K § 347

Osobitne je ustanovené účastníctvo v incidenčnom konaní o námietkach, pričom účastníctvo v tomto incidenčnom konaní sleduje ustanovenia hmotného práva.

K § 348 a 349

Rozpory v skutkových tvrdeniach účastníkov, ktoré súd zisťuje prostredníctvom vyjadrení podľa § 348 sa odstraňujú procesom dokazovania na pojednávaní. Fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojedn ávanie aj v iných prípadoch je prostriedkom, ktorý súdu umožňuje vyčerpať princíp materiálnej pravdy.

K § 350

V konaní o námietkach sa nerozhoduje o sporných skutočnostiach medzi účastníkmi konania, v takom prípade sa konanie preruší a pokračuje sa v ňom v závislosti od výsledku rozhodnutia sporu.

Účastníkov konania vymedzí súd v uznesení podľa odseku 2. Bude to väčšinou ten, kto podal námietky a ten, kto má výťažok dostať.

Fikcia podľa odseku 3 je nástrojom zabezpečenia procesnej ekonómie.

Účinky právoplatnosti rozsudku podľa odseku 4 sa vzťahujú na všetkých účastníkov konania o námietkach, aj keby v predmetnom konaní podľa odseku 1 ako účastníci nevystupovali.

K § 351

Uznesenie súdu o námietkach je meritórnym rozhodnutím, proti ktorému sa pripúšťa odvolanie. Účinky právoplatnosti meritórneho uznesenia ustanovujú odseky 2 a 3.

K § 352

Tento osobitný typ konania sa bude týkať všetkých typov úschov a v zásade pôjde o kadučné konanie o tzv. starých úschovách.

Z povahy veci vyplýva, že na začatie konania sa v plnej miere uplatňuje princíp oficiality.

K § 353

Účastníctvo v konaní je ustanovené tzv. druhou definíciou účastníctva, teda účastníkmi sú tí, ktorých zákon v tomto ustanovení za účastníkov označuje.

K § 354

Publicita uznesenia má význam pre uplatnenie práv neznámych osôb, preto je zabezpečená aj prostriedkami elektronickej komunikácie.

K § 355

V prípade, ak sa prihlási na základe uznesenia podľa § 354 ods. l záložný veriteľ, túto žiadosť postúpi súd notárovi, ktorý procesne postupuje podľa predchádzajúcich ustanovení.

Ak sa prihlási niekto, kto nemal právo na vydanie predmetu úschovy, súd jeho žiadosť uznesením zamietne.

Uznesenie podľa odseku 2 predstavuje meritórne rozhodnutie kvôli odstráneniu prípadných aplikačných problémov. Predkladateľ výslovne pripustil voči tomuto uzneseniu odvolanie. Po prá voplatnosti tohto uznesenia sa postupuje podľa odseku 3.

K § 356

Navrhovaná osnova vychádza z predpokladu, že pred kadučným konaním má prednosť vydanie predmetu úschovy oprávnenému subjektu, iba ak k vydaniu predmetu úschovy nedôjde, môže prepadnúť štátu. Ak k vydaniu dôjde, kadučné konanie sa zastavuje.

K § 357 a 358

Osnova vychádza zo súčasnej právnej úpravy, tzv. kadučného konania. Právoplatným prepadnutím predmetu úschovy štátu zanikajú všetky práva k predmetu úschovy účastníkov a iných osôb.

K § 359

Iný prípad úschovy nastane napríklad podľa § 340 CSP, podľa ktorého uloží súd navrhovateľovi dôkazného prostriedku, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia, ak si zabezpečenie dôkazn ého prostriedku vyžiada trovy.

K § 360

Osobitný procesný režim neodkladných opatrení je prispôsobený charakteru mimosporového konania. V mimosporových konaniach, ktoré môže súd podľa predchádzajúcej časti CMP začať aj bez návrhu, m ôže súd rovnako bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie.

Procesné následky vo forme začatia konania vo veci samej sú riešené postupom podľa odseku 2.

K § 361

Uvedeným ustanovením sleduje predkladateľ zvýšenú protektívnu funkciu mimosporových konaní a umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu, ako najširšej kategó rie pokrývajúcej záujem štátu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov.

K § 362

Pokiaľ v sporovom konaní na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vždy vecne príslušný súd prvej inštancie, v mimosporovom konaní je plne odôvodnené, aby neodkladné opatrenie mohol nariadiť i sú d odvolací. Vyplýva to nielen z verejného záujmu (napr. ochrana maloletého dieťaťa) ale i z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Postup odvolacieho súdu pri nariadení neodkladného opatrenia je rovnako ovládaný princípom oficiality v konaniach, v ktorých sa pri začatí uplatní tento princíp.

K § 363

Navrhovaná právna úprava plne zodpovedá charakteru mimosporového konania a je protipólom konania sporového a reflektuje možnú zmenu pomerov, ktorá vo veciach mimosporového charakteru je dôvodná . Na rozdiel od uvedeného v sporových konaniach totiž môže súd zrušiť neodkladné opatrenie iba na návrh.

K § 364

Charakter mimosporových konaní a tomu prispôsobená procesná úprava vylučujú uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú neodkladným opatrením podľa CSP, napriek subsidiarite predpisov.

K § 365

Rozdelenie súdnej ochrany na veci sporové a mimosporové sporové, vrátane samostatných kódexov, vyvolalo potrebu ochrany maloletých podriadiť režimu CMP vrátane neodkladných opatrení (bývalých predbežný ch opatrení). V zásade sa vychádza z doterajšej právnej úpravy predbežných opatrení v tejto oblasti, ktorej účelom je okamžitá ochrana života, zdravia alebo vývoja dieťaťa, ak je tu dôvodná hrozb a, čo reflektuje nie len povinnosť rozhodnúť vo veľmi krátkom časovom rozmedzí 24 hodín od doručenia návrhu, ale rovnako sa ukladá súdu aj povinnosť v tejto lehote vyhotoviť rozhodnutie.

Vykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia podľa odseku 3 v sebe implicitne predpokladá povinnosť plniť, pretože len rozhodnutia ukladajúce povinnosť plniť disponujú vlastnosťou vykonateľnosti.

Zvýšená ochranná funkcia tohto inštitútu je zdôraznená úpravou v odseku 4, kedy súd nemusí ustanovovať maloletému zástupcu, pretože ide o urgentnú potrebu zabezpečenia ochrany maloletého.

Zvýšená protektívna funkcia sa prejavuje i osobitným režimom doručovania podľa odseku 5.

K § 366

Podriadenie procesného režimu konania o výživnom v CMP indikuje potrebu upraviť i neodkladné opatrenia v týchto typoch konaní.

K § 367

Komplexná úprava starostlivosti súdu o maloletých v CMP indikuje potrebu normatívne upraviť aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti, ako aj vo veciach výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Pri neodkladnom opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého predkladateľ zachováva lehotu 7 dní od doručenia návrhu na rozhodnutie vrátane jeho vyhotovenia, pričom zoh ľadňuje osobitnú vykonateľnosť tak ako je to uvedené v ods. 3.

K § 368

Úprava zavádza nový druh neodkladného opatrenia, ktorého účelom je zabezpečenie decíznej právomoci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, spočívajúcej v povolení vstupu do obydlia. Procesný režim reflektuje čo najmenej komplikované nastavenie, za účelom dosiahnutia efektívneho rozhodnutia a realizácie oprávnení legitimovaného subjektu.

K § 369

Princíp oficiality charakteristický pre mimosporové konanie sa nevyhnutne premieta i do otázky zabezpečenia dôkazu podľa tohto ustanovenia.

K výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých

Predkladateľ sa snaží o zachovanie komplexného poňatia systematiky úpravy vecí mimosporového charakteru a preto upravuje aj vykonávacie konanie vo veciach maloletých. Jeho zaradenie do štvrtej časti zá kona identifikuje tento postup ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Novo koncipované ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú i v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fá zu druhú. Medzi týmito dvoma fázami prebieha fáza mediačná (zmierovacia), ktorá doteraz prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia.

K § 370

Navrhované ustanovenie formuluje osobitosti exekučného titulu ako materiálneho predpokladu začatia personálnej exekúcie. Podľa tejto časti sa postupuje napríklad aj vtedy, ak ide o vykonateľnú dohoda podľa zá kona o rodine. Hoci explicitne nie je formulované uloženie povinnosti, implicitne je zrejmé, že ten rodič, ktorý nemá u seba dieťa, je oprávneným a ten, ktorý má dieťa u seba, je povinným.

K § 371

Ustanovenie kritérií miestnej príslušnosti súdu je podriadené výlučne záujmom maloletého dieťaťa. Preferuje sa všeobecný súd maloletého podľa kritéria odseku 1, no v záujme maloletého môž e byť príslušný i tzv. zakročovací súd podľa odseku 3, prípadne je možné príslušnosť z dôvodov vhodnosti preniesť podľa odseku 2.

Na výkon neodkladného opatrenia je vždy príslušný súd prvej inštancie, a to aj v prípade, ak neodkladné opatrenia nariadil odvolací súd, čo predkladateľ odôvodňuje princípom procesnej ekonómie.

Režim osobitného konania o návrat maloletého do cudziny odôvodňuje ustanovenie príslušnosti na výkon tohto rozhodnutia podľa odseku 5.

K § 372

Predkladateľ vychádza z tzv. druhej definície účastníctva, teda že účastníkom konania o personálnej exekúcii sú oprávnený, povinný a maloleté dieťa (teda osoby výslovne označené zá konom).

K § 373

Navrhované ustanovenie vychádza z koncepcie generality a špeciality právnych noriem v rámci právneho predpisu, podľa ktorej sa ustanovenia štvrtej časti považujú za špeciálne ustanovenia voči prvej č asti CMP (všeobecná časť) a voči ustanoveniam piateho dielu prvej hlavy druhej časti CMP (konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých).

K § 374

V režime personálnej exekúcie predkladateľ vychádza z fakultatívnosti pojednávania, ktorého nariadenie bude zrejme prichádzať do úvahy iba výnimočne, čo vyplýva z povahy konania o výkone rozhodnutia.

K § 375

Povaha personálnej exekúcie predpokladá meritórne rozhodovanie súdu uznesením.

K § 376

Doterajšia právna úprava nebola jednoznačná a bezrozporná v otázke začatia tohto typu vykonávacieho konania, preto predkladateľ precizuje spôsob začatia personálnej exekúcie, v ktorom sa prejavuje princí p oficiality typický pre mimosporové konania.

K § 377

Nóvum predloženej právnej úpravy spočíva v zavedení odvolania bez suspenzívneho účinku.

Bude na uvážení súdu prvej inštancie, či zakročí až po rozhodnutí odvolacieho súdu, alebo už pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, najmä v prípadoch, kedy je die ťa ohrozené.

Navrhovaná právna úprava umožňuje okamžité nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia sa doručí až pri jeho uskutočnení, kedy sa môže dieťa hneď i odobrať.

K § 378

Medzi fázou nariadenia výkonu rozhodnutia a uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd uskutočniť úkony a opatrenia mediačného a zmierovacieho charakteru, v čom sa napĺňa výchovná funkcia mimosporov ých konaní.

K § 379

Predkladateľ ponecháva súčasnú úpravu § 272 ods. 3 a 4 OSP prakticky nezmenenú.

K § 380

Ustanovenie napĺňa princíp materiálnej pravdy ovládajúci všetky typy mimosporových konaní, teda i konanie o personálnej exekúcii.

K § 381

Prejavom mediačnej funkcie súdu v mimosporových konaniach je i využitie inštitútu mediácie, ktorú je súd oprávnený fakultatívne nariadiť.

K § 382

Pod opakovaným porušením podľa odseku 2 sa rozumie situácia, kedy sa uložením pokuty dosiahol jej účel a povinný sa podrobil výkonu rozhodnutia a po určitý časový úsek rozhodnutie rešpektuje a ná sledne opätovne povinnosť poruší.

K § 383

Predkladateľ vychádza z inštitútu uplatňovaného i v doterajšej právnej úprave § 273 ods. 2 OSP, ktorá však neriešila obnovu výplaty dávok (zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieť a a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v prípade, ak povinný začal plniť rozhodnutie dobrovoľne.

K § 384

Predkladateľ nepripúšťa v osnove suspenzívny účinok odvolania voči uzneseniu o nariadení o výkone rozhodnutia, ktoré tak môže byť vykonané okamžite. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané, nevyžaduje sa ani jeho doručenie povinnému.

K § 385 až 388

Predkladateľ v zásade ponecháva súčasnú právnu úpravu nezmenenú, keďže sa v praxi osvedčila.

K § 389

Predkladateľ vychádza z možnosti odkladu výkonu rozhodnutia iba v osobitných prípadoch, a to aj bez návrhu. Osobitným predpisom sa rozumejú predovšetkým nariadenie Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o prá vomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vy živovacej povinnosti súvisiace s personálnou exekúciou.

K § 390

Predkladateľ pri zastavení výkonu rozhodnutia vychádza z tradičných dôvodov, pričom z dôvodu právnej istoty sa uznesením výkon rozhodnutia zastavuje aj v prípadoch podľa písmen e) a f).

K § 391

Uznesením, ktorým sa výkon rozhodnutia končí (zastavuje), rozhoduje súd aj o povinnosti náhrady trov konania.

K § 392

V navrhovanom ustanovení sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uvedie podrobnosti o vý kone rozhodnutia vo veciach maloletých.

K § 393

Z dôvodu vyjasnenia aplikácie osobitných procesných rež imov navrhovateľ prikročil ku koncipovaniu súhrnného ustanovenia, ktoré výslovne deklaruje prioritu osobitných procesných režimov v súvislosti s klasifikovanými údajmi, či s osobitným procesný m statusom definovaných osôb. Tieto procesné režimy budú mať aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami civilného procesu v súvislosti s inštitútmi ako je identifikácia svedka, zaznamená vanie priebehu pojednávania, verejnosť pojednávania, nahliadanie do spisu a pod. Napríklad účelom zákona č. 215/2004 Z. z. je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Podstata ochrany utajovaných skuto čností spočíva v prijatí preventívnych opatrení v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, šifrovej ochrany informácii, fyzickej bezpečnosti, objektovej bezpečnosti, bezpeč nosti technických prostriedkov a priemyselnej bezpečnosti, ktoré budú predchádzať ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov Slovenskej republiky neoprávnenou manipuláciou s utajovanou skutočnosť ou (jej vyzradeniu nepovolanej osobe alebo cudzej moci, neoprávnenému rozmnoženiu, zničeniu, strate alebo odcudzeniu). Pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov tohto zákona a uplatňovaní práv a povinnosti z neho vyplývajúcich sú súd, účastníci konania a ďalšie zúčastnené osoby povinné dôsledne rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom č. 215/2004 Z. z. a všeobecne záväznými prá vnymi predpismi.

K § 394

Súdna moc je výkonom štátno-mocenských oprávnení a preto všetky pokuty uložené súdmi SR patria štátnej pokladnici.

K § 395 a 396

Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno – právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. V odôvodnených prípadoch sú ustanovené výnimky z tohto základného pravidla.

K § 397

Účinnosť CM P sa navrhuje po dostatočne dlhej legisvakačnej lehote, tak aby právno – aplikačné orgány mali dostatok času sa s novou úpravou oboznámiť, prípadne absolvova ť vzdelávacie a školiace aktivity organizované Justičnou akadémiou, prípadne inými subjektmi.

V Bratislave, 17. decembra 2014

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore