Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 15. júna 2006 bol v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpornom rámci pre bezpečnosť a zdravie pri práci č. 187 z roku 2006.

Národná rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila súhlas uznesením č. 1786 z 2. decembra 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 3. februára 2010. Ratifikačná listina bola uložená 22. februára 2010 u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce, depozitára dohovoru.

Dohovor nadobudol platnosť 20. februára 2009 v súlade s článkom 8 ods. 2. Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 22. februára 2011 v súlade s článkom 8 ods. 3.

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 174/2010 Z. z.

Dohovor 187

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o podpornom rámci pre bezpečnosť a zdravie pri práci č. 187 z roku 2006

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom 95. zasadnutí 31. mája 2006,

I. Definície

Článok 1

Na účely tohto dohovoru:

a)

výraz „vnútroštátna politika“ znamená vnútroštátnu politiku o bezpečnosti a zdraví pri práci a o pracovnom prostredí, ktorá sa rozvíja v súlade so zásadami článku 4 Dohovoru o bezpečnosti a zdraví pri práci z roku 1981 (č. 155),

b)

výraz „vnútroštátny systém pre bezpečnosť a zdravie pri práci“ alebo „vnútroštátny systém“ znamená infraštruktúru, ktorá poskytuje hlavný rámec na uplatňovanie vnútroštátnej politiky a vnútroštátnych programov o bezpečnosti a zdraví pri práci,

c)

výraz „vnútroštátny program o bezpečnosti a zdraví pri práci“ alebo „vnútroštátny program“ znamená akýkoľvek vnútroštátny program, ktorý zahŕňa dosiahnutie cieľov vo vopred vymedzenom časovom rámci, priority a prostriedky činností formulované s cieľom zlepšenia bezpečnosti a zdravia pri práci a prostriedky na zhodnotenie pokroku,

d)

výraz „vnútroštátna preventívna kultúra bezpečnosti a zdravia“ znamená kultúru, v ktorej právo na bezpečné a zdravé pracovné prostredie sa uznáva na všetkých úrovniach, kde vláda, zamestnávatelia a pracovníci sa aktívne zúčastňujú na zabezpečovaní bezpečného a zdravého pracovného prostredia prostredníctvom systému definovaných práv, zodpovedností a povinností a kde je zásade prevencie daná najvyššia priorita.

II. Cieľ

Článok 2

(1)

Každý člen,4) ktorý ratifikuje tento dohovor, podporí neustále zlepšovanie bezpečnosti a zdravia pri práci na predchádzanie pracovným úrazom, chorobám z povolania a úmrtiam rozvojom vnútroštátnej politiky, vnútroštátneho systému a vnútroštátneho programu pri konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a s najreprezentatívnejšími organizáciami pracovníkov.

(2)

Každý člen prijme aktívne opatrenia na postupné dosiahnutie bezpečného a zdravého pracovného prostredia prostredníctvom vnútroštátneho systému a vnútroštátnych programov o bezpečnosti a zdraví pri práci, zohľadňujúc zásady upravené v príslušných dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) k podpornému rámcu pre bezpečnosť a zdravie pri práci.

(3)

Každý člen pri konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a s najreprezentatívnejšími organizáciami pracovníkov pravidelne zvažuje, aké opatrenia by sa mohli prijať na ratifikáciu príslušných dohovorov MOP o bezpečnosti a zdraví pri práci.

III. Vnútroštátna politika

Článok 3

1.

Každý člen podporí bezpečné a zdravé pracovné prostredie sformulovaním vnútroštátnej politiky.

2.

Každý člen na všetkých príslušných úrovniach podporí a presadí právo pracovníkov na bezpečné a zdravé pracovné prostredie.

3.

Každý člen pri formulovaní svojej vnútroštátnej politiky z hľadiska vnútroštátnych podmienok a praxe a pri konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a s najreprezentatívnejšími organizáciami pracovníkov podporuje základné zásady, akými je posúdenie rizík alebo nebezpečenstiev pri práci, potláčanie zdrojov rizík alebo nebezpečenstiev pri práci a rozvíjanie vnútroštátnej preventívnej kultúry bezpečnosti a zdravia, ktorá zahŕňa informácie, konzultáciu a odbornú prípravu.

IV. Vnútroštátny systém

Článok 4

1.

Každý člen vytvorí, udržiava, progresívne rozvíja a pravidelne preskúmava vnútroštátny systém pre bezpečnosť a zdravie pri práci pri konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a s najreprezentatívnejšími organizáciami pracovníkov.

2.

Vnútroštátny systém pre bezpečnosť a zdravie pri práci zahŕňa okrem iného:

a)

v prípade potreby zákony a predpisy, kolektívne zmluvy a akékoľvek iné príslušné dokumenty o bezpečnosti a zdraví pri práci,

b)

úrad alebo orgán, alebo úrady, alebo orgány zodpovedné za bezpečnosť a zdravie pri práci ustanovené v súlade s vnútroštátnym právom a praxou,

c)

mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania vnútroštátnych zákonov a predpisov, zahŕňajúc systémy inšpekcie, a

d)

opatrenia na úrovni podniku na podporu spolupráce medzi vedením, pracovníkmi a ich zástupcami ako nevyhnutný prvok preventívnych opatrení na pracovisku.

3.

V prípade potreby vnútroštátny systém pre bezpečnosť a zdravie pri práci zahŕňa:

a)

vnútroštátny trojstranný poradný orgán alebo orgány zaoberajúce sa problematikou bezpečnosti a zdravia pri práci,

b)

informačné a poradenské služby o bezpečnosti a zdraví pri práci,

c)

poskytnutie odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci,

d)

zdravotné služby pri práci v súlade s vnútroštátnym právom a praxou,

e)

výskum o bezpečnosti a zdraví pri práci,

f)

mechanizmus zberu a analýzy údajov o pracovných úrazoch a chorobách z povolania, zohľadňujúc príslušné dokumenty MOP,

g)

ustanovenia o spolupráci s príslušnými systémami poistenia alebo systémami sociálneho zabezpečenia pokrývajúce pracovné úrazy a choroby z povolania a

h)

podporné mechanizmy na progresívne zlepšovanie podmienok bezpečnosti a zdravia pri práci v mikropodnikoch, v malých a stredných podnikoch a v neformálnej ekonomike.

V. Vnútroštátny program

Článok 5

1.

Každý člen sformuluje, uplatňuje, monitoruje, hodnotí a pravidelne preskúmava vnútroštátny program o bezpečnosti a zdraví pri práci pri konzultácii s najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a s najreprezentatívnejšími organizáciami pracovníkov.

2.

Vnútroštátny program:

a)

podporí rozvoj vnútroštátnej preventívnej kultúry bezpečnosti a zdravia,

b)

prispeje k ochrane pracovníkov odstraňovaním alebo minimalizáciou nebezpečenstiev a rizík vzťahujúcich sa na prácu v takom rozsahu, ako je to primerané a možné v súlade s vnútroštátnym právom a praxou, aby sa predchádzalo pracovným úrazom, chorobám z povolania a úmrtiam, a podporí bezpečnosť a zdravie na pracovisku,

c)

sformuluje sa a preskúma na základe analýzy vnútroštátnej situácie so zreteľom na bezpečnosť a zdravie pri práci, zahŕňajúc analýzu vnútroštátneho systému pre bezpečnosť a zdravie pri práci,

d)

zahrnie ciele, smery a ukazovatele pokroku a

e)

podporí sa, ak je to možné, inými dopĺňajúcimi vnútroštátnymi programami a plánmi, ktoré pomôžu pri dosahovaní progresívne bezpečného a zdravého pracovného prostredia.

3.

Vnútroštátny program sa obšírne publikuje a v maximálnom možnom rozsahu je podporovaný a uvedený do praxe najvyššími vnútroštátnymi úradmi.

VI. Záverečné ustanovenia

Článok 6

Tento dohovor nereviduje žiadne medzinárodné pracovné dohovory ani odporúčania.

Článok 7

Formálne ratifikácie tohto dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce na registráciu.

Článok 8

1.

Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie zaregistroval generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

2.

Dohovor nadobudne platnosť po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval ratifikácie dohovoru dvoma členmi.

3.

Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po dvanástich mesiacoch odo dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.

Článok 9

1.

Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, aktom oznámeným generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.

2.

Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a ktorý nevyužije právo ustanovené v tomto článku vypovedať dohovor v priebehu roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov uvedeného v predchádzajúcom odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom dohovor bude môcť vypovedať v priebehu prvého roka každého nového obdobia desiatich rokov za podmienok ustanovených v tomto článku.

Článok 10

1.

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili členovia organizácie.

2.

Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie, ktorá bola oznámená, generálny riaditeľ upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.

Článok 11

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a vypovedaniach, ktoré zaregistroval.

Článok 12

Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za nevyhnutné, predloží generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preverí vhodnosť zaradenia otázky revidovania dohovoru do programu konferencie.

Článok 13

1.

Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor, potom ak nový dohovor neustanoví inak,

a)

ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom ipso iure5) zahŕňa bezprostredné vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 9, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,

b)

odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť sprístupnený ratifikácii zo strany členov.

2.

Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a v terajšom obsahu pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.

Článok 14

Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.

Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu deväťdesiateho piateho zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené za skončené 16. júna 2006.

[]

Poznámky

[]1)  Anglický text tohto dohovoru používa výraz „workers“ – „pracovníci“. Zákonník práce – zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanci“ a nepoužíva výraz „pracovníci“. Na základe prijatých záverov výboru pre pracovný pomer na 91. zasadnutí Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v júni 2003 v Ženeve sa okrem iného uvádza v 1. odseku – výraz „zamestnanec“ je právny výraz označujúci osobu, ktorá je zmluvnou stranou určitého druhu právneho vzťahu, ktorý sa bežne označuje ako pracovný pomer. Výraz „pracovník“ je širší výraz, ktorý sa môže aplikovať na akéhokoľvek pracovníka bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zamestnancom. []2)  Deklarácia o cieľoch a zámeroch Medzinárodnej organizácie práce prijatá vo Filadelfii 10. mája 1944, ktorej text tvorí prílohu k Ústave Medzinárodnej organizácie práce. []3)  V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“. []4)  Členský štát Medzinárodnej organizácie práce. []5)  Z moci dohovoru – ako vyplýva zo samotného dohovoru.