ministra zahraničných vecí

o Zmluve medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach

Dňa 10. mája 1984 bola v Paríži podpísaná Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach.

So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ju ratifikoval.

Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 24 dňom 1. júla 1985. Týmto dňom stratil platnosť Dohovor medzi Československom a Francúzskom o právnej ochrane a právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach zo 7. mája 1928, vyhlásený pod číslom 60/1931 Sb.

České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

Minister:

Ing. Chňoupek v. r.

ZMLUVA

medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Francúzskej republiky o právnej pomoci, uznaní a výkone rozhodnutí v občianskych, rodinných a obchodných veciach

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Francúzskej republiky,

vedené prianím prehlbovať priateľské vzťahy a spoluprácu medzi oboma štátmi a ich občanmi v súlade so Záverečným aktom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe

a majúc na zreteli rozvoj vzájomných vzťahov v oblasti práva,

dohodli sa na nasledujúcich ustanoveniach:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

(1)

Občania jedného štátu môžu na uplatnenie a ochranu svojich práv a záujmov voľne a priamo vystupovať na území druhého štátu pred justičnými orgánmi za rovnakých podmienok ako občania druhého štátu.

(2)

Právnické osoby, ktoré sú ustanovené podľa zákonov jedného štátu a majú sídlo na jeho území, požívajú rovnakú právnu ochranu ako občania oboch štátov.

Článok 2

(1)

Pri vykonávaní tejto Zmluvy sa právna pomoc medzi oboma štátmi poskytuje prostredníctvom ich ministerstiev spravodlivosti.

(2)

Listiny a iné doklady zasielané ministerstvami spravodlivosti nevyžadujú legalizáciu ani iné podobné formality. V prípade pochybnosti o pravosti dokladu obráti sa ministerstvo spravodlivosti dožiadaného štátu na ministerstvo spravodlivosti dožadujúceho štátu so žiadosťou o informáciu za účelom overovania pravosti tohto dokladu.

Článok 3

(1)

Ministerstvá spravodlivosti si môžu z dôvodu právnej pomoci zasielať žiadosti o informácie alebo vyšetrovania v rámci konania v občianskych, rodinných a obchodných veciach, ktoré prebieha pred ich justičnými orgánmi, a zasielať si bezplatne súdne rozhodnutia. Právna pomoc sa vzťahuje aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho orgánu preskúmať súdom.

(2)

V konaní týkajúcom sa ochrany neplnoletých sa budú ministerstvá spravodlivosti navzájom informovať o ochranných opatreniach vydaných príslušnými orgánmi a poskytnú si navzájom pomoc pri vyhľadávaní a dobrovoľnej repatriácii neplnoletých.

Článok 4

Ministerstvá spravodlivosti oboch štátov si budú navzájom na žiadosť poskytovať informácie o právnych predpisoch, ktoré platia alebo platili na území ich štátov.

ČASŤ II

USTANOVENIA UĽAHČUJÚCE VYKONÁVANIE DOHOVORU O CIVILNOM KONANÍ UZAVRETÉHO V HAAGU 1. MARCA 1954 A DOHOVORU O VYKONÁVANÍ DÔKAZOV V CUDZINE V OBČIANSKYCH A OBCHODNÝCH VECIACH UZAVRETÉHO V HAAGU 18. MARCA 1970

Článok 5

(1)

Občania jedného štátu požívajú v druhom štáte výhody úplnej alebo čiastočnej právnej pomoci za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako vlastní občania bez ohľadu na bydlisko alebo miesto pobytu.

(2)

Účastníkovi, ktorý požíva výhody právnej pomoci, budú bez nového preskúmania priznané výhody v rozsahu danom právnym poriadkom dožiadaného štátu takisto pre konanie o uznaní a výkone rozhodnutia, ako aj pre vlastný výkon v dožiadanom štáte.

Článok 6

(1)

Ministerstvá spravodlivosti si navzájom odovzdávajú žiadosti svojich občanov o právnu pomoc a informujú sa o vybavení týchto žiadostí.

(2)

Doklady priložené k žiadosti o právnu pomoc môžu byť spísané v jazyku dožadujúcej strany.

(3)

Oznámenia, ktoré sa týkajú vybavovania žiadostí o právnu pomoc, sa spisujú v jazyku príslušného ministerstva spravodlivosti.

Článok 7

(1)

Potvrdenia osvedčujúce nemajetnosť vystavia príslušné orgány podľa miesta obvyklého pobytu žiadateľa, ktoré je na území jedného z oboch štátov. Žiadateľovi, ktorý má pobyt na území tretieho štátu, vydá toto potvrdenie územne príslušný diplomatický alebo konzulárny úrad.

(2)

Ak žiadateľ má pobyt na území štátu, kde sa žiadosť podáva, môžu sa dopĺňajúce údaje vyžiadať od príslušného orgánu štátu, ktorého je občanom.

(3)

Ak žiadateľ nemá pobyt na území štátu, kde žiadosť podáva, môže byť na žiadosť orgánov tohto štátu vypočutý príslušnými orgánmi štátu, kde má pobyt.

Článok 8

Občanom jedného zo štátov, ktorí vystupujú pred súdmi druhého štátu ako účastníci konania, nemožno uložiť zloženie zábezpeky za trovy konania ani iné záruky z dôvodu, že sú cudzími štátnymi občanmi.

Článok 9

(1)

Žiadosti o doručenie a oznámenie písomností v občianskych, rodinných a obchodných veciach došlé z jedného štátu sa zasielajú prostredníctvom ministerstiev spravodlivosti. Právna pomoc sa vzťahuje aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho orgánu preskúmať súdom.

(2)

Potvrdenia, osvedčenia a doklady o doručení alebo nedoručení písomností sa vracajú rovnakou cestou.

(3)

V prípadoch, že písomnosti nemožno doručiť, príslušný orgán oznámi dôvod, pre ktorý sa nemohlo žiadosti o doručenie vyhovieť.

Článok 10

(1)

Písomnosti sa doručujú podľa právneho poriadku dožiadaného štátu.

(2)

Každý štát má však možnosť doručiť písomnosti priamo a bez použitia donucovacích prostriedkov svojim vlastným občanom prostredníctvom svojho diplomatického alebo konzulárneho úradu.

Článok 11

(1)

Žiadosti o doručenie alebo oznámenie písomností sa zasielajú na dvojjazyčných tlačivách, ktorých vzor je prílohou tejto Zmluvy. Tlačivá sa vypĺňajú v jazyku dožadujúceho štátu.

(2)

Ako doklad o doručení písomností sa používa takisto dvojjazyčné tlačivo, ktorého vzor je prílohou tejto Zmluvy. Tlačivá sa vypĺňajú v jazyku dožiadaného štátu.

Článok 12

(1)

Písomnosti, ktoré majú byť doručené alebo oznámené, sa spisujú v jazyku dožadujúceho štátu.

(2)

Ak však adresát o to požiada, preložia sa tieto písomnosti do jazyka dožiadaného orgánu. V takom prípade výdavky spojené s prekladom znáša dožiadaný štát.

Článok 13

Pri vykonávaní dôkazov v občianskych, rodinných a obchodných veciach sa postupuje podľa Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach uzavretom v Haagu 18. marca 1970. Právna pomoc sa vzťahuje aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho orgánu preskúmať súdom.

Článok 14

Dožiadania o poskytnutie právnej pomoci sa spisujú v jazyku dožiadaného orgánu alebo sú opatrené prekladom do tohto jazyka. Dožiadanie treba adresovať „miestne príslušnému“ orgánu dožiadaného štátu.

Článok 15

(1)

Výkon dožiadania nezakladá právo na úhradu poplatkov alebo výdavkov akéhokoľvek druhu.

(2)

Dožiadaný štát je však oprávnený požadovať od dožadujúceho štátu náhradu nákladov spojených so znaleckým posudkom.

Článok 16

Dožiadaný orgán sa vynasnaží žiadosť vybaviť, aj keď je adresa príjemcu písomnosti alebo osoby, ktorá má byť vypočutá, neúplná alebo nepresná. Za tým účelom si môže vyžiadať od dožadujúceho štátu dopĺňajúce údaje, ktoré umožnia zistenie a vyhľadanie tejto osoby.

ČASŤ III

ZASIELANIE LISTÍN O OSOBNOM STAVE

Článok 17

(1)

Obe zmluvné strany si budú bez žiadosti a bezplatne zasielať výpisy z listín týkajúcich sa osobného stavu ich občanov. Úmrtné listy sa zasielajú bezodkladne. Ostatné doklady vždy súhrnne raz za šesť mesiacov.

(2)

Zmluvné strany si budú zasielať bezplatne listiny o osobnom stave alebo výpisy z nich, ako aj súdne rozhodnutia vo veciach osobného stavu vydané na ich území a týkajúce sa občanov dožadujúcej zmluvnej strany, ak ich druhá zmluvná strana vyžaduje pre úradnú potrebu alebo v záujme nemajetných osôb.

(3)

Ak žiadosť podávajú občania jedného alebo druhého štátu, zmluvné strany si budú zasielať listiny, výpisy z nich alebo súdne rozhodnutia o osobnom stave vydané na ich území za rovnakých podmienok ako vlastným občanom.

(4)

Občania jedného štátu sa môžu so svojimi žiadosťami obracať priamo na príslušné orgány druhého štátu.

(5)

Takto vyžiadané listiny sa zasielajú prostredníctvom diplomatického alebo konzulárneho úradu.

(6)

Vydanie listín o osobnom stave alebo výpisu z nich nemá vplyv na posúdenie štátneho občianstva žiadateľa.

ČASŤ IV

DÔKAZNÁ MOC LISTÍN A OSLOBODENIE OD LEGALIZÁCIE

Článok 18

(1)

Listiny, ktoré podľa právneho poriadku jedného štátu majú charakter autentických listín, majú rovnakú dôkaznú moc aj na území druhého štátu.

(2)

Listiny, ktoré boli vydané príslušnými orgánmi jedného štátu, ako aj súkromné listiny overené týmito orgánmi, pokiaľ sú opatrené podpisom a úradnou pečaťou orgánu, ktorý je príslušný ich vydať, platia na území druhého štátu bez overenia a iných obdobných formalít.

(3)

V prípade pochybností o pravosti listiny môže každý občan alebo orgán jedného zo štátov požiadať ministerstvo spravodlivosti druhého štátu o informácie potrebné pre overenie pravosti tejto listiny.

ČASŤ V

UZNANIE A VÝKON SÚDNYCH ROZHODNUTÍ A AUTENTICKÝCH LISTÍN

Článok 19

(1)

Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na uznanie a výkon rozhodnutí vydaných súdnymi orgánmi oboch štátov v občianskych, rodinných a obchodných veciach. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na správne konanie, ak je prípustné rozhodnutie správneho orgánu preskúmať súdom.

(2)

Tieto ustanovenia sa vzťahujú takisto na rozhodnutia o trestných veciach, pokiaľ sa v nich rozhoduje o náhrade škody a vrátení majetku.

Článok 20

Rozhodnutia v sporných aj nesporných veciach vydané súdnymi orgánmi na území jedného z oboch zmluvných štátov sú uznávané ako právoplatné a majú charakter právoplatne rozhodnutej veci na území druhého štátu.

Rozhodnutie musí na tento účel spĺňať tieto podmienky:

a)

rozhodnutie bolo vydané súdom príslušným podľa právnej normy upravujúcej súdnu príslušnosť v štáte, kde bolo rozhodnutie vydané;

b)

rozhodnutie bolo vydané podľa práva použiteľného na spor na základe kolíznych noriem platných v štáte, kde sa má rozhodnutie vykonať;

c)

rozhodnutie je podľa právneho poriadku štátu, kde bolo vydané vo veciach občianskeho stavu alebo právnej spôsobilosti osôb, vykonateľné a v ostatných veciach právoplatné;

d)

účastníci boli riadne predvolaní, zastúpení alebo bolo vyhlásené, že sa nedostavili;

e)

rozhodnutie neobsahuje nič, čo by bolo v rozpore s verejným poriadkom v štáte, kde sa má rozhodnutie vykonať;

f)

konanie medzi tými istými účastníkmi o tej istej veci založené na tých istých skutočnostiach:

- nebolo skôr začaté pred súdmi dožiadaného štátu, alebo

- nebolo predmetom právoplatného rozhodnutia v dožiadanom štáte, alebo

- nebolo predmetom rozhodnutia vydaného v inom štáte, ktoré v dožiadanom štáte spĺňa podmienky pre uznanie rozhodnutia a má charakter právoplatne rozhodnutej veci.

Článok 21

Konanie o uznanie alebo výkon rozhodnutia, ako aj podmienky núteného výkonu sa spravuje právom dožiadaného štátu.

Článok 22

(1)

Účastník konania, ktorý žiada o výkon súdneho rozhodnutia, musí predložiť:

a)

vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa nevyhnutné náležitosti, pokiaľ ide o jeho pravosť;

b)

originál dokladu o doručení rozhodnutia alebo akejkoľvek inej písomnosti nahrádzajúcej doručenie alebo oznámenie;

c)

potvrdenie vydané príslušným orgánom, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie je vykonateľné alebo je právoplatné;

d)

prípadne odpis predvolania strany, ktorá sa konania nezúčastnila, overený príslušným súdnym orgánom, ktorý rozhodnutie vydal, a všetky iné doklady pre dôkaz, že toto predvolanie bolo doručené riadne a včas.

(2)

K dokladom uvedeným v predchádzajúcom odseku musí byť pripojený overený preklad vyhotovený prísažným tlmočníkom alebo inou osobou oprávnenou na tento účel.

Článok 23

(1)

Autentické listiny, najmä notárske zápisnice a verejné listiny, vykonateľné v jednom štáte sú vyhlásené príslušnými orgánmi druhého štátu za vykonateľné podľa práva štátu, kde sa ich výkon požaduje. To isté platí pre zmiery uzavreté pred sudcom alebo ním schválené alebo uzavreté pred iným príslušným orgánom alebo takým orgánom schválené.

(2)

Tento orgán iba overí, či listiny spĺňajú všetky podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre uznanie ich pravosti v dožiadanom štáte, a či ich výkon nebude v rozpore s verejným poriadkom v štáte, kde sa výkon požaduje, alebo či nebude v rozpore s právnym poriadkom platným v tomto štáte.

ČASŤ VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Každá zmluvná strana oznámi písomne druhej strane splnenie všetkých ústavných požiadaviek pre nadobudnutie platnosti tejto Zmluvy. Táto Zmluva nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca po poslednom písomnom oznámení.

Článok 25

Táto Zmluva je uzavretá na neobmedzený čas. Každá zo zmluvných strán ju však môže vypovedať písomným oznámením zaslaným diplomatickou cestou druhej zmluvnej strane najmenej 6 mesiacov vopred.

Článok 26

Dňom, keď nadobudne platnosť táto Zmluva, stratí platnosť Dohovor medzi Československom a Francúzskom o právnej ochrane a právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach zo 7. mája 1928.

Dané v Paríži 10. mája 1984 vo dvoch vyhotoveniach v českom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Československej socialistickej republiky:

Ing. Bohuslav Chňoupek v. r.

Za vládu

Francúzskej republiky:

Claude Cheysson v. r.

[]

Prílohy

Príloha

[Prevziať prílohu - ŽIADOSŤ O DORUČENIE](https://slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1985/83/1745750-2.pdf)

[]

Poznámky

[]*)  Tu sa uverejňuje slovenský preklad. [](*)  Toto potvrdenie bude vyhotovené v jazyku potvrdzujúceho orgánu.