Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 129/2010 účinný od 01.01.2017 do 01.01.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona o spotrebiteľských úveroch“) sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 so zámerom vypracovať minimálny okruh regulatórnych požiadaviek za účelom obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi a zohľadniť vzniknuté nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe v tejto oblasti.

Spotrebiteľské úvery tvoria významný podiel na celkovom poskytovaní úverov v rámci ekonomiky Slovenskej republiky. V oblasti spotrebiteľských úverov je aktuálne zaznamenaný ich vysoký nárast. Objem spotrebiteľských úverov poskytnutých veriteľmi za obdobie posledného roka dosiahol medziročný rast 12 % až 15 %. Z pohľadu stability slovenského finančného sektora je preto nevyhnutné, aby bol tento rast postavený na zdravých a udržateľných základoch, a nebol len dôsledkom neobozretného uvoľňovania (zmierňovania) podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov veriteľmi, ktoré bolo v mnohých prípadoch identifikované ako negatívny dopad na spotrebiteľa.

Vyššie uvedené sa týka napríklad refinancovania spotrebiteľských úverov. Veritelia mnohokrát v praxi nevyužívali pokles úrokových sadzieb na zníženie splátky úveru, ale spolu s predĺžením splatnosti spotrebiteľského úveru ho využili na navýšenie objemu dlhu (pri rovnakej výške splátky spotrebiteľského úveru). Uvedené refinancovanie spotrebiteľského úveru sa v mnohých prípadoch realizovalo bez dodatočného overenia schopnosti spotrebiteľa splácať tento refinancovaný úver, čo malo vo viacerých prípadoch nepriaznivý dopad na užívateľa úveru, ktorým je spotrebiteľ.

Predmetom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch je legislatívna aplikácia existujúceho Odporúčania Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré už v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný (vynútiteľný) charakter, nie je možné zo strany Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jeho plnením a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení.

Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov.

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

2

Cieľom týchto ustanovení je predovšetkým obozretne predísť negatívnym trendom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak pre veriteľov, ako aj spotrebiteľov a ekonomiku ako celok.

Predkladaný návrh zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné zároveň vnímať aj v kontexte návrhu zákona o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Tento návrh zákona o úveroch na bývanie stanovuje taktiež viaceré obozretné zásady pre poskytovanie úverov na bývanie. Na dosiahnutie efektívneho účinku týchto ustanovení s cieľom zamedziť ich možnému obchádzaniu je však potrebné zaviesť analogické ustanovenia aj do zákona o spotrebiteľských úveroch.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na informatizáciu, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Očakávajú sa pozitívne ako aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na sociálne prostredie.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2017 okrem čl. I. bodov 2, 3 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2017.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Národná banka Slovenska

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Iniciatívny materiál

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Júl 2016

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

17.08.2016

2.Definovanie problému

Vývoj na trhu spotrebiteľských úverov je jedným z najvýznamnejších faktorov vplývajúcich na stabilitu slovenského bankového sektora. Preto je dôležité, aby veritelia adekvátne vyhodnocovali schopnosť retailových klientov splácať svoje záväzky voči bankám. Osobitne v období nízkych úrokových sadzieb je dôležité hodnotiť schopnosť klientov splácať úvery dostatočne konzervatívne aj vzhľadom na riziko budúceho zvýšenia úrokových sadzieb, a tým aj splátok úverov a zabezpečiť postupné splácanie poskytnutých úverov.

Riziko rastúcej zadlženosti domácností, ku ktorému významným spôsobom prispieva rýchly rast spotrebiteľských úverov je jedným z najvýznamnejších trendov z hľadiska stability slovenského finančného sektora. Tento rast však prináša viacero rizík, najmä v prípade, ak by spotrebiteľské úvery neboli poskytované dostatočne obozretným spôsobom. Predložený návrh preto významným spôsobom prispieva k zmierneniu týchto rizík, a tým aj k dosiahnutiu udržateľného rastu spotrebiteľských úverov a celkovo k zdravo fungujúcemu trhu úverov domácnostiam.

V nadväznosti na aktuálnu situáciu je možné dosiahnuť ciele iba prostredníctvom spoločných pravidiel v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktoré musia by totožné pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, aby sa zabezpečila právna istota a rovnaký prístup pre všetkých spotrebiteľov, ktorí požiadajú o poskytnutie spotrebiteľských úverov alebo ktorým bude poskytnutý spotrebiteľský úver. Rozdielna aplikácia navrhovaných regulatórnych pravidiel by bola v rozpore s týmto cieľom.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch je legislatívna aplikácia existujúceho Odporúčania Národnej banky Slovenska č. 1/2014 zo 7. októbra 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré už v súčasnosti platí pre banky poskytujúce spotrebiteľské úvery. Keďže toto odporúčanie nemá pre banky záväzný (vynútiteľný) charakter, nie je možné zo strany Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad

4

jeho plnením a taktiež nie je možné za jeho porušenie uplatňovať opatrenia na nápravu a pokuty, čo sa jeho implementáciou do slovenského právneho poriadku zmení.

Zároveň sa tým dosiahne rozšírenie uplatňovania týchto pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, vrátane takých poskytovateľov spotrebiteľských úverov, ktorí nie sú bankami a ktorí tvoria nezanedbateľný podiel na trhu spotrebiteľských úverov. Dosiahnutie posilnenia obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov sa požaduje zabezpečiť aj prostredníctvom nastavenia jednotných a obozretných pravidiel pre všetkých poskytovateľov spotrebiteľských úverov.

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje predovšetkým špecifikáciu obozretných zásad pre poskytovanie spotrebiteľských úverov v oblasti stanovenia a dodržiavania limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľské úvery, overovania príjmov spotrebiteľa, obozretného stanovenia, dodržiavania limitov a pravidiel pre maximálnu splatnosť a spôsob splácania spotrebiteľského úveru a špecifikáciu obozretných pravidiel pre poskytovanie spotrebiteľských úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov.

Cieľom týchto ustanovení je predovšetkým obozretne predísť negatívnym trendom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k zvýšeniu rizík tak pre veriteľov, ako aj spotrebiteľov a ekonomiku ako celok. Súčasťou predmetného zákona je aj úprava návrhu zákona o úveroch na bývanie, ktorá je vykonaná za účelom zosúladenia vecne súvisiacich ustanovení s navrhovanou novelou zákona o spotrebiteľských úveroch.

4.Dotknuté subjekty

Banky a pobočky zahraničných bánk: 17 subjektov, ktoré aktuálne poskytujú spotrebiteľské úvery, z toho MSP 8 subjektov a veľké podniky 9 subjektov.

Nebankoví veritelia: 27 subjektov, z toho MSP 24 subjektov a veľké podniky 3 subjekty.

5.Alternatívne riešenia

N/A

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Nie.

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

5

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

K predbežnej informácii k predmetnému návrhu zákona vzniesla vyjadrenie Asociácia priemyselných zväzov (email doručený 22.06.2016) a Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (email doručený dňa 30.06.2016) a Slovenská banková asociácia (email doručený 30.06.2016) .

11.Kontakt na spracovateľa

zofia.konecna@mfsr.sk,

stanislav.gunis@nbs.sk

, mariana.buznova@nbs.sk

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s pripomienkami.

Všeobecne

Komisia si dovoľuje upozorniť predkladateľa na to, aby z predkladaného materiálu vypustil metodický postup pre analýzu sociálnych vplyvov a metodický postup pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie a zo všeobecnej časti dôvodovej správy vypustil informáciu, že predložený návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie.

Pripomienky boli akceptované a zapracované.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Dotknuté subjekty boli v rámci identifikácie vplyvov kvantifikované v rozdelení na "Banky a pobočky zahraničných bánk", ktoré aktuálne poskytujú spotrebiteľské úvery ako aj "Nebankoví veritelia" podľa veľkosti. Pri výpočtoch administratívnych nákladov použil predkladateľ časové náročnosti typických informačných povinností predstavujúce vážený priemer hodnôt za všetky veľkostné kategórie podnikov. Pokiaľ sú dostupné spoľahlivé údaje o rozdelení dotknutých subjektov medzi podniky mikro, malé a stredné, resp. veľké, Komisia odporúča vzhľadom na značné rozdiely zvážiť prepočet celkových nákladov tvorených administratívnymi nákladmi nových povinností pomocou "tabuľky štandardných časových náročností informačných povinností podľa veľkosti podniku (v minútach)" zo str. 6 „Metodického postupu pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie".

Zároveň Komisia odporúča pri výpočtoch vplyvov vychádzať z údajov dostupných v "kalkulačke nákladov regulácie“ sprostredkovanej Ministerstvom hospodárstva SR, skôr v prípade jednotne nastaveného údaju o 160 hodinovom fonde pracovného času, ako v prípade priemernej hrubej mesačnej mzde v národnom hospodárstve (835 EUR je údaj za rok 2013, napriek dostupnému aktuálnejšiemu údaju za rok 2015 vo výške 883 EUR od Štatistického úradu SR). Kalkulačka je dostupná na nasledovnom

odkaze

.

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

6

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Banky a pobočky zahraničných bánk: 17 subjektov, ktoré aktuálne poskytujú spotrebiteľské úvery, z toho MSP 8 subjektov a veľké podniky 9 subjektov.

Nebankoví veritelia: 27 subjektov, z toho MSP 24 subjektov a veľké podniky 3 subjekty.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predmetný návrh zákona prešiel medzirezortným konaním v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády a bol ukončený začiatkom roku 2016 vyhodnotením medzirezortného pripomienkového konania. Predkladateľ oboznámil dotknuté subjekty v rámci s obsahom materiálu a rovnako prediskutoval aj všetky otázky, ktoré z neho vyplynuli. Materiál sa zásadne nemenil a do obsahu sa zhoduje už s pôvodným materiálom, ktorý už v sebe obsahuje zapracované pripomienky od dotknutých subjektov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Prijatím zákona nedochádza k zmene žiadnych priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

7

Návrh zákona nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Navrhovaným zákonom sa zavádza povinnosť veriteľov určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (bod 12 návrhu).

Na zosúladenie s navrhovaným zákonom budú musieť veritelia vypracovať metodiku, ako stanoviť a vypočítať tento ukazovateľ, čo môžu vykonať vo vlastnej réžii, alebo nákupom externých služieb. Vypracovanie metodiky je obdobná činnosť ako vypracovanie dokumentu / správy v prípade administratívnych nákladov. Odhadované náklady sa tak určia obdobne ako v prípade administratívnych nákladov podľa tabuľky štandardných časových náročností.

Časová náročnosť podľa tabuľky – 2 400 min. (veľké podniky), resp. 960 min. (MSP)

Tarifa – 883 EUR mesačne

Frekvencia – raz ročne – koeficient 1

Náklady na jedného veľkého podnikateľa = 2 400 / 60 / 8 / 20 * 883 EUR * 1 = 220,75 EUR,

náklady na jedného MSP = 960 / 60 / 8 / 20 * 883 EUR * 1 = 88,30 EUR (za predpokladu 8-hodinového pracovného času a 20 pracovných dní v mesiaci). Celkové náklady sa odhadujú vo výške 5 474,60 EUR.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhovaným zákonom sa zavádzajú nasledovné nové informačné povinnosti:

1.Povinnosť overovať príjem spotrebiteľa – veritelia musia spracovávať, overovať, evidovať a archivovať potvrdenia o príjme spotrebiteľa, príp. ďalšie súvisiace doklady

2.Súlad s limitmi na ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver – veritelia musia overiť, či spotrebiteľ spĺňa ich interne stanovený limit na ukazovateľ schopnosti splácať úver

3.Zavádzajú sa nové vykazovacie povinnosti voči Národnej banke Slovenska –podrobnosti určí Národná banka Slovenska opatrením, preto sa rozsah týchto povinností nedá v súčasnosti urči

Odhad nákladov podľa tabuľky štandardných časových náročností. Povinnosti podľa bodov 1. a 2. je veriteľ povinný vykonávať pri každej žiadosti o úver. Časová náročnosť týchto jednotlivých úkonov však nie je vysoká, preto sa hodnota z tabuľky časových náročností použije ako odhad celkovej časovej náročnosti na danú činnosť za jeden mesiac.

Časová náročnosť podľa tabuľky štandardných časových náročností pre veľké podniky:

1.Archivácia – 180 min. (veľké podniky) + evidencia 720 min., spolu 900 min.

2.Overenie súladu – 960 min.

3.Rozsah sa určí opatrením NBS. Časová náročnosť – poskytnutie dokumentu/informácie elektronicky - 30 min

Časová náročnosť podľa tabuľky štandardných časových náročností pre MSP:

1.Archivácia – 90 min. (veľké podniky) + evidencia 480 min., spolu 570 min.

2.Overenie súladu – 480 min.

3.Rozsah sa určí opatrením NBS. Časová náročnosť – poskytnutie dokumentu/informácie elektronicky - 30 min

Frekvencia (pre podniky všetkých veľkostí):

1.Mesačná – koeficient 12. Činnosť sa vykonáva počas každého mesiaca.

8

2.Mesačná – koeficient 12. Činnosť sa vykonáva počas každého mesiaca.

3.Frekvencia sa určí opatrením NBS. Na odhad nákladov sa použije štvrťročná frekvencia – koeficient 4

Odhad nákladov na jedného veľkého podnikateľa:

1.900/ 60 / 8 / 20 * 883 * 12 = 993,38 EUR

2.960 / 60 / 8 / 20 * 883 * 12 = 1 059,60 EUR

3.30 / 60 / 8 / 20 * 883 * 4 = 11,04 EUR

Odhad nákladov na jedného MSP:

1.570 / 60 / 8 / 20 * 883 * 12 = 629,14 EUR

2.480 / 60 / 8 / 20 * 883* 12 = 529,80 EUR

3.30 / 60 / 8 / 20 * 883 * 4 = 11,04 EUR

Celkové náklady na jedného veľkého podnikateľa sa odhadujú vo výške 2 064,01 EUR a na jedného MSP 1 169,98 EUR (za predpokladu 8-hodinového pracovného času a 20 pracovných dní v mesiaci). Celkové náklady sa odhadujú vo výške 62 207,35 EUR.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 veľkého podnikateľa

Náklady na 1 MSP

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

0

Nepriame finančné náklady

220,75

88,30

5 474,60

Administratívne náklady

2 064,01

1 169,98

62 207,35

Celkové náklady regulácie

2 284,76

1 258,28

67 681,95

9

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Predpokladá sa iba zanedbateľný vplyv pre vstup na trh pre nových poskytovateľov služieb. Noví poskytovatelia služieb budú povinný už pri žiadosti o licenciu popísať systém postupu pri schvaľovaní spotrebiteľského úveru, ktorých súčasťou je aj postup týkajúci sa uplatňovania limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, postup týkajúci sa uplatňovania lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru a postup týkajúci sa uplatňovania požiadaviek na spôsob a podmienky splácania spotrebiteľského úveru spotrebiteľských úverov.

Vzhľadom k ostatným povinnostiam pri podaní žiadosti o licenciu však ide o zanedbateľné zvýšenie povinnosti. Poskytovatelia spotrebiteľských úverov v každom prípade potrebujú zadefinovať interné postupy komu úver poskytnúť a komu nie aj bez navrhovanej právnej úpravy. Navrhovaná právna úprava definuje niektoré obmedzenia, ktoré veritelia musia pri tomto procese dodržať.

Reguláciou sa zavádza nová povinnosť veriteľov overovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Táto povinnosť doteraz v regulácii nebola a veritelia neoverovali schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pri všetkých žiadostiach o úver. Zavedenie regulácie môže viesť k tomu, že určitá časť spotrebiteľov nebude spĺňať limity na tento ukazovateľ a spotrebiteľský úver týmto klientom nebude poskytnutý. Vzhľadom na neexistenciu relevantných štatistických údajov nie je možné odhadnúť, o akú veľkú skupinu klientov ide.

Nepredpokladá sa žiaden vplyv na cezhraničné investície.

Nepredpokladá sa žiaden vplyv na cenu a dostupnosť základných zdrojov.

Nepredpokladá sa žiaden vplyv na prístup podnikov k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nepredpokladá sa žiaden vplyv na inovácie.

10

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Vplyv predloženého návrhu má pozitívny vplyv na hospodárenie aj tvorbu čistého bohatstva domácností, keďže jeho cieľom je prispieť k obozretnému poskytovaniu spotrebiteľských úverov. Od veriteľov sa vyžaduje, aby poskytnutá výška dlhu neprevyšovala spotrebiteľovu schopnosť splácať dlh, s prihliadnutím na jeho príjmy a výdavky na životné potreby aj iné finančné záväzky. Návrh nemá priamy vplyv na príjmy alebo výdavky domácností, ale pozitívne ovplyvňuje ich hospodárenie tým, že zabráni poskytovaniu úverov, ktoré by domácnosti neskôr nedokázali splácať. Návrh vyžaduje, aby veriteľ aplikoval výpočet schopnosti spotrebiteľa splácať úver, vrátane limitov pre tento ukazovateľ, a to na základe zdokladovaných a overených údajov o príjmoch z dôveryhodného zdroja, obozretne stanovil maximálnu lehotu splatnosti a podmienky splácania úveru v praxi. Národná banka Slovenska môže tieto štandardy obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov bližšie špecifikovať opatrením.

Úvery retailu rastú rýchlym tempom, až 12,2 % medziročne v marci 2016. K tomuto rastu významne prispievajú aj spotrebiteľské úvery, pri ktorých bolo tempo medziročného rastu až na úrovni 15,7 %. Toto tempo rastu spotrebiteľských úverov radí Slovensko medzi krajiny EÚ s najrýchlejšie rastúcim objemom spotrebiteľských úverov.

Pri porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy je zrejmé, že slovenské domácnosti patria medzi najviac zadlžené, pričom medziročný rast ich dlhu je v tejto skupine najvyšší. Dlh je v rámci sektora domácností z hľadiska porovnania s inými krajinami navyše pomerne koncentrovaný, Hlavným faktorom je predovšetkým pokračujúci pokles úrokových mier. Klienti však často nevyužívajú pokles úrokovej sadzby na zníženie splátok, ale na ďalšie zvýšenie svojho dlhu a znižovanie svojej finančnej rezervy. Tieto trendy vytvárajú zvýšenú potrebu legislatívnej implementácie obozretných pravidiel poskytovania spotrebiteľských úverov, a to pre všetkých poskytovateľov týchto úverov.

Predkladaný návrh navyše nadväzuje na Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, ktorý podobné zásady obozretného poskytovania ustanovil pre úvery na bývanie.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Pozitívny vplyv sa predpokladá najmä pri tých skupinách domácností, ktoré sú najviac zadlžené, najmä prostredníctvom spotrebiteľských úverov. Štúdia Národnej banky Slovenska preukázala negatívny vplyv príliš veľkého zadlženia domácností prostredníctvom

11

spotrebiteľských úverov na čisté bohatstvo zadlžených domácností, keďže domácností tieto úvery používajú najmä na okamžitú spotrebu a nie na investície do svojho majetku (zdroj: Zavadil, T. a Messner, T., 2015: Are indebted households poorer? Evidence from Slovakia, NBS WP 2/2015).

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Žiadne negatívne vplyvy sa nepredpokladajú.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Žiadne negatívne vplyvy sa nepredpokladajú.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Najvýznamnejší pozitívny vplyv návrhu sa očakáva na nízkopríjmové domácnosti, ktoré si chcú zobrať spotrebiteľský úver. Ako uvádza Národná banka Slovenska v Správe o finančnej stabilite k novembru 2015 (s. 44-45), až tretina slovenských domácností je zadlžená. Zadlženosť naviazaná na bankové aj nebankové spotrebiteľské úvery je rizikom najmä pre klientov s horšou finančnou situáciou. Riziko vysokého zadlženia teda môže mať svoj zdroj aj v príliš jednoduchom procese poskytovania úverov, ktorý klientom nedáva dostatočný priestor na dôsledné zváženie vlastného finančného potenciálu. Z dôležitého rozhodnutia, ktoré môže mať dopad na pomerne dlhú dobu, sa tak stáva spontánne rozhodnutie. Prispieva k tomu aj snaha dosiahnuť určitý spoločenský status, nižšia vzdelanosť, prípadne neschopnosť porozumieť ustanoveniam v zmluvách a rizikám, ktoré sú s úvermi spojené. Tieto riziká sú v predmetnom návrhu výrazným spôsobom zmiernené.

Zadlženosť spotrebiteľskými úvermi je vyššia v skupinách s nižším vzdelaním. Približne každá šiesta slovenská domácnosť obsluhuje spotrebiteľský dlh s priemernou výškou 4 000 €. Percento domácností, ktoré majú spotrebiteľský úver, pritom príliš nezávisí od hodnoty ich majetku, t. j. aj pri menej majetných domácnostiach dosahuje približne 20 %.

Pri každom zadlžení platí, že najzraniteľnejší sú spotrebitelia, ktorí podceňujú riziko a preceňujú vlastné finančné kapacity. Obdobie rastu makroekonomických ukazovateľov, či už HDP, reálna mzda, zamestnanosť, alebo aj pokles úrokových sadzieb, môžu viesť k obidvom vyššie uvedeným fenoménom. Približne 5 % zadlžených domácností má podiel splátky dlhu na príjme viac ako 40 %, pri nižších príjmových kategóriách je to takmer 30 %. Pätina z týchto domácností uvádza, že má možnosť finančnej pomoci od priateľov a rodiny, takmer polovica disponuje nejakou formou finančných aktív okrem bežných účtov. Tieto možnosti klesajú s klesajúcimi príjmami aj klesajúcim majetkom, čím sa práve nízkopríjmové a chudobnejšie domácnosti stávajú ešte citlivejšími na negatívny vývoj.

Zdroj údajov:

Prieskum o finančných podmienkach domácností ( Household Finance and Consumption Survey), 2014

Správa o finančnej stabilite k novembru 2015, NBS.

12

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Vplyv na výšku príjmov alebo výdavkov sa nepredpokladá.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

13

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Návrh nebude mať žiaden vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

14

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Návrh nebude mať žiaden vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nebude mať žiaden vplyv na rovnosť príležitostí ani rodovú rovnosť.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Návrh nebude mať žiaden vplyv na rovnosť príležitostí ani rodovú rovnosť.

15

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh nebude mať žiaden vplyv na zamestnanosť a trh práce.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

16

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016)

-čl. 4, 12, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 114 a čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-čl.12 Protokolu (č.4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o

prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení.

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5. 2008) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, [2004],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 238/05, ASNEF-EQUIFAX, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL a Administración del Estado v. Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (AUSBANC), [2006],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, [2009],

17

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 602/10, SC Volksbank România SA v. Autoritatea Naţională pentru Protecţia Consumatorilor – Comisariatul Judeţean pentru Protecţia Consumatorilor Călăraşi (CJPC), [2012].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

-konanie začaté proti slovenskej republike č. 2012/4165 (nesplnenie niektorých povinností vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).

d)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

18

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Zapracovanie legislatívnej zmeny umožní vyplácanie spotrebiteľských úverov taktiež na účty stavebných sporiteľov založených na základe zmluvy o stavebnom sporení.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Zároveň sa dopĺňa povinnosť vkladať do registra údajov o spotrebiteľských úveroch údaje o úveroch poskytnutých podľa § 1 ods. 6 zákona. Spresňuje sa rozsah použitia ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere o ustanovenie § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.

K bodu 3

Spresňuje sa rozsah použitia výnimky z ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. pri nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom aj na pohľadávky z pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, keď došlo ku zmene v osobe veriteľa v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 23. decembra 2015 a nový veriteľ pri vymáhaní svojich práv nepostupoval podľa § 1 ods. 3 písm. n) zákona č. 129/2010 Z. z.

K bodu 4

Navrhovanou úpravou sa zohľadní, aby subjekty vymedzené v § 7 ods. 3 neboli povinné poskytovať údaje do registra v prípade iných úverov a pôžičiek, ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi, keďže sa uvedené nevyžaduje ani pri iných veriteľoch.

K bodu 5

Legislatívno- technická úprava.

K bodu 6

Úpravou sa odstráni pochybnosť ak ide o spracúvanie osobných údajov na ten istý účel na základe odlišných právnych základov (t. j. zmiešavanie súhlasu dotknutej osoby so spracúvaním osobných údajov a spracúvania bez takéhoto súhlasu).

K bodu 7

Podstatou nediskriminačného prístupu prevádzkovateľa registra voči veriteľom je dať každému subjektu rovnaké príležitosti (to sa nepochybne vzťahuje aj na oblasť cien alebo skutočnosti, či daný veriteľ prispieva do registra údajmi alebo nie). Prevádzkovateľ registra konajúci na základe splnomocnenia a samotný veriteľ preto musia mať rovnaké postavenie voči inému registru.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 9.

K bodu 9

Dopĺňajú sa body uplatnenia práva veriteľa na splatenie celého úveru ako aj dôvod tohto uplatnenia.

K bodu 10

Cieľom predmetného ustanovenia je vymedziť rozsah zverejňovaných údajov za účelom konzistentnosti ustanovenia § 36 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s týmto osobitným predpisom, ktorý

19

upravuje iný register vedený Národnou bankou Slovenska. Podľa § 7 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch Národná banka Slovenska zverejňuje a aktualizuje zoznam registrov. Zákon o spotrebiteľských úveroch však nešpecifikuje, aké údaje majú byť v predmetnom zozname uvedené a zverejnené.

K bodu 11

Je zrejmé, že ustanovenie vychádza z ustanovenia § 91 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa pridŕža, avšak práve toto ustanovenie spôsobuje problémy v civilných konaniach, a to v prípadoch, kedy predmetom konania je záložná zmluva alebo záloh, zabezpečujúci úver, ktorého vlastníkom však je iná osoba ako dlžník a samotný dlžník nie je účastníkom konania. V takom prípade v zásade nie je veriteľ oprávnený poskytovať bez súhlasu dlžníka údaje o úvere, ktoré sú však pre konanie a pre rozhodnutie podstatné.

K bodu 12

Zákon neobsahuje úpravu výmazu údajov z registra z dôvodu ich možného chybného poskytnutia od povinného subjektu, ani ako dôsledok kontrolného zaobstarania finančnej služby v zmysle zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasný odsek 14 upravuje len výmaz údajov na základe sťažnosti spotrebiteľa.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa navrhuje doplnenie povinnosti prevádzkovateľa registra vymazať údaj z registra na základe odôvodnenej žiadosti Národnej banky Slovenska, ako aj subjektu, ktorý údaj do registra poskytol.

K bodu 13

(§ 7 ods.19)

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 7 odsek 19 sa ukladá povinnosť pre veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) a veriteľa, ktorý je bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky určovať, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na účely zvýšenia odborného posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Limit sa určuje pre celé portfólio alebo jeho časť jednotne a vzťahuje sa každý spotrebiteľský úver individuálne.

(§ 7 ods. 20)

Navrhovaným ustanovením § 7 odseku 20 sa taxatívnym spôsobom určujú položky, ktoré vstupujú do výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Príjmom uvedeným v písm. a) sa rozumie napríklad „priemerný čistý mesačný zárobok“ spotrebiteľa podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce. Výškou splátky spotrebiteľského úveru uvedenou v písm. c) sa rozumie výška splátky (novo) poskytnutého spotrebiteľského úveru. Peňažnými záväzkami znižujúcimi príjem spotrebiteľa uvedenými v písm. d) sa rozumejú všetky pravidelné výdavky spotrebiteľa, ktoré znižujú jeho príjem (výška výživného, výška splátky úverov a pôžičiek a pod.). Položky uvedené v písmenách a) až d) vstupujú do ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver prepočítané na obdobie jedného mesiaca.

Položky uvedené v písmenách b) až d) tvoria celkové výdavky. Samostatne sa nevyhodnocujú a slúžia na porovnanie celkových výdavkov s výškou príjmu, ktoré slúži na overenie dodatočnej výšky príjmu.

(§ 7 ods. 21)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 21 sa stanovuje podmienka na určenie limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver spočívajúca v tom, aby položky (výdavky) zohľadňované pri výpočte tohto limitu nikdy nepresiahli príjem spotrebiteľa.

(§ 7 ods. 22)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 22 sa určuje ďalšia podmienka na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorá spočíva v tom, že keď (nový)

20

spotrebiteľský úver nemá určenú fixnú úrokovú sadzbu počas celej doby splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné do výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zahrnúť splátku tohto spotrebiteľského úveru pri zohľadnení možného zvýšenia úrokovej sadzby, ktoré stanoví Národná banka Slovenska opatrením podľa § 7 ods. 41.

(§ 7 ods. 23)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 23 sa určuje podmienka, ktorú sú veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky povinní uplatniť pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Od tejto podmienky je možné upustiť za predpokladu, že nastanú prípady uvedené v § 7 ods. 24.

(§ 7 ods. 24)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 24 sa určujú výnimky z uplatnenia ustanovenia § 7 ods. 19 až 23. Prvá výnimka sa vzťahuje na prípad, keď sa spotrebiteľský úver splatí spotrebiteľským úverom (refinancovaný úver) a pre prípad, keď nastane zmena zmluvy (o spotrebiteľskom úvere) spočívajúca v navýšení počiatočnej výšky úveru (navýšený úver); za predpokladu, že v týchto prípadoch bude splnená určitá podmienka. Táto podmienka spočíva v tom, že výška (novo) poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevýši súčet zostávajúcich výšok refinancovaných alebo navýšených úverov.

Druhá výnimka sa vzťahuje na tzv. predschválené spotrebiteľské úvery, ktorých výška je stanovená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných alebo externých zdrojov.

Tretia výnimka sa týka spotrebiteľského úveru, ktorý je úplne zabezpečený finančným zabezpečením počas celej lehoty splatnosti úveru.

(§ 7 ods. 25)

Navrhovaným ustanovením sa špecifikuje obozretný spôsob určenia hodnoty finančného zabezpečenia na účely uplatnenia ustanovenia podľa § 7 ods. 24 písm. c), ako aj ustanovenia podľa § 7 ods. 38.

(§ 7 ods. 26)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 26 sa ukladá povinnosť veriteľovi podľa § 20 ods. 1 písm. a) a veriteľovi, ktorý je bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nezohľadňovať: a) zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, b) budúci nárast príjmov spotrebiteľa; to neplatí, ak budúci nárast príjmov spotrebiteľa je hodnoverne preukázaný a c) poistenie spotrebiteľského úveru.

Dôvodom vylúčenia posudzovania zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je najmä to, že v aplikačnej praxi dochádzalo k prípadom, keď veritelia pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zohľadňovali toto zabezpečenie (napríklad automobil, nehnuteľnosť a podobne) ako jediné kritérium, čím sa spotrebiteľ mnohokrát dostal do nepriaznivej finančnej situácie, ktorá mala za následok to, že sa uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru realizovalo z tohto zabezpečenia (čím spotrebiteľ prišiel o toto zabezpečenie).

Dôvodom vylúčenia posudzovania budúceho nárastu príjmu spotrebiteľa s výnimkou hodnoverne preukázaného nárastu príjmov spotrebiteľa je najmä to, aby bol príjem spotrebiteľa dôkladne posudzovaný a aby sa jeho posudzovanie nezakladalo na predpokladoch, očakávaniach či prísľuboch, ale na preukázateľných a overiteľných podkladoch.

Poistením splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti podľa písm. c) sa rozumie poistenie týkajúce sa spotrebiteľa aj veriteľa. Dôvodom vylúčenia posudzovania poistenia splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti je najmä to, aby si veriteľ prostredníctvom poistenia splatenia spotrebiteľského úveru neznižoval (nekompenzoval) riziko nesplatenia spotrebiteľského úveru z takéhoto poistenia.

21

A na druhej strane, aby sa predchádzalo takým prípadom, že keď bude spotrebiteľ poistený, veriteľ mu poskytne, úver za (zdanlivo) priaznivejších podmienok, ktoré ho môžu v konečnom dôsledku dostať do nepriaznivej finančnej situácie.

(§ 7 ods. 27)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 27 sa ukladá povinnosť posudzovať položky vstupujúce do výpočtu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe jednoznačných, overiteľných, aktuálnych a pravdivých informácií. Tieto informácie majú byť ľahko a jednoznačne overiteľné nielen na základe predložených podkladov od spotrebiteľa, ale aj ďalších zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa (napríklad overovaním predložených dokladov u osôb, ktoré ich vystavili, používaním údajov týkajúcich sa posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a podobne). Informácie z externých zdrojov slúžiacich na overovanie príjmu sú veriteľovi poskytnuté prostredníctvom:

a) spotrebiteľa,

b) zamestnávateľa,

c) iného subjektu zriadeného príslušným zákonom.

S ohľadom na znižovanie administratívnej záťaže spotrebiteľa pri preukazovaní rôznych druhov nákladov je vhodné stanoviť jednoznačný mechanizmus na určovanie výšky nákladov s použitím vzorca. Životné minimum a príjem sú vstupujúce veličiny na účely výpočtu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Minimálne štandardy na výpočet vzorca určí Národná banka Slovenska opatrením podľa § 7 ods. 41 zákona.

(§ 7 ods. 28)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 28 sa ukladá povinnosť posudzovať príjem z pohľadu jeho zmeny predovšetkým, pokiaľ ide o jeho zníženie. V prípade, že je zrejmé, že sa spotrebiteľ stane poberateľom starobného dôchodku alebo iného dôchodku (prípadne je spotrebiteľ vo výpovednej lehote alebo je poberateľom príjmov za vykonávanie sezónnych prác) v dôsledku čoho dôjde k zníženiu jeho príjmu, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Uvedené posúdenie má vychádzať zo štatistík o veku a príjme.

(§ 7 ods. 29)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 29 sa ukladá povinnosť určovať, dodržiavať a na pravidelnej báze prehodnocovať limit lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru. Zámerom predmetného ustanovenia je, aby lehota splatnosti úveru nebola neprimerane dlhá s ohľadom na výšku úveru, jeho účel a možný pokles schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

(§ 7 ods. 30)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 30 sa určuje podmienka, ktorú sú veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky povinní uplatniť pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Od tejto podmienky je možné upustiť za predpokladu, že nastane prípad uvedený v § 7 ods. 31.

(§ 7 ods. 31)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 31 sa určuje výnimka z uplatnenia ustanovení § 7 ods. 29 a 30 pre prípad, keď sa iný úver (spotrebiteľský úver) splatí spotrebiteľským úverom (refinancovaný úver) pričom platí, že

1) výška (novo) poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov a

2) zároveň doba splatnosti (novo) poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje priemernú zostatkovú dobu splatností refinancovaných úverov.

22

Hodnota priemernej zostatkovej doby splatnosti (podľa bodu 2) sa vypočíta ako vážený priemer zostatkových dôb splatností refinancovaných úverov, pričom vstupnými položkami (váhami) sú zostatkové istiny jednotlivých refinancovaných úverov.

Ustanovenia § 7 ods. 29 a 30 sa zároveň nevzťahujú na prípad spotrebiteľského úveru poskytnutého vo forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania

(§ 7 ods. 32)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 32 sa ukladá povinnosť vypracúvať vnútorné predpisy o určení podmienok pre postupné splácanie spotrebiteľských úverov a zároveň ich pravidelne prehodnocovať. Tieto predpisy sa týkajú určenia výšky platieb spotrebiteľa v čase poskytnutia úveru, ako aj v čase každej refixácie úrokovej sadzby.

(§ 7 ods. 33)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 33 sa uvádzajú podrobnosti, ako je potrebné nastaviť podmienky na postupné splácanie spotrebiteľského úveru. Od týchto podmienok je možné upustiť za predpokladu, že nastanú prípady uvedené v § 7 ods. 34, 35 a 37. Pod pravidelnými splátkami sa myslia splátky platené pravidelne v rovnakej výške platenej peňažnej sumy. Ide o splátky zostatkovej istiny a úrokov vrátane príslušenstva, pričom vzájomný pomer medzi splátkami istiny a úrokov sa môže meniť.

(§ 7 ods. 34)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 34 sa určujú výnimky z uplatnenia odseku 33 písm. a). V zmysle tejto výnimky je možné pri splnení dodatočných požiadaviek nahradiť požiadavku mesačnej frekvencie splátok ročnou frekvenciou. Ide o úvery, ktorých účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorá slúži ako zabezpečenie tohto spotrebiteľského úveru a pri ktorých spotrebiteľ splatil platbu aspoň vo výške 20% kúpnej ceny pred odovzdaním predmetu kúpy a zostatková hodnota úveru po tejto platbe neprevyšuje 80% kúpnej ceny. V praxi sa táto výnimka vzťahuje predovšetkým na lízing s minimálnou výškou akontácie 20 % kúpnej ceny.

Za pravidelné splátky sa považujú napr. mesačné, štvrťročné atď.

(§ 7 ods. 35)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 35 sa určujú výnimky z uplatnenia odseku 33 písm. b), ktoré môžu nastať počas celej doby splatnosti spotrebiteľského úveru a ktoré spočívajú v

a)vo vzniku možnosti odkladu alebo dočasného zníženia splátok úroku alebo istiny z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa (napríklad, keď sa spotrebiteľ dostane do platobnej neschopnosti),

b)v možnosti, ak sa ich neplnenie počas celého obdobia splatnosti spotrebiteľského úveru týka obdobia 6 mesiacov (to znamená, že počas celej doby splatnosti spotrebiteľského úveru je možné poskytnúť spotrebiteľovi odklad najviac 6 mesačných splátok) a zároveň toto obdobie nepresahuje 34 % lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru (to znamená, že napríklad pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti jeden kalendárny rok je možné uskutočniť odklad splácania spotrebiteľského úveru najviac o štyri kalendárne mesiace).

(§ 7 ods. 36)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 36 sa špecifikuje spôsob výpočtu splátok pri úveroch, pri ktorých úroková sadzba nie je pevne stanovená počas celej doby splatnosti spotrebiteľského úveru a jej zmena v čase jej refixácie závisí od vývoja na finančných trhoch.

(§ 7 ods. 37)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 37 sa špecifikujú podmienky splácania úverov na stavebné účely podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Pri týchto úveroch je možné nahradiť požiadavku ich pravidelného splácania, ak sú prostriedky pravidelne poukazované ako vklady na účet stavebného sporiteľa. Pritom výška poukazovanej čiastky je minimálne vo výške, ktorá by umožňovala splatiť rozdiel medzi sumou potrebnou na vznik nároku na poskytnutie

23

stavebného úveru a sumou na účte stavebného sporiteľa v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru rovnomerným spôsobom pri zohľadnení jeho úrokovej sadzby a lehoty splatnosti úveru. Táto špecifikácia nadväzuje na trhovú prax aplikovanú na splácanie medziúverov. Zároveň sú z podmienok podľa odseku 33 vyňaté revolvingové úvery.

(§ 7 ods. 38)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 38 sa špecifikuje, že časť spotrebiteľských úverov zabezpečená finančným zabezpečením je vyňatá z požiadavky rovnomerného a pravidelného splácania.

(§ 7 ods. 39)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 39 sa ukladá povinnosť regulovať a monitorovať objem spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov voči objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov veriteľom. V prípade identifikovania vyššieho rizika nesplácania spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov v porovnaní s ostatnými spotrebiteľskými úvermi poskytnutými veriteľom, je veriteľ povinný vykonať bezodkladne potrebné opatrenia na zmiernenie tohto rizika.

(§ 7 ods. 40)

V navrhovanom ustanovení § 7 ods. 40 sa navrhuje legislatívno-technická zmena v spojitosti s doplnením nových odsekov 19 až 39.

(§ 7 ods. 41)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 41 sa do návrhu zákona dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie pre Národnú banku Slovenka na vydanie opatrenia (prípadne viacerých opatrení) za účelom úpravy podrobností o povinnostiach, ktoré sa doplnili do ustanovení § 7 ods. 19 až 39.

(§ 7 ods. 42)

Navrhovaným ustanovením § 7 ods. 42 sa do návrhu zákona dopĺňa ustanovenie, ktorým sa ukladá povinnosť veriteľovi postupovať v súlade s osobitnými predpismi v nadväznosti na údaje získané od spotrebiteľa.

K bodu 14

Navrhovanou úpravou sa do zoznamu veriteľov doplní informácia, ktorou sa zabezpečí informovanosť spotrebiteľov o rozsahu (obmedzenom alebo neobmedzenom) poskytovania spotrebiteľských úverov príslušným veriteľom.

K bodu 15 a 16

Legislatívno-technická úprava za účelom zjednotenia údajov v zoznamoch, ktoré majú evidenčný charakter.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou sa rozširuje vymedzenie hrubého porušenia podľa tohto zákona.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou sa spresňuje ustanovenie § 11 ods. 3 v nadväznosti na neoprávnené poskytovanie spotrebiteľských úverov osobami bez príslušného povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov.

K bodu 19

Úprava vymedzuje obmedzenie postúpenia pohľadávok iba na veriteľov s neobmedzenou licenciou, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk.

K bodu 20

Navrhovaným ustanovením sa spresňuje ustanovenie § 17 ods. 1 s cieľom zohľadniť aplikačnú prax v oblasti postupovania pohľadávok.

24

K bodu 21

Z dôvodu zosúladenia pojmu finančná inštitúcia uvedeného v § 20a ods. 16 sa „banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk nahrádzajú týmto jednotným pojmom.

K bodu 22

Úprava povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na povoľovací režim.

K bodu 24

Za účelom zvýšenia transparentnosti zákona č. 129/2010 Z. z. sa navrhuje upraviť znenie § 20 ods. 1 úvodnej vety tak, aby bolo precízne zosúladené s vymedzením definície veriteľa v ustanovení § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., čím sa zároveň prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívnejšieho, operatívnejšieho a účinnejšieho výkonu dohľadu pri postihovaní neoprávneného ponúkania alebo poskytovania spotrebiteľských úverov bez povolenia vyžadovaného zákonom č. 129/2010 Z. z.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na opravu správneho odkazu.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa, že veriteľ môže mať formu aj európskej spoločnosti, čím sa umožní, aby aj takáto forma spoločnosti mohla po splnení zákonom stanovených požiadaviek poskytovať spotrebiteľské úvery.

K bodu 27

Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že v prípade splnenia podmienok uvedených v § 20a ods. 7 postačuje, aby mal veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) ustanoveného len vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly.

K bodu 28

Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že v prípade splnenia podmienok uvedených v § 20a ods. 7 postačuje, aby mal veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) ustanoveného len vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly. Súčasne sa do ustanovenia § 20a ods. 3 písm. d) dopĺňa požiadavka na predloženie dokladu o vzdelaní, ktorý osvedčuje, že zahraničné vzdelanie je porovnateľné so slovenským vzdelaním.

K bodu 29

Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že v prípade splnenia podmienok uvedených v § 20a ods. 7 postačuje, aby mal veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) ustanoveného len vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly. Súčasne sa do ustanovenia § 20a ods. 3 písm. f) dopĺňa požiadavka na predloženie čestného vyhlásenia o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti dokladov s úradne osvedčeným podpisom osoby, ktorá sa navrhuje do funkcie vymedzenej zákonom, čím sa z dôvodu právnej istoty zabezpečí jednoznačné preukázanie, že predmetné vyhlásenie uskutočnila osoba, ktorej dôveryhodnosť sa posudzuje.

K bodu 30

Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že v prípade splnenia podmienok uvedených v § 20a ods. 7 postačuje, aby mal veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) ustanoveného len vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly. Tým však nie je dotknutá povinnosť vytvorenia systému vnútornej kontroly a nastavenia procesov kontrolnej činnosti.

K bodu 31 a 32

25

Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že v prípade splnenia podmienok uvedených v § 20a ods. 7 postačuje, aby mal veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) ustanoveného len vedúceho zamestnanca zodpovedného za výkon vnútornej kontroly.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava za účelom vymedzenia, že sa jedná o činnosti, ktoré sú predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava za účelom vymedzenia, že pri posudzovaní vhodnosti ide o rozhodnutia orgánu dozoru alebo orgánu dohľadu.

K bodu 35

Doplnením navrhovaného ustanovenia § 20a ods. 19 písm. c) sa postupy na schvaľovanie spotrebiteľských úverov dopĺňajú o ďalšie postupy, ktoré budú jeho súčasťou. Ide o tieto tri postupy:

a) postup týkajúci sa uplatňovania limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 19 až 28,

b) postup týkajúci sa uplatňovania lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 29 až 31,

c) postup týkajúci sa uplatňovania požiadaviek na spôsob a podmienky splácania spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 32 až 38.

K bodu 36

Úprava v nadväznosti na body 31 a 32.

K bodu 37

Podľa aktuálneho znenia zákona o spotrebiteľských úveroch Národná banka Slovenska nemá zákonné splnomocnenie na zbieranie potrebných údajov od veriteľov, ktorí majú udelené povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery v neobmedzenom rozsahu, touto úpravou sa toto splnomocňovacie ustanovenie navrhuje do návrhu zákona doplniť. Pre veriteľov s povolením poskytovať spotrebiteľské úvery v obmedzenom rozsahu je takého splnomocňovacie ustanovenie uvedené v § 20b ods. 9.

K bodu 38

Navrhovanou úpravou sa do § 20b ods. 2 dopĺňa právna forma veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. b). Súčasne sa upravujú požiadavky na prílohy, ktoré majú byť súčasťou žiadosti tak, aby boli v súlade s podmienkami na udelenie povolenia.

K bodu 39

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa povinnosť veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. b) informovať Národnú banku Slovenska o začatí poskytovania spotrebiteľských úverov. Uvedená informácia je potrebná na účely výpočtu celkového objemu poskytnutých úverov, ktorý je obmedzený pri veriteľoch podľa § 20 ods. 1 písm. b).

K bodu 40

Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa veriteľ, ktorý má formu európskej spoločnosti.

K bodu 41

Návrh zákona v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje povinnosť žiadateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 20d ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. splniť podmienky na preukázanie prehľadného a dôveryhodného pôvodu prostriedkov použitých na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti u veriteľa, prehľadnosti skupiny s úzkymi väzbami a právneho poriadku, ktorý nebude brániť výkonu dohľadu nad veriteľom a priložiť k žiadosti prílohy podľa § 20a ods. 3 písm. c), n), o) a p) zákona č. 129/2010 Z. z.

26

K bodu 42

V§ 17 sú ustanovené pravidlá prevodu a prechodu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov na inú oprávnenú osobu, ktorou môže byť len banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky a veriteľ s povolením na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Ustanovenie korešponduje so všeobecnou právnou úpravou zmeny v osobe veriteľa podľa Občianskeho zákonníka. S nadobudnutými pohľadávkami zo spotrebiteľských úverov z hľadiska ochrany spotrebiteľa nakladá nový veriteľ ako so svojimi vlastnými pohľadávkami a správa týchto pohľadávok je aj po ich postúpení na iného veriteľa predmetom dohľadu. Podľa § 20e ods. 1 by potom mal byť veriteľ povinný viesť oddelenú evidenciu zmlúv a zmluvných dokumentov ku všetkým spotrebiteľským úverom bez ohľadu na to, či tieto spotrebiteľské úvery sám poskytol alebo sa stal veriteľom v dôsledku prevodu alebo prechodu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru. Jednoznačnou formuláciou zákona sa odstránia pochybnosti o správnom postupe pri vedení analytickej evidencie zmlúv a zmluvnej dokumentácie.