Zákon o prokuratúre 153/2001 účinný od 20.03.2024

Vládny návrh zákona o prokuratúre

VŠEOBECNÁ ČASŤ:

Návrh zákona o prokuratúre je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000.

Účelom tohto návrhu zákona je sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu a jednoznačne vymedziť postavenie, pôsobnosť, organizáciu a riadenie prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, ako aj pôsobnosť ostatných prokurátorov v jednotlivých oblastiach prokurátorskej činnosti.

Zo zákona o prokuratúre sa súčasne vyčleňujú do osobitnej zákonnej úpravy tie právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru prokurátorov. Z uvedeného dôvodu sa na ústavné prerokovanie spolu s návrhom zákona o prokuratúre predkladá aj návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Navrhovaná právna úprava vychádza z čl. 149 až 151 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých

- prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu,
- na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky,
- podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.

Pri tvorbe návrhu tohto zákona sa v plnom rozsahu prihliadalo na závery prijaté v decembri 1999 v Častej-Papierničke na stretnutí generálnych prokurátorov z jedenástich európskych krajín k otázkam rozvoja vzájomnej spolupráce zúčastnených strán, postavenia, úloh, organizácie a pôsobnosti prokuratúry a povinností a práv prokurátorov v demokratickej spoločnosti, ktoré sú vyjadrené v Memorande o dohode generálnych prokurátorov z 9. decembra 1999.

Súčasne tento návrh zákona v plnom rozsahu reaguje aj na Štandardy profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999 a na Odporúčanie Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000.

K postaveniu a pôsobnosti prokuratúry:

Prokuratúra sa v navrhovanom zákone neoznačuje ako samostatný štátny orgán, ale ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, do pôsobnosti ktorej patrí ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. V rámci tejto hierarchicky usporiadanej sústavy štátnych orgánov pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a pre jednotné uplatňovanie trestnej politiky. Nezávislosť súdov a sudcov nevyhnutne vedie k ich nejednotnému rozhodovaniu. Musí preto existovať odborný orgán, ktorý síce nemôže zmeniť rozhodnutie súdu, alebo môže dosiahnuť, aby rozhodnutie súdu preskúmal súd vyššieho stupňa, a to aj v takých prípadoch, keď obžalovaný v trestnom konaní alebo účastník konania (najmä v tzv. nesporovom konaní a v správnom konaní) na tom nemá záujem, ústava Slovenskej republiky konštituuje prokuratúru ako univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme. Jej úlohou je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Ústava Slovenskej republiky teda neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na presadzovanie záujmov štátu či na pôsobnosť v trestnej oblasti. Na druhej strane jej však nedáva mocenské oprávnenia. Prokurátor nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach a nemá ani oprávnenie zasahovať do základných ludských práv a slobôd (nerozhoduje o vzatí do väzby, o porušení tajomstva prepravovaných správ, o vykonaní domovej prehliadky alebo inom narušení domovej slobody).

Hierarchické usporiadanie prokuratúry považuje za predpoklad pre riadne fungovanie prokuratúry aj Európsky výbor pre trestné otázky (CDPC), pod vedením ktorého bol poverený Výbor expertov pre otázky o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva (PC-PR) preskúmať postavenie prokuratúry a jej úlohu v systéme trestného súdnictva v jednotlivých členských štátoch Rady Európy. Z dôvodovej správy k Odporúčaniu Rec(2000)19 Výboru ministrov členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, ktoré bolo prijaté Výborom ministrov Rady Európy dňa 6. októbra 2000, vyplýva, že miesto prokuratúry v systéme inštitúcií je rozličné v jednotlivých krajinách. Jeho úlohou nie je zovšeobecniť tieto systémy a prípadne definovať akúsi tretiu cestu či hypotetický nadnárodný model. Uprednostnil dynamickú perspektívu s úsilím odhaliť spoločné vedúce princípy, ktoré by mohli viesť prokuratúry do 3. tisícročia s odporúčaniami konkrétnych cieľov, ktoré treba dosiahnuť, ak sa má dôjsť k inštitucionálnej rovnováhe, od ktorej závisí demokracia a prednostné postavenie práva v Európe. Princípy obsiahnuté v uvedenom odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy navrhovaný zákon plne zohľadňuje.

Proti zneužitiu závislosti prokurátorov od ich nadriadených, ktoré môže vyplynúť z hierarchického usporiadania prokuratúry, existujú v demokratických právnych systémoch určité záruky. Je to predovšetkým právo prokurátora, aby pokyn od nadriadeného dostal v písomnej forme a právo prokurátora odmietnuť splnenie pokynu, ktorý je v rozpore so zákonom alebo jeho právnym názorom. Tieto záruky sú v plnom rozsahu zakotvené do navrhovanej právnej úpravy.

Rada Európy od svojho založenia vyvíja veľkú snahu v oblasti harmonizovania zákonov, štruktúr a praxe jednotlivých členských štátov v záujme boja proti trestnej činnosti. Boj proti zločinu je oblasťou, kde sa priamo uplatňujú v praxi princípy, na ktorých bola vybudovaná Rada Európy a ktoré má za ciel obhajovať, t.j. dominantné postavenie práva, demokraciu a íudské práva.

Aj z tohto dôvodu členské štáty Rady Európy sa zaoberali problematikou transformácie prokuratúry na orgán kompatibilný s demokratickými právnymi zásadami. Z multilaterálneho zasadnutia Rady Európy v Budapešti v septembri 1994, ktoré sa zaoberalo touto problematikou, vyplývajú nasledovné závery a odporúčania:

- ústavné postavenie prokuratúry a rozsah právomocí prokurátorov sa v jednotlivých štátoch môžu odlišovať, dôležitá je však skutočnosť, že v demokratickej spoločnosti prokuratúra funguje,
- odkedy prokuratúra plní pri výkone spravodlivosti základnú úlohu a v niektorých štátoch má pri dodržiavaní zákonov aj mimosúdnu úlohu, postavenie šéfa prokuratúry, ako aj charakter jej vzťahu k iným inštitúciám a orgánom (parlament, výkonná moc, súdna moc) by mali byť presne definované v ústave a zákone, rešpektujúc pritom vládu zákona a požiadavky funkčnej autonómie,
- každé politické rozhodnutie týkajúce sa ústavného postavenia prokuratúry by malo zohľadňovať demokratické právne tradície toho-ktorého štátu; takéto rozhodnutie by malo priniesť také riešenie, ktoré by malo dôveru verejnosti,
- prokurátori by mali byť podriadení len zákonu, a preto by nemali podliehať nezákonným vplyvom; okrem toho by mali chrániť bez diskriminácie ľudské práva,
- ideálny model prokuratúry síce neexistuje, existujú však modely prokuratúr v štátoch západnej Európy, ktoré slúžia na porovnanie krajinám strednej a východnej Európy,
- úlohy a právomoci prokuratúr štátov strednej a východnej Európy v trestnej oblasti sú podobné úlohám a právomociam prokuratúr štátov západnej Európy; hlavný rozdiel spočíval v minulosti v záležitostiach súvisiacich s ľudskými právami - prokurátor bol oprávnený rozhodnúť, postihnúť alebo schváliť rozhodnutie týkajúce sa ľudských práv, ako napríklad príkaz na domovú prehliadku, zadržanie osôb, konfiškácia; legislatívne zmeny, ku ktorým už v tejto súvislosti došlo, sú plne v súlade s požiadavkami vyjadrenými v medzinárodných dokumentoch o ľudských právach.

Z uvedeného je zrejmé, že ťažisko riešenia otázky postavenia a pôsobnosti prokuratúry v demokratickej spoločnosti nespočíva v transformácii prokuratúry na iný štátny orgán a jeho prípadnom podriadení výkonnej moci alebo moci súdnej, ale v prijatí takých zákonných ustanovení, ktoré postavenie prokuratúry a jej pôsobnosť upravia v súlade s demokratickými právnymi zásadami.

Pre úplnosť treba uviesť, že v posledných rokoch došlo k transformácii prokuratúry na orgán podriadený ministrovi spravodlivosti v Českej republike a v Poľsku; v Poľsku došlo k spojeniu funkcie ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora.

V štátoch tradičných demokracií je možné zaznamenať skôr opačný trend. K osamostatneniu prokuratúry došlo v roku 1997 vo Fínsku. Vo Francúzsku bola rozhodnutím prezidenta republiky vytvorená v decembri 1996 odborná komisia na prípravu samostatnej prokuratúry nepodriadenej ministrovi spravodlivosti. Už niekoľko rokov sú na túto tému vedené diskusie aj v niektorých krajinách Spolkovej republiky Nemecko. V Českej republike, ktorá prešla procesom transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, sa tento krok označuje v odbornej verejnosti ako krok výrazne negatívny.

Z dostupných odpovedí jednotlivých štátov na dotazník vypracovaný Európskym výborom pre trestné otázky (CDPS) vyplýva, že

- v Anglicku a Walese vláda nekontroluje prokuratúru (Crown Prosecution Service) a prokuratúra nemá nijaké spojenie s justíciou,
- v Cyperskej republike je generálny prokurátor pri výkone svojich právomocí absolútne nezávislý od moci výkonnej, zákonodarnej i súdnej,
- v Dánsku je minister spravodlivosti nadriadený prokuratúre a má právo kontrolovať jej činnosť a dávať jej všeobecné pokyny, avšak nemôže zasahovať do jej rozhodovania v špecifických prípadoch; nijaká zložka prokuratúry nie je závislá od súdnej moci,
- v Estónsku je prokuratúra nezávislým výkonným orgánom podriadeným ministerstvu spravodlivosti, jej rozpočet je súčasťou rozpočtu ministerstva; prokurátor je pri výkone svojej funkcie nezávislý,
- vo Fínsku je prokuratúra od roku 1997 nezávislá od moci výkonnej , zákonodarnej i súdnej,
- v Holandsku prokurátor koná na základe právomocí ministra spravodlivosti, minister spravodlivosti je za činnosť prokuratúry politicky zodpovedný parlamentu, prokurátor však nie je štátnym úradníkom ministerstva, ale je súčasťou súdnej moci, avšak nie je nezávislý a nezodpovedá za výkon súdnej moci,
- v írsku je prokuratúra nezávislá od akejkoľvek moci; prokurátor je od výkonnej moci nezávislý, riaditeľ prokuratúry je nezávislý verejný činiteľ a táto nezávislosť je žiarlivo chránená; prokuratúra je nezávislá a oddelená aj od súdnej moci,
- na Islande je prokuratúra závislá od výkonnej moci, na zákonodarnej a súdnej nie,
- v Lotyšsku je prokuratúra súčasťou súdnej moci,
- v Maďarsku je prokuratúra nezávislá od výkonnej moci a súdnej moci, je podriadená zákonodarnej právomoci prostredníctvom generálneho prokurátora, ktorý je zvolený parlamentom a jemu zodpovedný,
- na Malte je generálny prokurátor členom výkonnej moci, avšak neriadi sa pokynmi iných osôb alebo orgánov,
- v Nórsku prokuratúra nie je závislá od výkonnej, zákonodárnej a súdnej moci; podľa zákona môže Kráľovská rada dávať pokyny týkajúce sa činnosti generálneho prokurátora, v praxi však k tomu ešte nikdy nedošlo, Kráľovská rada však môže pripravovať všeobecné pravidlá o činnosti prokuratúry,
- v Rakúsku člen štátneho zastupiteľstva nepatri k výkonnej moci, je podriadený iba ministrovi spravodlivosti, ktorý stojí na čele hierarchie,
- v Spojených štátoch amerických je prokuratúra súčasťou vládnej moci,
- v Španielsku je prokuratúra od roku 1978 nezávislá od výkonnej moci, do kompetencie vlády však patrí vymenúvanie generálneho prokurátora pred králom po tom, čo sa k nemu kladne vyjadrila Generálna súdna rada, ale vláda nemôže vydávať prokuratúre nijaké príkazy a pokyny; prokurátori sú daní na rovnakú úroveň so sudcami čo sa týka etiky, kategórií a odmeňovania,
- vo Švédsku je prokuratúra nezávislá od výkonnej, zákonodarnej i súdnej moci,
- v Turecku patria prokurátori pod ministerstvo spravodlivosti, ak ide o ich administratívne funkcie, ich personálne záležitosti však rieši Najvyššia rada sudcov a prokurátorov.

K postaveniu a pôsobnosti generálneho prokurátora:

Postavenie generálneho prokurátora sa oproti platnému zákonu o prokuratúre nemení. Predlžuje sa však jeho funkčné obdobie z piatich rokov na sedem rokov, čo môže prispieť k zabezpečeniu funkčnej autonómie generálneho prokurátora a k vytvoreniu podmienok na výkon tejto funkcie bez politických tlakov, nestranne a objektívne.

Sprísňujú sa podmienky na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora. Veková hranica sa zvyšuje na 40 rokov, ustanovuje sa požadovaná odborná prax a dĺžka minimálnej odbornej praxe.

Novým spôsobom sa ustanovujú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora. Oproti platnému právnemu stavu sa z dôvodov na odvolanie vypúšťa neschválenie správy o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov Národnou radou Slovenskej republiky a nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

Správa o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov poskytuje len obraz o činnosti prokuratúry a najmä o stave spoločnosti v tých oblastiach, v ktorých prokuratúra má zákonné oprávnenie na zabezpečovanie dodržiavania zákonnosti tam, kde k nim došlo. Prokuratúra však nemá možnosť zásadne ovplyvňovať stav spoločnosti determinovaný činiteími stojacimi mimo pôsobnosti prokuratúry, napríklad stav ekonomiky, nezamestnanosť, kvalitu právneho poriadku a pod. Takúto možnosť nemá ani Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý takisto predkladá národnej rade správy o výsledkoch kontrolnej činnosti (pozri čl. 62 Ústavy Slovenskej republiky); ani predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nemôže byť z funkcie odvolaný z dôvodu neschválenia správy o výsledkoch kontrolnej činnosti. Z uvedených dôvodov nemožno neschválenie tejto správy Národnou radou Slovenskej republiky akceptovať ako dôvod na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie.

Rovnako, ako dôvod na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie nemožno akceptovať nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Zákon vymedzuje oprávnenia generálneho prokurátora, ktoré musí realizovať, tak ako každý prokurátor, v súlade s ustanoveniami upravujúcimi základné povinnosti prokurátorov, teda nestranne a objektívne, bez ovplyvňovania individuálnymi alebo parciálnymi záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, pri výkone svojej funkcie nesmie podľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov, musí odmietnut akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti. Na druhej strane, ako verejný činíte! je trestne zodpovedný za spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní povinnosť vyplývajúci z jeho právomoci. Právoplatné odsúdenie generálneho prokurátora za spáchanie akéhokoľvek trestného činu je dôvodom, pre ktorý musí byť z funkcie generálneho prokurátora odvolaný.

Navrhovaný zákon nemení doterajšiu pôsobnosť generálneho prokurátora. Jeho pôsobnosť je vymedzená Ústavou Slovenskej republiky a osobitnými zákonmi. Platná právna úprava je však natoľko roztrieštená, že neumožňuje dostatočnú orientáciu ani osobám s právnickým vzdelaním, čo sťažuje efektívne vykonávanie úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry ako orgánu ochrany práva predovšetkým v tých prípadoch, kde generálny prokurátor alebo iný prokurátor vykonáva príslušné opatrenia na základe podaného podnetu.

Z uvedených dôvodov je pôsobnosť generálneho prokurátora vymedzená aj v navrhovanom zákone, a to v členení podľa oprávnení generálneho prokurátora vo vzťahu:

- k orgánom prokuratúry, prokurátorom a zamestnancom prokuratúry (§ 10),
- k Národnej rade Slovenskej republiky (§ 11),
- k vláde Slovenskej republiky (§ 12),
- k Ústavnému súdu Slovenskej republiky (§ 13),
- k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (§ 14),
- k iným orgánom v prípadoch ustanovených osobitným zákonom (§ 15).

K pôsobnosti ostatných prokurátorov:

Do pôsobnosti ostatných prokurátorov sa v navrhovanom zákone zaraďuje:

- pôsobnosť v trestnom konaní (§ 17),
- dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18),
- pôsobnosť v občianskom súdnom konaní (§ 19),
- dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (§ 20 až 30) .

Pôsobnosť prokurátorov v trestnom konaní, ktorá je základnou činnosťou prokuratúry, sa v navrhovanej právnej úprave nemení.

Podrobnejšie, v súlade s požiadavkami právneho štátu sa upravuje najmä postup prokurátorov pri výkone dozoru v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Tu treba poukázať najmä na novú úpravu príkazu prokurátora, ktorým ruší alebo pozastavuje výkon rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest, v ktorých sú držané osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo osoby, ktoré boli pozbavené osobnej slobody.

Nezmenená je tiež pôsobnosť prokurátorov v občianskoprávnom konaní, pričom sa poukazuje na osobitné zákony upravujúce oprávnenia prokurátora v civilnom konaní, najmä Občiansky súdny poriadok.

Oproti súčasnej právnej úprave navrhovaný zákon obsahuje oveťa podrobnejšiu úpravu dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, pričom jednoznačne vymedzuje, ktorý orgán sa rozumie pod pojmom orgán verejnej správy a akými prostriedkami vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Navrhovaná právna úprava plne zohľadňuje nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 17/96, v ktorom sa uvádza: "Je v záujme právneho štátu, aby jeho orgány riadne a dôsledne plnili úlohy, ktoré sú im dané. Tam, kde by štátne orgány svojou činnosťou zasiahli neoprávnene do práv a právne chránených záujmov fyzických osôb, štát má povinnosť vytvoriť systém kontrolných mechanizmov na ich ochranu. Jedným z nich je prokuratúra. Jej miesto v kontrolnom systéme je nezastupiteíné a má svoje opodstatnenie.". Ďalej tento nález tiež uvádza, že "z ústavou vymedzenej pôsobnosti prokuratúry ... vyplýva povinnosť preskúmať postupy všetkých orgánov štátnej správy, ktorých rozhodnutia alebo postup sa bezprostredne týka práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a prijať opatrenia, aby ich rozhodnutia a postupy neboli v rozpore so zákonom. Výkonom dozoru sa prokuratúra nedostáva do pozície nadriadenosti, nie je oprávnená kontrolovať efektívnosť a účelnosť postupov orgánov verejnej správy, záväzne im ukladať povinnosti, prípadne iným direktívnym spôsobom zasahovať do ich činnosti.".

Podrobne je rozpracovaná aj problematika vybavovania podnetov, ktoré smerujú k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Ich počet v posledných rokoch výrazne narastá (niekoľko stoviek podnetov dostala prokuratúra len v minulom roku na preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení obcí a smerníc, úprav, uznesení a iných právnych aktov vydaných orgánmi verejnej správy, na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných katastrálnymi orgánmi a orgánmi, ktoré rozhodovali v stavebných veciach, na podanie mimoriadneho dovolania proti právoplatným rozhodnutiam súdov vydaných v občianskom súdnom konaní a t ď. ).

K organizácii a riadeniu prokuratúry:

V organizácii a riadení prokuratúry nedochádza oproti platnému právnemu stavu k podstatným zmenám. K zmene dochádza v sústave orgánov prokuratúry. Do sústavy orgánov prokuratúry sa zaradujú aj poľné prokuratúry, ktoré by mali pôsobiť za brannej pohotovosti štátu ako vojenské prokuratúry. V podstate ide o zosúladenie prokuratúry so súdnictvom (§ 1 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch zaraďuje do sústavy súdov i vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy). V súlade s § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. hlavná vojenská prokuratúra nebude mať zákonom vymedzené osobitné postavenie ako súčasť generálnej prokuratúry a hlavný vojenský prokurátor bude v plnom rozsahu svojej činnosti podriadený generálnemu prokurátorovi.

Okrem uvedeného, navrhovaný zákon jednoznačne vymedzuje príslušnosť prokurátora podľa jednotlivých oblastí jeho činnosti, vymedzuje pojem bezprostredne nadriadeného prokurátora a pojem nadriadeného prokurátora a spresňuje tieto pojmy predovšetkým vo vzťahu k Trestnému poriadku.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody nie je potrebné.

Návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Túto skutočnosť vzalo na vedomie Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 3966/2000-KM z 13. septembra 2000.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Návrhováteľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o prokuratúre

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v čl. 6 bod 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii.

4. Návrh zákon svojou problematikou nepatrí medzi:

- prioritné oblasti aproximácie práva (čl. 70 Európskej dohody o pridružení),
- priority odporúčané Bielou knihou.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: Zmluva o Európskej únii v čl. 6 ustanovuje, že

- Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom (bod 1),
- Únia rešpektuje základné íudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane íudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva (bod 2).

6. Stupeň kompatibility:

Kompatibilita návrhu zákona s právnou normou Európskej únie uvedenou v bode 3. je úplná.

OSOBITNÁ ČASŤ:

K § 1:

Ustanovenie § 1 je jedným zo základných ustanovení zákona, ktorého účelom je vymedzenie predmetu navrhovanej zákonnej úpravy.

Predmetom navrhovanej zákonnej úpravy je vymedzenie

- postavenia a pôsobnosti prokuratúry (§ 2 až 6),
- postavenia a pôsobnosti generálneho prokurátora (§ 7 až 16),
- pôsobnosti ostatných prokurátorov (§ 17 až 37),
- organizácie a riadenia prokuratúry (§ 38 až 55).

Z uvedeného je zrejmé, že tento návrh zákona je zameraný na vymedzenie postavenia, organizácie a riadenia prokuratúry a právnych vzťahov, ktoré bezprostredne súvisia s vykonávaním pôsobnosti prokuratúry. Z tohto dôvodu postavenie prokurátorov a právne vzťahy, ktoré vyplývajú z ich služobného pomeru, upravuje návrh osobitného zákona, a to návrh zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý sa na ústavné prerokovanie predkladá spolu s návrhom zákona o prokuratúre. Predpokladá sa, že obidve právne normy nadobudnú účinnosť v rovnaký deň.

K § 2:

Prokuratúra je hierarchicky usporiadanou samostatnou jednotnou sústavou štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v rámci ktorej sú jednotliví prokurátori podriadení nadriadeným prokurátorom a spolu s nimi generálnemu prokurátorovi.

Prokuratúru tvoria tieto štátne orgány:

- Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
- 8 krajských prokuratúr,
- vyššia vojenská prokuratúra,
- 55 okresných prokuratúr,
- 3 vojenské obvodné prokuratúry.

Z uvedeného je zrejmé, že pod pojmom "prokuratúra" nemožno chápať samostatný štátny orgán tak, ako to uvádza doterajšie ustanovenie § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre. Rovnako pojem "súdnictvo" neoznačuje samostatný štátny orgán, ale sústavu štátnych orgánov - súdov. Na rozdiel od súdov, z ktorých každý jeden je nezávislým štátnym orgánom, jednotlivé prokuratúry sú štátnymi orgánmi, ktoré v rámci sústavy prokuratúry pôsobia vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti.

Hierarchické usporiadanie prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre riadne fungovanie prokuratúry ako orgánu ochrany práva. Umožňuje jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj jednotné uplatňovanie trestnej politiky.

Podľa dôvodovej správy k Ústave Slovenskej republiky prokuratúra "nenahrádza orgány výkonnej ani súdnej moci". Preto sústava orgánov prokuratúry musí byt samostatnou sústavou, ktorú nemožno podriadiť ani orgánom moci súdnej ani orgánom moci výkonnej .

Prokuratúru nemožno bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch sústav orgánov štátnej moci. Ústava Slovenskej republiky totiž nezaraďuje prokuratúru medzi orgány zákonodarnej moci (piata hlava) ani medzi orgány výkonnej moci (šiesta hlava) či orgány súdnej moci (siedma hlava). V Ústave Slovenskej republiky sú ustanovenia o prokuratúre vyčlenené zámerne do samostatnej hlavy (ôsma hlava), čo jednoznačne vyplýva z dôvodovej správy k Ústave Slovenskej republiky, Podľa ktorej "Vzhľadom na svoju pôsobnosť prokuratúra nemôže byť súčasťou súdov ani niektorého z orgánov štátnej správy. Preto návrh predpokladá zachovanie sústavy orgánov prokuratúry na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ktorého bude vymenúvať hlava štátu na návrh Slovenskej národnej rady.".

K § 3:

Navrhované ustanovenie vymedzuje v súlade s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky pôsobnosť prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Ústava Slovenskej republiky neobmedzuje pôsobnosť prokuratúry len na presadzovanie záujmov štátu. Aj z tohto dôvodu neprichádza do úvahy transformácia prokuratúry na orgán, ktorého úlohou je zastupovať štát - štátne zastupiteľstvo. Prokuratúra je univerzálnym ochrancom zákonnosti - dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, teda objektívneho práva. Samozrejme, prokuratúra nemôže zasahovať do subjektívnych práv; o právach a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb i štátu môže v súlade s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky rozhodovať len súd alebo iný orgán Slovenskej republiky, ak tak ustanoví zákon. Prokuratúra však môže prostriedkami ustanovenými v zákone dosiahnuť, aby rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, ktorým bol porušený zákon, sa zaoberal súd vyššieho stupňa.

V súlade so Štandardami profesionálnej zodpovednosti, práv a povinností prokurátorov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou asociáciou prokurátorov 23. apríla 1999, sa ustanovuje, že prokuratúra je povinná konať v rozsahu svojej pôsobnosti vo verejnom záujme tak, aby sa dosiahla účinná ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Prokurátor nesmie pri výkone svojej funkcie uprednostňovať individuálne alebo parciálne záujmy. Je povinný konať vo verejnom záujme a chrániť verejný záujem, čo vyplýva aj z navrhovaného ustanovenia

§ 5. Za porušenie týchto povinností, ktoré navrhovaný zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry zaraďuje medzi základné povinnosti prokurátora, je prokurátor disciplinárne zodpovedný .

K § 4:

Úlohy, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry, vykonávajú prokurátori. V odseku 1 je vymedzená pôsobnosť prokuratúry všeobecne. Konkrétne je táto pôsobnosť vymedzená v ustanoveniach § 11 až 15, ktoré upravujú pôsobnosť generálneho prokurátora a v ustanoveniach § 17 až 30, ktoré upravujú pôsobnosť ostatných prokurátorov Podľa jednotlivých druhov prokurátorskej činnosti. Pri vymedzení pôsobnosti prokuratúry sa v plnom rozsahu zohľadňuje platná právna úprava Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, ale aj ostatných zákonov, ktoré vymedzujú oprávnenia a povinnosti prokurátorov.

Navrhované znenie odseku 2 koreluje s postavením prokurátora, ktorý nemá rozhodovaciu ani nariad'ovaciu právomoc. Preto prokurátor nemôže zaväzovať iné orgány alebo iné právnické osoby, ale ani fyzické osoby svojimi výkladovými stanoviskami.

K § 5:

Povinnosti prokurátora uvedené v tomto ustanovení vyplývajú z Pravidiel o úlohe prokurátorov schválenými na 8. kongrese OSN o prevencii zločinnosti a zaobchádzaní s páchateľmi v Havane 27. augusta až 7. septembra 1990. Tento kongres vyzval členské štáty OSN, aby zahrnuli tieto pravidlá do národnej legislatívy a aby ich rešpektovali a realizovali v právnej praxi. Taktiež vyzval Výbor pre prevenciu a kontrolu zločinnosti OSN, aby plnenie týchto pravidiel považoval za vec prvoradej dôležitosti a zároveň požiadal generálneho tajomníka OSN, aby každých päť rokov, začínajúc rokom 1993, pripravil správu o uplatňovaní týchto pravidiel.

Navrhované znenie ustanovuje povinnosti prokurátora pri plnení jeho úloh. Zdôrazňuje, že prokurátor môže konať len na základe zákona a prostriedkami ustanovenými v zákone. Nejde len o prostriedky ustanovené v tomto návrhu zákona (§ 21 ods. 2), ale aj o prostriedky ustanovené v osobitných zákonoch, napríklad v Trestnom poriadku, v Občianskom súdnom poriadku, v správnom poriadku a v ostatných zákonoch, ktoré vymedzujú oprávnenia a povinnosti prokurátorov.

V tomto ustanovení sa zdôrazňuje aj iniciatívnosť konania prokurátora, čo znamená, že prokurátor je povinný konať, samozrejme, len na základe zákona a prostriedkami ustanovenými v zákone, z vlastnej iniciatívy, teda aj bez návrhu alebo iného podnetu. Pri plnení úloh sa musí vyvarovať akejkoľvek diskriminácie. Toto ustanovenie koreluje so základnými povinnosťami prokurátora ustanovenými v navrhovanom zákone o prokurátoroch a právnych ča- kateloch prokuratúry, porušenie ktorých je dôvodov na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti.

K § 6:

Ustanovenie odseku 1 je jedným zo základných ustanovení, z ktorého jednoznačne vyplýva hierarchické usporiadanie prokuratúry nevyhnutné pre riadne plnenie úloh prokuratúry.

Odrazom hierarchického usporiadania prokuratúry je hierarchické odovzdávanie príkazov, ktoré spočíva v oprávnení nadriadeného prokurátora

- vydávať podriadenému prokurátorovi pokyny, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,
- vykonať úkony namiesto podriadeného prokurátora, na vykonanie ktorých je inak podriadený prokurátor príslušný,
- rozhodnúť, že úkony, na ktoré je inak príslušný podriadený prokurátor, vykoná iný prokurátor.

Právna úprava inštitútu hierarchického odovzdávanie príkazov musí obsahovať záruky pred zneužitím tohto inštitútu.

Prvou, takouto zárukou je právo podriadeného prokurátora, aby pokyn dostal v písomnej forme, a aby tak zodpovednosť jasne vyplývala z hierarchických vzťahov (odsek 2). Ďalšou zárukou je právo podriadeného prokurátora odmietnuť splnenie pokynu, ktorý považuje za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom (odsek 7). Nemožno totiž od prokurátora spravodlivo požadovať, aby splnil pokyn, ktorý podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia sa prieči zákonu alebo jeho právnemu názoru. Na druhej strane je však potrebné ustanoviť záruky aj proti zneužívaniu tohto práva podriadeného prokurátora, ktoré by mohlo viesť k určitým extrémom. Z tohto dôvodu sa ustanovuje povinnosť podriadeného prokurátora požiadať nadriadeného prokurátora o odňatie veci písomne a písomne odôvodniť svoju žiadosť, teda uviesť, v čom považuje pokyn za rozporný z právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom. Takáto právna úprava by mala eliminovať neodôvodnené podávanie žiadostí o odňatie veci. Nadriadený prokurátor však v každom prípade musí žiadosti podriadeného prokurátora vyhovieť a vec prideliť na vybavenie inému prokurátorovi alebo ju vybaviť sám. Ak však dospeje k záveru, že prokurátor svojím konaním naplnil znaky disciplinárneho previnenia, môže podať návrh alebo podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania .

Prokurátor môže odmietnuť splnenie pokynu aj vtedy, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie alebo ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil život alebo zdravie jemu blízkej osoby (odsek 5). Musí ísť o bezprostredné (nestačí len vzdialená možnosť vzniku poruchy) a vážne ohrozenie života a zdravia. Vážnym ohrozením života alebo zdravia sa rozumie hrozba smrťou, hrozba spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví (§ 89 ods. 6 Trestného zákona), ale aj hrozba spôsobenia takej ujmy na zdraví, ktorá je spôsobilá sťažiť obvyklý spôsob života prokurátora alebo jemu blízkej osoby.

Pokynom nadriadeného prokurátora nie je prokurátor viazaný, ak v priebehu konania dôjde k zmene dôkaznej situácie (odsek 3), teda z objektívnych dôvodov a v prípade, ak by splnením pokynu spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie (odsek 4). V tomto prípade je prokurátor dokonca povinný odmietnuť splnenie pokynu.

Názor či predpoklad prokurátora, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok vznik škody (odsek 6), neoprávňuje prokurátora na odmietnutie splnenia pokynu. Je však povinný na túto skutočnosť nadriadeného prokurátora upozorniť a d'alej sa riadiť jeho pokynmi.

Prokurátori, ktorí majú postavenie nadriadených prokurátorov na účely ustanovenia § 6, sú uvedení v § 54 ods. 1.

Inštitút nadriadeného prokurátora (§ 54 ods. 1) nemožno zamieňať z inštitútom príslušnosti prokurátora. Príslušnosť prokurátora vymedzujú ustanovenia § 46 až 51.

K § 7:

Navrhované znenie upravuje

- postavenie generálneho prokurátora (odsek 1),
- spôsob vzniku funkcie generálneho prokurátora a jeho funkčné obdobie (odsek 2),
- podmienky, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu generálneho prokurátora (odseky 3 a 6),
- sľub generálneho prokurátora, ktorého zloženie je predpokladom pre výkon tejto funkcie (odseky 4 a 5).

Postavenie generálneho prokurátora sa navrhovanou právnou úpravou oproti platnému právnemu stavu nemení - generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu.

Sprísňujú sa však podmienky na vymenovanie za generálneho prokurátora. Veková hranica sa zvyšuje z 35 rokov na 40 rokov a ustanovuje sa druh potrebnej predchádzajúcej odbornej praxe i jej dĺžka. Podľa doterajšieho zákona podmienkou na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora je okrem veku iba vysokoškolské právnické vzdelanie, čo nemožno považovať za dostačujúce, najmä v takom prípade, keby kandidát na funkciu generálneho prokurátora, napriek tomu, že má vysokoškolské právnické vzdelanie, vôbec nevykonával právnu prax. Rozsah pôsobnosti generálneho prokurátora vyžaduje, aby túto funkciu vykonávala osoba, ktorá má určité praktické odborné skúsenosti v tejto oblasti. Preto sa navrhuje, aby za generálneho prokurátora mohol byť vymenovaný len ten prokurátor, ktorý vykonával aspoň päť rokov justičnú prax. Za justičnú prax za na účely tohto zákona považuje prax prokurátora, prax sudcu a prax advokáta. Samozrejme, vymenovaniu do funkcie generálneho prokurátora musí predchádzať najprv vymenovanie za prokurátora, ak kandidátom na túto funkciu je sudca alebo advokát.

Okrem uvedeného, navrhuje sa predĺžiť doterajšie funkčné obdobie generálneho prokurátora z piatich rokov na sedem rokov tak, aby bolo dlhšie ako funkčné obdobie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Takto ustanovené funkčné obdobie prispeje k zabezpečeniu politicky neutrálneho výkonu funkcie generálneho prokurátora, k zabezpečeniu jeho funkčnej autonómie a k vytvoreniu podmienok na realizáciu dlhodobejšej koncepcie rozvoja prokuratúry.

K § 8:

Navrhované ustanovenie rieši problematiku zániku funkcie generálneho prokurátora.

V odseku 1 sa zdôrazňuje, že výkon funkcie generálneho prokurátora končí až uplynutím jeho funkčného obdobia. V praxi sa však môžu vyskytnúť situácie, v dôsledku ktorých výkon funkcie generálneho prokurátora nevyhnutne skončí alebo mohol by skončit aj pred uplynutím funkčného obdobia. Z tohto dôvodu sa v odseku 1 ustanovujú spôsoby zániku výkonu funkcie generálneho prokurátora pred skončením jeho funkčného obdobia, a to

- vzdaním sa funkcie,
- odvolaním z funkcie,
- smrťou generálneho prokurátora alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

Generálny prokurátor sa môže kedykoívek, aj pred uplynutím svojho funkčného obdobia, výkonu funkcie generálneho prokurátora vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky (odsek 2). Nevyžaduje sa, aby oznámil dôvody pre vzdanie sa funkcie. Rovnako sa nevyžaduje, aby oznámenie o vzdaní sa funkcie doručoval Národnej rade Slovenskej republiky, naviac v ten istý deň ako prezidentovi Slovenskej republiky tak, ako to ustanovuje doterajší zákon. Takéto ustanovenie nemá svoje opodstatnenie a v praxi môže vyvolať zbytočné problémy.

Novým spôsobom sa ustanovujú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie (odsek 3). Oproti doterajšiemu právnemu stavu sa z dôvodov na odvolanie vypúšťa neschválenie správy o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov Národnou radou Slovenskej republiky a nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Dôvody takejto právnej úpravy sú už vysvetlené vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

Navrhované ustanovenie odseku 3 uvádza taxatívny výpočet dôvodov na odvolanie z funkcie generálneho prokurátora. Prezidentovi Slovenskej republiky sa nedáva fakultatívna možnosť na rozhodnutie o odvolaní či neodvolaní generálneho prokurátora z jeho funkcie. Ak Národná rada Slovenskej republiky podá prezidentovi

Slovenskej republiky návrh na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie z dôvodov uvedených v odseku 3 a je nesporné, že ide o návrh na odvolanie pre niektorý z dôvodov uvedených v odseku 3, musí generálneho prokurátora z funkcie odvolať (odsek 3 úvodná veta). V takom prípade súčasne dochádza dňom doručenia návrhu Národnej rady Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky k pozastaveniu výkonu funkcie generálneho prokurátora (odsek 4), a to až do dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom bolo generálnemu prokurátorovi doručené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie generálneho prokurátora (odsek 5). Samozrejme, uvedené neplatí, ak Národná rada Slovenskej republiky podá prezidentovi Slovenskej republiky návrh na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie z dôvodov, ktoré nie sú uvedené v odseku 3. Aj z tohto dôvodu sú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora ustanovené taxatívne a z hľadiska vecného preukázateľne.

K § 9:

Navrhované ustanovenie upravuje

- prípady, kedy funkciu generálneho prokurátora vykonáva v plnom rozsahu jeho práv a povinností prvý námestník generálneho prokurátora (odsek 1 prvá veta),
- zastupovanie generálneho prokurátora prvým námestníkom generálneho prokurátora (odsek 1 druhá veta),
- predpoklady pre ustanovenie do funkcie prvého námestníka generálneho prokurátora (odsek 2),
- spôsob ustanovenia do funkcie prvého námestníka generálneho prokurátora (odsek 3),
- oprávnenie generálneho prokurátora vymenúvať a odvolávať vedúcich prokurátorov a ostatných prokurátorov.

Predpoklady pre ustanovenie do funkcie prvého námestníka generálneho prokurátora sú ustanovené so zreteľom na oprávnenie prvého námestníka generálneho prokurátora vykonávať pôsobnosť generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností, ak nastanú skutočnosti uvedené v zákone.

Pojem vedúceho prokurátora je vymedzený v § 4 ods. 3 navrhovaného zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Ide o inštitút, ktorý má priamu väzbu na právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru prokurátora. Vedúcim prokurátorom je každý vedúci služobného úradu prokurátora. Ďalšími vedúcimi prokurátormi v rozsahu určenom príslušným vedúcim služobného úradu sú námestníci generálneho prokurátora, hlavný vojenský prokurátor, zástupca hlavného vojenského prokurátora, námestníci krajského prokurátora, námestník vyššieho vojenského prokurátora, okresný prokurátor a jeho námestník, námestník vojenského obvodného prokurátora, generálny riaditeľ sekcie, zástupca generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľ odboru, zástupca riaditeľa odboru, vedúci oddelenia a náčelník oddelenia.

Inštitút vedúceho prokurátora nie je totožný z inštitútom nadriadeného prokurátora. Nadriadený prokurátor má svoje oprávnenia vymedzené v § 6 tohto návrhu zákona, ktorý upravuje problematiku hierarchického odovzdávania pokynov. Ustanovenie § 54 ods. 1 tohto návrhu zákona presne vymedzuje, ktorý prokurátor je nadriadeným prokurátorom a okruh jemu podriadených prokurátorov, ktorým je oprávnený dávať pokyny. Zjednodušene možno povedať, že každý prokurátor, ktorý pôsobí na prokuratúre vyššieho stupňa je nadriadeným prokurátorom prokurátorovi, ktorý pôsobí na prokuratúre nižšieho stupňa.

K § 10:

Podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky na čele prokuratúry Slovenskej republiky je generálny prokurátor. Keďže prokuratúra je hierarchicky usporiadanou samostatnou sústavou štátnych orgánov - jednotlivých prokuratúr, musí mať generálny prokurátor oprávnenia riadiť a kontrolovať ich činnosť.

Za účelom zabezpečenia tejto pôsobnosti generálneho prokuratúra sa ustanovuje oprávnenie generálneho prokurátora vydávať služobné predpisy, príkazy a pokyny a v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov aj stanoviská záväzné pre prokurátorov, teda výkladové stanoviská pre vnútorné potreby prokuratúry.

Právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, môže generálny prokurátor vydať len vtedy, ak ho na to výslovne splnomocňuje všeobecne záväzný právny predpis. Toto oprávnenie generálneho prokurátora koreluje s ustanovením § 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 11 až 16:

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby jednotlivé oprávnenia generálneho prokurátora vyplývajúce z osobitných predpisov boli uvedené v zákone o prokuratúre, ktorý má charakter organizačnej normy.

V ustanovení § 11 sú uvedené oprávnenia generálneho prokurátora a jeho povinnosti vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky. Pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky je viazaná priamo na osobu generálneho prokurátora. Generálny prokurátor nemôže preniesť túto svoju pôsobnosť na iného prokurátora (§ 16).

Navrhované znenie § 12 oprávňuje generálneho prokurátora na účasť na schôdzach vlády Slovenskej republiky; ide však o účasť iba s poradným hlasom. Obdobné oprávnenie vyplýva generálnemu prokurátorovi aj z § 21 ods. 1 platného zákona o prokuratúre. V prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 sa môže namiesto generálneho prokurátora zúčastniť na schôdzi vlády jeho prvý námestník (pozri aj § 16). Vláde Slovenskej republiky môže generálny prokurátor podávať aj podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia.

V ustanovení § 13 sú uvedené oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby pred Ústavným súdom Slovenskej republiky mohol konať v mene generálneho prokurátora aj iný prokurátor poverený generálnym prokurátorom (§ 16). To však neplatí, ak ide o podanie návrhu alebo sťažnosti Podľa § 13 ods. 1; takýto návrh alebo sťažnosť môže podať len generálny prokurátor (§ 16).

V ustanovení § 14 sú uvedené oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky mohol konať v mene generálneho prokurátora aj iný prokurátor poverený generálnym prokurátorom (§ 16). Týmto však nie sú dotknuté ustanovenia o príslušnosti prokurátora uvedené v § 46 ods. 1 a § 51.

Z oprávnení generálneho prokurátora vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky je potrebné dať do osobitnej pozornosti oprávnenie generálneho prokurátora podať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom súdnom konaní Podľa § 24 3e Občianskeho súdneho poriadku, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že o tejto problematike konal na svojom zasadnutí 19. júla 2000 Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý svojím nálezom č. PL. ÚS 57/99 nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s Ústavou Slovenskej republiky. V odôvodnení tohto nálezu, okrem iného, je uvedené, že "snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia vyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohladu na nezmenitelnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú také pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, než použitím mimoriadneho opravného prostriedku. V tejto spojitosti treba uviesť, že tieto pochybenia musia mať charakter narušenia princípov spravodlivého procesu (fair trial) a v konečnom dôsledku by mali znamenať odopretie práva na súdnu ochranu v duchu čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti aj s podstatným (závažným) porušením práv účastníkov konania, ktorých ťažisko je v čl. 46 až 50 ústavy... Mimoriadne dovolanie môžeme považovať za ďalší mimoriadny opravný prostriedok. Je to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne výlučné z dôvodu, že na jeho podanie je procesné legitimovaný iba generálny prokurátor a je zásadne obmedzené len na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom konania... Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil súd v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto odstránenie nezákonnosti vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu.".

V ustanovení § 15 sú uvedené ďalšie oprávnenia generálneho prokurátora, ktoré vyplývajú z osobitných zákonov. Znenie odseku 2 tohto ustanovenia však nevylučuje, aby osobitné zákony alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, ustanovili ďalšie oprávnenia alebo povinnosti generálneho prokurátora.

Vzhľadom na široký rozsah pôsobnosti generálneho prokurátora ustanovenie § 16 jednoznačne vymedzuje, v ktorým prípadoch musí generálny prokurátor konať osobne a kedy môže v jeho mene konať ním poverený prokurátor. Predpokladá sa, že prijatím navrhovaného znenia sa odstránia aj interpretačné problémy v aplikačnej praxi.

K § 17:

Navrhované ustanovenie odseku 1 iba všeobecne vymedzuje pôsobnosť prokurátorov v trestnom konaní, pričom odkazuje na osobitné zákony, ktoré konkrétne upravujú pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní, najmä na Trestný poriadok a zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie odseku 2 osobitne uvádza ťažiskové úlohy prokurátora v trestnom konaní a zdôrazňuje jeho povinnosť dbať na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom a osobitnými zákonmi, napríklad zákonom č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zákonom č. 255/1998 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, zákonom č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní je vymedzená predovšetkým ustanoveniami Trestného poriadku.

Prokurátor je orgánom činným v trestnom konaní. Je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len Podľa zákona alebo Podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.

V prípravnom konaní prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti. Pri výkone dozoru je oprávnený

- dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie trestných činov,
- vyžadovať od vyšetrovateľa alebo policajného orgánu spisy, dokumenty, materiály a správy o spáchaných trestných činoch za účelom previerky, či vyšetrovateľ včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
- zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoívek veci,
- vracať vec vyšetrovateíovi so svojimi pokynmi na doplnenie,
- zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami,
- odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi.

Iba prokurátor je oprávnený

- podať obžalobu,
- nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,
- vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť také zabezpečenie alebo vec z neho vyňať,
- nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
- navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
- vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny.

Prokurátor nemá oprávnenie rozhodovať o väzbe, vydať príkaz na zatknutie či nariadiť domovú prehliadku, a to ani v prípravnom konaní.

Prokurátor sa zúčastňuje na konaní pred súdom, kde má postavenie strany. Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na základe obžaloby, ktorú podáva a pred súdom zastupuje prokurátor, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Prokurátor sa môže zúčastniť na predbežnom prejednaní obžaloby súdom. Na hlavnom pojednávaní je jeho prítomnosť povinná. Prokurátor prednáša obžalobu a záverečnú reč, v priebehu dokazovania aktívne zasahuje do vykonávania dôkazov. Ak prokurátor v priebehu pojednávania dospeje k presvedčeniu, že výsledky prejednávania veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia. Proti rozsudku súdu môže podať odvolanie tak v neprospech, ako aj v prospech obžalovaného, zúčastnenej osoby a poškodeného. Proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť, a to aj v prospech obvineného. V prospech, ale aj v neprospech obvineného môže podať návrh na obnovu konania. Sťažnosť pre porušenie zákona možno tiež podať za podmienok ustanovených Trestným poriadkom v prospech i v neprospech páchateľa. Ide však o oprávnenie, ktoré patrí do pôsobnosti generálneho prokurátora, a preto je uvedené v § 14 ods. 2 písm. b).

Pôsobnosť prokurátora v trestnom konaní vymedzuje tiež zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, Podľa ktorého je prokurátor oprávnený v prípadoch ustanovených zákonom podať súdu návrh na preradenie odsúdeného do vyššej alebo nižšej nápravnovýchovnej skupiny,

Postup prokurátora v trestnom konaní upravuje zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (odsek 3).

K § 18:

Prokuratúra sa významnou mierou podieľa na zabezpečení dodržiavania zákonov v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Dozor nad zachovávaním práv osôb zákonne pozbavených osobnej slobody je v súlade s ústavnou úlohou prokuratúry vyjadrenou v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky. Plnenie tejto úlohy prokuratúrou nebráni Národnej rade Slovenskej republiky vykonávať ešte osobitný dohľad v týchto miestach vlastným orgánom, ak to považuje za potrebné. Naviac, kontrolu v týchto miestach vykonávajú v úzkej súčinnosti s prokuratúrou európske orgány.

Závažnosť povinností a oprávnení prokurátora pri vykonávaní dozoru v miestach pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody si vyžaduje prehľadnejšiu, presnejšiu a úplnejšiu úpravu priamo v zákone. Niektoré povinnosti, pravidlá postupu prokurátora a náležitosti jeho príkazu sú doteraz upravené len v príkaze generálneho prokurátora.

Oprávnenia prokurátora pozastavovať výkon príkazov, rozhodnutí a opatrení alebo ich zrušovať sa nevzťahujú na rozhodnutia súdov, ale na rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj na cely policajného zaistenia.

Návrh rešpektuje platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, ako aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorých dozor v miestach výkonu trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby vykonáva prokurátor. Návrh je v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku (§ 320 ods. 1, § 358, § 360).

V návrhu zákona sú novo zakotvené aj povinnosti zamestnancov orgánov miest uvedených v odseku 1 voči prokurátorom.

Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov. V súčasnosti ide o zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 155/1999 Z.z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ktoré umožňujú obmedzenie osobnej slobody za podmienok ustanovených zákonom aj bez súhlasu dotknutej osoby. Podľa odseku 2 písm. b) je prokurátor povinný prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 len vtedy, ak osoba je na takom mieste držaná nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Oprávnenia prokurátora pri vykonávaní dozoru sú vymedzené v odsekoch 2 až 5. Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravujúce problematiku mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov.

K § 19:

Navrhované ustanovenie odseku 1 upravuje všeobecne pôsobností prokurátorov v občianskom súdnom konaní a súčasne odkazuje na konkrétnu právnu úpravu v osobitných zákonoch, najmä v § 35 Občianskeho súdneho poriadku, v § 86 Trestného zákona, v § 21 a 29 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1994 Z.z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, v zákone č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z.z. a v § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

V odseku 2 sú osobitne zdôraznené oprávnenia prokurátora

- podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania,
- vstúpiť, do už začatého občianskeho súdneho konania,
- podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní,
- zastupovať štát ako vlastníka v konaní pred súdom.

Návrh na začatie občianskeho súdneho konania je prokurátor oprávnený podať

- podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ustanovuje, že prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak
- to ustanovuje osobitný zákon,
- ide o preskúmanie zákonnosti orgánov rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora, ak to vyžaduje verejný záujem a za podmienok uvedených v tomto zákone (pozri aj § 20 až 27 navrhovanej právnej úpravy),
- podľa § 200ha Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ustanovuje, že prokurátor sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie nezákonného uznesenia obce (mestskej časti, mesta), ak obec (mestská časť, mesto) nezruší toto uznesenie na základe protestu prokurátora (pozri aj § 26 ods. 7 navrhovanej právnej úpravy).

Oprávnenie prokurátora podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania upravujú tieto osobitné zákony

- § 86 Trestného zákona, Podľa ktorého môže prokurátor podať na súd návrh na uloženie ochrannej výchovy osobe, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako pätnásť rokov, ak spáchala niektorý čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť výnimočný trest,
- § 21 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorého prokurátor môže podať na súd návrh na určenie nezákonnosti štrajku,
- § 29 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, podľa ktorého prokurátor môže podať na súd návrh na určenie nezákonnosti výluky,
- § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1994 Zb. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, podľa ktorého v prípade porušenia ustanovení tohto zákona pri prechode vlastníctva predajom na verejnej dražbe je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prechodu vlastníctva; pri podaní návrhu pred súdom zastupuje štát prokurátor,
- zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z.z., Podľa ktorého je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva, ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil Podľa osobitných predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov; pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor,
- § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993

Z.z. o správe majetku štátu, Podľa ktorého štát je oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov; pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

Vstúpiť do už začatého konania môže prokurátor Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to

- vo veciach spôsobilosti na právne úkony,
- vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,
- vo veciach zápisu do obchodného registra,
- vo veciach výchovy maloletých,
- vo veciach opatrovníctva.

Štát ako vlastníka v konaní pred súdom zastupuje prokurátor v prípadoch ustanovených v osobitných zákonoch. Ide o tieto zákony

- zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z.z., Podľa ktorého je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva, ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil Podľa osobitných predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov; pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor,
- § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, Podľa ktorého štát je oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov; pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

Oprávnenie prokurátora podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní ustanovuje § 35 ods. 3

Občianskeho súdneho poriadku, ktorý ustanovuje, že prokurátor je v konaniach Podľa odsekov 1 a 2 (§ 35) oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu. Inými slovami, prokurátor môže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní len v prípadoch, v ktorých podal návrh na začatie konanie a v prípadoch, v ktorých vstúpil do už začatého konania.

Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a osobitné zákony umožňujú podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania alebo opravný prostriedok aj v iných prípadoch. Ide však o oprávnenia, ktoré patria do pôsobnosti generálneho prokurátora, a preto sú uvedené v § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1.

Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom ustanovuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (odsek 3).

K § 20:

Štvrtý diel tretej časti (§ 20 až 30) navrhovaného zákona upravuje dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Navrhovaná právna úprava vychádza z poznania, že záruky dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti verejnej správy nemôžu byť obmedzené len na pres- kúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v správnom súdnictve (§ 244 až 250s Občianskeho súdneho poriadku). Jeho pôsobnosť nezahŕňa všetku rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy (§ 248 Občianskeho súdneho poriadku) a naviac, súd môže preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy len vtedy, ak oprávnená osoba v zákonom ustanovenej lehote podá žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo návrh, ktorým je opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Nesporová povaha správneho konania pritom nevylučuje, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť prospešné pre účastníkov konania, ktorí z tohto dôvodu nebudú mať záujem podať na súd návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. K takýmto prípadom môže dochádzať predovšetkým pri rozhodnutiach o povolení určitej činnosti, o priznaní určitých oprávnení, dávok a pod. Aj pre takéto prípady musia v právnom štáte existovať účinné prostriedky na presadzovanie zákonnosti.

Uvedené vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 17/96, Podľa ktorého je v záujme právneho štátu, aby jeho orgány riadne a dôsledne plnili úlohy, ktoré sú im dané. Tam, kde by štátne orgány svojou činnosťou zasiahli neoprávnene do práv a právne chránených záujmov fyzických osôb, štát má povinnosť vytvoriť systém kontrolných mechanizmov na ich ochranu. Jedným z nich je prokuratúra. Jej miesto v kontrolnom systéme je nezastupiteľné a má svoje opodstatnenie. Z ústavou vymedzenej pôsobnosti prokuratúry vyplýva povinnosť preskúmať postupy všetkých orgánov štátnej správy, ktorých rozhodnutia alebo postup sa bezprostredne týka práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a prijať opatrenia, aby ich rozhodnutia a postupy neboli v rozpore so zákonom. Výkonom dozoru sa prokuratúra nedostáva do pozície nadriadenosti, nie je oprávnená kontroloval efektívností a účelnosť postupov orgánov verejnej správy, záväzne im ukladať povinnosti, prípadne iným direktívnym spôsobom zasahovať do ich činnosti.

Z uvedených dôvodov navrhovaná právna úprava zaraduje do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy pôsobnosť prokuratúry voči orgánom verejnej správy, keďže výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom účastníka správneho konania, resp. inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Navyše, prokurátori môžu zisťovať aj prípady nečinnosti orgánov verejnej správy (porušenie zákonnej povinnosti konať) a prípady, v ktorých práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb boli porušené nezákonným postupom orgánov verejnej správy (bez vydania rozhodnutia). Na tieto prípady porušenia zákonov orgánmi verejnej správy taktiež nemôže správne súdnictvo reagovať.

Verejnou správou sa rozumie normotvorná a rozhodovacia činnosť orgánov verejnej správy.

Orgány verejnej správy na účely tohto zákona vymedzuje navrhované ustanovenie § 20 ods. 2, ktoré medzi orgány verejnej správy zaraďuje

- orgány štátnej správy (pozri zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z.z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov),
- orgány územnej samosprávy (primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, primátori miest, mestské zastupiteľstvá, starostovia obcí a obecné zastupiteľstvá),
- štátne orgány a iné právnické osoby, ktoré osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu (Národná banka Slovenska - § 1 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska; Národná banka Slovenska, Slovenská informačná služba a Slovenský pozemkový fond - § 2 ods. 2a § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov),
- právnické osoby, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, vysoké školy, zdravotnícke zariadenia a iné).

Dozor nad vykonávaním záujmovej samosprávy prokurátor nevykonáva, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy nemá prokurátor žiadnu rozhodovaciu ani nariaďovaciu právomoc, a preto navrhovaná právna úprava nezasahuje do základných zásad delby moci v demokratickom štáte.

K § 21:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje spôsoby, ktorými je prokurátor oprávnený vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.

Navrhuje sar aby prokurátor vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy týmito spôsobmi

- preskúmavaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy (vyhláška, výnos a opatrenie ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu, ktorý osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu) ,
- preskúmavaním zákonnosti smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (v zákone je pre tieto právne akty zavedená legislatívna skratka "opatrenie"),
- preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy, napríklad Podľa správneho poriadku, zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o katastri nehnuteínosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnutelnostiam, Colného zákona a ďalších zákonov, Podľa ktorých je orgán verejnej správy oprávnený rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
- preskúmavaním zákonnosti postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní
a) opatrení, t.j. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy,
b) rozhodnutí,
- vykonávaním previerok dodržiavania zákonnosti,
- účasťou na zasadnutiach orgánov verejnej správy, na ktorých by prokurátor mal mať poradný hlas.

Ustanovenie odseku 2 a 3 vymedzuje právne prostriedky dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy.

Spôsob výkonu prokurátorského dozoru (odsek 1), t. j. metódy a formy, akými je prokurátor oprávnený zisťovať dodržiavanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy a prostriedky prokurátorského dozoru (odsek 2), t. j. konkrétne opatrenia, ktorými je prokurátor oprávnený reagovať na zistenú nezákonnosť, musia byť viazané na záujem štátu na zachovávaní zákonnosti, teda na verejný záujem na odstránení porušenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 5).

K § 22:

Druhý oddiel štvrtého dielu tretej časti (§ 22 až 27) upravuje inštitút protestu prokurátora.

Navrhovaná úprava inštitútu protestu prokurátora a konania o proteste prokurátora je svojím rozsahom, obsahom i formou spracovania odlišná od právnych úprav tohto prostriedku prokurátorského dozoru v predchádzajúcich právnych úpravách (zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).

Protest prokurátora je právnym prostriedkom prokurátorského dozoru, ktorý smeruje k odstráneniu nezákonnosti

a) všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,
b) opatrení, t.j. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy,
c) rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach orgánmi verejnej správy.

Navrhovaný zákon osobitne upravuje konanie o proteste prokurátora podľa toho, či protest bol podaný proti

- všeobecne záväznému právnemu predpisu (§ 25),
- opatreniu (§ 26),
- rozhodnutiu (§ 27).

Prokurátor je oprávnený podať protest vtedy, ak pri preskú- mavaní zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení alebo rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy zistí, že všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím vydaným orgánom verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podaním protestu prokurátora sa nemení ani neruší protestom napadnutý všeobecne záväzný právny predpis, opatrenie alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy. Zmeniť alebo zrušiť všeobecne záväzný právny predpis, opatrenie alebo rozhodnutie je oprávnený len ten orgán, ktorý je príslušný na ich zmenu alebo zrušenie (príslušný orgán verejnej správy, v zákonom ustanovených prípadoch aj súd). Podaním protestu prokurátora začína iba konanie o proteste, výsledkom ktorého je rozhodnutie orgánu verejnej správy (alebo jeho nadriadeného orgánu alebo orgánu dozerajúceho) o proteste prokurátora, teda o tom, či protestu prokurátora vyhovie alebo nevyhovie. Ak protestu prokurátora vyhovie, vykoná nápravu vo veci. Ak protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, prokurátor môže podať na súd za podmienok ustanovených Občianskym súdnym poriadkom návrh na začatie konania o preskúmanie zákonnosti predmetného opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva (miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva); ak ide o všeobecne záväzný právny predpis orgánu verejnej správy, generálny prokurátor môže podať na ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (bližšie pozri § 25 až 27).

Právna úprava v ustanovení § 22 obsahuje spoločné ustanovenia pre inštitút protestu prokurátora.

Navrhovaná právna úprava v odseku 1 oprávňuje prokurátora vo verejnom záujme (§ 5) na podanie protestu proti

- všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy [pozri § 21 ods. 1 písm. a) prvý bod a § 22 ods. 1 písm. a)],
- opatreniu, t.j. smernici, uzneseniu, úprave, opatreniu a inému právnemu aktu vydanému na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy [pozri § 21 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 22 písm. b)],
- rozhodnutiu vydanému v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy [pozri § 21 ods. 1 písm. a) tretí bod a § 22 písm. c)],

ak všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím vydaným orgánom verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

V odseku 2 sú obligatórne vymedzené formálne náležitosti protestu prokurátora.

Ustanovenie odseku 3 oprávňuje prokurátora na späťvzatie protestu. K späťvzatiu protestu môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania o proteste. Dôvody na späťvzatie protestu môžu byť rôzne, napríklad dôvod, pre ktorý bol podaný protest, neskôr odpadol - pred rozhodnutím o proteste došlo k zmene zákonnej úpravy alebo k nahradeniu protestom napadnutého všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia zákonnou právnou úpravou, nebol dôvod na podanie protestu, k späťvzatiu protestu môže dôjsť aj nadriadeným prokurátorom prokurátora, ktorý podal protest a iné). Protest je jednostranný právny úkon, ktorý má písomnú formu, preto táto forma musí byť dodržaná aj pri späťvzatí protestu. Späťvzatie protestu nie je potrebné odôvodňovať.

Ustanovenie odseku 4 oprávňuje prokurátora na podanie nového protestu proti rozhodnutiu o proteste; v podstate proti takému rozhodnutiu o proteste, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora alebo ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené iba čiastočne .

K § 23:

Účelom podania protestu prokurátora je v podstate v skrátenom konaní (bez zbytočného zaťažovania všeobecných súdov a ústav-

ného súdu) odstrániť nezákonnosť rozhodnutí, opatrení a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby prokurátor mal oprávnenie zúčastniť sa na prejednávaní protestu orgánom verejnej správy, ak o to požiada. Osobnou účasťou prokurátora pri prejednávaní protestu orgánom verejnej správy možno predísť zbytočným prieťahov v konaní o proteste prokurátora.

K § 24:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje pojem konania o proteste prokurátora. Z navrhovaného znenia je zrejmé, že v konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Toto ustanovenie je spoločné bez ohladu na to, či v konaní o proteste sa postupuje Podľa tohto zákona alebo aj Podľa osobitného zákona [pozri § 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)].

Ustanovenie odseku 2 ustanovuje subsidiárnu pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) na konanie o proteste prokurátora.

K § 25:

Navrhované ustanovenie upravuje postup v konaní o proteste prokurátora podanému proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy [pozri § 21 ods. 1 písm. a) prvý bod a 22 ods. 1 písm. a)] a je vyjadrením záujmu právneho štátu na tom, aby právne normy nižšej právnej sily neodporovali právnym normám vyššej právnej sily.

Podľa navrhovanej právnej úpravy prokurátor podáva protest orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal [pozri § 20 ods. 2 písm. a) až c)]. Tento orgán je povinný v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote o proteste rozhodnúť, čo však neznamená, že protestu prokurátora aj musí vyhovieť. Rozhodnutie o tom, či všeobecne záväzný právny predpis je alebo nie v súlade so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom zostáva aj po podaní protestu prokurátora na orgáne verejnej správy. Ak však orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný v zákonom ustanovenej 90-dňovej lehote nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť alebo nahradiť novým právnym predpisom. Navrhovaná právna úprava by mala prispieť k rýchlej náprave nezákonného stavu a k odbremeneniu ústavného súdu v prípadoch, ak vec nie je sporná. Inštitút protestu prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy preto možno chápať len ako jeden z prostriedkov na dosiahnutie zákonnosti, ktorého cielom je bez väčších formalít dosiahnuť súlad všeobecne záväzných právnych predpisov.

Ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora alebo mu vyhovie iba čiastočne alebo v zákonnej lehote o proteste vôbec nerozhodne, generálny prokurátor môže podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (odsek 4). Samozrejme, generálny prokurátor môže podat takýto návrh aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora (odsek 5), čo jednoznačne vyplýva z čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky a § 18 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o súlade

- všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi [čl. 125 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky],
- všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi [čl. 125 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky],
- všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi [čl. 125 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky],
- všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov [čl. 125 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky].

K § 26:

V tomto ustanovení je upravený postup v konaní o proteste prokurátora podanému proti opatreniu vydanému orgánom verejnej správy, t.j. proti smernici, uzneseniu, úprave, opatreniu alebo inému právnemu aktu vydanému na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy, [pozri § 21 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 22 ods. 1 písm. b)].

Navrhované ustanovenie vychádza z pôsobnosti prokuratúry vymedzenej Ústavou Slovenskej republiky. Jeho cielom je umožniť prijatie opatrení smerujúcich k tomu, aby rôzne smernice, uznesenia, úpravy a opatrenia vydané na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy neboli v rozpore so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa navrhovanej právnej úpravy prokurátor podáva protest orgánu, ktorý nezákonné opatrenie vydal [pozri § 20 ods. 2 písm. a), b), d)]. Tento orgán je povinný v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote buď nezákonné opatrenie zrušiť, prípadne nahradiť novým opatrením (odsek 2) alebo v rámci tejto lehoty predložiť protest na rozhodnutie spolu so spisovým materiálom svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu; ústredný orgán štátnej správy predkladá v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky (odsek 3). Ak orgán verejnej správy do 30 dní od doručenia protestu nevyhovie protestu prokurátora ani v tejto lehote protest nepredloží na rozhodnutie príslušnému orgánu, prokurátor môže podať protest priamo tomuto orgánu (odsek 4).

Avšak, uplynutím lehoty ustanovenej v odseku 2 na vybavenie protestu, teda prvým dňom nasledujúcim po uplynutí 30-dňovej lehoty sa priamo zo zákona pozastavuje účinnosť opatrenia, proti ktorému bol podaný protest, a to až do rozhodnutia o proteste bezprostredne nadriadeným alebo dozerajúcim orgánom alebo vládou Slovenskej republiky, ak ide o opatrenie v oblasti verejnej správy vydané ústredným orgánom štátnej správy (odsek 10) (30-dňová lehota ustanovená na vybavenie protestu začína plynúť deň nasledujúci po doručení protestu prokurátora orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal - pozri § 27 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vo väzbe na § 24 ods. 2 navrhovanej právnej úpravy). Z uvedeného je zrejmé, že účinnosť opatrenia orgánu verejnej správy napadnutého protestom prokurátora, ktoré predloží orgán verejnej správy na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu, prípadne vláde Slovenskej republiky sa obnoví až vtedy, keď bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán, prípadne vláda Slovenskej republiky vydá rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora nevyhovie. Ak totiž protestu vyhovie, musí nezákonné opatrenie zmeniť alebo zrušiť (odsek 6) .

Bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán (prípadne vláda Slovenskej republiky) je povinný v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote, ktorá začne plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom mu orgán verejnej správy predložil protest na rozhodnutie alebo prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom mu doručil protest prokurátor, rozhodnúť o proteste (odsek 5), čo však neznamená, že protestu prokurátora aj musí vyhovieť. Rozhodnutie o tom, či opatrenie napadnuté protestom prokurátora je alebo nie v súlade so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom patrí aj po podaní protestu prokurátora do pôsobnosti orgánu verejnej správy, ktorý toto opatrenie vydal (odsek 2), prípadne jeho bezprostredne nadriadeného orgánu alebo dozerajúceho orgánu (odsek 5a 6). O zákonnosti tohto opatrenia môže rozhodnúť aj súd, ak sú splnené podmienky na začatie súdneho konania Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

K § 27:

V tomto ustanovení je upravený postup v konaní o proteste prokurátora podanému proti rozhodnutiam vydaným v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy [pozri § 20 ods. 2 písm. a, b) ad), § 21 ods. 1 písm. a) tretí bod a § 22 ods. 1 písm. c)].

Účelom navrhovanej právnej úpravy je prijatie opatrení smerujúcich k tomu, aby rozhodnutia v jednotlivých veciach vydané v oblasti verejnej správy, ktoré sú v rozpore so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, boli zákonom ustanoveným postupom zrušené, prípadne zmenené.

Postup pri podávaní a vybavovaní protestu prokurátora podaného proti rozhodnutiu v jednotlivých veciach, ktoré vydal orgán verejnej správy, je obdobný ako postup pri podávaní a vybavovaní protestu prokurátora proti nezákonným opatreniam vydaným v oblasti verejnej správy (pozri § 26 navrhovanej právnej úpravy).

Odchýlky ustanovuje § 27, Podľa ktorého ústredný orgán štátnej správy, ktorý nevyhovie sám protestu prokurátora, nepredkladá protest na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky (pozri § 26 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy), ale na rozhodnutie svojmu vedúcemu (minister, predseda ústredného orgánu štátnej správy a vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky), ktorý o proteste prokurátora rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Orgán verejnej správy, ktorý nevyhovie protestu prokurátora sám a ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán, predloží protest na rozhodnutie tomu orgánu, ktorý je oprávnený na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni.

Ďalšou odchýlkou je povinnosť doručiť rozhodnutie o proteste nielen prokurátorovi, ale aj účastníkom konania; rozumejú sa tým účastníci toho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, proti ktorému smeruje protest prokurátora. Účastníci konania sa totiž v tomto prípade môžu proti rozhodnutiu o proteste odvolať alebo podať rozklad.

Významnou zmenou oproti § 26 je, že v konaní o proteste proti rozhodnutiu sa neodkladá vykonateľnosť rozhodnutia napadnutého protestom prokurátora, a to ani po uplynutí lehoty ustanovenej na vybavenie protestu. Inak by došlo k neodôvodniteínému narušeniu zásady právnej istoty v právnych vzťahoch, o ktorých už právoplatne rozhodol orgán verejnej správy. Samozrejme, to neplatí, ak protest smeruje aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia. V takom prípade musí dôjsť k zastaveniu ďalšieho výkonu rozhodnutia už od podania protestu, aby nemohla nastať situácia, že v prípade zrušenia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej správy už nebudú môcť byť obnovené porušené práva alebo urobená primeraná náprava tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 26 ods. 6.

Protestom nemožno napadnúť rozhodnutie po uplynutí troch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. Týmto však nie je dotknuté ustanovenie § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pódia ktorého prokurátor môže podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora, najneskôr však do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z uvedeného je zrejmé, že prokurátor sa nemôže domáhať na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy po uplynutí jedného roka od nadobudnutia jeho právoplatnosti. Nič však nebráni tomu, aby prokurátor podal protest proti nezákonnému rozhodnutiu aj po uplynutí jedného roka od nadobudnutia jeho právoplatnosti a aby orgán verejnej správy takéto rozhodnutie zrušil alebo zmenil za podmienok ustanovených v zákone.

Pre účely občianskeho súdneho konania je potrebné jednoznačnejšie vymedziť, čo sa rozumie pod pojmom "nebolo vyhovené protestu prokurátora" (pozri § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Preto v odseku 3 sa ustanovuje právna domnienka, Podľa ktorej sa má za to, že protestu prokurátora nebolo vyhovené aj vtedy, ak orgán bezprostredne nadriadený orgánu verejnej správy alebo jeho dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v zákonom ustanovenej lehote.

K § 28:

Inštitút upozornenia prokurátora nahrádza doterajšie oprávnenie prokurátora navrhovať orgánom verejnej správy, aby odstránili porušenia zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je prijatie opatrení smerujúcich k tomu, aby orgány verejnej správy odstránili nezákonný stav, ku ktorému došlo v ich postupe pri vydávaní opatrení alebo rozhodnutí alebo ich nečinnosťou.

V ustanovení odseku 1 sa navrhuje, aby prokurátor bol oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie ako prostriedok prokurátorského dozoru [pozri § 21 ods. 2 písm. b)] za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo

- v postupe orgánu verejnej správy bez vydania rozhodnutia,
- nečinnosťou orgánu verejnej správy,
- v konaní, výsledkom ktorého je rozhodnutie, ak podanie upozornenia vyžaduje verejný záujem a nie je potrebné vykonať iné opatrenie, napr. podať protest.

Ustanovenie odseku 2, na rozdiel od predchádzajúcich úprav, zákonnou formou vymedzuje náležitosti upozornenia.

K § 29:

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri podávaní a vybavovaní upozornenia prokurátora, ako i práva a povinnosti orgánov, ktoré o upozornení prokurátora rozhodujú.

K § 30:

Ďalším zo spôsobov, ktorým aj Podľa doterajšej právnej úpravy prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, je vykonávanie previerok dodržiavania zákonnosti v ukončených veciach. Previerky vykonávajú prokurátori najmä na základe plánu úloh prokuratúry na príslušný kalendárny rok a tiež vtedy, ak získali poznatky (z rôznych zdrojov) o tom, že orgán verejnej správy v postupe a pri rozhodovaní porušuje zákon. Okrem toho prokurátori overujú účinnosť svojich opatrení z predchádzajúcich rokov kontrolnými previerkami.

Navrhovaná právna úprava v porovnaní s doterajšou zákonnou úpravou upravuje inštitút prokurátorskej previerky precíznejšie. Podrobne ustanovuje práva a povinnosti prokurátorov pri vykonaní previerky i práva a povinnosti preverovaného orgánu.

Ustanovenie odseku 6 vymedzuje náležitosti protokolu o vykonaní previerky, medzi ktoré patria aj prílohy k protokolu. Týmito prílohami sa rozumejú najmä tie písomnosti, ktoré tvoria súčasť protokolu, a to námietky orgánu verejnej správy proti zisteniam prokurátora a oznámenie prokurátora o výsledku preverovania námietok (odsek 5).

Ustanovením § 30 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov, napr. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

K § 31:

Prokurátori plnia svoje úlohy nielen na základe poznatkov získaných vlastnou aktivitou, napríklad vykonávaním previerok v orgánoch verejnej správy, ale aj na základe poznatkov, ktoré zistia preskúmavaním zákonnosti postupu a rozhodnutí jednak orgánov verejnej správy, ale aj prokurátorov, vyšetrovatelov, policajných orgánov či súdov v zákonom vymedzenom rozsahu, a to aj na základe podnetov podaných fyzickými i právnickými osobami.

Z uvedených dôvodov je problematika vybavovania podnetov upravená v navrhovanom zákone v samostatnej časti - v prvom dieli štvrtej časti (§ 31 až 36).

Navrhované ustanovenie § 31 ods. 1 vymedzuje okruh subjektov, ktorých zákonnosť postupu a rozhodnutí je prokurátor oprávnený preskúmavať. Ide o orgány verejnej správy, prokurátorov, vy- šetrovateíov, policajné orgány a súdy. Zákonnosť postupu a rozhodnutí týchto subjektov však prokurátor môže preskúmavať len v rozsahu vymedzenom v zákone. Výsledkom preskúmavacej činnosti prokurátora je prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení. Takýmito opatreniami sú najmä podanie návrhu na začatie konania pred súdom, vstup prokurátora do už začatého súdneho konania, podanie opravného prostriedku, podanie protestu, podanie upozornenia či vykonanie iného opatrenia na odstránenie porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na vykonanie ktorého oprávňuje prokurátora zákon.

Preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí subjektov vymedzených v § 31 ods. 1 vykonáva prokurátor aj na základe podnetov. Podnetom sa rozumie podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti (§ 31 ods. 2). Za podnet sa na účely tohto zákona však nepovažuje podanie, vybavenie ktorého upravujú osobitné zákony (§ 31 ods. 3). Pódia tohto zákona tak nemožno vybavovať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Prijímanie a vybavovanie týchto oznámení upravuje § 158 Trestného poriadku. Rovnako, Podľa tohto zákona nemožno postupovať pri vybavovaní sťažností na prieťahy v súdnom konaní a na nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami, ktorých vybavovanie upravuje zákon o štátnej správe súdov (zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb.) a pri vybavovaní sťažností, ktorých prijímanie a vybavovanie upravuje zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach.

K § 32:

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri prijímaní podnetov. Podaný podnet musí prijať každá prokuratúra, a to bez ohladu na to, či je alebo nie je príslušná na jeho vybavenie. Ak nie je príslušná na jeho vybavenie, zašle ho na vybavenie príslušnej prokuratúre alebo príslušnému orgánu v zákonom ustanovenej lehote, o čom musí byť podávate! podnetu písomne vyrozumený.

Prijatie písomne podaného podnetu sa musí potvrdiť a ak nebol písomne podaný podnet podaný osobne, musí byť podávate! podnetu o doručení podnetu písomne vyrozumený potvrdením doručenia podnetu najneskôr do 10 dní. Ak prokurátor prijíma ústne podaný podnet, musí podnet spísať do zápisnice.

K § 33:

V navrhovanom ustanovení sa určuje lehota na vybavenie podaného podnetu, ktorú môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť bezprostredne nadriadený prokurátor. Spravidla pôjde o prípady, keď na vybavenie podnetu je potrebný spis, ktorý z objektívnych dôvodov nemôže byť v ustanovenej lehote zapožičaný prokuratúre.

O predĺžení lehoty na vybavenie podaného podnetu musí byť podávate! podnetu písomne upovedomený.

K § 34:

Navrhované ustanovenie upravuje problematiku vybavovania opakovaných podnetov v tej istej veci (odseky 1 a 2) a problematiku vybavovania podnetov v prípadoch, keď v tej istej veci už bol vybavený podnet iného podávateľa (odsek 3).

Zábezpekou správnosti vybavenia podnetu je uzákonená možnosť jeho preskúmania nadriadeným prokurátorom na základe opakovaného podnetu. Návrh zákona umožňuje podanie najviac dvoch podnetov v tej istej veci. Tretí a ďalší podnet sa vybaví len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ide o nevyhnutne potrebnú zákonom ustanovenú prekážku podávaniu neobmedzeného počtu podnetov rovnakého obsahu, ktorých vybavovanie nemôže viest k inému výsledku a zbytočne zatažuje štátny orgán.

Opakovaný podnet, ktorým sa podávate! podnetu domáha preskúmania zákonnosti vybavenia jeho podnetu, nemôže vybavovat ten prokurátor, ktorý vybavoval podnet, proti ktorému smeruje opakovaný podnet. Preto sa navrhuje, aby na vybavenie opakovaného podnetu bol príslušný jeho nadriadený prokurátor. V poradí tretí podnet vybavuje tiež tento prokurátor, avšak len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Podaný podnet netreba prešetrovať, ak v tej istej veci už bol vybavený podnet iného podávatela. V takom prípade stačí upovedomiť ďalšieho podávatela podnetu o výsledku vybavenia podnetu. Uvedené však neplatí, ak podnet ďalšieho podávateľa obsahuje nové skutočnosti; vtedy vec treba prešetriť a o výsledku upovedomiť podávatela podnetu.

K § 35:

Navrhovaná právna úprava ustanovuje, povinnosti prokurátora pri vybavovaní podnetu, a to

- prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu a či sú splnené podmienky na vykonanie niektorého z opatrení, ktoré patrí do pôsobnosti prokurátora,
- posudzovať podnet Podľa obsahu a nie Podľa jeho v praxi často nesprávneho označenia,
- prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania podnetu vyšli najavo,
- vykonať príslušné opatrenia prijaté na základe podaného podnetu .

K § 36:

Podľa navrhovanej právnej úpravy prokurátor môže požiadať o podanie vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu

- podávatela podnetu,
- inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

Podávate! podnetu je povinný vyhovieť žiadosti prokurátora a poskytnúť mu vysvetlenie alebo predložiť mu písomnosť, ktorú má vo svojej dispozícii. Ak tak neurobí, prokurátor ho nemôže dať predviesť ani iným spôsobom nútiť, aby podal potrebné vysvetlenie alebo predložil potrebnú písomnosť. Ak však vo vybavovaní podnetu nemožno bez tohto vysvetlenia alebo písomnosti pokračovať, prokurátor konanie o podnete ukončí bez vybavenia podnetu. 0 tejto skutočnosti musí byt podávate! podnetu vyrozumený.

Žiadosti prokurátora o podanie vysvetlenia alebo predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu je povinná vyhovieť aj fyzická osoba (ak nemá právo odoprieť podanie vysvetlenia) a právnická osoba, bez vysvetlenia alebo písomnosti ktorej podnet nemožno vybaviť. Prokurátor môže takúto osobu predvolať telefonicky alebo podobne účinným spôsobom (napríklad faxom) len v naliehavých prípadoch (v podstate vtedy, ak vec neznesie odklad, napríklad hrozí zmeškanie lehoty na vykonanie opatrenia, na ktoré je príslušný prokurátor). Inak musí prokurátor takúto osobu predvolať písomne a predvolanie musí byť doručené predvolávanej osobe do vlastných rúk, a to najmenej tri dni vopred. Osobu, ktorá sa opätovne nedostaví na písomné predvolanie prokurátora bez toho, aby sa ospravedlnila alebo bez toho, aby jej v tom bránili závažné dôvody, môže dať prokurátor predviesť príslušným útvarom Policajného zboru, avšak len vtedy, ak ju na takúto možnosť v predvolaní upozornil.

Osoba, ktorá nie je podávatelom podnetu, má nárok na úhradu nákladov spojených s podaním vysvetlenia alebo s predložením listiny za podmienok ustanovených v odseku 5.

K § 37:

Prokurátor sa plnením svojich úloh podiela na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nevyhnutným predpokladom pre riadne plnenie týchto úloh je poskytovanie súčinnosti orgánmi verejnej správy, inými právnickými osobami, fyzickými osobami, ale i súdmi, notármi a súdnymi exekútormi. Rozsah a podmienky poskytovania súčinnosti vymedzuje s prihliadnutím na pôsobnosť prokuratúry navrhované ustanovenie.

K § 38:

Organizáciu a riadenie prokuratúry upravuje piata časť navrhovanej právnej úpravy (§ 38 - 45).

Ustanovenie § 38 vymedzuje sústavu prokuratúry ako sústavu, ktorú tvoria tieto štátne orgány:

- Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
- krajské prokuratúry,
- vyššia vojenská prokuratúra,
- okresné prokuratúry,
- vojenské obvodné prokuratúry.

V podstate ide o trojstupňovú sústavu, ktorá korešponduje s jednotlivými ustanoveniami Trestného poriadku a so sústavou súdov.

Oproti platnému právnemu stavu sa navrhuje, aby hlavná vojenská prokuratúra a register trestov nemali osobitné postavenie vymedzené zákonom ako súčasť generálnej prokuratúry. Ich zaradenie do štruktúry jednotlivých útvarov generálnej prokuratúry určí organizačný poriadok generálnej prokuratúry, ktorý vydá generálny prokurátor.

Do sústavy prokuratúry sa navrhuje zaradiť aj poíné prokuratúry, ktoré budú oprávnené pôsobiť, za brannej pohotovosti štátu. Touto právnou úpravou dochádza k zosúladeniu so sústavou súdov vymedzenou v zákone č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, podľa ktorého v čase brannej pohotovosti štátu patria do sústavy súdov aj vyššie poíné a nižšie poíné súdy. V navrhovanom zákone sa však nepočíta s rozdelením poíných prokuratúr na vyššie a nižšie, pretože v súčasnom období dochádza k zmene mobilizačnej agendy vzhľadom na reštruktualizáciu Armády Slovenskej republiky.

Sústavu vojenských prokuratúr v súlade so sústavou vojenských súdov by mali tvoriť:

- vyššia vojenská prokuratúra,
- vojenské obvodné prokuratúry,
- poľné prokuratúry pre prípad brannej pohotovosti štátu.

Na účely § 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe bude mať postavenie vojenskej prokuratúry aj vojenská súčasť generálnej prokuratúry.

Hmotné zabezpečenie vojenských prokuratúr sa nemení. Navrhuje sa, aby činnosť vojenských prokuratúr a činnosť vojenskej súčasti generálnej prokuratúry naďalej hmotne zabezpečovalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o register trestov, ten je vlastne súborom informácii o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. Skutočnosť, že podľa zákona č. 311/1999 Z.z. o registri trestov generálna prokuratúra vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením, stratou, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním, je vyjadrená v navrhovanom ustanovení § 40 ods. 2, ktorý vymedzuje pôsobnosť generálnej prokuratúry.

K § 39:

Sídlo generálnej prokuratúry sa nemení, zostáva ním hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. K zmene nedochádza ani v doterajších sídlach a územných obvodoch jednotlivých prokuratúr. Sídla a územná pôsobnosť jednotlivých prokuratúr sa naďalej odvodzujú od sídiel a územných obvodov súdov, ktoré vymedzuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z dôvodu racionálneho prístupu k riešeniu problematiky sídiel prokuratúr a s prihliadnutím na nárast trestnej činnosti a zaťaženosť jednotlivých prokuratúr sa oproti doterajšiemu právnemu stavu navrhuje ustanoviť oprávnenie generálneho prokurátora zriadiť pobočku okresnej prokuratúry alebo krajskej prokuratúry (odsek 3) a oprávnenie generálneho prokurátora určiť sídlo okresnej prokuratúry v Bratislave aj v inej mestskej časti na území hlavného mesta bez toho, aby došlo k zmene jej územného obvodu (odsek 4).

Sídla a územná pôsobnosť krajských prokuratúr:

1. Sídlom Krajskej prokuratúry v Bratislave je mesto Bratislava; jej obvod tvoria územné obvody týchto okresných prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Bratislava I,
b) Okresnej prokuratúry Bratislava II,
c) Okresnej prokuratúry Bratislava III,
d) Okresnej prokuratúry Bratislava IV,
e) Okresnej prokuratúry Bratislava V,
f) Okresnej prokuratúry Malacky,
g) Okresnej prokuratúry Pezinok,

2. sídlom Krajskej prokuratúry v Trnave je mesto Trnava; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Trnava,
b) Okresnej prokuratúry Dunajská Streda,
c) Okresnej prokuratúry Galanta,
d) Okresnej prokuratúry Piešťany,
e) Okresnej prokuratúry Senica,
f) Okresnej prokuratúry Skalica,

3. sídlom Krajskej prokuratúry v Trenčíne je mesto Trenčín; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Trenčín,
b) Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou,
c) Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom,
d) Okresnej prokuratúry Partizánske,
e) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica,
f) Okresnej prokuratúry Prievidza,

4. sídlom Krajskej prokuratúry v Nitre je mesto Nitra; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Nitra,
b) Okresnej prokuratúry Komárno,
c) Okresnej prokuratúry Levice,
d) Okresnej prokuratúry Nové Zámky,
e) Okresnej prokuratúry Sala,
f) Okresnej prokuratúry Topoíčany,

5. sídlom Krajskej prokuratúry v Žiline je mesto Žilina; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Žilina,
b) Okresnej prokuratúry Čadca,
c) Okresnej prokuratúry Dolný Kubín,
d) Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš,
e) Okresnej prokuratúry Martin,
f) Okresnej prokuratúry Námestovo,
g) Okresnej prokuratúry Ružomberok,

6. sídlom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici je mesto Banská Bystrica; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Banská Bystrica,
b) Okresnej prokuratúry Brezno,
c) Okresnej prokuratúry Lučenec,
d) Okresnej prokuratúry Revúca,
e) Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota,
f) Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš,
g) okresnej prokuratúry Zvolen,
h) Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom,

7. sídlom Krajskej prokuratúry v Prešove je mesto Prešov; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Prešov,
b) Okresnej prokuratúry Bardejov,
c) Okresnej prokuratúry Humenné,
d) Okresnej prokuratúry Kežmarok,
e) Okresnej prokuratúry Poprad,
f) Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa,
g) Okresnej prokuratúry Svidník,
h) Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou,

8. sídlom Krajskej prokuratúry v Košiciach je mesto Košice; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Okresnej prokuratúry Košice I,
b) Okresnej prokuratúry Košice II,
c) Okresnej prokuratúry Košice-okolie,
d) Okresnej prokuratúry Michalovce,
e) Okresnej prokuratúry Rožňava,
f) Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves,
g) Okresnej prokuratúry Trebišov.

Sídla a pôsobnosť okresných prokuratúr:

1. Sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava I je Bratislava - mestská časť Staré Mesto; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava I,
2. sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava II je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava II; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava II,
3. sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava m je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava III; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava III a okresu Senec,
4. sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava IV je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava IV; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava IV,
5. sídlom Okresnej prokuratúry Bratislava V je Bratislava - mestská časť okresu Bratislava V; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava V,
6. sídlom Okresnej prokuratúry Malacky je mesto Malacky; jej obvod tvorí územný obvod okresu Malacky,
7. sídlom Okresnej prokuratúry Pezinok je mesto Pezinok; jej obvod tvorí územný obvod okresu Pezinok,
8. sídlom Okresnej prokuratúry Trnava je mesto Trnava; jej obvod tvorí územný obvod okresu Trnava a okresu Hlohovec,
9. sídlom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda je mesto Dunajská Streda; jej obvod tvorí územný obvod okresu Dunajská Streda, 10. sídlom Okresnej prokuratúry Galanta je mesto Galanta; jej obvod tvorí územný obvod okresu Galanta,
11. sídlom Okresnej prokuratúry Piešťany je mesto Piešťany; jej obvod tvorí územný obvod okresu Piešťany,
12. sídlom Okresnej prokuratúry Senica je mesto Senica; jej obvod tvorí územný obvod okresu Senica,
13. sídlom Okresnej prokuratúry Skalica je mesto Skalica; jej obvod tvorí územný obvod okresu Skalica,
14. sídlom Okresnej prokuratúry Trenčín je mesto Trenčín; jej obvod tvorí územný obvod okresu Trenčín a okresu Hava,
15. sídlom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou,
16. sídlom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom; jej obvod tvorí územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom a okresu Myjava,
17. sídlom Okresnej prokuratúry Partizánske je mesto Partizánske; jej obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske.
18. sídlom Okresnej prokuratúry Považská Bystrica je mesto Považská Bystrica; jej obvod tvorí územný obvod okresu Považská Bystrica a okresu Púchov,
19. sídlom Okresnej prokuratúry Prievidza je mesto Prievidza; jej obvod tvorí územný obvod okresu Prievidza.
20. sídlom okresnej prokuratúry Nitra je mesto Nitra; jej obvod tvorí územný obvod okresu Nitra a okresu Zlaté Moravce,
21. sídlom Okresnej prokuratúry Komárno je mesto Komárno; jej obvod tvorí územný obvod okresu Komárno,
22. sídlom Okresnej prokuratúry Levice je mesto Levice; jej obvod tvorí územný obvod okresu Levice,
23. sídlom Okresnej prokuratúry Nové Zámky je mesto Nové Zámky; jej obvod tvorí územný obvod okresu Nové Zámky,
25. sídlom Okresnej prokuratúry Šala je mesto Šaľa; jej obvod tvorí územný obvod okresu Šaľa,
26. sídlom Okresnej prokuratúry Topoľčany je mesto Topoľčany; jej obvod tvorí územný obvod okresu Topoľčany,
27. sídlom Okresnej prokuratúry Žilina je mesto Žilina; jej obvod tvorí územný obvod okresu Žilina a okresu Bytča,
28. sídlom Okresnej prokuratúry Čadca je mesto Čadca; jej obvod tvorí územný obvod okresu Čadca a okresu Kysucké Nové Mesto,
28. sídlom Okresnej prokuratúry Dolný Kubín je mesto Dolný Kubín; jej obvod tvorí územný obvod okresu Dolný Kubín a okresu Tvr- došín,
29. sídlom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš; jej obvod tvorí územný obvod okresu Liptovský Mikuláš,
30. sídlom Okresnej prokuratúry Martin je mesto Martin; jej obvod tvorí územný obvod okresu Martin a okresu Turčianske Teplice,
31. sídlom Okresnej prokuratúry Námestovo je mesto Námestovo; jej obvod tvorí územný obvod okresu Námestovo,
32. sídlom Okresnej prokuratúry Ružomberok je mesto Ružomberok; jej obvod tvorí územný obvod okresu Ružomberok,
33. sídlom Okresnej prokuratúry Banská Bystrica je mesto Banská Bystrica; jej obvod tvorí územný obvod okresu Banská Bystrica,
34. sídlom Okresnej prokuratúry Brezno je mesto Brezno; jej obvod tvorí územný obvod okresu Brezno,
35. sídlom Okresnej prokuratúry Lučenec je mesto Lučenec; jej obvod tvorí územný obvod okresu Lučenec a okresu Poltár,
36. sídlom Okresnej prokuratúry Revúca je mesto Revúca; jej obvod tvorí územný obvod okresu Revúca,
37. sídlom Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota je mesto Rimavská Sobota; jej obvod tvorí územný obvod okresu Rimavská Sobota,
38. sídlom Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš je mesto Velký Krtíš; jej obvod tvorí územný obvod okresu Velký Krtíš,
39. sídlom Okresnej prokuratúry Zvolen je mesto Zvolen; jej obvod tvorí územný obvod okresu Zvolen, okresu Detva a okresu Krupina ,
40. sídlom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom je mesto žiar nad Hronom; jej obvod tvorí územný obvod okresu Žiar nad Hronom, okresu Banská Štiavnica a okresu Žarnovica,
41. sídlom Okresnej prokuratúry Prešov je mesto Prešov; jej obvod tvorí územný obvod okresu Prešov a okresu Sabinov,
42. sídlom Okresnej prokuratúry je mesto Bardejov; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bardejov,
43. sídlom Okresnej prokuratúry Humenné je mesto Humenné; jej obvod tvorí územný obvod okresu Humenné, okresu Medzilaborce a okresu Snina,
44. sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok je mesto Kežmarok; jej obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok,
45. sídlom Okresnej prokuratúry Poprad je mesto Poprad; jej obvod tvorí územný obvod okresu Poprad a okresu Levoča,
46. sídlom Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa je mesto Stará Ľubovňa; jej obvod tvorí územný obvod okresu Stará Ľubovňa,
47. sídlom Okresnej prokuratúry Svidník je mesto Svidník; jej obvod tvorí územný obvod okresu Svidník a okresu Stropkov,
48. sídlom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topíou je mesto Vranov nad Toplou; jej obvod tvorí územný obvod okresu Vranov nad Toplou,
49. sídlom Okresnej prokuratúry Košice I je mesto Košice; jej obvod tvorí územný obvod okresu Košice I a okresu Košice III,
50. sídlom Okresnej prokuratúry Košice II je mesto Košice; jej obvod tvorí územný obvod okresu Košice II a okresu Košice IV,
51. sídlom Okresnej prokuratúry Košice - okolie je mesto Košice; jej obvod tvorí územný obvod okresu Košice - okolie,
52. sídlom Okresnej prokuratúry Michalovce je mesto Michalovce; jej obvod tvorí územný obvod okresu Michalovce a okresu Sob- ranče,
53. sídlom Okresnej prokuratúry Rožňava je mesto Rožňava; jej obvod tvorí územný obvod okresu Rožňava,
54. sídlom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves je mesto spišská Nová Ves; jej obvod tvorí územný obvod okresu Spišská Nová Ves a okresu Gelnica,
55. sídlom Okresnej prokuratúry Trebišov je mesto Trebišov; jej obvod tvorí územný obvod okresu Trebišov.

Územný obvod okresu tvoria obce uvedené v prílohe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 258/1996 Z.z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy.

Sídla a územná pôsobnosť vojenských prokuratúr:

1. Sídlom Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne je mesto Trenčín; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave,
b) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove.

2. Sídlom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave je mesto Bratislava; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Krajskej prokuratúry v Bratislave,
b) Krajskej prokuratúry v Trnave,
c) Krajskej prokuratúry v Trenčíne,
d) Krajskej prokuratúry v Nitre.

3. Sídlom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici je mesto Banská Bystrica; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici,
b) Krajskej prokuratúry v Žiline.

4. Sídlom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove je mesto Prešov; jej obvod tvoria územné obvody týchto prokuratúr:

a) Krajskej prokuratúry v Prešove,
b) Krajskej prokuratúry v Košiciach.

K § 40:

Generálna prokuratúra je ústredným štátnym orgánom - najvyšším orgánom v rámci hierarchického usporiadania prokuratúry, z čoho vyplýva jej nadriadené postavenie voči ostatným orgánom prokuratúry.

V odseku 2 je všeobecne vymedzená pôsobnosť generálnej prokuratúry, ktorú budú vykonávať jednotlivé organizačné útvary generálnej prokuratúry. Konkrétne možno pôsobnosť generálnej prokuratúry odvodiť najmä z ustanovení navrhovanej právnej úpravy, ktoré vymedzujú príslušnosť generálneho prokurátora a prokurátorov generálnej prokuratúry (§ 46 až 49) a z ustanovení, ktoré vymedzujú pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov (§ 11 až 36).

K § 41:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje štatutárny orgán generálnej prokuratúry, ktorým je generálny prokurátor. Súčasne sa ustanovuje v súlade s čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky oprávnenie generálneho prokurátora riadiť činnosť ostatných prokuratúr, vrátane vojenských prokuratúr.

V súlade s § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. aj činnosť vojenskej súčasti generálnej prokuratúry bude riadiť generálny prokurátor. Hlavný vojenský prokurátor bude v plnom rozsahu svojej činnosti podriadený generálnemu prokurátorovi. V rozsahu vymedzenom vojenskými predpismi zodpovedá aj ministrovi obrany.

Hlavný vojenský prokurátor je vojakom vykonávajúcim profesionálnu službu vyčleneným na plnenie úloh vojenskej prokuratúry podľa § 24 zákona č. 370/1997 Zb. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. Počas výkonu funkcie hlavného vojenského prokurátora sa neprerušuje výkon jeho profesionálnej vojenskej služby.

K § 42:

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje postavenie krajskej prokuratúry ako orgánu nadriadeného tým okresným prokuratúram, ktoré patria do jej územného obvodu (pozri dôvodovú správu k § 39). Toto postavenie krajskej prokuratúry koreluje s hierarchickým usporiadaním prokuratúry.

V odseku 2 je všeobecne vymedzená pôsobnosť krajskej prokuratúry. Konkrétne možno pôsobnosť krajskej prokuratúry odvodiť najmä z ustanovení navrhovanej právnej úpravy, ktoré vymedzujú príslušnosť krajského prokurátora a prokurátorov krajskej prokuratúry (§ 46 až 49) a z ustanovení, ktoré vymedzujú pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov (§ 11 až 36).

V odseku 3 je vymedzený štatutárny orgán krajskej prokuratúry, ktorým je krajský prokurátor. V súlade s hierarchickým usporiadaním prokuratúry sa ustanovuje oprávnenie krajského prokurátora riadiť činnosť nielen krajskej prokuratúry, na čele ktorej stojí, ale aj podriadených okresných prokuratúr.

Podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky na čele prokuratúry Slovenskej republiky je generálny prokurátor, preto krajský prokurátor musí za výkon svojej funkcie zodpovedať generálnemu prokurátorovi.

K § 43:

Vyššia vojenská prokuratúra v Trenčíne je nadriadeným orgánom všetkých vojenských obvodných prokuratúr, teda Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave, Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici a Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove (bližšie pozri dôvodovú správu k § 39). Vyššia vojenská prokuratúra má postavenie krajskej prokuratúry (pozri § 38 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy).

V odseku 2 je všeobecne vymedzená pôsobnosť vyššej vojenskej prokuratúry. Konkrétne možno pôsobnosť vyššej vojenskej prokuratúry odvodiť najmä z ustanovení navrhovanej právnej úpravy, ktoré vymedzujú príslušnosť vyššieho vojenského prokurátora a prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry (§ 46 až 49) a z ustanovení, ktoré vymedzujú pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov (§ 11 až 36).

Štatutárnym orgánom Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne je vyšší vojenský prokurátor, ktorý v súlade s hierarchickým usporiadaním prokuratúry zodpovedá za plnenie úloh patriacich do pôsobnosti prokuratúry vymedzenej týmto zákonom generálnemu prokurátorovi .

Vyšší vojenský prokurátor je vojakom vykonávajúcim profesionálnu službu vyčleneným na plnenie úloh vojenskej prokuratúry pódia § 24 zákona č. 370/1997 Zb. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. Počas výkonu funkcie vyššieho vojenského prokurátora sa neprerušuje výkon jeho profesionálnej vojenskej služby.

K § 44:

Okresná prokuratúra je podriadená tej krajskej prokuratúre, do územnej pôsobnosti ktorej patrí a generálnej prokuratúre.

V odseku 2 je všeobecne vymedzená pôsobnosť okresnej prokuratúry. Konkrétne možno pôsobnosť okresnej prokuratúry odvodiť najmä z ustanovení navrhovanej právnej úpravy, ktoré vymedzujú príslušnosť okresného prokurátora a prokurátorov okresnej prokuratúry (§ 46 až 49) a z ustanovení, ktoré vymedzujú pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov (§ 11 až 36).

Štatutárnym orgánom okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý za výkon svojej funkcie spočívajúcej v riadení okresnej prokuratúry zodpovedá v súlade s hierarchickým usporiadaním prokuratúry priamo krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho aj generálnemu prokurátorovi.

K § 45:

Vojenská obvodná prokuratúra je podriadená vyššej vojenskej prokuratúre a generálnej prokuratúre.

V odseku 2 je všeobecne vymedzená pôsobnosť vojenskej obvodnej prokuratúry. Konkrétne možno pôsobnosť vojenskej obvodnej prokuratúry odvodiť najmä z ustanovení navrhovanej právnej úpravy, ktoré vymedzujú príslušnosť vojenského obvodného prokurátora a prokurátorov vojenskej obvodnej prokuratúry (§         46 až 49)

a z ustanovení, ktoré vymedzujú pôsobnosť generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov (§ 11 až 36).

Štatutárnym orgánom vojenskej obvodnej prokuratúry je vojenský obvodný prokurátor, ktorý za výkon svojej funkcie spočívajúcej v riadení vojenskej obvodnej prokuratúry zodpovedá v súlade s hierarchickým usporiadaním prokuratúry priamo vyššiemu vojenskému prokurátorovi a prostredníctvom neho aj generálnemu prokurátorovi .

Vojenský obvodný prokurátor je vojakom vykonávajúcim profesionálnu službu vyčleneným na plnenie úloh vojenskej prokuratúry Podľa § 24 zákona č. 370/1997 Zb. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z.z. Počas výkonu funkcie vojenského obvodného prokurátora sa neprerušuje výkon jeho profesionálnej vojenskej služby.

K § 46:

Navrhované ustanovenie upravuje príslušnosť prokurátora na konanie pred súdmi.

Postup v . konaní pred súdom upravujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku, ktoré ustanovujú oprávnenia a povinností prokurátora, nie prokuratúry. Naviac, orgánom činným v trestnom konaní nie je prokuratúra ako taká, ale prokurátor. Z týchto dôvodov sa upravuje v navrhovanom zákone príslušnosť: prokurátorov na konanie pred súdmi a nie príslušnosi: prokuratúry.

Pri vymedzení príslušnosti prokurátora na konanie sa v navrhovanej právnej úprave prihliada na usporiadanie súdnictva, teda na sústavu všeobecných súdov, na jej trojstupňové usporiadanie, na vecnú a miestnu príslušnosti súdov ustanovenú zákonmi, ktoré upravujú postup v konaní pred súdmi a na hierarchické usporiadanie prokuratúry (§ 46 vo väzbe na 51 navrhovanej právnej úpravy).

Priamo zo zákona, teda bez osobitného poverenia či splnomocnenia udeleného nadriadeným prokurátorom budú na konanie pred súdom príslušní tí prokurátori, ktorí sú uvedení v odsekoch 1 až 5. Výnimky sú prípustné len Podľa § 51 navrhovanej právnej úpravy. V takom prípade prokurátor bude povinný preukázal: svoje oprávnenie na konanie pred súdom písomným pokynom v konkrétnej veci .

K § 47:

Navrhované ustanovenie upravuje príslušnosť prokurátora na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18 navrhovanej právnej úpravy).

Najnižším stupňom na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, je krajský prokurátor (vyšší vojenský prokurátor), ktorý však môže splnomocniť na výkon tohto dozoru jemu podriadených prokurátorov, teda prokurátorov krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry), okresného prokurátora (vojenského obvodného prokurátora) a prokurátorov okresnej prokuratúry (vojenskej obvodnej prokuratúry). Ustanovenie § 6 ods. la § 51 navrhovanej právnej úpravy týmto nie je dotknuté.

Miestna príslušnosť prokurátora na vykonávanie dozoru sa určuje podľa sídla orgánu vykonávajúceho správu miesta, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

K § 48:

Navrhované ustanovenie upravuje príslušnosť prokurátora na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípadoch, ak pôsobnosť orgánov, u ktorých prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti, presahuje obvod krajskej prokuratúry (vyššej vojenskej prokuratúry) alebo obvod okresnej prokuratúry (vojenskej obvodovej prokuratúry). V takýchto prípadoch je na vykonávanie dozoru zásadne príslušný prokurátor prokuratúry vyššieho stupňa, prípadne v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori .

Všeobecne je upravené, že prokurátorom miestne príslušným na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti je prokurátor tej prokuratúry, v obvode ktorej má sídlo orgán, nad ktorým sa dozor vykonáva.

K § 49:

Navrhované ustanovenie upravuje príslušnosť prokurátora na vybavovanie podnetu. Podľa navrhovaného ustanovenia § 31 ods. 2 sa podnetom rozumie také podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom, vstúpil do už začatého konania pred súdom, podal opravný prostriedok alebo aby vykonal iné opatrenie, na vykonanie ktorého je podľa zákona oprávnený. Navrhuje sa, aby na vybavenie podnetu nebol príslušný ten prokurátor, ktorý podnet prijal, ale ten prokurátor, ktorý je oprávnený na vykonanie opatrenia, k vykonaniu ktorého podnet smeruje, prípadne iného potrebného opatrenia, ak je na jeho vykonanie prokurátor oprávnený.

K § 50:

Navrhované ustanovenie sa týka problematiky riešenia sporov o príslušnosť.

Pod pojmom príslušnosť prokurátora sa rozumie vymedzenie pôsobnosti medzi prokurátormi navzájom. Aj keď príslušnosť prokurátora sa v navrhovanej právnej úprave vymedzuje, nemožno vylúčiť, že v praxi nevznikne pri skúmaní príslušnosti prokurátora konflikt, už či záporný (ani jeden prokurátor sa nepovažuje za príslušného) alebo kladný (viac prokurátorov sa považuje za príslušných). Z uvedeného dôvodu je potrebné ustanoviť, ktorý orgán bude rozhodovať spory o príslušnosť medzi prokurátormi. Navrhuje sa, aby o týchto sporoch rozhodoval ich najbližšie spoločne nadriadený prokurátor určený Podľa § 54 ods. 2.

K § 51:

S prihliadnutím na potrebu zabezpečiť uplatňovanie inštitútu hierarchického odovzdávania pokynov v praxi a na spôsob vymedzenia príslušnosti prokurátorov na konanie a na vykonávanie ostatných prokurátorských činností sa navrhuje ustanoviť oprávnenie generálneho prokurátora a v rozsahu svojej pôsobnosti aj oprávnenie krajského prokurátora a vyššieho vojenského prokurátora určiť v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu výnimky z pravidiel na určovanie príslušnosti Podľa § 46 až 50.

K § 52:

Účelom tohto ustanovenia je zaistiť dôveru verejnosti, účastníkov konania, strán konania, ako aj ich zástupcov a podáva- tela podnetu v nestranné vykonávanie úloh, ktoré patria do pôsobnosti prokuratúry. Preto sa navrhuje, aby zákon vylúčil z konania a rozhodovania veci a z vybavovania podnetu toho prokurátora, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti z dôvodu jeho pomeru

- k prejednávanej veci,
- k účastníkom konania, stranám v konaní alebo ich zástupcom alebo k podávateľovi podnetu.

Pomer k prejednávanej veci môže spočívať napríklad v tom, že prokurátor bol sám poškodený trestným činom, ide o vec, ktorá sa týka práv alebo povinností aj samotného prokurátora alebo osôb jemu blízkych a pod.

Pomer k osobám uvedeným v odseku 1 navrhovaného ustanovenia môže spočívať napríklad v príbuzenskom pomere, vo vzťahu úzkeho priateľstva, v nepriateískom vzťahu a pod.

Postup pri vylúčení prokurátora v trestnom konaní upravuje §30 až 31 Trestného poriadku. V ostatných prípadoch, teda aj v občianskom súdnom konaní (Občiansky súdny poriadok nerieši problematiku vylúčenia prokurátora) sa pri vylúčení prokurátora bude postupovať Podľa odseku 3. Podľa tohto ustanovenia o vylúčení prokurátora, už či na základe prokurátorom oznámených skutočností, ktoré sú dôvodom pre vylúčenie alebo na základe námietky uplatnenej dotknutou osobou, bude rozhodovať jeho bezprostredne nadriadený prokurátor určený v § 53 ods. 1.

K § 53 a 54:

Z dôvodu hierarchického usporiadania prokuratúry je potrebné jednoznačne vymedziť pojem "bezprostredne nadriadený prokurátor" a "pojem nadriadený prokurátor".

Bezprostredne nadriadeným prokurátorom môže byť vždy iba jeden nadriadený prokurátor.

V navrhovanom ustanovení § 53 ods. 1 je určené, ktorý prokurátor konkrétne je bezprostredne nadriadeným prokurátorom s tým, že sa vymedzuje vždy okruh prokurátorov, vo vzťahu ku ktorým má postavenie bezprostredne nadriadeného prokurátora. Do pôsobnosti bezprostredne nadriadeného prokurátora patrí predovšetkým rozhodovanie o predĺžení lehoty na vybavenie podnetu podľa § 33 ods. 1 navrhovanej právnej úpravy, rozhodovanie o vylúčení prokurátora Podľa § 52 ods. 3 navrhovanej právnej úpravy a pôsobnosť vymedzená Trestným poriadkom bezprostredne nadriadenému prokurátorovi, a to aj vtedy, ak Trestný poriadok používa namiesto pojmu "bezprostredne nadriadený prokurátor" pojem "bezprostredne nadriadený orgán". Takto túto problematiku upravuje znenie § 53 ods. 2 navrhovanej právnej úpravy z toho dôvodu, že Trestný poriadok nepoužíva jednotnú terminológiu.

Pojem "nadriadený prokurátor" je potrebné vždy rozlišovať podľa toho, či tento pojem sa používa vo vzťahu k hierarchickému odovzdávaniu pokynov (§ 6 navrhovanej právnej úpravy) alebo vo vzťahu k určeniu funkčnej pôsobnosti prokurátora v konaní alebo pri vybavovaní podnetu.

Pojem "nadriadeného prokurátora" vymedzuje

- vo vzťahu k hierarchickému odovzdávaniu pokynov § 54 ods. 1 navrhovanej právnej úpravy,
- vo vzťahu k určeniu funkčnej pôsobnosti prokurátora v konaní alebo pri vybavovaní podnetu § 54 ods. 2 navrhovanej právnej úpravy.

Podľa § 54 ods. 1 navrhovanej právnej úpravy nadriadeným prokurátorom každému prokurátorovi je vždy generálny prokurátor a d'alší prokurátor alebo ďalší prokurátori uvedení v § 54 ods. 1; ich počet závisí od toho, na akom stupni prokuratúry prokurátor vykonáva svoju funkciu.

Podľa § 54 ods. 2 nadriadeným prokurátorom prokurátora

príslušného na konanie alebo na vybavenie podnetu je v podstate vždy ten prokurátor, ktorý stojí na čele prokuratúry vyššieho stupňa.

Vzhľadom na to, že Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach nepoužíva jednotnú terminológiu, ustanovuje sa v § 54 ods. 3, že pojem "nadriadený prokurátor" uvedený v § 54 ods. 2 navrhovanej právnej úpravy sa použije aj vtedy, ak osobitný zákon používa pojem "nadriadený orgán prokurátora".

K § 55:

Spis, ktorý vedie prokurátor, je vnútornou pracovnou pomôckou prokuratúry. Nemožno ho považovať, za spis, na ktorý sa vzťahuje inštitút nazerania do spisov upravený v zákonných procesných normách, napríklad za tzv. základný trestný spis alebo zberný spis, aký vedie súd. Nejde ani o vyšetrovací spis. Ide o spis, v ktorom sú spravidla založené kópie rozhodnutí iných orgánov, údaje v ňom obsiahnuté sa môžu týkať aj iných osôb ako podávateľa podnetu.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby do spisov, ktoré vedie prokurátor, vrátane tzv. dozorových spisov prokurátora, mohol nazerať iba ten jeho nadriadený prokurátor, ktorý je mu oprávnený dávať pokyny, prípadne so súhlasom nadriadeného prokurátora iný jemu podriadený prokurátor.

Samozrejme, prokurátor je povinný urobiť také opatrenia, aby nazeranie do spisu, ktorý vedie, nebolo umožnené nepovolaným osobám.

K § 56:

Ide o prechodné ustanovenie nadväzujúce na doterajšiu právnu úpravu, ktorého účelom je vylúčiť akékolvek pochybnosti pri aplikácii novej právnej úpravy.

V odsekoch 1 a 2 sa navrhuje, aby funkčné obdobie generálneho prokurátora, ktorý vykonáva funkciu v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, skončilo uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol do funkcie vymenovaný Podľa doterajšej právnej úpravy a aby zloženie sluhu týmto generálny prokurátorom sa považovalo za zloženie síubu Podľa doterajšieho zákona, ak ho generálny prokurátor v zákonom ustanovenej lehote nevypovie. Funkčné obdobie terajšieho generálneho prokurátora je päťročné, na rozdiel od navrhovanej právnej úpravy uvedenej v § 7, Podľa ktorej by malo byť sedemročné .

Rovnako v súlade s ústavným princípom právnej istoty sa v ustanoveniach odsekov 3 a 4 navrhuje, aby konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a vybavovanie podnetov podaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončili Podľa doterajších právnych predpisov. V oboch prípadoch pôjde o zachovanie procesných lehôt, foriem i vecného vybavenia.

K § 57:

Ide o zrušovacie ustanovenie, ktorým sa navrhuje zrušiť doterajší zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

K § 58:

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2001. Vzhľadom na skutočnosť, že v ustanovení § 57 sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ako celok, pričom tento zákon upravuje aj problematiku týkajúcu sa pracovnoprávnych vzťahov prokurátorov, je dôležité, aby aj navrhovaný zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý sa na ústavné prerokovanie predkladá spolu s návrhom zákona o prokuratúre, nadobudol účinnosť v rovnaký deň ako zákon o prokuratúre.

V Bratislave 20. decembra 2000