Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 20. septembra 1994 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení.

Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením z 10. marca 1995 č. 91 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 4. apríla 1995.

Zmluva nadobudla platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny, t. j. 1. februára 1996, na základe článku 25 ods. 2.

[]

Prílohy

ZMLUVA medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou o sociálnom zabezpečení

Slovenská republika a Cyperská republika (ďalej len „zmluvné strany“),

vedené želaním upraviť vzájomné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia,

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

1.

Na účely tejto zmluvy sa nasledujúcimi výrazmi rozumie:

a)

právne predpisy – zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, uvedené v článku 2 ods. 1,

b)

územie – vo vzťahu k Slovenskej republike územie Slovenskej republiky, vo vzťahu k Cyperskej republike územie ostrova Cyprus,

c)

občan – vo vzťahu k Slovenskej republike štátny občan Slovenskej republiky, vo vzťahu k Cyperskej republike štátny občan Cyperskej republiky,

d)

príslušný úrad – vo vzťahu k Slovenskej republike Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vo vzťahu k Cyperskej republike Ministerstvo práce a sociálneho poistenia Cyperskej republiky,

e)

nositeľ – vo vzťahu k Slovenskej republike inštitúcia, ktorej patrí vykonávanie právnych predpisov v rozsahu uvedenom v článku 2 ods. 1 písm. a), vo vzťahu k Cyperskej republike Odbor služieb sociálneho poistenia,

f)

príslušný nositeľ – nositeľ, u ktorého je občan poistený v čase podania žiadosti o dávku alebo voči ktorému má alebo by mal nárok na dávku,

g)

doba zabezpečenia (poistenia) – príspevková doba, doba zamestnania a doba im postavená na roveň, ktorá sa za takú považuje podľa právnych predpisov oboch zmluvných strán a na ktorú sa prihliada pri priznávaní dávok,

h)

peňažná dávka, dôchodok – peňažná dávka alebo dôchodok vrátane všetkých jej častí z verejných prostriedkov, všetkých príplatkov, zvýšení, súm adaptácie, príspevkov navyše a jednorazových príspevkov, ktoré sa poskytujú ako úhrady za zaplatené príspevky,

ch)

pôrodný príspevok – vo vzťahu k Slovenskej republike podpora pri narodení dieťaťa.

2.

Iné výrazy v tejto zmluve majú význam v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Článok 2

1.

Táto zmluva sa vzťahuje na poskytovanie týchto dávok:

a)

podľa právnych predpisov Slovenskej republiky o dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení (zabezpečení)

1.

starobný dôchodok,

2.

invalidný dôchodok,

3.

čiastočný invalidný dôchodok,

4.

vdovský dôchodok,

5.

vdovecký dôchodok,

6.

sirotský dôchodok,

7.

nemocenské,

8.

peňažná pomoc v materstve,

9.

podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

10.

vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,

11.

podpora pri narodení dieťaťa,

12.

pohrebné;

b)

podľa právnych predpisov Cyperskej republiky o sociálnom poistení prijatých v rokoch 1980 až 1993

1.

materský príspevok, v ktorom je zahrnutý aj pôrodný príspevok,

2.

nemocenské,

3.

dávky za pracovné úrazy,

4.

starobný dôchodok,

5.

invalidný dôchodok,

6.

vdovský (vdovecký) dôchodok,

7.

sirotský dôchodok,

8.

pohrebné.

2.

Táto zmluva sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré zahŕňajú, menia alebo dopĺňajú právne predpisy uvedené v odseku 1.

3.

Touto zmluvou nie sú dotknuté záväzky zmluvných strán, ktoré im vyplývajú z iných medzinárodných zmluvných dokumentov uzavretých s treťou stranou.

Článok 3

Táto zmluva sa týka

a)

občanov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jednej alebo obidvoch zmluvných strán,

b)

iných občanov, ak tí svoje práva odvodzujú od občanov uvedených v písmene a).

Článok 4

1.

Ak táto zmluva neustanovuje inak, pri používaní právnych predpisov jednej zmluvnej strany sú občania tejto zmluvnej strany rovní s občanmi druhej zmluvnej strany.

2.

Peňažné dávky alebo dôchodky priznané podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany sa budú poskytovať občanom druhej zmluvnej strany trvale bývajúcim mimo území obidvoch zmluvných strán za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu, ako sa poskytujú občanom prvej zmluvnej strany trvale bývajúcim mimo území obidvoch zmluvných strán.

Článok 5

Ak táto zmluva neustanovuje inak, peňažné dávky alebo dôchodky sa vyplácajú oprávneným občanom na územie druhej zmluvnej strany počas celej dĺžky pobytu občanov na území tejto zmluvnej strany.

DRUHÁ ČASŤ

UPLATŇOVANIE PRÁVNYCH PREDPISOV

Článok 6

Ak sa v článkoch 7 až 9 neustanovuje inak, účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení (zabezpečení) zamestnanca (samostatne zárobkovo činnej osoby) sa spravuje právnymi predpismi tej zmluvnej strany, na ktorej území sa zamestnanie (samostatná zárobková činnosť) vykonáva. To platí aj vtedy, ak sa bydlisko zamestnanca (samostatne zárobkovo činnej osoby) alebo sídlo zamestnávateľa nachádza na území druhej zmluvnej strany.

Článok 7

1.

Ak je zamestnanec vyslaný zamestnávateľom so sídlom na území jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, použijú sa až do konca 24. kalendárneho mesiaca odo dňa vyslania právne predpisy prvej zmluvnej strany tak, ako keby bol zamestnaný na jej území.

2.

Ak je zamestnanec leteckej spoločnosti so sídlom na území jednej zmluvnej strany vyslaný na územie druhej zmluvnej strany, použijú sa právne predpisy prvej zmluvnej strany.

3.

Posádka námornej lode podlieha právnym predpisom tej zmluvnej strany, pod ktorej vlajkou loď pláva.

Článok 8

1.

Zamestnanci štátnej správy alebo verejných inštitúcií zmluvných strán, ktorí sú vyslaní z územia jednej zmluvnej strany, podliehajú aj naďalej právnym predpisom prvej zmluvnej strany.

2.

Ustanovenia tejto zmluvy sa nevzťahujú na občanov, ktorí sú členmi diplomatického personálu podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, a na konzulárnych úradníkov podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch.

Článok 9

1.

Príslušné úrady obidvoch zmluvných strán sa môžu dohodnúť na udelení výnimiek z ustanovení článkov 6 až 8, ak to bude na prospech týchto občanov.

2.

Na udelenie výnimky podľa odseku 1 je potrebná spoločná žiadosť zamestnanca a jeho zamestnávateľa.

3.

Ak sa v zmysle ustanovení článkov 7 a 8 vzťahujú na zamestnanca právne predpisy jednej zmluvnej strany, hoci vykonáva zamestnanie na území druhej zmluvnej strany, použijú sa právne predpisy tak, ako keby toto zamestnanie vykonával na území prvej zmluvnej strany.

TRETIA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA

Prvá kapitola

Osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na výpočet dĺžky doby zabezpečenia (poistenia)

Článok 10

1.

Na účely výpočtu dĺžky doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa počíta 1/7 týždennej príspevkovej sumy zabezpečenia (poistenia) získanej podľa právnych predpisov Cyperskej republiky ako jeden kalendárny deň zabezpečenia (poistenia) v Slovenskej republike. Na ten účel sa jeden kalendárny rok doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky rovná 364 dňom.

2.

Na účely výpočtu doby zabezpečenia (poistenia) a na získanie nároku na dávky podľa ustanovenia článku 2 ods. 1 platí, že

a)

jeden kalendárny týždeň príspevkovej sumy zabezpečenia (poistenia) zaplatenej podľa právnych predpisov Cyperskej republiky pred 6. októbrom 1980 sa rovná siedmim dňom doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky,

b)

príspevkové sumy zabezpečenia (poistenia) zaplatené podľa právnych predpisov Cyperskej republiky po 5. októbri 1980 sa vydelia týždennou sumou zabezpečenia (poistenia) základných poisťovacích súm, ktoré patria počas kalendárneho roka, v ktorom bolo zaplatené poistné. Výsledok takého delenia sa rovná počtu týždňov zabezpečenia (poistenia), ktorý nemôže byť vyšší ako počet týždňov pripadajúcich na doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov zmluvnej strany. Každý taký týždeň doby zabezpečenia (poistenia) sa rovná siedmim kalendárnym dňom podľa právnych predpisov Slovenskej republiky,

c)

každých 364 dní doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Cyperskej republiky sa rovná jednému roku zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

3.

Doba štúdia občana Cyperskej republiky na území Slovenskej republiky sa podľa právnych predpisov Slovenskej republiky na účely tejto zmluvy nepovažuje za dobu zabezpečenia (poistenia). V prípade, že tento občan popri štúdiu vykonával zamestnanie, to sa považuje za dobu zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

4.

Ak podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany nemožno presne určiť, odkedy a dokedy bola osoba zabezpečená (poistená), nositeľ prvej zmluvnej strany predpokladá, že tieto doby zabezpečenia (poistenia) sa časove neprekrývajú s dobami zabezpečenia (poistenia) druhej zmluvnej strany.

Druhá kapitola

Choroba a materstvo

Článok 11

1.

Ak občan presídli na územie druhej zmluvnej strany, je nemocensky poistený (zabezpečený) podľa vnútroštátnych právnych predpisov tejto zmluvnej strany a pre nárok na výplatu dávok nemocenského poistenia (zabezpečenia) sa započítavajú aj doby nemocenského poistenia (zabezpečenia) získané podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

2.

Ak občan má nárok na dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia) na základe tejto zmluvy alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov od obidvoch zmluvných strán za rovnaké obdobie práceneschopnosti, dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia) sa vyplatia podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území bol naposledy nemocensky poistený (zabezpečený).

3.

Ak rodič má nárok na opakujúcu sa peňažnú pomoc v materstve podľa tejto zmluvy alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov od obidvoch zmluvných strán, na výplatu tejto dávky je príslušná tá zmluvná strana, na ktorej území bol rodič naposledy nemocensky poistený (zabezpečený).

4.

Ak rodič má nárok na podporu pri narodení dieťaťa podľa právnych predpisov od obidvoch zmluvných strán, na výplatu podpory pri narodení dieťaťa je príslušná tá zmluvná strana, na ktorej území sa dieťa narodilo. Ak sa dieťa narodí na území tretej strany, na výplatu podpory pri narodení dieťaťa je príslušná tá zmluvná strana, na ktorej území bol rodič alebo iný oprávnený občan naposledy poistený (zabezpečený).

Tretia kapitola

Pracovné úrazy a choroby z povolania

Článok 12

1.

Ak občan pracuje na území jednej zmluvnej strany a je poistený (zabezpečený) podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany s prihliadnutím na ustanovenia článkov 7 až 9, pre nárok na dávku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa predpokladá, že pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikla na území druhej zmluvnej strany.

2.

Ak občan, na ktorého sa vzťahujú právne predpisy jednej zmluvnej strany, utrpí pracovný úraz počas cesty na územie druhej zmluvnej strany, pre vznik nároku na poskytovanie dávky z dôvodu pracovného úrazu sa predpokladá, že

a)

pracovný úraz sa stal na území prvej zmluvnej strany,

b)

skutočnosť, keď občan je neprítomný na území prvej zmluvnej strany, sa neberie do úvahy za predpokladu, že bol nemocensky poistený (zabezpečený) na území prvej zmluvnej strany.

Článok 13

Ak občan po skončení zamestnania na území obidvoch zmluvných strán ochorie na chorobu z povolania z dôvodu výkonu zamestnania na území obidvoch zmluvných strán, dávky za chorobu z povolania mu patria od príslušného nositeľa tej zmluvnej strany, na ktorej území naposledy vykonával činnosť, v dôsledku ktorej choroba z povolania vznikla.

Štvrtá kapitola

Staroba, invalidita, smrť

Článok 14

Ak vznikne nárok na dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, aj bez ohľadu na ustanovenia článku 15 poskytne nositeľ tejto zmluvnej strany dávku zodpovedajúcu dobám zabezpečenia (poistenia) získaným podľa jeho právnych predpisov.

Článok 15

1.

Doby zabezpečenia (poistenia), ktoré získal občan podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, sa pre vznik, trvanie alebo obnovenie nároku na dávku spočítajú, ak sa neprekrývajú. To, v akom rozsahu a akým spôsobom sa na doby zabezpečenia (poistenia) prihliada, sa spravuje právnymi predpismi tej zmluvnej strany, v ktorej zabezpečení (poistení) sa tieto doby získali.

2.

Ak žena uplatňuje nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Cyperskej republiky, príslušný nositeľ prihliada aj na doby zabezpečenia (poistenia) jej manžela, ktoré získal podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán s prihliadnutím na ustanovenia článkov 14 a 15.

3.

Príslušný nositeľ Cyperskej republiky s prihliadnutím na ustanovenia odsekov 1 a 2 pre vznik nároku na dávku započítava doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky po 6. januári 1957.

4.

Výška dávky sa podľa ustanovenia tohto článku určuje takto:

a)

príslušný nositeľ zmluvnej strany vypočíta výšku dávky započítaním aj doby zabezpečenia (poistenia) získanej na území obidvoch zmluvných strán,

b)

na základe takto určenej výšky dávky prizná nositeľ dôchodok v sume zodpovedajúcej pomeru medzi dĺžkou doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotenou podľa vlastných právnych predpisov a celkovou dobou zabezpečenia (poistenia) získanou podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán.

5.

Ustanovenie odseku 4 neplatí pre získanie nároku na doplnkovú dávku, ktorá patrí podľa právnych predpisov Cyperskej republiky. Výška doplnkovej dávky sa vypočíta výlučne za dobu zabezpečenia (poistenia) získanú na území Cyperskej republiky.

6.

Priemerný mesačný zárobok, ktorý je potrebný na určenie výšky dávky podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, sa vypočíta podľa vnútroštátnych právnych predpisov tejto zmluvnej strany.

7.

Výška dávky, ktorá patrí podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, nesmie byť nižšia ako minimálna výška dávky, ktorá prislúcha podľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území má občan trvalý pobyt. Rozdiel k dávke dopláca príslušný nositeľ v mieste posledného pobytu občana.

8.

Ak doby zabezpečenia (poistenia), na ktoré sa pri výpočte dávky prihliada podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, nedosiahnu spolu 12 kalendárnych mesiacov, dávka sa podľa tejto zmluvy neposkytne. To neplatí za predpokladu, že nárok na dávku vznikne aj za dobu zamestnania (poistenia) kratšiu ako 12 kalendárnych mesiacov. Ak nárok na dávku podľa druhej vety nevznikne, príslušný nositeľ druhej zmluvnej strany prihliada na túto dobu zabezpečenia (poistenia) pri priznávaní nároku na dávku podľa ustanovenia odseku 4 písm. a).

Pohrebné

Článok 16

1.

Ak občan nemá nárok na pohrebné na základe doby zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, pre nárok na pohrebné sa doby zabezpečenia (poistenia) získané na území obidvoch zmluvných strán spočítajú podľa ustanovení tejto zmluvy.

2.

Ak nárok na pohrebné vznikne podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán, príslušný na výplatu je nositeľ, na ktorého území bol zosnulý občan naposledy poistený (zabezpečený).

ŠTVRTÁ ČASŤ

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 17

1.

Príslušné úrady zmluvných strán upravia v správnej dohode nevyhnutné opatrenia na vykonávanie tejto zmluvy.

2.

Príslušné úrady obidvoch zmluvných strán sa budú navzájom informovať

a)

o všetkých opatreniach prijatých na vykonávanie tejto zmluvy,

b)

o všetkých zmenách právnych predpisov týkajúcich sa vykonávania tejto zmluvy.

3.

Nositelia a príslušné úrady jednej zmluvnej strany nemôžu odmietnuť prijatie žiadostí a iných písomností z dôvodu, že sú napísané v úradnom jazyku druhej zmluvnej strany.

4.

Nositelia a príslušné úrady zmluvných strán na účely vykonávania tejto zmluvy nadväzujú priame kontakty medzi sebou i so zúčastnenými osobami alebo s ich splnomocnencami.

5.

Lekárske vyšetrenia, ktoré sú potrebné pri vykonávaní právnych predpisov jednej zmluvnej strany a dotýkajú sa osôb zdržiavajúcich sa na území druhej zmluvnej strany, zabezpečí na požiadanie príslušný nositeľ podľa miesta pobytu na svoje náklady.

Článok 18

Príslušné úrady zriadia na uľahčenie vykonávania tejto zmluvy, najmä na zabezpečenie jednoduchého a rýchleho spojenia medzi nositeľmi obidvoch zmluvných strán, styčné miesta.

Článok 19

1.

Oslobodenie alebo úľava na daniach, kolkoch, súdnych poplatkoch alebo zápisnom pre doklady, ktoré treba predložiť pri vykonávaní právnych predpisov jednej zmluvnej strany, sa vzťahuje aj na príslušné doklady, ktoré treba predložiť pri vykonávaní tejto zmluvy alebo podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany.

2.

Listiny a doklady akéhokoľvek druhu, ktoré sa predkladajú pri vykonávaní tejto zmluvy, netreba overovať diplomatickými úradmi.

Článok 20

1.

Žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky, ktoré sa predkladajú pri vykonávaní tejto zmluvy alebo podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany na príslušnom úrade, nositeľovi alebo inému príslušnému nositeľovi jednej zmluvnej strany, sa považujú za žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky podané na príslušnom úrade, nositeľovi alebo inému príslušnému nositeľovi druhej zmluvnej strany.

2.

Žiadosti o dávku podané podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany sa považujú aj za žiadosti o zodpovedajúcu dávku podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany, ktorá prichádza do úvahy podľa tejto zmluvy s výnimkou, ak žiadateľ výslovne požaduje, aby sa vymeranie dávky v prípade staroby podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany odložilo.

3.

Žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky, ktoré treba predložiť podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany v určitej lehote na príslušnom úrade, nositeľovi alebo príslušnému nositeľovi tejto zmluvnej strany, možno predkladať v rovnakej lehote na príslušnom úrade, nositeľovi alebo príslušnému nositeľovi druhej zmluvnej strany.

4.

Žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky v prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 postúpi nositeľ, ktorý ich prijal, bezodkladne priamo alebo prostredníctvom príslušných úradov zmluvných strán príslušnému nositeľovi druhej zmluvnej strany.

Článok 21

1.

Príslušný nositeľ jednej zmluvnej strany uskutočňuje výplatu dávok na územie druhej zmluvnej strany vo vnútroštátne platnej mene alebo vo voľne zameniteľnej mene.

2.

Prevody platieb sa uskutočňujú na základe platobných dohôd platných medzi zmluvnými stranami v čase prevodu.

Článok 22

Ak nositeľ jednej zmluvnej strany poskytne občanovi zálohu na dávku za akékoľvek obdobie a nositeľ druhej zmluvnej strany má vyplatiť dávku za rovnaké obdobie na základe vlastných vnútroštátnych právnych predpisov, nositeľ druhej zmluvnej strany zúčtuje zálohu na dávku poskytnutú nositeľom prvej zmluvnej strany a tú mu zašle. Ak nositeľ jednej zmluvnej strany poskytol zálohu na dávku vo vyššej sume, ako je dávka priznaná podľa právnych predpisov druhej zmluvnej strany, považuje sa presahujúca suma až do výšky doplatku za zálohu poskytnutú podľa prvej vety.

Článok 23

1.

Spory medzi zmluvnými stranami týkajúce sa výkladu ustanovení tejto zmluvy alebo jej vykonávania sa majú, ak je to možné, riešiť prostredníctvom príslušných úradov zmluvných strán.

2.

Ak prípadný spor nebude možné urovnať týmto spôsobom v lehote šiestich kalendárnych mesiacov, možno ho na požiadanie jednej zmluvnej strany predložiť na záväzné rozhodnutie rozhodcovskému súdu, ktorého zloženie a konanie sa dojedná medzi obidvoma zmluvnými stranami.

3.

Rozhodnutie rozhodcovského súdu vychádza z ustanovení tejto zmluvy. Jeho rozhodnutie je záväzné a konečné.

PIATA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

1.

Táto zmluva nezakladá nárok na výplatu dávok za dobu pred nadobudnutím jej platnosti.

2.

Pre nárok na dávky podľa tejto zmluvy sa započítavajú aj doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa získali podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany predtým, než táto zmluva nadobudla platnosť.

3.

Ak občan v roku 1976 bol zabezpečený (poistený) podľa právnych predpisov Cyperskej republiky, ale vykonával zamestnanie na území Slovenskej republiky, ide o dobu zabezpečenia (poistenia) podľa právnych predpisov Cyperskej republiky (Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Cyperskej republiky o dočasnom zamestnávaní cyperských pracovníkov v Československej socialistickej republike).

4.

S výnimkou ustanovenia odseku 1 sa táto zmluva vzťahuje na nároky zo zabezpečenia (poistenia), ktoré vznikli pred nadobudnutím jej platnosti, ak skôr vzniknuté nároky neboli jednorazovo odškodnené. Dávky, ktoré patria až na základe tejto zmluvy, sa určia na žiadosť oprávneného po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy. Ak bude žiadosť podaná počas dvoch rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, dávky sa poskytnú od nadobudnutia jej platnosti; inak sa dávky poskytnú odo dňa, ktorý ustanovia právne predpisy obidvoch zmluvných strán.

Článok 25

Túto zmluvu podpísali splnomocnenci obidvoch zmluvných strán.

Dané v Bratislave 20. septembra 1994 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom a gréckom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

1.

Táto zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny boli vymenené v Nikózii 22. novembra 1995.

2.

Táto zmluva nadobudne platnosť prvým dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny.

3.

Táto zmluva sa uzatvára na neurčitú dobu. Každý zmluvný štát ju môže písomne vypovedať. Výpovedná lehota je 12 kalendárnych mesiacov a začína plynúť dňom uvedeným v písomnom vypovedaní.

4.

V prípade vypovedania zmluvy platia ustanovenia pre nadobudnuté nároky ďalej bez ohľadu na obmedzujúce ustanovenia.