Zákon o európskom zatýkacom rozkaze 154/2010 účinný od 15.03.2024

Vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

A. Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze nahrádza a súčasne ruší platný zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), ktorým Slovenská republika transponovala do svojho právneho poriadku Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/ zv. 06).

Doterajšia vyše štvorročná prax pôvodného zákona poukázala na potrebu viacerých zmien a doplnení jeho súčasného znenia. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v tejto súvislosti vypracovalo návrh novely pôvodného zákona, ktorý bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania v mesiaci júl 2008. Transpozícia rámcového rozhodnutia do právneho poriadku Slovenskej republiky bola súčasne v októbri 2008 hodnotená zo strany Európskej únie v rámci 4. kola vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie zameraného na praktické uplatňovanie európskeho zatýkacieho rozkazu a súvisiacich postupov vydávania osôb medzi členskými štátmi Európskej únie. Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania k návrhu novely zákona, ako aj záverov a odporúčaní hodnotiacej správy Rady Európskej únie o Slovenskej republike, zohľadňujúc pritom rozsah a význam navrhovaných zmien, ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, že bude účelnejšie pripraviť ucelený návrh nového zákona.

Predkladaný návrh zákona vychádza zo súčasného platného znenia zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, z novely tohto zákona, ktorá bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania v mesiaci júl 2008, s prihliadnutím na identifikované aplikačné problémy v súvislosti s jeho doterajším vykonávaním v praxi, ako aj závery a odporúčania hodnotiacej správy o Slovenskej republike. Návrh zákona v neposlednom rade transponuje ustanovenia rámcového rozhodnutia, ktoré neboli transponované v rámci označeného zákona v dostatočnom rozsahu.

Hlavnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je predovšetkým jeho nová systematika v rámci jednotlivých častí zákona. Navrhovaná systematika má slúžiť k lepšej orientácií zákonných pravidiel v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze s prihliadnutím na reálny priebeh konania o európskom zatýkacom rozkaze v praxi. Návrh zákona terminologicky vychádza z platného zákona č. 403/2004 Z. z., vo viacerých ustanoveniach však spresňuje vymedzenie jeho základných inštitútov a postupov. Z procesného hľadiska je najzásadnejšou zmenou zavedenie predbežnej a vydávacej väzby inšpirovanej z ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa extradičného konania na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Súčasná úprava väzby bola vyhodnotená ako nevyhovujúca, predovšetkým s ohľadom na jej obligatórnosť v súvislosti s vybranými kategóriami trestných činov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Nevytvára dopady na verejné financie; návrh zákona nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze

B. Osobitná časť

K § 1

V odseku 1 sa vymedzuje predmet zákona. Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 1 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno–technickou zmenou za účelom spresnenia textu. V odseku 2 sa upravuje subsidiarita právnej úpravy v Trestnom poriadku k tomuto zákonu. Kým prvá veta umožňuje použitie Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, nový text druhej vety určuje použitie Trestného poriadku v prípadoch, ak ide o vydávanie osôb medzi členskými štátmi, ale na vzťahy medzi nimi nemožno použiť postup podľa tohto zákona v dôsledku vyhlásenia členského štátu k rámcovému rozhodnutiu, na základe ktorého obmedzil použitie postupu založeného na rámcovom rozhodnutí vo vzťahu ku skutkom spáchaným pred dátumom uvedeným vo vyhlásení.

K § 2

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 3 ods. 1 až 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ustanovenie obsahuje legislatívno-technické zmeny a prináša jasnejšie vyjadrenie použitia medzinárodných zmlúv na konanie podľa tohto zákona.

K § 3

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Za účelom spresnenia textu sa dopĺňa vymedzenie pojmu „členský štát“ v písm. a), „trest odňatia slobody“ v písm. c) a „rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu“ v písm. i). Ustanovenie taktiež obsahuje legislatívno-technické zmeny a doplnenia týkajúce sa vymedzenia pojmu „záznam“ v písm. l). Pod pojmom doklad alebo údaje preukazujúce existenciu vykonateľného rozsudku sa rozumie jednak samotný rozsudok, alebo jeho identifikačné údaje – dátum vydania, číslo konania a označenie orgánu, ktorý rozsudok vydal. Nové vymedzenie pojmu „ostatné písomnosti“ v písm. k) sleduje filozofiu rámcového rozhodnutia, ktoré povinnosť vyhotovovania prekladov viaže len vo vzťahu k vybraným písomnostiam v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze, menovite na samotný európsky zatýkací rozkaz a dodatočné informácie vyžiadané vykonávajúcim justičným orgánom, ktoré tvoria povinné náležitosti európskeho zatýkacieho rozkazu ak justičný orgán štátu pôvodu tieto informácie v európskom zatýkacom rozkaze neuviedol, alebo ich neuviedol v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, ako aj na žiadosti o dodatočný súhlas s ďalším stíhaním a na súhlas s ďalším vydaním. Preklad ostatných písomnosti sa nevyžaduje.

K § 4

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 4 ods. 2 až 7 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Oproti úprave pôvodného zákona sa vypúšťa prvá veta § 4 ods. 1, ktorá nemala normatívny charakter. Ustanovenie obsahuje legislatívno-technické zmeny a terminologické spresnenia z dôvodu dosiahnutia lepšej zrozumiteľnosti textu. Súčasne sa dopĺňa transpozícia príslušných ustanovení rámcového rozhodnutia (viď Tabuľka zhody) a nahrádza sa nesprávny preklad rámcového rozhodnutia. Pre účely odseku 4 až 5 sa zavádza nový pojem „kategória trestných činov“, namiesto pôvodného termínu „konanie“. Novo zavedený odsek 6 upravuje možnosť vydania a vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu aj vo vzťahu k trestným činom, resp. trestom, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu alebo jeho vykonanie podľa tohto zákona prípustné. Uvedenú zmenu si vyžiadala doterajšia aplikačná prax.

K § 5

Upravujú sa podmienky a právomoc pre vydanie európskeho zatýkacieho európskeho rozkazu. Pôvodný zákon č. 403/2004 Z. z. vychádzal z prepojenia medzi európskym zatýkacím rozkazom a medzinárodným zatýkacím rozkazom podľa osobitného predpisu. Nová úprava od tohto prepojenia upúšťa. Novým spôsobom sa upravujú podmienky pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

V súvislosti so zmenou podmienok na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu v odseku 1 bolo potrebné vykonať aj zmenu odseku 2. Podmienka existencie predchádzajúceho príkazu na zatknutie, či medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody vyplýva z požiadaviek uvedených v čl. 8 ods. 1 písm. c) rámcového rozhodnutia, ale aj z formulára európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý obsahuje povinnú časť b), kde sa vyžaduje označenie existencie niektorého z týchto rozhodnutí. Uvedeným ustanovením sa dosahuje úplný súlad s textom rámcového rozhodnutia v tejto časti.

Upravuje sa kedy súd európsky zatýkací rozkaz napriek splneniu podmienky podľa odseku 1 nevydá. Ustanovenie je inšpirované § 492 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Aj keď je ustanovenie formulované ako zákaz, nemá charakter absolútnej prekážky. Preto aj vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu napriek existencií týchto skutočností ho nerobí neplatným. Je to tak aj z dôvodu, že tieto skutočnosti sú otázkou subjektívneho posúdenia sudcu, nie objektívnych faktov. Zavádza sa tým prvok posudzovania primeranosti vo vzťahu k vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu.

V odseku 4 sa stanovuje povinnosť vyhotoviť európsky zatýkací rozkaz na formulári, ktorého vzor je prílohou zákona.

V odseku 5 sa stanovujú sa všeobecné náležitosti európskeho zatýkacieho rozkazu s ohľadom na vzor formulára európskeho zatýkacieho rozkazu. Uvedené nebráni uviesť v európskom zatýkacom rozkaze aj ďalšie údaje, ktoré sú relevantné pre daný prípad podľa posúdenia sudcu.

V odseku 6 sa stanovujú špecifické náležitosti európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného na účely vyžiadania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody vo vzťahu k rozsudkom, ktoré boli vydané v konaní v neprítomnosti. Riadne vyplnenie formulára v týchto častiach predchádza žiadostiam vykonávajúcich justičných orgánov o dodatočné informácie.

V odseku 7 sa upravuje postup pri vypĺňaní formulára európskeho zatýkacieho rozkazu vo vzťahu k 32 kategóriám trestných činov uvedených v § 4 ods. 4 zákona.

V odseku 8 sa stanovuje postup pre zaslanie európskeho zatýkacieho rozkazu do vykonávajúceho štátu a vymedzujú sa orgány, ktorým súd európsky zatýkací rozkaz po jeho vydaní zasiela.

V odseku 9 sa stanovuje povinnosť súdu zabezpečiť preklad európskeho zatýkacieho rozkazu do jazyka vykonávajúceho štátu po zistení miesta pobytu osoby, resp. po jej zadržaní v tomto štáte a v prípade ak bol európsky zatýkací rozkaz vydaný v prípravnom konaní na návrh prokurátora aj povinnosť súdu o o tejto skutočnosti informovať príslušnú prokuratúru.

K § 6

Úprava straty platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu v pôvodnom zákone absentovala a subsidiárne sa na tieto situácie používal Trestný poriadok. Vzhľadom na účinky európskeho zatýkacieho rozkazu sa javilo vhodným jednoznačne upraviť podmienky straty platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu v tomto zákone. V odseku 1 sa stanovujú prípady straty platnosti európskeho zatýkacieho rozkazu.

Odsek 2 rieši situáciu zmeny v štádiu trestného konania a nevyhnutnosť odvolať pôvodný európsky zatýkací rozkaz a vydať nový, ak trvajú dôvody na jeho vydanie. Účelom navrhovanej úpravy je predchádzať možným aplikačným problémom v súvislosti s konaním o európskom zatýkacom rozkaze v prípadoch, ak dôjde k zmene štádia konania, alebo k zmene vecnej, resp. miestnej príslušnosti súdu. Zároveň však reaguje na praktické prípady, v ktorých by takýto postup nebol účelný. Rozhodovanie o európskom zatýkacom rozkaze súvisí s konkrétnym skutkom. Ak už teda vykonávajúci justičný orgán obmedzil osobnú slobodu osoby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného slovenským súdom v prípravnom konaní, resp. ak rozhodol o výkone tohto európskeho zatýkacieho rozkazu, prípadné zrušenie európskeho zatýkacieho rozkazu z prípravného konania by viedlo k neriešiteľným situáciám. Z tohto dôvodu je nevyhnutné ponechať pôvodný európsky zatýkací rozkaz v platnosti, ak existujú dôvody, ktoré viedli k jeho vydaniu.

V odseku 3 sa vytvára zákonný predpoklad na opätovné vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu aj vtedy, ak došlo k jeho odvolaniu.

V odseku 4 zákon vymedzuje subjekty, voči ktorým má súd informačnú povinnosť vo vzťahu k odvolanému európskemu zatýkaciemu rozkazu alebo k vydaniu nového európskeho zatýkacieho rozkazu. Zohľadňuje sa tiež rozdielna príslušnosť útvaru SIRENE a útvaru INTERPOL.

K § 7

V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa upravuje možnosť príslušného súdu požiadať vykonávajúci justičný orgán o výsluch vyžiadanej osoby po jej zadržaní v inom členskom štáte ešte pred rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vo vykonávajúcom štáte.

V odseku 2 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) upravuje možnosť príslušného súdu požiadať o dočasné prevzatie vyžiadanej osoby, ak vo vykonávajúcom štáte bolo popri rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu súčasne rozhodnuté o odklade vydania. Upravujú sa náležitosti takejto žiadosti.

V odseku 3 a 4 sa upravuje postup a podmienky dočasného prevzatia a väzba dočasne prevzatej osoby.

K § 8

Stanovuje sa mechanizmus a príslušnosť orgánov na prevzatie osoby a jej odovzdanie súdu. Zároveň sa vytvárajú predpoklady na odovzdanie osoby v prípade, že sa rozhodlo v inom členskom štáte o vykonaní viacerých európskych zatýkacích rozkazov slovenských súdov. Policajnému orgánu pokyn na odovzdanie konkrétnemu súdu vydá ministerstvo spravodlivosti, ktoré zváži okolnosti prípadu; najdôležitejšie sú obsiahnuté priamo v tomto ustanovení.

K § 9

Ustanovenie reaguje na možné praktické situácie, keď vykonávajúci štát vydá osobu s výhradou. Výhrade v zásade možno vyhovieť, ak to nie je v rozpore so základnými záujmami Slovenskej republiky. V odseku 2 sa rieši špecifická situácia, keď vykonávajúci štát žiada o návrat osoby (občana alebo osoby s trvalým pobytom na jeho území) na výkon trestu po ukončení trestného konania v Slovenskej republike podľa medzinárodnej zmluvy. V takomto prípade, o poskytnutí záruky rozhodne súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz. Súd môže poskytnúť záruku len v rozsahu, ako mu to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Pre odovzdanie odsúdeného sa v súčasnom platnom stave vyžaduje zmluvná základňa medzi Slovenskou republikou a daným členským štátom. Ak sú splnené podmienky odovzdania odsúdeného podľa aplikovanej medzinárodnej zmluvy, ministerstvo spravodlivosti nemôže odmietnuť súhlas s odovzdaním osoby. Súhlas súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol (§ 523 ods. 2 Trestného poriadku) sa nevyžaduje. Stanovuje sa, že súd po uložení trestu podá návrh ministerstvu spravodlivosti podľa § 523 ods. 2 Trestného poriadku.

V odseku 3 zákon rieši špecifickú situáciu úhrnných a súhrnných trestov, ak by bolo vydanie obmedzené len na niektorý z trestných činov.

Odsek 4 reaguje predovšetkým na možné výhrady voči konaniu v neprítomnosti. Zákon preto stanovuje postup, ktorý je dostatočnou zárukou na to, aby mohlo dôjsť k vydaniu osoby. Ak osoba nenamieta, rozsudok sa vykoná, ak namieta, stanovuje sa jej zákonná možnosť na nové prerokovanie veci.

V odseku 5 sa stanovuje príslušnosť súdu na rozhodnutie, v odseku 6 zákon poskytuje možnosť opravného prostriedku a stanovuje jeho účinky.

K § 10

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 13 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Informačná povinnosť vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti v uvedených prípadoch vyplýva z rámcového rozhodnutia. V prípade opakovania nedodržania stanovených lehôt zo strany konkrétneho členského štátu oznámi ministerstvo spravodlivosti túto skutočnosť Rade Európskej únie, ktorá môže iniciovať kontrolné mechanizmy transpozície rámcového rozhodnutia v danom členskom štáte.

K § 11

Stanovuje sa príslušnosť na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze a povinnosť podať informáciu o začatí konania. V odseku 3 sa preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 16 ods. 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K § 12

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 15 ods. 1 a 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

K § 13

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 15 ods. 3 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

K § 14

V odseku 1 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 19 ods. 1 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

V odseku 2 a 3 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 19 ods. 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

K § 15

Zavedenie predbežnej väzby ako aj nahradenie doterajšieho členenia väzby na obligatórnu a fakultatívnu, si vyžiadala doterajšia prax a hodnotenie transpozície rámcového rozhodnutia zo strany Európskej únie. Úprava je inšpirovaná Piatou časťou Trestného poriadku.

Odsek 1 vyjadruje zákonný účel predbežnej väzby. Tento účel spočíva v zabezpečení prítomnosti osoby na území Slovenskej republiky do doručenia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do slovenského jazyka, ak sa preklad vo vzťahu k danému členskému štátu vyžaduje.

V odseku 2 sa stanovuje lehota na rozhodnutie súdu o vzatí zadržanej osoby do predbežnej väzby. Na rozhodovanie o predbežnej väzbe na návrh prokurátora je potrebné pripojiť k tomuto návrhu európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam podľa § 3 písm. l). Pri rozhodovaní o predbežnej väzbe nie je súd viazaný dôvodmi väzby podľa Trestného poriadku, ale musí sledovať splnenie účelu predbežnej väzby, ktorý je vyjadrený v odseku 3.

V odseku 3 sa určuje príslušnosť súdu na rozhodnutie podľa odseku 2.

V odseku 4 sa stanovuje lehota, v ktorej môže prokurátor príslušnej prokuratúry podať návrh súdu, aby rozhodol o prepustení osoby z predbežnej väzby, ak nebol doručený európsky zatýkací rozkaz, alebo doklad o jeho existencii; za doklad možno požadovať kópiu európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo justičným orgánom štátu pôvodu doručené identifikačné údaje vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré preukazujú, že toto rozhodnutie existuje s popisom skutočností prečo európsky zatýkací rozkaz nebol zaslaný faxom, resp. e-mailom. Uvedené prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch obzvlášť rozsiahlych európskych zatýkacích rozkazoch. Rovnako sa stanovuje, že sudca môže súčasne rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, primerane sa použijú ustanovenia Trestného poriadku.

V odseku 5 sa určuje maximálne trvanie predbežnej väzby. Ak by v tejto lehote k doručeniu originálu európskeho zatýkacieho rozkazu nedošlo, súd musí osobu z väzby prepustiť. Súčasne sa určuje aj možnosť prepustiť osobu z predbežnej väzby na návrh prokurátora pred uplynutím tejto maximálnej lehoty. Takýto návrh prokurátor podá najmä vtedy, ak počas predbežného vyšetrovania zistí, že štát pôvodu európsky zatýkací rozkaz zrušil alebo vo vzťahu k Slovenskej republike odvolal, alebo inak zanikli dôvody väzby, vydania alebo jeho realizácie.

V odseku 6 sa stanovuje povinnosť prokurátora predložiť návrh na vzatie osoby do vydávacej väzby, ak je počas trvania tejto väzby doručený originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do slovenského jazyka, ak sa preklad vo vzťahu k danému členskému štátu vyžaduje.

V odseku 7 zákon určuje pravidlo umožňujúce opätovné vzatie osoby do predbežnej alebo vydávacej väzby.

K § 16

V odseku 1 sa stanovuje účel vydávacej väzby a príslušný orgán na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby.

V odseku 2 sa upravuje obligatórna vydávacia väzba, ktorá prichádza do úvahy, ak vyžiadaná osoba súhlasí so svojim vydaním, alebo ak krajský súd rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. V týchto prípadoch vezme sudca krajského súdu túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil sudca podľa odseku 1 v rámci predbežného vyšetrovania.

V odseku 3 sa určujú podmienky pre prepustenie osoby z vydávacej väzby.

V odseku 4 sa stanovuje povinnosť súdu informovať justičný orgán štátu pôvodu o dĺžke trvania väzby v súvislosti s konaním o európskom zatýkacom rozkaze.

K § 17

Stanovuje sa postup v súvislosti s vydávacou väzbou, ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s trestným stíhaním slovenskými orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa stanovujú podmienky ukončenia spočívania vydávacej väzby a jej nástupu a v odseku 3 sa určuje príslušnosť súdu na rozhodnutie.

K § 18

Zákon stanovuje formu rozhodnutia o väzbe a umožňuje podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o väzbe, stanovuje sa, že odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby ak súčasne bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 2 sa stanovuje povinnosť súdu informovať o rozhodnutiach týkajúcich sa väzby označené subjekty.

K § 19

V odseku 1 až 5 sa preberajú ustanovenia pôvodného zákona (§ 18 ods. 1 až 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno–technickými zmenami za účelom spresnenia textu. V odseku 5 písm. d) sa pod požadovanou formou európskeho zatýkacieho rozkazu rozumie jeho formulár, ktorý je prílohou rámcového rozhodnutia a ktorý je záväzný pre všetky členské štáty.

V odseku 6 sa stanovuje povinnosť prokurátora informovať označené subjekty v prípade postupu podľa odseku 5 a v odseku 6 povinnosť prokurátora predložiť vec ministerstvu spravodlivosti v prípade, ak je pre výkon európskeho zatýkacieho rozkazu potrebné zabezpečiť súhlas tretieho štátu.

K § 20

V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa upravuje možnosť výsluchu vyžiadanej osoby na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu pred rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 2 sa stanovuje, že dohodu uzatvorí a výsluch vykoná prokurátor príslušný na vykonanie predbežného vyšetrovania.

K § 21

V odseku 1 sa stanovujú náležitosti zápisnice o súhlase vyžiadanej osoby s vydaním. V odseku 2 sa stanovujú náležitosti uznesenia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu so súhlasom vyžiadanej osoby. V odseku 3 sa stanovujú subjekty, ktorým sa uznesenia doručuje. V odseku 4 sa stanovuje, že proti rozhodnutiu prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok. V odseku 5 sa stanovuje, v ktorých prípadoch nie je možné rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu zo strany prokurátora napriek súhlasu udeleného vyžiadanou osobou s vydaním. Zavádza sa zásada, že prokurátor môže rozhodnúť iba vtedy, ak neexistuje jeden z dôvodov odmietnutia uvedený v § 23 zákona, resp. ak sa nejedná o jeden z uvedených prípadov v tomto ustanovení.

K § 22

V odseku 1 stanovuje, že o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu rozhoduje súd na návrh prokurátora po skončení predbežného vyšetrovania. Rovnako sa upravuje postup súdu pre získanie dodatočných informácií, resp. postup v prípade, ak je pre vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu potrebné zabezpečiť súhlas tretieho štátu s ďalším vydaním.

V odseku 2 sa určuje príslušnosť súdu na rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 3 sa stanovuje forma a spôsob rozhodnutia súdu. V odseku 4 sa stanovuje, v ktorých prípadoch súd rozhodne, alebo môže rozhodnúť, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná. V odseku 5 sa upravujú niektoré povinné náležitosti rozhodnutia. V odseku 6 sa stanovujú osoby a príslušné orgány, ktorým súd zasiela svoje rozhodnutie o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. V odseku 7 sa stanovuje, že proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 a účinky sťažnosti. Súčasne sa stanovuje, že proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť prokurátora pre niektorý z dôvodov odmietnutia podľa § 23 alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený zákon; sťažnosť má odkladný účinok.

V odseku 8 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 21 ods. 7 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s doplnením povinnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o svojom rozhodnutí informovať ministerstvo spravodlivosti a útvar SIRENE.

V odseku 9 sa stanovuje, že súd, ktorý rozhodol o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu zabezpečí potrebné úkony smerujúce k vydaniu osoby.

K § 23

V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa stanovujú obligatórne dôvody pre odmietnutie vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu (odsek 1), ako aj fakultatívne dôvody odmietnutia (odsek 2). V odseku 3 a 4 sa preberajú ustanovenia pôvodného zákona (§ 14 ods. 2 a 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickým úpravami za účelom spresnenia textu.

K § 24

Stanovuje sa lehota pre prijatie rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu so súhlasom vyžiadanej osoby (odsek 1) a lehota pre prijatie rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu pre ostatné prípady (odsek 2). V odseku 3 sa v súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) stanovuje postup pre predĺženie lehôt podľa odseku 1 a 2; v odseku 4 postup pre prípady, ak o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu nie je možné rozhodnúť ani v rámci predĺženej lehoty. V odseku 5 sa stanovujú dôvody, pre ktoré plynutie lehôt podľa odseku 1 až 3 spočíva a v odseku 6 kedy lehoty podľa odseku 1 až 3 začnú plynúť.

K § 25

Stanovuje sa lehota pre realizáciu odovzdania osoby do členského štátu po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu (odsek 1) a dôvody, pre ktoré sa odsek 1 neuplatní (odsek 2). V odseku 3 sa stanovuje postup a lehota pre realizáciu odovzdania osoby po pominutí dôvodov v odseku 2; odovzdanie osoby sa musí zrealizovať do 10 dní od nového termínu, ktorý bol dojednaný po pominutí dôvodov v odseku 2. V odseku 4 sa stanovuje, v ktorom prípade sa právoplatne rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu nevykoná.

K § 26

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 24 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Príslušným orgánom Slovenskej republiky sa rozumie orgán, ktorý vyžiadanej osobe výsadu alebo imunitu udelil.

K § 27

V odseku 1 až 5 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 25 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) s legislatívno-technickými zmenami za účelom doplnenia a spresnenia textu. V odseku 6 sa stanovuje výnimka z použitia odseku 2 až 5 pre prípady, ak súd rozhoduje o európskych zatýkacích rozkazov vydaných justičnými orgánmi jedného štátu pôvodu.

K § 28

Upravuje sa právomoc ministra spravodlivosti rozhodnúť o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie týkajúcej sa tej istej osoby (odsek 1). V odseku 2 sa upravuje povinnosť vykonávajúceho justičného orgánu informovať ministerstvo spravodlivosti o tejto skutočnosti a predložiť vec na rozhodnutie podľa odseku 1 po právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a rozhodnutia o prípustnosti vydania do tretieho štátu alebo iného členského štátu. Súčasne sa stanovujú sa kritériá pre rozhodovanie ministra spravodlivosti o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie (odsek 3) a postup ministerstva spravodlivosti po rozhodnutí ministra spravodlivosti o strete európskeho zatýkacieho rozkazu a žiadosti o vydanie (odsek 4).

K § 29

Upravujú sa podmienky rozhodnutia o odklade vydania. Z praktického hľadiska je potrebné poukázať na fakultatívny charakter rozhodnutia o odklade realizácie. Súd alebo prokurátor môže rozhodnúť o odklade realizácie európskeho zatýkacieho rozkazu, avšak nemusí. Hoci je dôležité prihliadať na trestnoprávny záujem Slovenskej republiky a na urýchlené ukončenie prípadnej trestnej veci vedenej na území Slovenskej republiky, súd alebo prokurátor pri rozhodovaní o odklade vždy prihliadajú aj na závažnosť konania, ktoré je predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu a konania, ktoré by mohlo byť dôvodom pre odklad (k odkladu by napríklad nemalo dôjsť, ak sa osoba žiada pre trestný čin vraždy a na území Slovenskej republiky je stíhaná pre menej závažný trestný čin, prípadne sa žiada o vydanie pre závažnejší trestný čin a v konaní v Slovenskej republika nie sú dané dôvody väzby). Prihliadnu tiež aj na ďalšie možnosti podľa osobitných predpisov (napr. odovzdanie trestného konania podľa Trestného poriadku). Zákon stanovuje právnu formu takéhoto rozhodnutia. Proti uzneseniu o odklade vydania zákon nepripúšťa opravný prostriedok. V odseku 2 sa upravujú podmienky pre zrušenie rozhodnutia o odklade.

K § 30

Upravujú sa podmienky a postup pre dočasné odovzdanie osoby do štátu pôvodu, ak po rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu bolo rozhodnuté o odklade vydania podľa § 29 ods. 1.

K § 31

V súlade s rámcovým rozhodnutím sa vymedzuje použitie zásady špeciality a okolností, za ktorých sa táto zásada neuplatní (viď Tabuľka zhody).V odseku 3 sa stanovuje spôsob, podmienky a forma vyhlásenia vydanej osoby, ktorá sa nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. e) v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze vo vykonávajúcom štáte, o tom, že sa vzdáva uplatnenia zásady špeciality. Vydaná osoba sa môže vzdať uplatnenia tejto zásady vo všeobecnosti, alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom. Súčasne sa určuje príslušnosť súdu na spísanie zápisnice o vzdaní sa uplatnenia zásady špeciality a jeho povinnosť informovať o obsahu tohto vyhlásenia, ak došlo k vzdaniu sa jej uplatnenia, vykonávajúci justičný orgán a ministerstvo spravodlivosti. V odseku 5 sa stanovuje, že zásada špeciality podľa odseku 1 nebráni slovenským orgánom robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej doby, ako aj neodkladné opatrenia na zabránenie zmarenia trestného konania. Takýmito opatreniami sa myslí najmä vznesenie obvinenia pre ďalší trestný čin spáchaný vydanou osobou pre trestný čin, ktorý nebol predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu na základe, ktorého bola osoba vydaná do Slovenskej republiky a výsluch osoby k tomuto obvineniu.

K § 32

Stanovujú sa okolnosti, za ktorých je súd povinný žiadať vykonávajúci justičný orgán o dodatočný súhlas, ak osoba bola do Slovenskej republiky vydaná s uplatnením zásady špeciality (odsek 1). Stanovujú sa náležitosti takejto žiadosti, spôsob jej zaslania a požiadavky na jej preklad (odsek 2). Stanovuje sa, že súd žiadosť zasiela spravidla priamo vykonávajúcemu justičnému orgánu. V prípade, že súd nedisponuje presnou adresou tohto orgánu, alebo ak je priame zaslanie inak sťažené, možno žiadosť zaslať aj prostredníctvom útvaru SIRENE alebo INTERPOL podľa príslušnosti. V odseku 3 sa stanovuje, že za dodatočný súhlas sa považuje aj žiadosť vykonávajúceho štátu o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území pred vydaním osoby, ako aj na trestné oznámenie podané vykonávajúcim štátom.

K § 33

V odseku 1 sa stanovujú okolností, za ktorých je možné ďalšie vydanie osoby do iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu bez súhlasu vykonávajúceho štátu. V odseku 2 sa stanovujú náležitosti a podmienky vyjadrenia súhlasu vydanej osoby s ďalším vydaním do iného členského štátu. Súčasne sa stanovujú sa náležitosti žiadosti o ďalšie vydanie a postup pri jej zasielaní (odsek 3). Stanovuje sa, že súd žiadosť zasiela spravidla priamo vykonávajúcemu justičnému orgánu. V prípade, že súd nedisponuje presnou adresou tohto orgánu, alebo ak je priame zaslanie inak sťažené, možno žiadosť zaslať aj prostredníctvom útvaru SIRENE alebo INTERPOL podľa príslušnosti.

K § 34

V súlade s rámcovým rozhodnutím (viď Tabuľka zhody) sa upravuje, že osobu, ktorá bola vydaná z členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu s uplatnením zásady špeciality nie je možné vydať do tretieho štátu bez súhlasu vykonávajúceho štátu (odsek 1). Pre podanie žiadosti o súhlas vykonávajúceho štátu s ďalším vydaním do tretieho štátu sa postupuje podľa Piatej časti Trestného poriadku prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

V odseku 2 sa stanovuje, že záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv s tretími štátmi, ak osoba bola vydaná do Slovenskej republiky z tretieho štátu s uplatnením zásady špeciality, nie sú týmto zákonom dotknuté. Pre podanie žiadosti o súhlas tretieho štátu s ďalším vydaním do členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu sa postupuje podľa Piatej časti Trestného poriadku prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

K § 35

V odseku 1 sa stanovuje, že ustanovenia prvej, tretej a piatej sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola osoba vydaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, o súhlas, aby mohol vydanú osobu buď 1) stíhať pre iný trestný čin, spáchaný pred vydaním než pre ktorý bola osoba vydaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo aby mohol byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bola vydaná, alebo 2) vydať do ďalšieho členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu na trestné stíhanie, alebo na výkon trestu odňatia slobody. V odseku 2 sa stanovuje príslušnosť na konanie podľa odseku 1 a lehota na rozhodnutie takejto žiadosti. V odseku 3 sa stanovujú okolnosti, za ktorých vykonávajúci justičný orgán vráti žiadosť bez rozhodnutia. V odseku 4 sa stanovuje, že na konanie o žiadosti iného členského štátu, ktorému bola osoba vydaná na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, o súhlas, aby mohol vydanú osobu vydať do tretieho štátu sa postupuje podľa Piatej časti Trestného poriadku.

K § 36

Upravuje sa postup pre styk justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade vždy priamy. Výnimkou z tejto zásady, založenej rámcovým rozhodnutím, je styk prostredníctvom ústredných orgánov ak to vyžaduje právny poriadok členského štátu. V súčasnosti sa styk prostredníctvom ústredných orgánov zabezpečuje len vo vzťahu k Írsku. V odseku 2 a 3 sa preberá ustanovenie pôvodného zákona (§ 5 ods. 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K § 37

V odseku 1 sa upravuje zabezpečovanie prekladov. Európsky zatýkací rozkaz sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku, alebo v jednom z úradných jazykov vykonávajúceho štátu. Preklad je možné vyhotoviť aj do iného jazyka, ak vykonávajúci štát svojim vyhlásením podľa rámcového rozhodnutia umožnil prijatie európskeho zatýkacieho rozkazu aj v inom jazyku. Požiadavka prekladu sa vzťahuje výlučne na samotný európsky zatýkací rozkaz, a prípadne, v súvislosti s ním, na dodatočné informácie k povinným náležitostiam európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré justičný orgán štátu pôvodu v svojom európskom zatýkacom rozkaze neuviedol, alebo ich uviedol v nedostatočnom rozsahu. Preklad ostatných písomnosti, s výnimkou žiadosti o dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním sa nevyžaduje.

V odseku 2 sa stanovuje, že európsky zatýkací rozkaz zasielaný slovenským orgánom je potrebné zaslať v slovenskom jazyku.

V odseku 3 sa stanovuje sa výnimka z uplatnenia odseku 1 a 2 pri postupe podľa § 2 ods. 2 vo vzťahu k úprave použitia jazykov pri vzájomnom styku orgánov na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom spravodlivosti. V súčasnosti je vzájomnosť vyhlásená vo vzťahu k Českej republike (ozn. č. 222/2005 Z. z.), Rakúskej republike (ozn. č. 558/2004 Z. z.) a Poľskej republike (ozn. č. 559/2004 Z. z.).

V odseku 4 sa upravuje zabezpečovanie prekladov žiadosti o dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním. V odseku 5 sa stanovuje, že preklad ostatných písomnosti sa v súvislosti s konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje. Uvedené však nebráni príslušnému justičnému orgánu v naliehavých prípadoch zabezpečiť aj preklad do jazyka podľa odseku 1.

K § 38

Upravuje sa postup na podanie žiadosti o prevoz, náležitosti žiadosti o prevoz (odsek 1 až 3). V odseku 4 sa upravuje príslušnosť pre prijatie žiadosti o prevoz z cudziny. Súčasne sa upravuje právomoc ministra spravodlivosti rozhodovať o žiadostiach o prevoze územím Slovenskej republiky a podmienky obmedzenia osobnej slobody osoby počas prevozu územím Slovenskej republiky.

Ustanovenie odseku 5 reaguje na špecifické situácie leteckého prevozu. Ak sa nepredpokladá medzipristátie v členskom štáte, nie je potrebné žiadať o prevoz. Ak došlo k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, upravuje sa povinnosť doručiť v stanovenej lehote žiadosť príslušným orgánom členského štátu. Odsek 6 upravuje postup ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky.

K § 39

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 9 ods. 1 až 4 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K § 40

Preberá sa ustanovenie pôvodného zákona (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 403/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K § 41

Upravuje sa možnosť justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúcich justičných orgánov obrátiť sa na ministerstvo spravodlivosti so žiadosťou o súčinnosť pri vykonávaní tohto zákona a povinnosť ministerstva spravodlivosti takúto súčinnosť poskytnúť.

K § 42

Odkaz na prílohu č. 2.

K § 43

Ide o prechodné ustanovenie, ktoré upravuje použitie doterajších predpisov na konania o európskom zatýkacom rozkaze, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K § 44

Ide o zrušovacie ustanovenie, ktorým sa zrušuje zákon č. 403/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 342/2007 Z. z.

K § 45

Stanovuje sa dátum účinnosti tohto zákona.

K Prílohe 1

Vydáva sa vzor formulára európskeho zatýkacieho rozkazu pre jeho vydanie v zmysle § 5 ods. 5 zákona.

K Prílohe 2

Vydáva sa zoznam právnych aktov Európskej únie prebratých predkladaným zákonom.

Bratislava, 13. január 2010

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Petríková, v. r.

podpredsedníčka vlády

a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu