o Dohovore o režime plavby na Dunaji medzi republikou Československou, Sväzom sovietskych socialistických republík, Ľudovou republikou Bulharskou, republikou Maďarskou, Ľudovou republikou Rumunskou, Sovietskou socialistickou republikou Ukrajinskou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie, podpísanom v Belehrade dňa 18. augusta 1948.

Medzi republikou Československou, Sväzom sovietskych socialistických republík, Ľudovou republikou Bulharskou, republikou Maďarskou, Ľudovou republikou Rumunskou, Sovietskou socialistickou republikou Ukrajinskou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie bol v Belehrade dňa 18. augusta 1948 dojednaný Dohovor o režime plavby na Dunaji s Prílohami I, II a Dodatkovým protokolom z toho istého dňa. Dohovor s Prílohami I, II a Dodatkovým protokolom bol schválený Národným shromaždením dňa 2. decembra 1948 a bol ratifikovaný prezidentom republiky dňa 28. januára 1949.

Ratifikačné listiny uložily podľa čl. 47 Dohovoru u juhoslovanskej vlády tieto štáty:

Československo 21. februára 1949, Bulharsko 22. februára 1949, Juhoslávia 23. februára 1949, Rumunsko 3. marca 1949, Maďarsko 14. marca 1949, Sovietsky Sväz 11. mája 1949, Sovietska Ukrajina 14. mája 1949.

Vo smysle čl. 47 vstúpil Dohovor do platnosti dňa 11. mája 1949, t.j. po složení šiestej ratifikačnej listiny.

Vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou skončila platnosť tohto dohovoru výmenou nót z 26. mája 2006 (oznámenie č. 436/2006 Z. z.).

Text Dohovoru s Prílohami I, II a s Dodatkovým protokolom a ich slovenský preklad sa vyhlasuje v prílohe Sbierky zákonov.*)

Dr. Clementis v. r.

DOHOVOR

O REŽIME PLAVBY NA DUNAJI.

V MENE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY!

KLEMENT GOTTWALD,

PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY,

VŠETKÝM,

KTORÍ TENTO LIST ČÍTAŤ BUDÚ ALEBO POČUJÚ ČÍTAŤ,

POZDRAVENIE.

V MENE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY, SVÄZU SOVIETSKYCH SOCIALISTICKÝCH REPUBLÍK, ĽUDOVEJ REPUBLIKY BULHARSKEJ, MAĎARSKEJ REPUBLIKY, ĽUDOVEJ REPUBLIKY RUMUNSKEJ, SOVIETSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY UKRAJINSKEJ A FEDERATÍVNEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY JUHOSLÁVIE

BOL DOJEDNANÝ TENTO DOHOVOR O REŽIME PLAVBY NA DUNAJI S PRÍLOHAMI I, II, A DODATKOVÝM PROTOKOLOM:

(Preklad.)

Dohovor

o režime plavby na Dunaji.

Sväz Sovietskych Socialistických Republík, Ľudová Republika Bulharská, Republika Maďarská, Ľudová Republika Rumunská, Ukrajinská Sovietska Socialistická Republika, Republika Československá a Federatívna Ľudová Republika Juhoslávie,

Vzhľadom na rozhodnutie Rady Ministrov Zahraničných Vecí z 12. decembra 1946, aby bola svolaná Konferencia zástupcov, v tomto rozhodnutí uvedených štátov, na vypracovanie nového Dohovoru o režime plavby na Dunaji a

V snahe zaistiť slobodnú plavbu na Dunaji v súlade so záujmami a svrchovanými právami podunajských krajín, ako aj posilniť hospodárske a kultúrne sväzky podunajských krajín medzi sebou a s inými krajinami,

Rozhodly sa uzavrieť Dohovor o režime plavby na Dunaji a za tým účelom vymenovaly podpísaných splnomocnencov, ktorí po predložení svojich plnomocenstiev, uznaných v poriadku a náležitej forme, dohodli sa o nasledujúcom:

UNDEFINED TYPE - !!! --------------------------------------------------------------------predpis.kapitola-1-vseobecne-ustanovenia

KAPITOLA I.Všeobecné ustanovenia.

Článok 1.

Plavba na Dunaji bude slobodnou a otvorenou pre občanov, obchodné lode a tovar všetkých štátov na podklade rovnosti, pokiaľ sa týka prístavných poplatkov a poplatkov plavebných, a za podmienok, ktorými je upravená obchodná plavba. Horeuvedené ustanovenia nebude však možné použiť na dopravu medzi prístavmi toho istého štátu.

Článok 2.

Režim zriadený týmto Dohovorom platí pre splavnú časť rieky Dunaja od Ulmu k Čiernemu moru cez rameno Sulinské s prístupom k Čiernemu moru Sulinským kanálom.

Článok 3.

Podunajské štáty sa zaväzujú udržiavať svoje úseky Dunaja v stave splavnom pre riečne a na patričných úsekoch pre námorné lode, vykonávať práce potrebné na zaistenie a zlepšenie podmienok plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo prekážky plavbe na splavných tokoch Dunaja. Podunajské štáty budú sa radiť o veciach, uvedených v tomto článku, s Dunajskou komisiou (viď čl. 5 nižšie).

Pobrežné štáty môžu podnikať vo svojich hraniciach práce na zaistenie plavby, ktorých vykonanie je potrebné vzhľadom na to, že nastaly naliehavé a nepredvídané okolnosti. Štáty oznámia Komisii dôvody, ktoré vyvolaly tieto práce a predložia stručný opis týchto prác.

Článok 4.

V prípade, že niektorý podunajský štát nebude môcť sám podniknúť práce, spadajúce do jeho územnej kompetencie a potrebné pre zaistenie normálnej plavby, bude povinnosťou tohto štátu dať ich vykonať Dunajskou komisiou (čl. 5) za podmienok ňou určených bez práva sveriť vykonanie týchto prác inému štátu, s výnimkou tej časti riečneho toku, ktorá tvorí hranicu toho ktorého štátu. V tomto poslednom prípade Komisia určí podmienky vykonania týchto prác.

Podunajské štáty sa zaväzujú poskytnúť všemožnú pomoc Komisii alebo štátu, vykonávajúcemu zmienené práce.

KAPITOLA II.Organizačné ustanovenia.

Časť I.

Dunajská komisia.

Článok 5.

Zriaďuje sa Dunajská komisia, v ďalšom označená „Komisia“, složená zo zástupcov podunajských krajín, a to po jednom za každú krajinu.

Článok 6.

Komisia zvolí zo svojich členov predsedu, podpredsedu a tajomníka na čas troch rokov.

Článok 7.

Komisia určí čas svojich zasadaní a svoj spravovací poriadok. Prvá schôdzka Komisie sa má konať do šiestich mesiacov odo dňa platnosti tohoto Dohovoru.

Článok 8

Právomoc Komisie vzťahuje sa na Dunaj, ako je definovaný v článku 2.

Do právomoci Komisie patrí:

a)

bdieť nad vykonávaním ustanovení tohoto Dohovoru;

b)

vypracovať na základe návrhov a projektov predložených dunajskými štátmi a osobitnými riečnymi Administráciami (čl. 20 a 21) celkový plán veľkých prác v záujme plavby, ako aj sostaviť všeobecný preliminár výdavkov, spojených s týmito prácami;

c)

vykonávať práce v prípadoch, predvídaných v článku 4;

d)

dávať rady a odporúčania podunajským štátom ohľadom prevádzania prác, uvedených v bode „b“ tohto článku so zreteľom na technické a hospodárske záujmy, plány a možnosti príslušných štátov;

e)

dávať rady a odporúčania osobitným riečnym Administráciám (čl. 20 a 21) a vykonávať výmenu informácií s týmito Administráciami;

f)

vytvoriť na celom splavnom toku Dunaja jednotný systém navigačného dopravného zariadenia a určiť, so zreteľom na osobitné podmienky jednotlivých úsekov, základné predpisy pre plavbu na Dunaji, včítane služby lodivodnej;

g)

sjednotiť pravidlá riečneho dozoru;

h)

koordinovať hydrometeorologickú službu na Dunaji, vydávať jednotný hydrologický bulletin a krátkodobé i dlhodobé hydrologické predpovede pre Dunaj;

i)

shromažďovať štatistické údaje o plavbe na Dunaji, pokiaľ ide o otázky spadajúce do právomoci Komisie;

j)

vydávať pre potrebu plavby lodivodné príručky, navigačné mapy a atlasy;

k)

sostavovať a schvaľovať rozpočet Komisie, ako aj ustanovovať a vyberávať poplatky, o ktorých je reč v článku 10.

Článok 9

Aby mohla plniť úlohy, uvedené v predchádzajúcom článku, Komisia má poruke sekretariát a potrebný aparát, ktorých personál sa prijíma z občanov podunajských štátov.

Komisii samej prislúcha organizovať svoj sekretariát a svoj aparát.

Článok 10.

Komisia sostavuje svoj rozpočet a schvaľuje ho väčšinou hlasov svojich členov. Do rozpočtu majú byť pojaté výdavky potrebné na udržiavanie Komisie a jej aparátu, ktoré budú kryté príspevkami podunajských štátov, splatnými každoročne v rovnakej výške pre každý štát.

Na zaokrytie výdavkov pre vykonávanie osobitných prác, zabezpečujúcich náležitý stav plavby alebo jej zlepšenie, Komisia môže ustanoviť osobitné poplatky.

Článok 11.

Komisia rozhoduje väčšinou hlasov prítomných členov, okrem prípadov osobitne uvedených v tomto Dohovore (čl. 10, 12 a 13).

Quorum Komisie je päť členov.

Článok 12.

Rozhodnutia Komisie v otázkach, uvedených v bodoch b), c), f) a g) článku 8, musia sa stať väčšinou hlasov všetkých členov Komisie, ale bez toho, žeby bol majorizovaný štát, na území ktorého majú byť vykonané práce.

Článok 13.

Sídlom Komisie je Galac.

Komisia však môže zmeniť svoje sídlo usnesením väčšiny hlasov všetkých členov.

Článok 14.

Komisia je právnickou osobou v súlade so zákonmi štátu, v ktorom má sídlo.

Článok 15.

Ruština a francúzština sú úradnými jazykmi Komisie.

Článok 16.

Členovia Komisie a ňou splnomocnení činovníci požívajú diplomatickú imunitu. Úradné miestnosti, archívy a dokumenty každého druhu, patriace Komisii, sú nedotknuteľné.

Článok 17.

Úradníci Komisie, ktorí sú na to splnomocnení, informujú príslušné úrady podunajských štátov o porušení plavebných a zdravotných predpisov, ako aj o porušení predpisov riečneho dozoru, o ktorom sa Komisia dozvie. Príslušné úrady budú povinné so svojej strany informovať Komisiu o opatreniach, ktoré boly vykonané v súvislosti so zmienenými informáciami o porušení predpisov.

Článok 18.

Komisia má svoju pečiatku a vlajku, ktorá sa vztyčuje na jej úradovniach a jej plavidlách.

Článok 19.

Podunajské štáty sú povinné poskytnúť pomoc Komisii, ako aj jej úradníkom a jej personálu v miere potrebnej na vykonávanie záväzkov, vyplývajúcich im z tohto Dohovoru.

Títo úradníci a tento personál budú oprávnení pri vykonávaní svojho úradného poslania voľne sa pohybovať po rieke a v prístavoch v rámci právomoci Komisie s podmienkou, že budú dodržiavať zákony príslušného štátu.

Časť II.

Osobitné riečne Administrácie.

Článok 20.

Na dolnom toku Dunaja (od ústia Sulinského kanálu do Braily včítane) zriaďuje sa osobitná riečna Administrácia na vykonávanie hydrotechnických prác a na reguláciu plavby, skladajúca sa zo zástupcov priľahlých pobrežných štátov (Ľudovej Republiky Rumunskej a Sväzu Sovietskych Socialistických Republík).

Táto Administrácia pôsobí na základe dohody medzi vládami krajín, ktoré sú jej členmi.

Sídlom Administrácie je Galac.

Článok 21.

V úseku Železnej Brány (od Vincea po Kostol na pravom brehu a od Moldova Veche po Turnu-Severin na ľavom brehu Dunaja) zriaďuje sa osobitná riečna Administrácia Železnej Brány, skladajúca sa zo zástupcov Ľudovej Republiky Rumunska a Federatívnej Ľudovej Republiky Juhoslávie, na vykonávanie hydrotechnických prác a na reguláciu plavby na tomto úseku.

Táto Administrácia pôsobí na základe dohody medzi vládami krajín, ktoré sú jej členmi.

Sídlom Administrácie je Oršova a Tekija.

Článok 22.

Dohody o osobitných riečnych Administráciách (ďalej označovaných „Administrácie“), uvedené v článku 20 a 21, predkladajú sa Komisii na vedomie.

KAPITOLA III.Plavebný režim.

Časť I.

Plavba.

Článok 23.

Plavba na dolnom toku Dunaja a v úseku Železnej Brány prevádza sa v súlade s plavebnými pravidlami, ustanovenými Administráciami príslušných úsekov. Plavba na ostatných úsekoch Dunaja prevádza sa v súlade s pravidlami ustanovenými príslušnými podunajskými krajinami, územím ktorých preteká Dunaj a v tých úsekoch, kde brehy Dunaja patria dvom rozličným štátom, v súlade s pravidlami ustanovenými dohodou medzi týmito štátmi.

Pri určení plavebných pravidiel budú pre podunajské štáty a Administrácie smerodajné základné ustanovenia o plavbe na Dunaji určené Komisiou.

Článok 24.

Lode, plávajúce po Dunaji, majú - pridržiavajúc sa pravidiel, vydaných príslušnými podunajskými štátmi - právo vstupovať do prístavov, tam vykonávať naloďovacie a vyloďovacie operácie, naloďovať a vyloďovať cestujúcich, ako i zásobovať sa palivom, doplňovať bežné potreby atď.

Článok 25.

Preprava cestujúcich a tovaru v miestnej doprave a preprava medzi prístavmi tohože štátu môže sa vykonávať loďami, plávajúcimi pod cudzou vlajkou, len, keď sa zachovávajú predpisy tohto štátu.

Článok26.

Zdravotné a policajné predpisy na Dunaji majú sa vykonávať bez diskriminácie z dôvodov národnej príslušnosti lodí, miesta vyplávania a určenia, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu.

Funkciu colného, zdravotného a riečneho dozoru na Dunaji vykonávajú podunajské štáty, ktoré informujú Komisiu o nimi vydaných pravidlách, aby Komisia mohla byť nápomocná na sjednotenie colných a zdravotných pravidiel a aby mohla urobiť sjednotenie pravidiel riečného dozoru (čl. 8. „g“).

Colné, zdravotné a policajné pravidlá majú byť také, aby neprekážaly plavbe.

Článok 27.

Pri prechode tranzitného tovaru úsekmi, na ktorých obidva brehy rieky Dunaja patria tomuže štátu, má dotyčný štát právo zapečatiť tranzitný tovar alebo dať tento tovar pod kontrolu colného dozoru. Pritom má dotyčný štát právo požadovať od kapitána alebo prevodzovateľa lode písomnú deklaráciu len o tom, či preváža tovar, ktorého dovoz je dotyčným štátom zakázaný, ale nemá právo zakázať tranzit tohto tovaru. Tieto formality nemôžu byť dôvodom ani prehliadky tovaru, ani spomalenia tranzitu. Za predloženie nesprávnej deklarácie zodpovedá kapitán alebo prevodzovateľ lode podľa zákonov štátu, ktorému deklarácia bola urobená.

Ak tvorí rieka Dunaj hranicu medzi dvoma štátmi, oslobodzujú sa lode, plte, cestujúci a tranzitný tovar od všetkých colných formalít pri plavbe po rieke.

Článok 28.

Plavidlá, určené podunajskými štátmi pre službu riečného dozoru (riečna polícia), sú povinné nosiť svoju štátnu vlajku a okrem toho byť označené jednotným rozpoznávacím znakom; ich opis a čísla musia sa oznámiť Komisii. Plavba týchto plavidiel po Dunaji tak isto ako colných plavidiel všetkých podunajských krajín je prípustná len v rámci hraníc krajiny, pod vlajkou ktorej plavidlo pláva, a okrem týchto hraníc len so súhlasom príslušných podunajských štátov.

Článok 29.

Lodiam, plávajúcim po Dunaji, dáva sa možnosť používať ako lodné rádiostanice, tak i pobrežné spojovacie prostriedky potrebné na navigáciu.

Článok 30.

Plavba po Dunaji je zakázaná vojnovým plavidlám všetkých nepodunajských štátov.

Plavba vojnových plavidiel podunajských štátov po Dunaji i za hranicami krajiny, pod vlajkou ktorej plavidlo pláva, môže sa uskutočniť iba na základe dohody medzi interesovanými podunajskými štátmi.

Časť II.

Služba lodivodná.

Článok 31.

Na dolnom toku Dunaja a v úseku Železnej Brány ustanovujú sa sbory lodivodov, podriadené príslušným Administráciám (čl. 22).

Pravidlá pre lodivodnú službu určia Administrácie v súlade so základnými predpismi o plavbe na Dunaji (čl. 8 „f“) a oznamujú ich Komisii.

Článok 32.

Vedenie lodí na dolnom toku Dunaja a v úseku Železnej Brány koná sa lodivodmi, ktorí sú členmi príslušných lodivodných sborov, alebo lodivodmi, ktorí složili skúšku u orgánov príslušnej riečnej Administrácie a ktorí boli pripustení dotyčnou Administráciou na vedenie lodí.

Článok 33.

Personál lodivodných sborov sa prijíma z občanov podunajských krajin, ktoré sú členmi príslušných Administrácií. Poradie prijímania je určené osobitnými dohodami medzi vyššie uvedenými členmi týchto Administrácií (čl. 20 a 21).

UNDEFINED TYPE - !!! --------------------------------------------------------------------predpis.kapitola-4-sposob-krytia-vydavkov-na-zaistenie-plavby

KAPITOLA IV.Spôsob krytia výdavkov na zaistenie plavby.

Článok 34.

Financovanie hydrotechnických prác na Dunaji, vykonávaných podunajskými krajinami podľa článku 3 tohto Dohovoru, vykonávajú príslušné podunajské krajiny.

Financovanie prác uvedených v článku 8 „c“ vykonáva Komisia.

Článok 35.

Na krytie výdavkov potrebných pre zaistenie plavby môžu podunajské štáty po dohode s Komisiou ustáliť plavebné poplatky, vyberané z plavidiel, ktorých výška sa určuje podľa udržovacích nákladov a podľa výdavkov na práce, uvedené v článku 34.

Článok 36.

Na krytie výdavkov pre zaistenie plavby a na vykonanie prác, vykonávaných Administráciami, určí Administrácia osobitné poplatky vyberané z plavidiel, plávajúcich v úsekoch medzi ústím Sulinského prieplavu a Brailou a od Vincea po Kostol na pravom brehu a od Moldava Veche po Turnu-Severin na ľavom brehu Dunaja.

Administrácie informujú Komisiu o osobitných poplatkoch, ktoré zaviedly, a o spôsobe ich vyberania.

Článok 37.

Celkové sumy špeciálnych, navigačných a osobitných poplatkov, vyberaných Komisiou, podunajskými štátmi a Administráciami, nemajú vynášať zisk.

Článok 38.

Spôsob vyberania špeciálnych, navigačných a osobitných poplatkov sa určí smernicami, vypracovanými podľa kompetencie Komisiou, podunajskými štátmi a Administráciami. Smernice vydávané podunajskými štátmi a Administráciami treba dohodnúť s Komisiou.

Výpočet poplatkov sa robí podľa tonáže plavidiel.

Článok 39.

Vykonávanie prác a rozdelenie nákladov na prevedenie týchto prác na úsekoch Dunaja, ktoré tvoria štátnu hranicu, upravuje sa dohodou medzi príslušnými pohraničnými štátmi.

Článok 40.

Prístavné poplatky z plavidiel vyberajú orgány príslušných podunajských štátov. Tu sa nepripustí žiadna diskriminácia z dôvodov národnej príslušnosti plavidla, miesta vyplávania alebo miesta určenia, alebo z akýchkoľvek dôvodov.

Článok 41.

Plavidlá, plávajúce do prístavu za účelom vykonávania naloďovacích alebo vyloďovacích prác, sú oprávnené používať mechanické zariadenia naloďovacie alebo vyloďovacie, náradia, skladištia, skladištné priestory atď., na základe dohôd s príslušnými dopravnými a zasielateľskými inštitúciami.

Pri určení výšky poplatkov za vykonané práce sa nepripustí diskriminácia.

Výhody, poskytnuté podľa obchodných zvyklostí s ohľadom na rozsah prác a povahu tovaru, nebudú sa považovať za diskrimináciu.

Článok 42.

Nebudú určené žiadne poplatky za tranzit ako taký pre lode, plte, cestujúcich a tovar.

Článok 43.

Tarify lodivodných poplatkov na dolnom toku Dunaja a v úseku Železnej Brány určia príslušné Administrácie a oznámia ich Komisii.

UNDEFINED TYPE - !!! --------------------------------------------------------------------predpis.kapitola-5-zaverecne-ustanovenia

KAPITOLA V.Záverečné ustanovenia.

Článok 44.

V tomto Dohovore výrazy „podunajský štát“ alebo „podunajská krajina“ znamenajú štát, ktorý má aspoň jeden breh Dunaja v smysle článku 2.

Článok 45.

Akýkoľvek spor medzi signatármi tohto Dohovoru o aplikácii a výklade tohto Dohovoru, ktorý by nebol urovnaný cestou priamych rokovaní, bude na žiadosť ktorejkoľvek zo sporných strán predložený na rozhodnutie smierčej komisii, skladajúcej sa z členov ustanovených po jednom za každú sporovú stranu a z jedného člena, ustanoveného predsedom Dunajskej komisie, z občanov štátov, nezúčastnených vo spore, a v prípade, že predseda Komisie je občanom štátu zúčastneného vo spore, vymenovanie vykoná Dunajská komisia.

Rozhodnutie smierčej komisie uznáva sa za konečné a závazné pre sporné strany.

Článok 46.

Tento Dohovor môže byť revidovaný na žiadosť väčšiny signatárnych štátov. Taká žiadosť sa doručí vláde Ľudovej Federatívnej Republiky Juhoslávie, ktorá v najkratšej lehote pozve na Konferenciu všetky štáty, ktoré podpísaly tento Dohovor. Zrevidované ustanovenia vstúpia do platnosti až po složení ratifikačných listín šiestich signatárnych štátov.

Článok 47.

Tento Dohovor s Prílohami, ktorého ruské a francúzske texty sú autentické, podlieha ratifikácii a vstúpi do platnosti po složení šiestich ratifikačných listín. Ratifikačné listiny odovzdajú sa do úschovy vláde Ľudovej Federatívnej Republiky Juhoslávie, v archívoch ktorej sa uloží pôvodný exemplár tohto Dohovoru.

Vláda Ľudovej Federatívnej Republiky Juhoslávie zašle všetkým signatárnym štátom po jednom overenom odpise pôvodného exemplára a bude informovať signatárov Dohovoru o ratifikačných listinách, odovzdaných do úschovy, v poradí, v akom ich dostane.

SOZNAM PRÍLOH:

GOTTWALD v. r.

[]

Poznámky

[]*)  Na strane 357.

o Dohovore o režime plavby na Dunaji medzi republikou Československou, Sväzom sovietskych socialistických republík, Ľudovou republikou Bulharskou, republikou Maďarskou, Ľudovou republikou Rumunskou, Sovietskou socialistickou republikou Ukrajinskou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie, podpísanom v Belehrade dňa 18. augusta 1948.

Medzi republikou Československou, Sväzom sovietskych socialistických republík, Ľudovou republikou Bulharskou, republikou Maďarskou, Ľudovou republikou Rumunskou, Sovietskou socialistickou republikou Ukrajinskou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie bol v Belehrade dňa 18. augusta 1948 dojednaný Dohovor o režime plavby na Dunaji s Prílohami I, II a Dodatkovým protokolom z toho istého dňa. Dohovor s Prílohami I, II a Dodatkovým protokolom bol schválený Národným shromaždením dňa 2. decembra 1948 a bol ratifikovaný prezidentom republiky dňa 28. januára 1949.

Ratifikačné listiny uložily podľa čl. 47 Dohovoru u juhoslovanskej vlády tieto štáty:

Československo 21. februára 1949, Bulharsko 22. februára 1949, Juhoslávia 23. februára 1949, Rumunsko 3. marca 1949, Maďarsko 14. marca 1949, Sovietsky Sväz 11. mája 1949, Sovietska Ukrajina 14. mája 1949.

Vo smysle čl. 47 vstúpil Dohovor do platnosti dňa 11. mája 1949, t.j. po složení šiestej ratifikačnej listiny.

Text Dohovoru s Prílohami I, II a s Dodatkovým protokolom a ich slovenský preklad sa vyhlasuje v prílohe Sbierky zákonov.*)

Dr. Clementis v. r.

[]

Poznámky

[]*)

Na strane 357.