Vyhláška ministra zahraničných vecí o Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891 revidovanej v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934 a v Nice 15. júna 1957 67/1967 účinný od 27.07.1967

Platnosť od: 12.07.1967
Účinnosť od: 27.07.1967
Autor: Minister zahraničných vecí
Oblasť: Medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory, Právo EÚ, Ekonomika a obchodné vzťahy v medzinárodnom práve, Duševné vlastníctvo v medzinárodnom práve

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDSEUPPČL0

Vyhláška ministra zahraničných vecí o Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891 revidovanej v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934 a v Nice 15. júna 1957 67/1967 účinný od 27.07.1967
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Vyhláška 67/1967 s účinnosťou od 27.07.1967
Zobraziť iba vybrané paragrafy:
Zobraziť

UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE! 

ministra zahraničných vecí

o Madridskej dohode o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891 revidovanej v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934 a v Nice 15. júna 1957

Dňa 15. júna 1957 bola v Nice dojednaná nová revízia Madridskej dohody o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891.

Prezident republiky Madridskú dohodu o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891 v znení dojednanom v Nice 15. júna 1957 ratifikoval a ratifikačná listina bola uložená 21. októbra 1960 u francúzskej vlády, depozitára Dohody.

Dohoda vstúpila v platnosť na základe svojho článku 12 ods. (2) 15. decembra 1966. Tým istým dňom vstúpila v platnosť aj pre Československú socialistickú republiku.

Český preklad Dohody sa vyhlasuje súčasne.*)

David v. r. MADRIDSKÁ DOHODA o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok zo 14. apríla 1891 revidovaná v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934 a v Nice 15. júna 1957

Článok 1

(1)

Krajiny, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, tvoria Osobitnú úniu pre medzinárodný zápis známok.

(2)

Príslušníci každej zmluvnej krajiny si budú môcť zabezpečiť vo všetkých ostatných zmluvných krajinách tejto dohody ochranu svojich ochranných známok pre výrobky alebo služby zapísaných v krajine pôvodu tým spôsobom, že tieto známky prihlásia na Medzinárodnom úrade pre ochranu priemyslového vlastníctva prostredníctvom úradu uvedenej krajiny pôvodu.

(3)

Za krajinu pôvodu sa bude považovať tá krajina Osobitnej únie, v ktorej má prihlasovateľ skutočný a opravdivý priemyslový alebo obchodný závod; ak taký závod v niektorej krajine Osobitnej únie nemá, teda tá krajina Osobitnej únie, kde má svoje bydlisko; ak však nemá bydlisko v Osobitnej únii, teda tá krajina, kam patrí podľa svojej štátnej príslušnosti, ak je príslušníkom niektorej krajiny Osobitnej únie.

Článok 2

Príslušníkom zmluvných krajín sú na roveň postavení príslušníci krajín, ktoré nepristúpili k tejto dohode, príslušníci, ktorí na území Osobitnej únie vytvorenej touto dohodou vyhovujú podmienkam ustanoveným v článku 3 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

Článok 3

(1)

Každá žiadosť o medzinárodný zápis sa musí predložiť na formulári predpísanom vo vykonávacom predpise. Úrad krajiny pôvodu známky potvrdí, že sa údaje, ktoré sú obsiahnuté v tejto žiadosti, zhodujú s údajmi národného registra, a uvedie údaje a čísla prihlášky a zápisu známky v krajine pôvodu, ako aj dátum žiadosti o medzinárodný zápis.

(2)

Prihlasovateľ musí uviesť výrobky alebo služby, pre ktoré sa ochrana známky požaduje, a pokiaľ možno aj zodpovedajúcu triedu alebo triedy podľa triedenia zavedeného Nicejskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre účely továrenských alebo obchodných známok. Ak prihlasovateľ neuvedie tento údaj, zaradí výrobky alebo tovar do zodpovedajúcich tried tohto triedenia Medzinárodný úrad. Triedenie, ktoré uviedol prihlasovateľ, sa podrobí kontrole, ktorú vykoná Medzinárodný úrad v spolupráci s národným úradom. V prípade nezhody medzi národným úradom a Medzinárodným úradom bude rozhodujúci názor Medzinárodného úradu.

(3)

Ak prihlasovateľ požaduje farbu ako rozlišovací znak svojej známky, je povinný:

1.

výslovne to vyhlásiť a pripojiť k svojej prihláške poznámku udávajúcu požadovanú farbu alebo zostavu farieb,

2.

k svojej žiadosti pripojiť farebné odtlačky príslušnej známky, tieto odtlačky Medzinárodný úrad potom priloží k svojim oznámeniam. Počet týchto odtlačkov ustanoví vykonávací predpis.

(4)

Medzinárodný úrad ihneď zapíše známky prihlásené podľa prvého článku. Zápis sa označí dátumom žiadosti o medzinárodný zápis v krajine pôvodu, pokiaľ ju Medzinárodný úrad dostane do dvoch mesiacov, počítajúc od tohto dátumu. Ak žiadosť v tejto lehote nedôjde, Medzinárodný úrad ju zapíše s dátumom, kedy mu došla. Medzinárodný úrad bez meškania oznámi tento zápis účastníckym úradom. Zapísané známky sa budú zverejňovať v periodickom vestníku vydávanom Medzinárodným úradom, a to podľa údajov obsiahnutých v žiadosti o zápis. Pokiaľ ide o známky, ktoré obsahujú obrazový prvok alebo zvláštne písmo, vykonávací predpis určí, či prihlasovateľ má dodať štočok.

(5)

Aby sa zapísané známky v zmluvných krajinách stali všeobecne známe, dostane každý úrad od Medzinárodného úradu určitý počet výtlačkov uvedenej publikácie zadarmo a určitý počet za zníženú cenu úmerne k počtu jednotiek podľa ustanovenia článku 13 (8) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi. Toto uverejnenie sa bude považovať vo všetkých zmluvných krajinách za úplne dostačujúce a žiadne iné sa nesmie od prihlasovateľa požadovať.

Článok 3 bis

(1)

Každá zmluvná krajina môže kedykoľvek oznámiť švajčiarskej federálnej vláde, že sa ochrana vyplývajúca z medzinárodného zápisu bude vzťahovať na jeho krajinu len vtedy, ak o to prihlasovateľ výslovne požiada.

(2)

Toto oznámenie nadobudne účinnosť až po šiestich mesiacoch odo dňa, keď ho švajčiarska federálna vláda oznámi ostatným zmluvným krajinám. Táto lehota sa však nevzťahuje na krajiny, ktoré pri ratifikácii alebo prístupe použijú možnosť v zmysle odseku (1).

Článok 3 ter

(1)

Žiadosť o rozšírenie ochrany vyplývajúcej z medzinárodného zápisu na krajinu, ktorá použila možnosť danú článkom 3 bis, musí sa osobitne vyznačiť v žiadosti o ktorej hovorí článok 3 ods. 1.

(2)

Žiadosť o územné rozšírenie, ktorá sa podala po predložení žiadosti o medzinárodný zápis, musí sa predložiť prostredníctvom úradu krajiny pôvodu na formulári, ktorý predpisuje vykonávacie nariadenie. Medzinárodný úrad žiadosť ihneď zapíše a bez meškania ju oznámi príslušnému úradu alebo príslušným úradom a uverejní vo svojom periodickom časopise. Toto územné rozšírenie nadobudne účinnosť odo dňa zápisu do medzinárodného registra a stratí účinnosť zánikom medzinárodného zápisu zodpovedajúcej známky.

Článok 4

(1)

Od toho času, keď sa takto urobil zápis podľa ustanovenia článku 3 a 3 ter na Medzinárodnom úrade, bude známka v každej účastníckej zmluvnej krajine tak chránená, ako keby tam bola priamo prihlásená. Zaradenie výrobkov alebo služieb, ktoré je ustanovené podľa článku 3, neviaže zmluvné krajiny pri posudzovaní rozsahu ochrany známky.

(2)

Každá medzinárodne zapísaná známka bude požívať prioritné právo ustanovené článkom 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, pričom sa nemusia splniť formality uvedené pod písmenom D uvedeného článku.

Článok 4 bis

(1)

Ak niektorú známku prihlásenú už v jednej alebo viacerých zmluvných krajinách Medzinárodný úrad neskôr zapísal pre toho istého majiteľa (titulaire) alebo pre jeho právneho nástupcu, bude sa medzinárodný zápis považovať za zápis nastupujúci na miesto skorších národných zápisov bez ujmy na právach nadobudnutých týmito zápismi.

(2)

Národný úrad je povinný na požiadanie urobiť vo svojich registroch záznam o medzinárodnom zápise.

Článok 5

(1)

Úrady krajín, ktorých zákony ich na to splnomocňujú a ktorým Medzinárodný úrad oznámil zápis niektorej známky alebo žiadosť o rozšírenie ochrany uplatnenej v zmysle článku 3 ter, môžu vyhlásiť, že sa tejto známke nemôže na ich území poskytnúť ochrana. Takéto odmietnutie bude však možné len za tých podmienok, ktoré by podľa Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva platili pre známku prihlásenú na národný zápis. Ochranu však nemožno ani čiastočne odoprieť len z toho dôvodu, že národné zákonodarstvo povoľuje zápis iba pre obmedzený počet tried alebo pre obmedzený počet výrobkov alebo služieb.

(2)

Úrady, ktoré budú chcieť použiť toto oprávnenie, musia svoje odmietnutie s uvedením všetkých dôvodov oznámiť Medzinárodnému úradu, a to v lehote ustanovenej ich národným zákonom, najneskôr však pred uplynutím jedného roku, počítajúc od medzinárodného zápisu známky alebo žiadosti o rozšírenie ochrany predloženej v zmysle článku 3 ter.

(3)

Medzinárodný úrad bez meškania zašle úradu krajiny pôvodu a registrovanému majiteľovi (titulaire) alebo jeho zástupcovi, ak ho Medzinárodnému úradu oznámil spomínaný úrad, jedno vyhotovenie odmietavého vyhlásenia, ktoré mu bolo uvedeným spôsobom ohlásené. Účastník bude mať tie isté odvolacie prostriedky, ako keby bol známku prihlásil sám priamo v krajine, v ktorej sa ochrana odmieta.

(4)

Dôvody odmietnutia známky musí Medzinárodný úrad oznámiť účastníkom, ktorí o to požiadajú.

(5)

Úrady, ktoré v uvedenej lehote, najdlhšie do jedného roka neoznámia Medzinárodnému úradu žiadne dočasné alebo konečné rozhodnutie o odmietnutí zápisu alebo o rozšírení ochrany, stratia vo veci príslušnej známky oprávnenie obsiahnuté v odseku (1) tohto článku.

(6)

Príslušné úrady nemôžu rozhodnúť o zrušení medzinárodnej známky bez toho, že by majiteľovi známky poskytli možnosť, aby svoje práva včas uplatnil. Zrušenie známky sa musí ohlásiť Medzinárodnému úradu.

Článok 5 bis

Doklady o práve používať niektoré súčasti známky - ako sú napríklad znaky, štíty, portréty, vyznamenania, tituly, obchodné alebo iné osobné mená než je meno prihlasovateľa alebo iné obdobné nápisy - ktoré by úrady zmluvných krajín mohli vyžadovať, budú oslobodené od každého potvrdenia alebo overenia, okrem potvrdenia alebo overenia úradu krajiny pôvodu.

Článok 5 ter

(1)

Každému, kto o to požiada, vydá Medzinárodný úrad za poplatok určený vykonávacím predpisom odpis údajov zapísaných v registri o určitej známke.

(2)

Medzinárodný úrad môže za odplatu uskutočňovať aj vyšetrenia o skorších zápisoch v medzinárodných známkach.

(3)

Výpisy z medzinárodného registra vyžiadané na predloženie niektorej zmluvnej krajine sú oslobodené od každého overovania.

Článok 6

(1)

Zápis známky na Medzinárodnom úrade sa vykonáva po dobu 20 rokov (s výhradou ustanovenia v článku 8 v prípade, že by prihlasovateľ zaplatil len časť medzinárodného poplatku) s možnosťou obnovy za podmienok ustanovených v článku 7.

(2)

Po uplynutí lehoty piatich rokov od dátumu medzinárodného zápisu bude tento zápis nezávislý od predtým zapísanej národnej známky v krajine pôvodu s výhradou ďalej uvedených ustanovení.

(3)

Ochrana vyplývajúca z medzinárodného zápisu, či už bol alebo nebol vykonaný, nemôže sa úplne alebo čiastočne uplatňovať, ak národná známka predbežne zapísaná v krajine pôvodu podľa článku 1 prestala v dobe piatich rokov od dátumu medzinárodného zápisu úplne alebo čiastočne požívať v tejto krajine zákonnú ochranu. Tak to bude aj v prípade, keď táto zákonná ochrana zanikla neskôr následkom žaloby podanej pred uplynutím lehoty piatich rokov.

(4)

V prípade dobrovoľného alebo úradného výmazu úrad krajiny pôvodu požiada Medzinárodný úrad o výmaz známky a Medzinárodný úrad tento úkon urobí. V prípade súdneho konania zašle vyššie uvedený úrad Medzinárodnému úradu z úradnej moci alebo na žiadosť žiadateľa odpis žaloby alebo odpis iného dokladu oprávňujúceho na začatie sporu, ako aj konečný rozsudok. Medzinárodný úrad túto skutočnosť zaznačí v medzinárodnom registri.

Článok 7

(1)

Zápis sa smie obnoviť zakaždým na ďalšie obdobie 20 rokov, ktoré sa počíta odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia, pri púhej úhrade základných poplatkov a prípadne doplnkových poplatkov ustanovených v článku 8 ods. (2).

(2)

Obnova nesmie obsahovať žiadnu zmenu oproti poslednému stavu predošlého zápisu.

(3)

Pri prvej obnove uskutočnenej po účinnosti tejto dohody treba uviesť triedy medzinárodného triedenia, ktorých sa zápis týka.

(4)

Šesť mesiacov pred uplynutím ochrannej doby Medzinárodný úrad úradným oznámením pripomenie majiteľovi známky a jeho zástupcovi presný dátum, kedy táto lehota uplynie.

(5)

Za príplatok ustanovený vykonávacími predpismi sa povolí šesťmesačné pozhovenie pre obnovu medzinárodného zápisu.

Článok 8

(1)

Úrad krajiny pôvodu môže podľa svojho uváženia určiť a vybrať národný poplatok od majiteľa známky, o medzinárodný zápis ktorej sa žiada.

(2)

Zápis známky na Medzinárodnom úrade podlieha predchádzajúcej úhrade medzinárodného poplatku, ktorý sa bude skladať:

a)

zo základného poplatku vo výške 200 švajčiarskych frankov za prvú známku a 150 švajčiarskych frankov za každú ďalšiu súčasne prihlásenú známku,

b)

z doplnkového poplatku vo výške 25 švajčiarskych frankov za každú ďalšiu triedu medzinárodného triedenia presahujúcu tri triedy, do ktorých sú zaradené výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje známka,

c)

z doplnkového poplatku vo výške 25 švajčiarskych frankov za každú žiadosť o rozšírenie ochrany podľa článku 3 ter.

(3)

Doplnkový poplatok uvedený v odseku (2) písm. b) sa však bude môcť zapraviť v lehote ustanovenej vykonávacími predpismi, pokiaľ počet tried výrobkov alebo služieb bol určený alebo pokiaľ proti nemu Medzinárodný úrad podal námietky, a to bez vplyvu na zmenu dátumu zápisu. Ak by sa doplnkový poplatok do uplynutia tejto lehoty nezaplatil alebo ak by zoznam výrobkov alebo služieb prihlasovateľ neobmedzil v potrebnej miere, bude sa mať za to, že sa od žiadosti o medzinárodný zápis upustilo.

(4)

Ročný výťažok rôznych príjmov medzinárodného zápisu s výnimkou príjmov podľa ustanovení uvedených pod písmenami b) a c) odseku (2) Medzinárodný úrad rozdelí rovnakým dielom medzi členské krajiny tejto dohody po odpočítaní výdavkov a nákladov nevyhnutných na vykonanie uvedenej dohody.

Pokiaľ niektorá krajina v okamihu nadobudnutia účinnosti tejto dohody nepristúpila ani k haagskej ani londýnskej dohode, bude mať až do dátumu účinnosti jej prístupu nárok len na rozdelenie prebytkov príjmov vypočítaného na podklade starých textov.

(5)

Sumy z doplnkových poplatkov podľa ustanovenia odseku (2) písm. b) sa po uplynutí každého roku rozdelia medzi zmluvné krajiny tejto dohody v pomere k počtu známok, pre ktoré sa tam počas uplynulého roku uplatňovala ochrana. Pri krajinách, ktoré vykonávajú predchádzajúci prieskum, určí sa tento počet koeficientom, ktorý bude ustanovený vykonávacím predpisom.

(6)

Sumy z doplnkových poplatkov podľa odseku (2) písm. c) sa rozdelia podľa pravidiel uvedených v odseku (5) medzi krajiny, ktoré použili možnosť uvedenú v článku 3 bis.

(7)

Pokiaľ ide o základný poplatok, bude mať prihlasovateľ možnosť zaplatiť pri žiadosti o medzinárodný zápis len základný poplatok vo výške 125 švajčiarskych frankov za prvú známku a 100 švajčiarskych frankov za každú ďalšiu súčasne prihlasovanú známku.

(8)

Ak prihlasovateľ túto možnosť použije, musí Medzinárodnému úradu zaplatiť pred ukončením desaťročného obdobia, počítajúc od medzinárodného zápisu, zvyšok základného poplatku vo výške 100 švajčiarskych frankov za prvú známku a 75 švajčiarskych frankov za každú ďalšiu v rovnakom čase prihlásenú známku, inak po ukončení tohto obdobia stratí výhodu svojho zápisu. Šesť mesiacov pred uplynutím tohto obdobia Medzinárodný úrad úradným oznámením pripomenie prihlasovateľovi a jeho zástupcovi presný dátum, kedy sa toto obdobie skončí. Ak sa zvyšok základného poplatku Medzinárodnému úradu nezaplatí pred skončením tohto obdobia, Medzinárodný úrad známku vymaže, úkon oznámi národným úradom a uverejní ho vo svojom vestníku. Ak sa zvyšok dlžného poplatku za súčasne prihlásené známky nezaplatí naraz, musí prihlasovateľ presne určiť známky, za ktoré platí zvyšok poplatku, a zaplatiť 100 švajčiarskych frankov za prvú známku každej série.

(9)

O zhora uvedenej desaťročnej lehote obdobne platí ustanovenie článku 7 ods. (5).

Článok 8 bis

Medzinárodne registrovaný majiteľ známky sa môže kedykoľvek zriecť ochrany v jednej alebo viacerých zmluvných krajinách. Vyhlásenie o vzdaní sa ochrany odovzdá sa úradu krajiny pôvodu. Tento úrad oznámi vzdanie sa ochrany Medzinárodnému úradu a ten ho oznámi úradom krajín, ktorých sa toto vzdanie ochrany týka. Vzdanie sa ochrany nepodlieha žiadnemu poplatku.

Článok 9

(1)

Úrad krajiny registrovaného majiteľa známky oznámi Medzinárodnému úradu taktiež zrušenie, výmazy, zrieknutie sa ochrany, prevody a iné zmeny vykonané pri zápise známky v národnom registri, pokiaľ sa tieto zmeny dotýkajú aj medzinárodného zápisu.

(2)

Medzinárodný úrad zapíše tieto zmeny do medzinárodného registra, oznámi ich úradom zmluvných krajín a uverejní vo svojom vestníku.

(3)

Rovnakým spôsobom sa bude postupovať, keď medzinárodne registrovaný majiteľ známky požiada o obmedzenie zoznamu výrobkov alebo služieb, na ktoré sa tento zápis vzťahuje.

(4)

Tieto úkony môžu podliehať poplatku, ktorý určia vykonávacie predpisy.

(5)

Dodatočné pripojenie nového výrobku alebo služieb do zoznamu sa môže dosiahnuť len novou prihláškou podľa ustanovenia článku 3.

(6)

Nahradenie výrobku alebo služby iným výrobkom alebo službou sa posudzuje rovnako ako pripojenie.

Článok 9 bis

(1)

Ak sa známka zapísaná v medzinárodnom registri prevedie na osobu, ktorá sa usadila v niektorej inej zmluvnej krajine, než je krajina medzinárodne registrovaného majiteľa, úrad tejto krajiny oznámi prevod Medzinárodnému úradu. Medzinárodný úrad prevod zapíše, oznámi ostatným úradom a uverejní vo svojom vestníku. Ak sa prevod uskutočnil pred uplynutím piatich rokov od medzinárodného zápisu, Medzinárodný úrad požiada o súhlas úrad krajiny nového registrovaného majiteľa a pokiaľ možno uverejní dátum a číslo zápisu známky v krajine nového registrovaného majiteľa.

(2)

Prevod známky zapísanej v medzinárodnom registri na osobu, ktorá nie je oprávnená na prihlasovanie medzinárodnej známky, sa nezapíše.

(3)

Ak sa niektorý prevod nemohol zapísať do medzinárodného registra buď následkom odopretia súhlasu krajiny nového registrovaného majiteľa, alebo preto, že znel na osobu, ktorá nie je oprávnená žiadať o medzinárodný zápis, bude mať úrad krajiny skoršieho registrovaného majiteľa právo požiadať Medzinárodný úrad, aby známku vymazal zo svojho registra.

Článok 9 ter

(1)

Ak sa Medzinárodnému úradu oznámilo odstúpenie medzinárodnej známky len pre časť zapísaných výrobkov alebo služieb, zapíše ich Medzinárodný úrad do svojho registra. Zmluvné krajiny nemusia uznať platnosť tohto odstupu, ak výrobky alebo služby pojaté do takto odstúpenej časti sú obdobné ako výrobky alebo služby, pre ktoré známka ostáva zapísaná na meno odstupujúceho.

(2)

Medzinárodný úrad zapíše taktiež odstúpenie známky len pre jednu alebo niekoľko zmluvných krajín.

(3)

Ak v predchádzajúcich prípadoch dôjde k zmene registrovaného majiteľa, musí príslušný úrad nového majiteľa udeliť súhlas predpísaný článkom 9 bis, pokiaľ by sa medzinárodná známka previedla pred uplynutím päťročného obdobia počítajúc od medzinárodného zápisu.

(4)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia s výhradou ustanovenia článku 6 quater Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

Článok 9 quater

(1)

Ak sa niekoľko krajín Osobitnej únie dohodne na zjednotení svojich národných zákonov z oblasti známok, budú môcť švajčiarskej federálnej vláde oznámiť:

a)

že spoločný úrad nahradí ich národné úrady a

b)

že celok ich príslušných krajín treba považovať za jedinú krajinu pre úplné alebo čiastočné použitie tejto dohody.

(2)

Toto oznámenie nadobudne účinnosť až za 6 mesiacov po dátume, kedy ho švajčiarska federálna vláda oznámi ostatným zmluvným krajinám.

Článok 10

(1)

Úrady na základe spoločnej dohody upravia podrobnosti týkajúce sa vykonávania tejto dohody.

(2)

Pri Medzinárodnom úrade sa zriaďuje výbor riaditeľov národných úradov priemyslového vlastníctva Osobitnej únie. Schádza sa buď na základe zvolania riaditeľa Medzinárodného úradu alebo na žiadosť piatich krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, v obdobiach nepresahujúcich päť rokov. Tento výbor vymenúva zo svojho stredu užšiu radu, ktorú možno poverovať určitými úlohami. Schádza sa aspoň raz ročne.

(3)

Pôsobnosť tohto výboru je poradná.

(4)

Avšak

a)

s výhradou všeobecnej príslušnosti, ktorá patrí vysokej dohliadacej autorite, môže na odôvodnený návrh riaditeľa Medzinárodného úradu a na podklade jednomyseľného uznesenia zastúpených krajín zmeniť výšku poplatkov ustanovených v článku 8 tejto dohody;

b)

na podklade jednomyseľného uznesenia zastúpených krajín ustanovuje a mení vykonávacie predpisy tejto dohody;

c)

riaditelia národných úradov priemyslového vlastníctva môžu preniesť svoje oprávnenie na zástupcov inej krajiny.

Článok 11

(1)

Krajiny Únie na ochranu priemyslového vlastníctva, ktoré sa nezúčastnili na tejto dohode, budú môcť k nej pristúpiť, ak o to požiadajú formou predpísanou článkom 16 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva. Tento prístup bude platný len pre naposledy revidované znenie dohody.

(2)

Len čo bude Medzinárodný úrad upovedomený o tom, že niektorá krajina alebo celok alebo časť krajín alebo území, pre ktoré zabezpečuje zahraničné styky, pristúpili k tejto dohode, zašle úradu tejto krajiny podľa článku 3 úhrnný zoznam známok, ktoré k tomuto okamihu budú požívať medzinárodnú ochranu.

(3)

Na podklade tohto zoznamu sa uvedeným známkam zabezpečia na území pristupujúcej krajiny výhody podľa predchádzajúcich ustanovení. Od tohto oznámenia bude platiť jednoročná lehota, v ktorej zúčastnený úrad môže urobiť vyhlásenie podľa článku 5.

(4)

Každá krajina pri prístupe k tejto dohode bude však môcť vyhlásiť, že s výnimkou medzinárodných známok, ktoré boli už skôr v tejto krajine predmetom totožného a ešte platného národného zápisu a ktoré sa na žiadosť účastníkov ihneď uznajú, použitie tejto dohody sa obmedzí na známky, ktoré sa zapíšu začínajúc dňom, kedy tento prístup nadobudne účinnosť.

(5)

Toto vyhlásenie zbaví Medzinárodný úrad povinnosti zaslať zhora uvedený súborný zoznam. Medzinárodný úrad sa obmedzí len na ohlásenie tých známok, pri ktorých sa uplatnila výnimka podľa predchádzajúceho odseku na základe žiadosti. Táto žiadosť musí obsahovať nevyhnutné spresnenia a predkladá sa do jedného roku od prístupu novej krajiny.

Medzinárodný úrad nezašle súborný zoznam krajinám, ktoré pri prístupe k Madridskej dohode vyhlásia, že používajú oprávnenie uvedené v článku 3 bis. Tieto krajiny budú môcť okrem toho súčasne vyhlásiť, že táto dohoda sa obmedzí na známky zapísané odo dňa, keď prístup týchto krajín nadobudne účinnosť; toto obmedzenie sa však nebude týkať medzinárodných známok, ktoré boli v týchto krajinách už predtým predmetom zhodného národného zápisu a ktoré sa budú môcť použiť za podklad žiadosti o rozšírenie ochrany predloženej a oznámenej podľa článku 3 ter a článku 8 ods. (2) písm. c).

(6)

Zápisy známok, ktoré boli predmetom niektorého oznámenia podľa tohto článku, sa budú považovať za zápisy nastupujúce na miesto zápisov uskutočnených priamo v novej zmluvnej krajine pred dátumom účinnosti jej prístupu.

(7)

Na túto dohodu sa vzťahujú ustanovenia článku 16 bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.

Článok 11 bis

V prípade výpovede tejto dohody platí článok 17 bis Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva. Medzinárodné známky, ktoré boli zapísané až do dňa, keď výpoveď nadobudne účinnosť, a ktoré neboli odmietnuté počas roka podľa článku 5, budú požívať naďalej po celú dobu medzinárodnej ochrany rovnakú ochranu, ako keby v tejto krajine boli priamo prihlásené.

Článok 12

(1)

Táto dohoda sa bude ratifikovať a jej ratifikačné listiny sa čo najskôr uložia v Paríži.

(2)

Nadobudne účinnosť medzi krajinami, ktoré ju budú ratifikovať alebo k nej pristúpia podľa ustanovenia článku 11 ods. (1), len čo bude ratifikovaná alebo k nej pristúpi najmenej dvanásť krajín, a po uplynutí dvoch rokov po tom, keď im švajčiarska federálna vláda oznámi uloženie dvanástej listiny o ratifikácii alebo prístupe. Bude mať tú istú pôsobnosť a platnosť ako Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva.

(3)

Voči krajinám, ktoré uložia listiny o ratifikácii alebo prístupe po uložení dvanástej listiny o ratifikácii alebo prístupe, nadobudne účinnosť podľa ustanovenia článku 16 Parížskeho dohovoru. Nadobudnutie účinnosti bude však za všetkých okolností podmienené uplynutím lehoty ustanovenej v predchádzajúcom odseku.

(4)

Táto dohoda nahradí vo všetkých vzťahoch medzi krajinami, v mene ktorých sa bude ratifikovať alebo ktoré k nej pristúpia, odo dňa, keď voči nim nadobudne účinnosť, Madridskú dohodu z roku 1891 v jej skorších zneniach. Avšak každá krajina, ktorá bude ratifikovať túto dohodu alebo ktorá k nej pristúpi, zostane viazaná skorším textom vo svojich vzťahoch s krajinami, ktoré ju nebudú ratifikovať alebo ktoré k nej nepristúpia, pokiaľ by výslovne nevyhlásila, že už nechce byť viazaná týmito textami. Toto vyhlásenie sa oznámi švajčiarskej federálnej vláde. Nadobudne účinnosť za dvanásť mesiacov po doručení uvedenej vláde.

(5)

Medzinárodný úrad dohodne so zúčastnenými krajinami vhodné správne opatrenia nevyhnutné na vykonanie tejto dohody.

Poznámky

  • *)
Načítavam znenie...
MENU
Hore