Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 11. novembra 2004 bola v Ankare podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach. Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 1713 z 23. júna 2005 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 23. augusta 2005. Dohoda nadobudla platnosť 1. apríla 2008 v súlade s článkom 26 ods. 2. Týmto dňom, t. j. 1. apríla 2008, stratila platnosť Dohoda medzi republikou Československou a republikou Tureckou o vzájomných stykoch v súdnych veciach občianskych a obchodných z 22. augusta 1930 (vyhláška č. 75/1933 Zb.).

[]

Prílohy

K oznámeniu č. 132/2008 Z. z.

ZMLUVAmedzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o právnej spolupráci v občianskych a obchodných veciach

Za Slovenskú republiku:Eduard Kukan v. r.Za Tureckú republiku:Abdullah Gül v. r.

zo dňa 11. novembra 2004

Slovenská republika a Turecká republika (ďalej len „zmluvné strany“),

vedené želaním ďalej prehĺbiť svoje priateľské vzťahy a uľahčiť vzájomnú pomoc v občianskych a obchodných veciach na základe princípu národnej suverenity, rovnosti práv a nezasahovania do vnútorných záležitostí zmluvných strán,

rozhodli sa uzavrieť zmluvu o vzájomnej pomoci v občianskych a obchodných veciach a dohodli sa takto:

PRVÁ KAPITOLA

Článok 1

(1)

Účelom tejto zmluvy je upraviť právnu ochranu štátnych občanov jednej zmluvnej strany v občianskom konaní pred justičnými orgánmi druhej zmluvnej strany, spoluprácu justičných orgánov zmluvných strán pri poskytovaní vzájomnej právnej pomoci v občianskych veciach a uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych veciach.

(2)

Na účely tejto zmluvy výraz „občianske veci“ označuje aj obchodné veci, ale nie pracovné veci.

Článok 2

(1)

Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú v konaní pred justičnými orgánmi druhej zmluvnej strany v občianskych veciach rovnakú právnu ochranu ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

(2)

Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo slobodne podávať na justičné orgány druhej zmluvnej strany návrhy v občianskych veciach za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

(3)

Ustanovenia tejto zmluvy sa použijú aj na právnické osoby, ktoré majú sídlo na území jednej zmluvnej strany a boli zriadené podľa právneho poriadku tejto zmluvnej strany. Na účely tejto zmluvy sa vo vzťahu k právnickým osobám pod pojmom „bydlisko“ rozumie ich sídlo.

Článok 3

(1)

Pokiaľ nie je v tejto zmluve uvedené inak, vzájomný styk justičných orgánov zmluvných strán sa uskutočňuje prostredníctvom ústredných orgánov určených zmluvnými stranami. Ústredným orgánom Slovenskej republiky je ministerstvo spravodlivosti. Ústredným orgánom Tureckej republiky je ministerstvo spravodlivosti.

(2)

Ustanovenia tejto zmluvy nebránia styku diplomatickou alebo konzulárnou cestou.

(3)

Na účely tejto zmluvy sa justičné orgány určujú podľa vnútroštátneho právneho poriadku každej zo zmluvných strán.

Článok 4

(1)

Ústredné orgány používajú vo vzájomnom styku jazyk dožiadanej zmluvnej strany alebo anglický jazyk.

(2)

Dožiadania o právnu pomoc a k nim pripojené listiny sa vyhotovujú v jazyku dožadujúcej zmluvnej strany a pripojí sa k nim overený preklad do jazyka dožiadanej zmluvnej strany alebo do anglického jazyka.

(3)

Listiny získané pri vykonávaní dožiadania sa vyhotovujú v jazyku dožiadanej zmluvnej strany.

Článok 5

Ministerstvá spravodlivosti zmluvných strán si na požiadanie poskytujú informácie o právnych predpisoch a o právnej praxi zmluvných strán v právnych otázkach, ktoré sú predmetom úpravy tejto zmluvy.

DRUHÁ KAPITOLA

ČASŤ I

Článok 6

Justičné orgány zmluvných strán si poskytujú vzájomnú právnu pomoc v občianskych veciach, najmä doručovaním listín, výsluchom účastníkov a svedkov a vypracovávaním znaleckých posudkov.

Článok 7

(1)

Dožiadanie o právnu pomoc musí obsahovať

a)

označenie dožadujúceho justičného orgánu, ako aj označenie dožiadaného justičného orgánu, ak je známe,

b)

označenie právnej veci, v ktorej sa o právnu pomoc žiada,

c)

mená a adresy účastníkov konania – u právnických osôb ich názov a sídlo, prípadne mená a adresy ich zástupcov,

d)

úplnú adresu príjemcu a zoznam listín, ktoré sa majú doručiť, ak je predmetom dožiadania doručenie listín,

e)

mená a adresy osôb, ktoré majú byť vypočuté, a ak sú známe, aj dátumy ich narodenia, štátne občianstvo a povolanie,

f)

zoznam otázok, ktoré sa majú klásť vypočúvanej osobe,

g)

popis dôkazu alebo iného procesného úkonu, ktorý sa má vykonať,

h)

iné údaje potrebné na vybavenie dožiadania.

(2)

Dožiadanie o právnu pomoc musí byť opatrené podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky dožadujúceho justičného orgánu. Listiny k nemu pripojené musia byť overené podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej strany.

Článok 8

(1)

Pri vybavovaní dožiadania postupuje dožiadaný justičný orgán podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Na žiadosť dožadujúceho justičného orgánu však bude dôkaz vykonaný spôsobom požadovaným dožadujúcim justičným orgánom, ak tento spôsob je zlučiteľný s vnútroštátnym právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

(2)

Dožadujúci justičný orgán, ak si to želá, bude informovaný o čase a mieste vybavenia dožiadania, aby sa zúčastnené strany a ich prípadní právni zástupcovia mohli úkonu zúčastniť.

(3)

Dožiadaný justičný orgán zašle listiny o vybavení dožiadania dožadujúcemu justičnému orgánu, alebo ak dožiadanie nemohlo byť vybavené, informuje ho o dôvodoch nevybavenia.

(4)

Dožiadaná zmluvná strana znáša všetky trovy spojené s poskytnutím právnej pomoci na jej území a nebude žiadať o ich úhradu.

Článok 9

Ak adresa uvedená v dožiadaní o doručenie nie je presná alebo správna, príslušný orgán dožiadanej zmluvnej strany urobí potrebné opatrenia na jej zistenie.

Článok 10

Vykonanie dožiadania môže byť odmietnuté, ak by jeho vybavenie ohrozilo suverenitu, bezpečnosť alebo verejný poriadok dožiadanej zmluvnej strany.

Článok 11

(1)

Svedok alebo znalec, ktorý sa na základe predvolania dostaví pred justičný orgán dožadujúcej zmluvnej strany, nesmie byť bez ohľadu na svoje občianstvo na území tejto zmluvnej strany trestne stíhaný, zadržaný alebo inak obmedzený na osobnej slobode v súvislosti s trestným činom alebo odsúdením, ktoré sa stali pred jeho vstupom na územie tejto zmluvnej strany. Svedka alebo znalca tiež nie je prípustné trestne stíhať, obmedziť na osobnej slobode alebo mu uložiť trest v súvislosti so svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím znaleckého posudku.

(2)

Ochranu podľa odseku 1 však svedok alebo znalec stratí, ak mal možnosť opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany, ale tak neurobil do siedmich dní po tom, ako ho justičný orgán informoval, že jeho prítomnosť už nie je potrebná, alebo ak sa po odchode dobrovoľne vrátil.

(3)

V predvolaní svedka alebo znalca sa uvedú podmienky na náhradu ich cestovných a pobytových nákladov a znalečného podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej strany. Na jej žiadosť poskytne dožadujúci justičný orgán tejto osobe preddavok na náhradu cestovných a pobytových nákladov.

ČASŤ II

Článok 12

Na žiadosť justičného orgánu jednej zmluvnej strany poskytne druhá zmluvná strana kópie osvedčení osobného stavu a iné listiny týkajúce sa osobného stavu a záujmov štátnych občanov dožadujúcej zmluvnej strany bez prekladu a bezodplatne.

Článok 13

(1)

Listiny vydané alebo overené a opatrené odtlačkom úradnej pečiatky na území jednej zmluvnej strany nevyžadujú vyššie overenie na ich použitie v konaní pred justičným orgánom druhej zmluvnej strany.

(2)

Listiny vydané úradmi a úradnými osobami jednej zmluvnej strany majú aj na území druhej zmluvnej strany rovnakú dôkaznú moc verejných listín.

ČASŤ III

Článok 14

Štátnym občanom jednej zmluvnej strany nemožno v konaní pred justičnými orgánmi druhej zmluvnej strany uložiť zloženie preddavku na trovy konania (judicatum solvi) len z toho dôvodu, že sú cudzinci alebo že nemajú bydlisko na území tejto zmluvnej strany.

Článok 15

Štátnym občanom jednej zmluvnej strany sa poskytuje bezplatná právna pomoc spočívajúca v úhrade súdnych poplatkov, nákladov spojených s poskytnutím znaleckého posudku a s výsluchom svedkov, odmeny právnemu zástupcovi, záruky na trovy konania, notárskych poplatkov, nákladov za doručenie písomností a iných trov konania na území druhej zmluvnej strany za rovnakých podmienok ako svojim štátnym občanom.

Článok 16

Bezplatná právna pomoc podľa tejto zmluvy sa poskytuje na základe dokladov o osobných, rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa. Forma dokladov sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území má žiadateľ bydlisko, alebo ak nemá bydlisko na území žiadnej zo zmluvných strán, právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom.

Článok 17

Ak justičný orgán jednej zmluvnej strany určí v doručovaných listinách lehotu pre úkon, ktorý má urobiť osoba s bydliskom na území druhej zmluvnej strany, táto lehota začína plynúť odo dňa ich doručenia tejto osobe.

TRETIA KAPITOLA

Článok 18

(1)

Zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto zmluve uznávajú a vykonávajú na svojom území tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany:

a)

rozhodnutia súdov v občianskych veciach vrátane rozhodnutí o trovách konania,

b)

dohody a zmiery v občianskych veciach urobené na súde alebo ním schválené,

c)

rozhodnutia súdov v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody.

(2)

Iba rozhodnutia vydané po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení tejto zmluvy.

Článok 19

Rozhodnutia uvedené v článku 18 tejto zmluvy sa uznávajú a vykonávajú pod podmienkou, že

a)

rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej území bolo vydané,

b)

žalovanému bola riadne podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej území bolo rozhodnutie vydané, doručená listina, ktorou sa začalo konanie,

c)

účastníkovi, proti ktorému sa uplatňuje uznanie a výkon rozhodnutia, bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie a bola mu daná možnosť nechať sa zastupovať, ak osobne nemohol uplatňovať svoje nároky a obhajovať sa,

d)

v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi

i)

sa nezačalo už skôr konanie na súde zmluvnej strany, kde sa má rozhodnutie uznať a vykonať, alebo

ii)

už právoplatne nerozhodol súd zmluvnej strany, kde sa o uznanie alebo výkon žiada,

e)

rozhodnutie bolo vydané vo veci, ktorá nepatrí do výlučnej právomoci súdov zmluvnej strany, kde sa o uznanie a výkon žiada,

f)

uznanie alebo výkon nie sú nezlučiteľné s verejným poriadkom zmluvnej strany, kde sa o uznanie a výkon žiada.

Článok 20

(1)

Návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu dožiadanej zmluvnej strany, na ktorej území sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.

(2)

K návrhu sa pripoja tieto listiny:

a)

úplné a hodnoverné vyhotovenie rozhodnutia s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti,

b)

ak bolo rozhodnutie vydané v neprítomnosti účastníka, originál alebo overená kópia listín, ktoré dokazujú, že predvolanie bolo neprítomnému účastníkovi riadne doručené,

c)

overený preklad návrhu a listín uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku do jazyka zmluvnej strany, kde sa má rozhodnutie uznať a vykonať, alebo do anglického jazyka.

Článok 21

(1)

Konanie o uznanie a výkon rozhodnutia sa riadi právnym poriadkom zmluvnej strany, kde sa má rozhodnutie uznať a vykonať.

(2)

Súd, ktorý rozhoduje o uznaní a výkone, nesmie rozhodnutie preskúmať z vecnej stránky. Vezme do úvahy iba články 19 a 20 tejto zmluvy.

Článok 22

Ustanovenia tejto zmluvy o uznaní a výkone nemajú vplyv na ustanovenia právneho poriadku zmluvných strán týkajúce sa poukazovania peňažných súm a majetku, ktoré boli získané výkonom cudzieho rozhodnutia, do cudziny.

ŠTVRTÁ KAPITOLA

Článok 23

Táto zmluva sa nedotýka záväzkov z iných medzinárodných zmluvných dokumentov, ktoré obsahujú ustanovenia vo veciach upravených touto zmluvou a ktorých zmluvnými stranami sú alebo sa stanú zmluvné strany tejto zmluvy.

Článok 24

Táto zmluva nahrádza Dohodu medzi republikou Československou a republikou Tureckou o vzájomných stykoch v súdnych veciach občianskych a obchodných z 22. augusta 1930.

Článok 25

Všetky spory medzi zmluvnými stranami súvisiace s uplatňovaním tejto zmluvy sa budú riešiť diplomatickou cestou.

Článok 26

(1)

Táto zmluva podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny budú vymenené v Bratislave a/alebo Ankare.

(2)

Táto zmluva nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli vymenené ratifikačné listiny.

(3)

Táto zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú.

(4)

Každá zo zmluvných strán môže zmluvu písomne vypovedať. V tom prípade sa skončí platnosť zmluvy 12 mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o výpovedi druhej zmluvnej strane.

Na dôkaz toho splnomocnenci zmluvných strán podpísali túto zmluvu.

Dané v Ankare 11. novembra 2004 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom, tureckom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú autentické. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce anglické znenie.