Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší 410/2012 účinný od 15.03.2021 do 30.06.2023

§ 5
Znečisťujúce látky

(1)
Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania a toxické ekvivalenty pre určité znečisťujúce látky, je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Plynnou znečisťujúcou látkou sa rozumie plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania.
(3)
Tuhou znečisťujúcou látkou sa rozumejú častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky zachytili na vstupnej strane filtra v súlade s požiadavkami príslušných technických noriem za špecifikovaných podmienok odlučovania a následne boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy zisťovania.
(4)
Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov také fyzikálne podmienky tlaku a teploty, pri ktorých sa znečisťujúce látky podľa prílohy č. 2 zaradené v 2. skupine – tuhé anorganické znečisťujúce látky a v 5. skupine – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom môžu vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, emisia znečisťujúcej látky je vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných a plynných emisií danej znečisťujúcej látky.
(5)
Podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok určujú v poradí štandardné metodiky podľa § 20 ods. 13 zákona alebo iné zodpovedajúce dokumenty v dokumentácii pre zistenie emisie príslušnej znečisťujúcej látky v závislosti od vlastnosti látky a charakteru odpadového plynu, ak v súhlase, v rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak.

§ 6
Uplatňovanie emisných limitov

(1)
Všeobecný emisný limit znečisťujúcej látky (ďalej len „všeobecný emisný limit“) platí pre zariadenie veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja podľa § 4 okrem prípadov, ak
a)
množstvo znečisťujúcej látky v nečistenom odpadovom plyne nemôže byť vyššie ako 10 % z hodnoty všeobecného emisného limitu počas prevádzkového stavu, na ktorý sa vzťahuje,
b)
je v § 25 ods. 4 alebo prílohách č. 3 až 7 ustanovené, že sa všeobecný emisný limit neuplatňuje,
c)
je pre danú znečisťujúcu látku a činnosť alebo operáciu ustanovený emisný limit znečisťujúcej látky pre vybrané technológie (ďalej len "špecifický emisný limit"),
d)
je určený individuálny emisný limit v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení; vyššiu hodnotu emisného limitu ako je ustanovená hodnota všeobecného emisného limitu, môže správny orgán určiť, len ak sa preukáže, že použitím najlepšej dostupnej techniky nemožno všeobecný emisný limit dodržať.
(2)
Všeobecné emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3 prvej časti.
(3)
Špecifický emisný limit platí pre zariadenie
a)
veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určený individuálny emisný limit; individuálny emisný limit nesmie byť miernejší ako špecifický emisný limit; výnimku podľa § 26 ods. 3 písm. l) zákona možno povoliť, len ak je takáto možnosť ďalej ustanovená,
b)
malého zdroja uvedené v § 9 ods. 5.
(4)
Špecifické emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohách č. 4 až 7.
(5)
Ak súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja je zariadenie, ktorého menovitá kapacita je nižšia ako prahová kapacita pre stredný zdroj podľa prílohy č. 1, emisné limity sa pre toto zariadenie neuplatňujú okrem emisného limitu podľa odseku 3 písm. b).
(6)
Emisný limit vyjadrený ako
a)
hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“),
b)
hmotnostný tok znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“) alebo
c)
tmavosť dymu
platí pre každé miesto odvádzania odpadového plynu zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky.
(7)
Ak je emisný limit vyjadrený ako
a)
hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“),
b)
emisný stupeň,
c)
stupeň odsírenia,
vzťahuje sa na zariadenie alebo stacionárny zdroj, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(8)
Množstvo vzduchu alebo inertného plynu privádzané do zariadenia na ochladzovanie odpadových plynov alebo z dôvodu bezpečnosti sa pri hodnotení dodržania emisných limitov podľa § 18, 23, 29, 32 odčítava. Zrieďovanie na účel znižovania koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadových plynoch pre dodržanie emisného limitu nie je prípustné.
(9)
Veličiny, ktorými sú vyjadrené emisné limity, a vzťahy na prepočet emisných hodnôt na ustanovené štandardné stavové podmienky a referenčný obsah kyslíka sú uvedené v prílohe č. 8 prvej a druhej časti.

§ 8
Základné ustanovenia

(1)
Špecifické požiadavky na spaľovacie zariadenia ustanovené v tejto časti sa uplatňujú na zariadenia spaľujúce palivá; neuplatňujú sa pre
a)
zariadenia, v ktorých sa spaliny používajú na priamy ohrev, sušenie alebo iné tepelné spracovanie materiálov alebo predmetov (ďalej len „priamy procesný ohrev“),
b)
koncové spaľovacie zariadenia určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia,
c)
zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie,
d)
zariadenia na premenu sulfánu na síru,
e)
reaktory používané v chemickom priemysle,
f)
koksárenské pece,
g)
ohrievače vetra – kaupre,
h)
technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel,
i)
plynové turbíny a zážihové motory používané na morských plošinách,
j)
zariadenia, ktoré používajú ako palivo tuhý alebo kvapalný odpad iný ako odpad uvedený v odseku 2 písm. i).
(2)
Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia, menšie stredné spaľovacie zariadenia a malé spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na
a)
spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,
b)
spaľovacie zariadenia, ktoré spaľujú výlučne rafinérske palivá alebo rafinérske palivá s inými palivami na výrobu energie v rafinériách minerálnych olejov a plynu,
c)
regeneračné kotle v prevádzkach na výrobu celulózy,
d)
spaľovacie zariadenia, v ktorých sa spaliny využívajú na priame vykurovanie vnútorných priestorov na zlepšenie podmienok na pracovisku,
e)
krematóriá,
f)
poľnohospodárske spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 5 MW alebo menším, ktoré ako palivo využívajú výlučne nespracovaný trus hydiny,2aa)
g)
spaľovacie zariadenia, ako sú necestné pojazdné stroje podľa osobitného predpisu.2ab)
(3)
Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na spaľovacie zariadenia, ktoré sa podľa agregačných pravidiel začleňujú ako veľké spaľovacie zariadenia.
(4)
Požiadavky na veľké spaľovacie zariadenia, väčšie stredné spaľovacie zariadenia a menšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a testovania týkajúce sa týchto zariadení.
(5)
Na účely uplatňovania špecifických požiadaviek pre spaľovacie zariadenia sa rozumie
a)
spaľovacou jednotkou kotol, plynová turbína, stacionárny piestový spaľovací motor, zariadenie na nepriamy procesný ohrev alebo iná technická jednotka, ktorá využíva spaľovanie palív na výrobu tepla alebo inej energie okrem zariadení uvedených v odseku 1 písm. a) až j),
b)
plynovou turbínou rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu; jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej sa palivo spaľuje na ohrev pracovného média, a turbína, vrátane plynových turbín s otvoreným cyklom, ako aj kombinovaným cyklom a plynových turbín v režime kombinovanej výroby, a to všetky typy, či už s dodatočným spaľovaním, alebo bez neho,
c)
zážihovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu, t. j. v ktorom dochádza k zapáleniu palivovej zmesi elektrickou iskrou alebo v prípade dvojpalivových motorov kompresným zapaľovaním,
d)
vznetovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu,t.j. v ktorom sa vstreknuté palivo samovoľne vznecuje vo vzduchu ohriatom kompresným teplom po predchádzajúcom stlačení nad teplotu vznietenia,
e)
zariadením na nepriamy procesný ohrev spaľovacie zariadenie využívané na technologický ohrev, ak spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva a zloženia paliva,
f)
viacpalivovým spaľovacím zariadením spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo rôzne palivá, pre ktoré platia rozdielne emisné limity podľa prílohy č. 4 druhej časti prvého bodu,
g)
palivom palivo pre spaľovacie zariadenie zodpovedajúce požiadavkám na kvalitu palív podľa § 14 ods. 3 zákona, ide o fosílne palivá, palivá vyrobené z fosílnych palív, druhotné palivá,2a) biomasu podľa písmena i), bioplyn a priemyselné plyny,
h)
domácim tuhým palivom prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo, ktoré sa spaľuje v oblasti, v ktorej sa ťaží v spaľovacom zariadení špeciálne vybudovanom pre takéto palivo,
i)
biomasou produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré sa môžu použiť ako palivo na účely zhodnotenia ich energetického obsahu a tento odpad:
1.
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2.
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,
3.
vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,
4.
korkový odpad,
5.
drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy, najmä drevný odpad pochádzajúci zo stavebných a búracích prác,
j)
bioplynom plynný produkt biologickej fermentácie v anaeróbnych podmienkach,
k)
skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi uhľovodíkové plyny zodpovedajúce požiadavkám technických noriem3) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie,
l)
zemným plynom naftovým prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % objemu inertných plynov alebo iných zložiek,
m)
súčiniteľom prebytku vzduchu bezrozmerná veličina vyjadrujúca pomer množstva vzduchu v zmesi, ktorá sa vo valci spaľovacieho motora zúčastní spaľovania, a teoretického množstva vzduchu potrebného na dokonalé spálenie množstva paliva obsiahnutého v tejto zmesi; podľa tohto pomeru rozlišujeme spaľovanú zmes ako:
1.
stechiometrická zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu = 1,
2.
chudobná zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu > 1,
3.
bohatá zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu < 1,
n)
plynovým olejom
1.
kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 25, 2710 19 29, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 17 alebo 2710 20 19, alebo
2.
kvapalné palivo získané z ropy, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát a pri teplote 350 °C najmenej 85 % objemu vrátane strát,
o)
ťažkým vykurovacím olejom
1.
kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 51 až 2710 19 68, 2710 20 31, 2710 20 35 alebo 2710 20 39, alebo
2.
kvapalné palivo získané z ropy, iné ako plynový olej vymedzený v bode 19, ktoré z dôvodu svojho destilačného rozsahu patrí do kategórie ťažkých olejov určených na použitie ako palivo, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát. Ak nemožno vykonať destiláciu pomocou metódy ASTM D86, pokladá sa ropný produkt rovnako za ťažký vykurovací olej,
p)
rafinérskym palivom tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál získaný z destilácie a konverzie pri rafinácii ropy vrátane rafinérskeho vykurovacieho plynu, syntéznych plynov, rafinérskych olejov a ropného koksu,
r)
motorom zážihový motor, vznetový motor alebo dvojpalivový motor,
s)
dvojpalivovým motorom spaľovací motor, ktorý používa vznetové zapaľovanie a pri spaľovaní kvapalných palív pracuje na základe Dieselovho cyklu a pri spaľovaní plynných palív pracuje na základe Ottovho cyklu.
(6)
Podľa agregačných pravidiel uvedených v prílohe č. 4 prvej časti sa spaľovacie zariadenia členia na
a)
veľké spaľovacie zariadenia,
b)
väčšie stredné spaľovacie zariadenia,
c)
menšie stredné spaľovacie zariadenia,
d)
malé spaľovacie zariadenia.

§ 32
Hodnotenie dodržiavania emisných limitov technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia

(1)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok a tmavosť dymu sa pri kontinuálnom meraní, ak v prílohe č. 7 nie je uvedené inak, považuje za dodržaný, ak súčasne
a)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
c)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny mesiac neprekročí 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.
(2)
Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň alebo technická požiadavka a podmienka prevádzkovania sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu alebo technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania.
(3)
Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 písm. a) až c) sa určia z platných polhodinových priemerných hodnôt po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 8 tretej časti.
(4)
Emisný limit, technická požiadavka alebo podmienka prevádzkovania sa pri diskontinuálnom meraní a pri technickom výpočte považujú za dodržané, ak žiaden výsledok diskontinuálneho merania alebo výsledok technického výpočtu
a)
neprekročí ustanovenú hodnotu, ak je požiadavka ustanovená ako najvyššia hodnota,
b)
nie je nižší ako ustanovená hodnota, ak je požiadavka ustanovená ako najnižšia hodnota,
c)
nie je nižší ako dolná hodnota a súčasne neprekročí hornú hodnotu ustanoveného intervalu hodnôt,
ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak.
(5)
Dodržanie emisného limitu, technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania sa hodnotí počas skutočnej prevádzky technologického zariadenia okrem
a)
skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja, časti zdroja alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení,
b)
nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zariadenia alebo jeho časti v súlade s platnou dokumentáciou, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak,
c)
funkčnej a inej obdobnej skúšky automatizovaného meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zariadenia,
d)
údržby automatizovaného meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
e)
iného času určeného v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určené emisné limity, podmienky prevádzkovania a technické požiadavky dodržať.

1)
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 2 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 361/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia prevádzkujúcich zariadenia používané na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu a spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o ich dodržaní.
2a)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení vyhlášky č. 367/2015 Z. z.
2aa)
Čl. 9 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009.
2ab)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013 a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16. 9. 2016).
3)
STN P 65 6481 Skvapalnené ropné plyny. Vykurovacie plyny. Propán, bután a ich zmesi. Požiadavky a skúšobné metódy (65 6481).
4)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/115/EÚ z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa prechodných národných programov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 52, 24. 2. 2012).
4a)
§ 21 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
§ 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí.
6)
§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/249/EÚ zo 7. mája 2012 týkajúce sa určenia období nábehu a odstávky na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 123, 9. 5. 2012).
8)
Napríklad Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa používajú za vyhradené technické zariadenia.
9)
Nariadenie Európskeho parlamentu aRady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.
10)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 2 ods. 13 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12)
§ 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z.
13)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30. 12. 2006) v platnom znení.
14)
§ 2 písm. f) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 127/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam regulovaných výrobkov, označovanie ich obalov a požiadavky na obmedzovanie emisií prchavých organických zlúčenín pri používaní organických rozpúšťadiel v regulovaných výrobkoch.
15)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 127/2011 Z. z. ktorou sa ustanovuje zoznam regulovaných výrobkov, označovanie ich obalov a požiadavky na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín pri používaní organických rozpúšťadiel v regulovaných výrobkoch.
16)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
17)
Webové sídlo: http://enviroportal.sk/environmentalne-temy/zlozky-zp/ovzdusie.
18)
Čl. 24 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009)
19)
§ 2 písm. s) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
20)
Nariadenie (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 229, 29. 6. 2004) v platnom znení.
21)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne).
22)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 362/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.
23)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24)
§ 31 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.
25)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá.
25a)
Čl. 10 a príloha V nariadenia Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26. 2. 2011) v platnom znení.
26)
Čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26. 2. 2011).
27)
§ 4 ods. 2 a 3 a § 5 vyhlášky č. 362/2010 Z. z.
27c)
Smernica Európskeho parlamentu a rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.
28)
Čl. 6 ods. 3, 4 a 5 Nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. 142/2011.
29)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 516/2006 Z. z. o prijatí Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979.
29a)
§ 2 písm. b) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.
29b)
§ 2 písm. o) a p) zákona č. 136/2000 Z. z.
29c)
§ 2 písm. n) zákona č. 136/2000 Z. z.
29d)
§ 2 písm. m) zákona č. 136/2000 Z. z.
29e)
Zákon č. 136/2000 Z. z.
29f)
§ 10c zákona č. 136/2000 Z. z.
30)
§ 7, 14 a 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z. (o monitorovaní)
31)
Vestník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5/1996.
32)
STN EN 15287 – 1+A1 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív (konsolidovaný text).
33)
Vestník MŽP SR ročník VII 1999 čiastka 1.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.


POŽIADAVKY ZABEZPEČENIA ROZPTYLU EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK


I.


POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE ROZPTYLU PRE NOVÉ ZARIADENIA
1.
Všeobecné požiadavky


Emisie zo stacionárnych zdrojov treba do ovzdušia odvádzať tak, aby nespôsobovali významné znečistenie ovzdušia. Odpadové plyny sa musia riadene vypúšťať cez komín tak, aby sa umožnil ich nerušený transport voľným prúdením a zabezpečil dostatočný rozptyl vypúšťaných znečisťujúcich látok pod podmienkou dodržania kvality ovzdušia, a tým zabezpečená ochrana zdravia ľudí a ochrana životného prostredia. Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok vyjadrené ako výška komína alebo výduchu sa uvedú v súhlase alebo, ak je zdroj súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu,1) v integrovanom povolení.

Nasledujúce ustanovenia tejto prílohy sa nevzťahujú na výduchy vzduchotechniky slúžiacej na výmenu vzduchu v pracovných priestoroch, výduchy klimatizácie a na odvody emisií z bezpečnostných poistných ventilov, ak sa na tieto výduchy neuplatňujú emisné limity uvedené v prílohách č. 4 až 7. Dostatočný rozptyl aj v týchto prípadoch musí byť zabezpečený.
2.
Obmedzovanie fugitívnych emisií


Ak je to technicky a ekonomicky dostupné, emisie je potrebné odvádzať riadeným odvodom a fugitívne emisie obmedzovať.
3.
Počet komínov alebo výduchov

Pri projektovaní a realizácii stavieb stacionárnych zdrojov je potrebné voliť také technické riešenie, aby sa emisie znečisťujúcich látok vypúšťali do ovzdušia čo najmenším počtom komínov alebo výduchov; to neplatí, ak vyšší počet komínov alebo výduchov nemá vplyv na hodnoty ustanovených emisných limitov, ktoré by platili pre najmenší počet komínov alebo výduchov.
4.
Najnižšia výška komína alebo výduchu

Najnižšia výška komína alebo výduchu sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť a ďalších rozptylových parametrov postupom zverejneným vo vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,31) pričom
a)
najnižšia výška komína alebo výduchu musí byť ≥ 4 m nad terénom; uvedené neplatí pre záhradné chatky, záhradné krby, maringotky, dieselagregáty na núdzovú prevádzku s MTP ≤ 1 MW v priemyselných areáloch, malé zdroje na núdzovú prevádzku a malé prenosné stacionárne zdroje, ak sú splnené požiadavky na rozptyl emisií podľa bodu 1,

b)
do výšky komína alebo výduchu možno zarátať aj rozdiel nadmorských výšok základu budovy stacionárneho zdroja a päty komína alebo výduchu, najmä ak ide o situovanie komína alebo výduchu vo svahu,

c)
komín alebo výduch môže presiahnuť výšku 250 m, len ak sú vyčerpané všetky možnosti obmedzovania emisií znečisťujúcich látok podľa najlepších dostupných techník,

d)
ak sa jedným komínom alebo výduchom vypúšťa viac znečisťujúcich látok, jeho najnižšia výška sa určí ako najväčšia z výšok vypočítaných pre jednotlivé znečisťujúce látky,

e)
ak okolité komíny alebo výduchy vypúšťajú rovnakú znečisťujúcu látku, je potrebné upraviť výšku komína podľa korekcie na okolité komíny,

f)
ak je stacionárny zdroj situovaný v zástavbe, je potrebné upraviť výšku komína podľa korekcie na okolitú zástavbu.

5.
Poloha ústia komína alebo výduchu a ich prevýšenie nad strechou

5.1
Pri určení prevýšenia komína alebo výduchu nad strechou, požiadavky štvrtého bodu na výšku komína alebo výduchu nie sú dotknuté

5.2
Spaľovacie zariadenia

5.2.1
Pre spaľovacie zariadenia s MTP < 0,3 MW sa určí poloha ústia komína alebo výduchu a jeho prevýšenie nad strechou samotnej budovy podľa technickej normy32) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie.

5.2.2
Ak ide o prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom šikmej strechy so sklonom nad 20° pre spaľovacie zariadenia, ak

a)
MTP < 0,3 MW musí byť prevýšenie ≥ 0,6 m nad miestom vyústenia na streche,

b)
MTP je v rozmedzí (0,3 - 1,2) MW, musí byť prevýšenie ≥ 1 m,

c)
MTP ≥ 1,2 MW a viac, musí byť prevýšenie ≥ 3 m; prevýšenie nižšie ako 3 m najmenej však 1 m možno povoliť, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.

5.2.3
Ak ide o plochú strechu alebo o šikmú strechu so sklonom 20° a menej, pre spaľovacie zariadenia s MTP ≥ 0,3MW treba zvýšiť ustanovené prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad strechou o 0,5 m.

5.2.4
Ak ide o plochú strechu, pri určení prevýšenia je potrebné zohľadniť aj výšku atiky. Ak sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne výťahov, z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu je potrebné osobitne posudzovať prevýšenie komína alebo výduchu vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti.

5.2.5
V závislosti od druhu vypúšťaných znečisťujúcich látok a miestnych rozptylových podmienok možno prevýšenie vzťahovať k miestu vyvedenia komína alebo výduchu nad strechu, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.

5.3
Ostatné zariadenia

Ak ide o iné zariadenie, ako spaľovacie zariadenie, treba voliť umiestnenie a prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom strechy primerane k umiestneniu a prevýšeniu ústí komínov alebo výduchov pre spaľovacie zariadenie v závislosti od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok.
6.
Vyústenie výduchu na vonkajšiu stenu budovy môžu mať výlučne

a)
zariadenia na spaľovanie ZPN na priame vykurovanie s prirodzeným odvodom spalín a bez núteného prívodu spaľovacieho vzduchu s MTP ≤ 12 kW, ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku,33)

b)
zariadenia na spaľovanie zemného plynu a skvapalnených uhľovodíkových plynov s MTP < 35 kW, ak ide o budovy s vydaným povolením do 31. decembra 2003, ktoré nemali riešený odvod spalín nad strechu budovy, a pri rekonštrukcii nemožno zo stavebnotechnických alebo požiarno-bezpečnostných dôvodov riešiť odvod spalín nad strechu, ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku,

c)
zariadenia umiestnené vo výrobných halách v priemyselných areáloch, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.

II.


POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE ROZPTYLU PRE JESTVUJÚCE ZARIADENIA
1.
Pre jestvujúce zariadenia platia požiadavky na zabezpečenie rozptylu platné pre nové zariadenia

a)
pri zmene jestvujúceho zariadenia, ktorá zvyšuje celkové množstvo emisií vypúšťané do ovzdušia z komína alebo výduchu alebo ktorá vyžaduje výstavbu nového komína alebo výduchu,

b)
ak to vyžaduje zabezpečenie rozptylu znečisťujúcej látky pri zmene koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť; zvýšenie komína alebo výduchu vykonať do troch rokov od zmeny zaradenia znečisťujúcej látky,

c)
pri rekonštrukcii spojenej s úpravou výšky komína alebo výduchu.

Príloha č. 10 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).
2.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193/EÚ z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11. 2015).
3.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17. 12. 2016).